Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-2T/30/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Šibíkovej, členov senátu - prísediacich Dušana Gavlasa a Mgr. Štefana Hummela, v trestnej veci vedenej proti obžalovanej V. N. Š., I.. XX.XX.XXXX O. G., G. Z. B. Č.. XXX, na slobode, trestne stíhanej pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len ""), na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 20. septembra 2018 takto

rozhodol:

Obžalovaná: V. N.I. Š., I.. XX.XX.XXXX O. G., G. Z. B. XXX, na slobode,

j e v i n n á, ž e

v presne nezistenom čase od dňa 21.12.2015 do dňa 05.02.2016 v B. uverejnila na teletexte televízie Markíza a na webovej stránke www.bazos.sk <http://www.bazos.sk> inzerát, že ponúka pôžičky, pričom podmienkou poskytnutia pôžičky bolo zaplatenie „zábezpeky“ - zálohy v rôznych výškach, ktoré žiadala zaslať vopred na bankový účet číslo M., vedený na meno V. N., ktorého disponentom bola od dňa 27.03.2015 obžalovaná V. N. Š., pričom so záujemcami o pôžičku komunikovala prostredníctvom telefónneho čísla XXXXXXXXXX, kde sa predstavovala ako „pani F.“, pričom dňa 21.12.2015 na predmetný účet vložila hotovosť vo výške 354,- eur poškodená W.. E. L., dňa 05.02.2016 vložila hotovosť vo výške 266,- eur Y. Q. a dňa 05.02.2016 vložil hotovosť vo výške 100,- eur W. X. prostredníctvom O. Q., pričom obžalovaná žiadne pôžičky poškodeným neposkytla, peniaze od poškodených použila pre svoju potrebu, na výzvy poškodených nereagovala a zatajovala sa, čím spôsobila poškodenej W.. E. L. škodu vo výške 354,- eur, poškodenej Y. Q. škodu vo výške 266,- eur a poškodenému W. X. škodu vo výške 100,- eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a uvedený čin spáchala závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l a

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 7 Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zároveň r u š í výrok o treste uloženom obžalovanej Rozsudkom Okresného súdu Partizánske, č. k. 2T/33/2016-360 zo dňa 26.04.2017, právoplatným dňa 08.02.2018 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2To/77/2017-388 zo dňa 08.02.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zároveň r u š í výrok o treste uloženom obžalovanej Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 2T/81/2016-182 zo dňa 29.09.2016, právoplatným dňa 29.09.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaná zaväzuje nahradiť poškodenej W.. E. L., I.. XX.XX.XXXX O. J. - W., Č. L., trvale bytom Č., M. XXX/XX, škodu vo výške 354 eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaná zaväzuje nahradiť poškodenej Y. Q., I.. XX.XX.XXXX O. Q., trvale bytom K. Č.. XX, škodu vo výške 266 eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaná zaväzuje nahradiť poškodenému W. X., I.. XX.XX.XXXX O. Z. I. Z., trvale bytom L. Č.. XX, škodu vo výške 100 eur.

Výroky o náhrade škody v uvedených rozsudkoch zostávajú zachované.

odôvodnenie:

Dňa 13.07.2017 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 160/17/3304-10 zo dňa 11.07.2017, na obvinenú V. N.Ú. Š., I.. XX.XX.XXXX O. G., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 20.09.2018 za účasti obžalovanej a zistil nasledovné:

Po otvorení hlavného pojednávania predsedníčka senátu zistila, že medzi prokurátorom a obžalovanou nedošlo k zhode v otázke konania o dohode o vine a treste na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaná V. N. Š. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku, urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 160/17/3304-10 zo dňa 11.07.2017 doručenej súdu dňa 13.07.2017, právne kvalifikovaného ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.. Po vyhlásení obžalovanej súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na obžalovanú zistil, že obžalovaná rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, že bola poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola jej daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, mohla sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že porozumela právnej kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaná bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré ustanovuje za trestný čin kladený jej za vinu. Obžalovaná tiež deklarovala, že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne a uznáva vinu za skutok kladený jej za vinu. Súd súčasne obžalovanú poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté

vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z vyjadrení obžalovanej V. N. Š. na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutovala. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej o tom, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd jej vyhlásenie o vine zo spáchania žalovaného skutku následne prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného vyšetrovania nemal pochybnosti o vine obžalovanej a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť, resp. protiprávnosť jej konania. Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa obžaloby. Zároveň súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere a rozhodnutia o náhrade škody. Súd konštatoval, že v prípravnom konaní boli uplatnené nároky na náhradu škody poškodenými: W.. E. L., I.. XX.XX.XXXX vo výške 354 eur, Y. Q., I.. XX.XX.XXXX vo výške 266 eur a W. X., I.. XX.XX.XXXX vo výške 100 eur.

Obžalovaná ako subjekt spĺňala podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jej nepríčetnosti (§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jej zmenšenej príčetnosti. Obžalovaná bola schopná v čase spáchania trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konala obžalovaná evidentne vo forme priameho úmyslu, t. j. dolus directus v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcela spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mala vedomosť o tom, že sa z jej strany jedná o protiprávne konanie. Objektom trestného činu je cudzí majetok, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Tento záujem bol konaním obžalovanej porušený, nakoľko obžalovaná naplnila aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu, teda zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona tak, ako na to poukazovala aj obžaloba, keďže obžalovaná na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a uvedený čin spáchala závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách. Súd dospel k záveru, že obžalovaná svojim konaním naplnila všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Konaním obžalovanej boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného zločinu, teda konanie obžalovanej, jeho následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 221 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. j) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách.

Podľa § 127 ods. 12 Trestného zákona, viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora prijal, s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v prípravnom konaní, subsumoval súd protiprávne konanie obžalovanej opísané v obžalobe pod skutkovú podstatu zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona. Z dôvodu prijatia vyhlásenia obžalovanej o tom, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd v zmysle § 257 ods. 8 Tr. poriadku už

nevykonal dokazovanie čo do viny, ale svoju ďalšiu činnosť zameral len na vykonanie dokazovania čo do výroku o treste, jeho druhu a výmere a čo do výroku o náhrade škody podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody, a to oboznámením sa s dôkazmi ohľadom vyčíslenia výšky náhrady škody poškodenými - podľa § 263 ods. 1 boli čítané podstatné časti zápisníc o výpovedi poškodených v časti uplatnených nárokov na náhradu škody, ktoré si v rámci prípravného konania uplatnili riadne a včas, a to poškodených W.. E. L., Y. Q., W. X., ďalej boli oboznámené listinné dôkazy podľa § 269 Trestného poriadku, a to výpisy z účtov poškodených, doklady o vkladoch na účty, správa o povesti na obžalovanú od Obce B., správa OR PZ I. W. I. O.Á. na obžalovanú, register trestov, lustrácia Sociálnej poisťovne, vyjadrenie poškodenej W.. E. L., odpis registra trestov, lustrácia ZVJS, spis Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/81/2016, spis Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/33/2016.

Z oboznámeného aktuálneho odpisu registra trestov obžalovanej V. N. Š. vyplynulo, že obžalovaná má štyri záznamy v registri trestov. Obžalovaná bola odsúdená Okresným súdom Trenčín rozsudkom sp. zn. 1T/29/2014 zo dňa 16.01.2015, právoplatný dňa 16.01.2015 za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na spoločný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok 8 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky do 16.01.2018, trest uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/185/2013 bol zrušený. Vo vzťahu k predmetnému trestnému stíhaniu prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu obžalovanej Okresným súdom Liptovský Mikuláš rozsudkom sp. zn. 2T/81/2016 zo dňa 29.09.2016, právoplatný dňa 29.09.2016 za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý si obžalovaná vykonala dňa 29.11.2016, ktorý bol zrušený Okresným súdom Partizánske rozsudkom sp. zn. 2T/33/2016 zo dňa 26.04.2017, právoplatný dňa 08.02.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 08.02.2018 sp. zn. 2To 77/2017, ktorým bol obžalovanej uložený za prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 221 ods. 1, § 20 Tr. zák. nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý si obžalovaná vykonala ku dňu 06.08.2018.

Z oboznámenej lustrácie v evidencii priestupkov vyplynulo, že obžalovaná sa dopustila piatich priestupkov v dňoch 08.04.2014 - priestupok proti majetku, dňa 22.04.2014 - priestupku proti majetku, dňa 09.11.2015 - priestupku na úseku cestnej premávky, dňa 16.12.2015 - priestupku na úseku cestnej premávky, dňa 16.03.2016 - priestupku na úseku cestnej premávky, za ktoré jej boli uložené blokové pokuty.

Zo lustrácie Sociálnej poisťovne je zrejmé, že obžalovaná naposledy pracovala od 23.08.2018 do 10.09.2019 v spoločnosti F. M., M..L..T.. Má nastúpiť do novej práce.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 7 Trestného zákona, ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 prvej vety Trestného zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovanej V. N. Š. existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, a to podľa 36 písm. l) Trestného zákona (priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala). Súd obžalovanej nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) z dôvodu vyhlásenia o vine, nakoľko súd z dôvodu urobenia vyhlásenia o vine obžalovanej aplikoval v danej veci § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Trestného zákona, teda aplikácia tejto poľahčujúcej okolnosti by bola duplicitná. Na strane priťažujúcich okolností súd zistil dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (v danom prípade spáchala viac trestných činov - dva prečiny a jeden zločin) a písm. m) Trestného zákona (že obžalovaná už bola za trestný čin odsúdená, pričom nemá všetky odsúdenia zahladené). Pomer priťažujúcich okolností teda prevyšuje nad poľahčujúcimi, avšak súd v danej veci neaplikoval ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona v zmysle § 38 ods. 7 Trestného zákona z dôvodu, že v danej veci súd použil tzv. asperačnú (zostrujúcu) zásadu podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, kedy zvýšil hornú hranicu trestného činu najprísnejšie trestného (teda zločinu podvodu podľa § 221 ods. 3) o jednu tretinu a použitie § 38 ods. 4 by bolo pre obžalovanú neprimerane prísne. ustanovuje v § 221 ods. 3 za zločin podvodu trest odňatia slobody 3 (tri) roky až 10 (desať) rokov. Súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) ako aj ods. 4 Tr. zákona z dôvodu vyhlásenia viny obžalovanou, kedy

znížil dolnú hranicu o jednu tretinu, t. j. o jeden rok a uložil jej nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dva roky. Prijaté vyhlásenie obžalovanej súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní je možné analogicky zohľadniť pri rozhodovaní o treste, ako je to pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste pri mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona. Tu sa vychádza z toho, že obžalovaná neodvolateľne prijala všetky právne účinky uznania viny dokonca bez toho, aby jej bolo známe (akýmkoľvek spôsobom predznamenané) budúce rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (Zhodne Stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 zo dňa 27.6.2017, uverejnené pod č. 44/2017). Pri rozhodovaní o výmere trestu senát tunajšieho súdu musel vziať do úvahy viacero skutočností vymedzujúcich výšku trestu odňatia slobody. Senát tunajšieho súdu v danom prípade mimoriadne znížil trest odňatia slobody obžalovanej Š.Á.V. tak, ako je uvedené vyššie. U obžalovanej bol pritom uložený trest odňatia slobody ako nepodmienečný. Súd uložil obžalovanej V. N. Š. súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dva roky a zaradil ju podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko pred spáchaním žalovaných skutkov v posledných desiatich rokoch nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Zároveň súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Partizánske, č. k. 2T/33/2016-360 zo dňa 26.04.2017, právoplatným dňa 08.02.2018 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2To/77/2017-388 zo dňa 08.02.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 2T/81/2016-182 zo dňa 29.09.2016, právoplatným dňa 29.09.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.

S trestným konaním bolo spojené adhézne konanie, teda bol uplatnený nárok na náhradu škody poškodenými: W.. E. L., I.. XX.XX.XXXX vo výške 354 eur, Y. Q., I.. XX.XX.XXXX vo výške 266 eur a W. X., I.. XX.XX.XXXX vo výške 100 eur v prípravnom konaní, pričom z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú výšku ich uplatnenej škody spôsobenú trestným činom vyplývajúcu zo spisu, preto obžalovanú zaviazal na náhradu týchto škôd poškodeným.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. (§ 309 ods. 1 Tr. por.).