Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/216/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobcu: Q. W., J.. XX.XX.XXXX, G. K.Á., K. Č.. XXX/XX, štátny občan SR, zast. advokátkou JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátska kancelária so sídlom Poltár, Železničná 291 proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v lividácii, so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731, zast. advokátkou Mgr. Ivanou Hodálovou, advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Dunajská 48 v konaní o zaplatenie 1 665,17 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I.Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1 665,17 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Slovenská republika m á nárok na zaplatenie súdneho poplatku od žalovaného s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa na podanou žalobou doručenou súdu dňa 10.08.2017 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie čiastky 1 665,17 Eur s príslušenstvom. Ako dôvod uviedla, že dňa 30.10.2014 uzatvorila so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 610804588. Na základe zmluvy si žalobkyňa požičala sumu 1 550 Eur. Pri uzatváraní zmluvy jej obchodná zástupkyňa prisľúbila, že v prípade pravidelného splácania splátok jej budú vrátené úroky. Pri uzatváraní zmluvy bola oboznámená s tým, že je povinná vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi v celkovej sume 3 251,99 Eur. Úroky mali teda tvoriť rozdiel medzi celkovou sumou 3 251,99 Eur a požičanou sumou 1 550 Eur. Úroky tvorili sumu 1 701,99 Eur. Žalobkyňa úver splácala pravidelne, celkovo napokon zaplatila sumu 3 2215,17 Eur. Spoločnosť Provident Financial, s.r.o. jej odpustila zaplatenie sumu 36,82 Eur ako odmenu za predčasné zaplatenie poslednej splátky. Žalobkyňa opakovane telefonicky kontaktovala obchodnú zástupkyňu, ako aj zákaznícku linku ohľadne vrátenia úrokov. Veriteľ však nebol ochotný úroky vrátiť. Následne žalobkyňa zistila, že samotné úroky zo Zmluvy o úvere predstavujú len sumu 368,48 Eur. V zmluve bola dojednaná, bez toho, aby o tom žalobkyňa vedela, aj garantovaná služba - možnosť obrátiť sa telefonicky na zákaznícku linku, za ktorú zaplatila 411,29 Eur. Zároveň jej bola daná k podpisu Zmluva o poskytnutí služby komfort č. 610804588, na základe ktorej veriteľ inkasoval platby od žalobkyne v jej domácnosti. Za túto službu žalobkyňa prostredníctvom splátok zaplatila sumu 922,25 Eur. Súčet úrokov 368,45 Eur a poplatku za garantovanú službu 411,29 Eur a poplatku za službu komfort 922,25 Eur a istiny 1 550 Eur, tvorí vlastne celkovú sumu 3251,99 Eur, ktorú mala podľa evidencie platieb vrátiť. Žalobkyňa splatila veriteľovi istinu vo výške 1 550 Eur, poplatok za službu komfort vo výške 922,25 Eur, poplatok za garantovanú službu vo výške 411,29 Eur, a úroky vo výške 331,63 Eur. Žalobkyňa teda bezdôvodne zaplatila žalovanému sumu 1 665,17 Eur.

2. Súd vo veci vydal dňa 17.08.2017 platobný rozkaz č.k. 17Csp/216/2017-22, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie čiastky 1 665,17 Eur s príslušenstvo. Voči platobnému rozkazu podal dňa 18.10.2017 žalovaný odpor v ktorom uviedol, že sporové strany uzavreli dňa 30.10.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 610804588, ktorá bola uzavretá v súlade so zákonom, obsahuje všetky zákonné náležitosti, ktoré sú v nej uvedené. Žalovaný nerozumie námietkam žalobcu, nakoľko Zmluva o úvere jednoznačne obsahuje všetky náležitosti, keďže je v nej jasne uvedená výška spotrebiteľského úveru a to 1 1550 Eur, úrok vyjadrený úrokovou sadzbou 21,50 % p.a., ako aj presná finančná kvantifikácia 3 68,45 Eur, výška jediného poplatku, t.j. poplatku za garantovanú službu je 411,29 Eur, celková dlžná suma, ktorú má zákazník, v danom prípade žalobkyňa na základe Zmluvy o úvere vrátiť, ktorá je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov je 2 329,74 Eur, počet týždenných splátok, ktorými zákazník, v danom prípade žalobkyňa splatí celkovú dlžnú sumu je 100 a výška jednotlivých týždenných splátok je od prvej po predposlednú vo výške 23,30 Eur a výška poslednej je 23,04 Eur. Je absolútne dostatočné, ak Zmluva o úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka žalovanému splatiť. Výklad žalobcu, ktorým sa len účelovo snaží s odplatnej zmluvy spraviť bezodplatnú, napriek jasnému prejavu vôle oboch zmluvných strán je absurdný a pre akúkoľvek ochranu spotrebiteľa nepoužiteľný. V súvislosti s termínom konečnej splatnosti sa v Zmluve o úvere jednoznačne uvádza, že termín splatnosti poslednej splátka a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 100. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Z uvedené je zrejmé, že Zmluva o úvere obsahuje presný a nezameniteľný jeden deň, kedy dôjde ku konečnej splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru, ak si bude žalobca plniť svoje povinnosti presne podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nesplatí úver predčasne, alebo nebude v omeškaní. To znamená, že Zmluva o úvere obsahuje konkrétny jeden deň konečnej splatnosti, presne tak, ako sa toho domáha žalobca. Žalovaný v Zmluve o úvere riadne uviedol termín konečnej splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru a to v presnom časovom formáte, pričom žalovaný vzhľadom na absenciu presného zákonné určenia zvolil formát tohto vyjadrenia, ktorý je podľa jeho skúseností pre jeho zákazníkov najvhodnejší pre pochopenie, predstavu, aj zapamätanie. Pri spotrebiteľských úveroch medzi výškou úrokovej sadzby a výhodnosťou konkrétneho spotrebiteľského úveru pre spotrebiteľa nemusí byť žiadna korelácia, keďže môže nastať napríklad situácia, že niektorý poskytovateľ má síce nižšiu úrokovú sadzbu ako žalovaný a aj napriek rovnakej dĺžke úverového vzťahu a rovnakej istine vyberie od zákazníka viac na úroku, čo je fakt, ktorý by žalobca ako spotrebiteľ nemal len tak prehliadnuť. Žalobca porovnáva priemernú úrokovú sadzbu zverejnenú NBS s úrokovou sadzbou podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to bez toho, aby vôbec rozlišoval spôsob, kvantifikácie úroku pri jednotlivých úrokových sadzbách, čo je pre zákazníka zásadná skutočnosť, ktorá určuje, koľko reálne spotrebiteľ za úrok zaplatí. Uvedený rozdiel, ktorý je absolútne rozhodujúci, vyplýva z toho, že kým žalovaný má nastavený týždenný interval splátok, čím rýchlejšie klesá istina a tým aj výška úroku, tak pri štatistike NBS dochádza len k jednej splátke na konci roka. Hodnota RPMN nevyjadruje náklady s úverom žalobcu, pretože veličina RPMN má abstraktnú výpovednú hodnotu len z hľadiska toho, že zákazník vie z tohto údaja posúdiť len to, že úver s menšou RPMN, ako aj uvedená RPMN je pre neho výhodnejšia a s vyššou RPMN, ako je uvedená je pre neho menej výhodný z hľadiska celkových nákladov, ktoré musí zaplatiť. Právna úprava striktne stanovuje ako sa RPMN počíta a preto nie je na zvážení žalovaného, ktoré veličiny zahrnie a ktoré nezahrnie do RPMN, pretože veličiny, ktoré vstupujú do výpočtu RPMN sú stanovené kogentnou právnou úpravou, ktorú žalovaný musí v plnom rozsahu dodržiavať a čo aj urobil. Vzhľadom na rozhodujúcu právnu úpravu je v tomto prípade treba konštatovať, že súdy nie sú oprávnené posudzovať výšku úroku ani RPMN, pretože v danom prípade je potrebné aplikovať špeciálnu právnu úpravu § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorá presne stanovuje, ako sa kvantifikuje a tiež posudzuje primeranosť ceny (odplaty) pri spotrebiteľských úveroch. So žalobnej argumentácie je však zrejmé, že žalobca túto právnu úpravu úplne prehliadol, pričom keby tak neurobil a vykonal by základné matematické operácie, musel by dospieť k záveru, že odplata za spotrebiteľský úver je v danom prípade v medziach zákonnej regulácie a teda je plne v súlade so zákonom. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 30.10 2014 aj Zmluvu o poskytnutí služby komfort, na základe ktorej je žalovaný povinný informovať zákazníka o prevedení úveru, úhrady splátok ako aj splátky úveru od zákazníka priamo v mieste určenom zákazníkom a bezodkladne ich použiť na riadnu úhradu splátky zákazníka podľa Zmluvy o úvere. Zmluva komfort je akcesiorickej povahy k Zmluve o úvere, no nie podmienkou získania úveru. Vzhľadom na to, že Zmluva komfort nebola podmienkou získania úveru, odmena za túto službu sa nezapočítavala podľa zákona o spotrebiteľských úveroch do RPMN, čo preukazujú jednak stanoviská všetkých kontrolných orgánov. RPMN v danom prípade zahŕňa len úroky a administratívny poplatok a nie poplatok za zabezpečenie splátok úveru. Každý zákazník sa môže sám rozhodnúť či osloví žalovaného

s požiadavkou o poskytnutie úveru, rovnako sa tak slobodne môže rozhodnúť, či si v prípade poskytnutia úveru želá využívať dobrovoľnú doplnkovú službu, ktorú žalovaný poskytne na základe služby komfort. Táto služba je ale doplnková a nie je v žiadnom prípade podmienkou získania úveru. Žalovaný zastáva názor, že je výhradne na zákazníkovi, v danom prípade žalobcovi, aký spôsob pre splnenie svojho dlhu využije. Je nesporné, že zákazník má viacej možností ako uhrádzať jednotlivé splátky podľa Zmluvy o úvere. Žalobca neuvádza jediný dôvod, prečo by Zmluva komfort mala byť neplatná, ako sa to domáha. Za tohto stavu žalovanému nie je zrejmé, prečo by takúto doplnkovú službu v slobodnom trhovom prostredí nemohol poskytovať, pričom uvedené platí o to viac, že o takúto službu mali zákazníci žalovaného záujem a riadne ju využívali vrátane samotného žalobcu. Rovnako tak je v trhovom prostredí zrejme prirodzené, ba až nevyhnutné, že tovary a služby niečo stoja a preto ich nemožno poskytovať zadarmo, pretože v danom prípade by žalovaný, rovnako ako každý ďalší podnikateľský subjekt musel nevyhnutne zaniknúť. Doplnková služba je v danom prípade nadštandardnou službou a je spoplatnená. Žalovaný v čase uzavretia Zmluvy o úvere, ako aj Zmluvy komfort rovnako ako aj do dnes konal vždy plne v súlade so zákonom, keďže jeho právne závery sú potvrdzované jednak orgánmi dozoru, ako aj súdnymi rozhodnutiami. Žalovaný nikdy neprijal od nijakého svojho zákazníka žiadne plnenie, ktoré by nezodpovedalo ich vzájomnej písomnej dohode a teda relevantnému právnemu titulu, čím je vylúčené, že by sa žalovaný mohol bezdôvodne obohatiť. Súčasne všetky adhézne zmluvy žalovaného obsahujú všetky zákonné náležitosti a sú plne v súlade s právnym poriadkom SR, čím je tiež vylúčené, že by sa žalovaný mohol akokoľvek obohatiť na úkor žalobcu. Žalovaný taktiež upozorňuje na opomenutie synalagmatickej reštitúcii. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, zo strany žalobcu žalovaný hoci popierajúc všetky tvrdenia žalobcu o neplatnosti zmlúv, aj čiastočných, si dovoľuje uviesť, že v prípade aplikácie § 457 Občianskeho zákonníka, žalobca normuje osobitnú reštitučnú právnu povinnosť vo vzťahu k subjektom neplatnej alebo zrušenej zmluvy. V prípade aplikácie § 457 Občianskeho zákonníka v plnej miere aplikuje synalagma podľa § 560 Občianskeho zákonníka, in concreto uvedené znamená, že domáhať sa plnenia takéhoto záväzku voči svojej osobe môže len ten, kto sám svoj záväzok splnil skôr ako protistrana, prípadne preukáže, že je pripravený ho splniť oproti plneniu protistrany. Pokiaľ by teda súd v tomto konaní aj považoval akúkoľvek adhéznu zmluvu za neplatnú, musel by to vo svojom výroku vyjadriť vzájomný synalagmatický vzťah, teda vzájomnú podmienenosť každého plnenia, ktoré je jedna strana povinná vrátiť druhej strane.

3. Dňa 23.04.2018 podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. b) a to návrh na zloženie do úschovy čiastky 1 665,17 Eur. Okresný súd v konaní sp. zn. 17Csp/216/2017-74 dňa 05.06.2018 uznesením zaviazal žalovaného na zloženie sumy 1 665,17 Eur do úschovy na Okresnom súde Lučenec do siedmych dní od doručenia predmetného uznesenia. Zároveň priznal žalobkyni náhradu trov konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2018.

4. Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že podmienkou poskytnutia úveru bolo uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí doplnkovej služby a to že obchodná zástupkyňa bude chodiť vyberať peniaze priamo ku žalobkyni. Žalobkyňa splácala vyššiu sumu s tým, že obchodná zástupkyňa chodila každé dva týždne vyberať finančné prostriedky. Žalobkyňa mala účet v Slovenskej sporiteľni vyše 20 rokov.

5. Žalobkyňa uviedla, že potrebovala sumu 1 500 Eur na okná, nechcela si od nikoho požičiavať a práve vtedy v televízore dávali, že Provident poskytuje peniaze a keď sa zaplatia predčasne, tak sa im vrátia úroky. Preto oslovila pani H., obchodnú zástupkyňa a sa jej spýtala, že či je pravda tá skutočnosť, že budú vrátené úroky. Ona jej to potvrdila. Tak si požičala 1 500 Eur s tým, že bude chodiť ku nej každé dva týždne. Úver splatila predčasne, ale to, že jej budú vrátené úroky nebolo v zmluve nikde uvedené. Úroky požadovala, ale doposiaľ jej nevrátili. Spoločnosť už neexistuje, skrachovala, len peniaze už vymáhajú. Jej neoznámili, že za to, že bude ku nej chodiť vyberať peniaze pani H., bude musieť platiť ešte niečo navyše. Za to, že bude chodiť ku nej peniaze vyberať, dostala peniaze hneď na ruku. To bola podmienka. Povedali jej, že je to všetko zahrnuté v tejto sume, ktorú zaplatí. Ale to, že bude platiť niečo navyše, to jej nepovedali. Teda podmienkou toho, aby dostala úver, bolo to, že bude chodiť ku nej vyberať peniaze pani H.. Chodila ku nej každé dva týždne. Úver splatila predčasne.

6. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Z. H., oboznámením sa s obsahom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Zmluvy o poskytovaní služby komfort, evidencie platieb, čitateľného zoznamu

všetkých platieb, žiadosti o posúdenie zmluvy, odpovede na žiadosť od ministerstva spravodlivosti, vyjadrenia žalovaného, odporu proti platobného rozkazu, návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, uznesenia, judikatúry predloženej zo strany žalovaného, ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní.

8. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 30.10.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1 550 Eur. Celkové náklady žalobcu ako zákazníka podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 21,50% p.a. zo sumy úveru, t.j. vo výške 368,45 Eur a poplatku za garantovanú službu pevnou sumou 411,29 Eur. RPMN bola vo výške 57,17 Eur, celková čiastka, ktorú zákazník je povinný zaplatiť Providentu 2 329,74 Eur, priemerná RPMN 18,01%. Žalobkyňa ako zákazník mala splatiť Providentu dlžnú sumu v 100 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po poslednú bola 23,30 Eur a výška poslednej dlžnej splátky bola 23,04 Eur. Úver bol poskytnutý na dobu 100 týždňov a termín splatnosti konečnej splátky a teda konečnej splatnosti úveru dlžnej sumy je siedmy deň 100-tého týždňa po dni uzavretia zmluvy. Plnenie z uvedenej zmluvy bolo v režime - hotovostný režim. Splatnosť prvej splátky nastáva 20. kalendárny deň po uzavretí zmluvy. Splatnosť každej ďalšej splátky nastane siedmy kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je siedmy deň 100-tého týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splátka sa považuje za uhradenú dňom jej pripísania na bankový účet Providentu.

9. Dňa 30.10.2014 medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o poskytnutí služby komfort, kde žalovaný ako poskytovateľ sa zaviazal žalobkyni ako zákazníkovi za odmenu počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať služby, v rámci ktorej okrem iného bude preberať od žalobkyne ako zákazníka peňažné sumy určené na úhradu splátok spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalobkyňa ako zákazník sa zaviazala za poskytnutie tejto služby zaplatiť žalovanému ako poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 222,25 Eur, ktorú sa zaviazala žalobcovi splácať v 100 pravidelných mesačných splátkach a to v 99 týždenných splátkach vo výške 9,22 Eur a poslednú splátku vo výške 9,47 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru.

10. Z karty evidencie splátok má súd preukázané, že zo strany žalobkyne došlo z titulu poskytnutia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 610804588 zo dňa 30.10.2014 k zaplateniu sumy 2 889,92 Eur.

11. Svedkyňa Z. H., ktorá pracovala pre žalovaného ako obchodná zástupkyňa na pojednávaní uviedla, že chodili ku klientom a doma u nich podpisovali zmluvy. Kedysi dostávali klienti peniaze na ruku, neskôr dostávali kreditné karty a s tými si vyberali peniaze v automatoch. Nepamätám si už ako dostala peniaze žalovaná. Či na kreditnú kartu, alebo na ruku. Žalobkyňa podpísala službu komfort, to znamenalo, že chodila ku nej vyberať peniaze. Bolo jej vysvetlené, že keď podpíše zmluvu bude ku nej chodiť vyberať peniaze a aj to, že bude viacej platiť. Keby nebola podpísala službu komfort, nebola by dostala peniaze na ruku. To bola podmienka, že dostane peniaze na ruku.

12. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného k 01.05.2014, na účely tohto zákona sa rozumie g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného k 01.05.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

14. Podľa ods. 2, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

15. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného k 01.05.2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

16. Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného k 01.05.2014, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného 01.05.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa ods. 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa ods. 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa ods. 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52a ods. 1, Občianskeho zákonníka účinného 01.05.2014, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

22. Podľa ods. 2, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

23. Podľa § 451 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

24. Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

27. Podľa ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Z uvedeného dokazovania a po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 191 CSP, má súd preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne.

29. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere dňa 30.10.2014 a toho istého dňa bola uzavretá Zmluva o poskytnutí služby komfort, na ktoré sa vzťahuje Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení noviel a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Titulom uzatvorenej Zmluvy o úvere, bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1 550 Eur, ktorý splatila v celkovej výške 2 889,92 Eur. Spornou skutočnosťou ostalo, či Zmluva o zabezpečení splátok úveru uzavretá v ten istý deň ako Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. dňa 30.10.2014 bola podmienkou poskytnutia úveru a teda aj uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následne z toho plynúce dôvody porušenia Zákona č. 129/2010 Z.z. v časti správnosti uvádzania RPMN. Sporné medzi stranami sporu bolo správne posúdenie toho, či Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. § 9 ods. 2 psím. f), k) obsahuje dobu trvania zmluvy a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účet jeho splatenia.

30. Plnenie bez právneho dôvodu - ťažiskom tejto skutkovej podstaty je poskytnutie plnenia jedným subjektom druhému subjektu bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia. V praxi môže ísť o prípady poskytnutia plnenia osobe, o ktorej sa dlžník domnieva, že je veriteľom plnenia, tzv. nedlhu (teda plnenie domnelého dlhu, ktorý však vôbec neexistoval a pod. ). Podstatným pojmovým znakom tohto prípadu bezdôvodného obohatenia je však vždy to, aby osoba poskytujúca plnenia nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu.

31. Zákon jednoznačne hovorí, že predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať a túto povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie má ten, kto ho získal na úkor iného. Subjektom, ktorý má právo žiadať vydať bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil.

32. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 30.10.2014 pod. č. 610804588 a na tom istom stretnutí Zmluvu o poskytnutí služby komfort. Nesporné medzi stranami sporu je, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1 550 Eur a na tento úver postupnými splátkami uhradila celkovo sumu 3 215,17 Eur, teda sumu 1 665,17 Eur zaplatila nad rámec skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov. Za doplnkovú službu vyberania splátok v domácnosti žalobkyni bola medzi účastníkmi dojednaná osobitná zmluva vrátane odmeny za takúto službu, ktorú bola žalobkyňa povinná platiť osobitne, avšak zahrnutú v jednotlivých splátkach úveru. Zmluva o doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru bola podmienkou poskytnutia úveru za poskytnutie uvedených v úverovej zmluve pokiaľ klient žiadal vyplatenie úveru v hotovosti, resp. bola v hotovostnom režime, čo vypočutá svedkyňa Z. H., obchodná zástupkyňa potvrdila. Žalobkyni ani iná možnosť platenia splátok úveru v zmysle úverovej zmluvy ako osobitné vyberanie splátok s poukazom na Zmluvu o doplnkovej službe splátok ani daná nebola. Pri daných zmluvách a to jednak Zmluve o spotrebiteľskom úvere a Zmluve o doplnkovej službe ide o prípad uvedený v ustanovení § 52a OZ, keď z povahy zmlúv, ako aj stranám známeho účelu týchto zmlúv pri ich uzatváraní vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé. Za takéhoto stavu podľa názoru súdu, náklady spojené s doplnkovou službou mali byť započítané do RPMN, nakoľko sa jedná o dodatočné náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom uvedené v § 2 písm. g) Zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj v zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z účinného v čase uzatvorenia zmluvy.

33. Žalovaný ako poskytovateľ úveru platbu odmeny v zmysle zmluvy o garantovanej službe do RPMN nezahrnul, čo nebolo sporné, pretože žalovaný tvrdí, že táto zmluvy bola uzatvorená samostatne zo strany spotrebiteľa dobrovoľne a túto službu si vyžiadal a nebola podmienkou pre uzatvorenie úverovej zmluvy. S týmto prezentovaným názorom súd nemôže súhlasiť jednak vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy a jednak logickým zhodnotením konania nielen žalobkyne, ale aj ďalších spotrebiteľov, ktorí boli vypočutí v iných konaniach, ktoré prebehli so žalovaným na tunajšom súde, ktorí zhodne uviedli, že

inú možnosť ako platiť v splátkach v hotovosti obchodnému zástupcovi nemali. O inom spôsobe platieb ani poučení neboli. Išlo o osoby, ktoré opakovane uzatvárali úverové zmluvy, teda logicky vyplýva, že neoplývali prebytkom finančných prostriedkov a preto je absolútne nelogické, aby akýkoľvek priemerný spotrebiteľ za svojej zložitej finančnej situácie dobrovoľne volil možnosť pohodlného splácania splátok zo svojho domova, len aby mohol zaplatiť za to odmenu vo výške 922,25 Eur, keby mu bola daná možnosť takúto zmluvu nepodpísať a získať úver lacnejšie.

34. Keďže v Zmluve o spotrebiteľskom úvere bola nesprávne určená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z.z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z dôvodu, že súd posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov a zo strany žalobkyne došlo k zaplateniu sumy 3 215,17 Eur a úver bol poskytnutý vo výške 1 550 Eur na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu o výške rozdielu t.j. 1 665,17 Eur, ktoré v zmysle § 451 je žalovaný povinný žalobkyni vydať.

35. Riešenie ďalších otázok týkajúcich sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti a otázkach týkajúcich sa rozhodnutia C-42/15 vo veci Bíróová c/a Slovenská republika vzhľadom už na vyslovenie právneho názoru, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a vzhľadom na tú skutočnosť, že v zmluve bola nesprávne určená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, súd považoval za nadbytočné.

36. Požiadavka synalagmatickej reštitúcie, ktorú vzniesol žalovaný vo vzťahu k plneniu, ktoré na základe zmluvy poskytol a to že obchodný zástupca chodil inkasovať splátky, čím vznikli nepochybne náklady spojené s týmto inkasovaním a teda, že žalobca opomína túto reštitúciu, je potrebné uviesť, že je to v prvom rade žalovaný, ktorý tento stav spôsobil, keby spotrebiteľovi podpis predmetnej Zmluvy o doplnkovej službe de facto nanútil bez možnosti dať mu inú možnosť voľby, ako splácanie osobitným inkasovaním a tým spôsobom sumu úveru navýšil. Za takéhoto stavu by podľa § 3 bolo rozporné s dobrými mravmi, aby za takúto nevyžiadanú službu, ktorá bola zo strany poskytovateľa spotrebiteľovi nanútená, spotrebiteľ ešte mal poskytnúť peňažnú refundáciu.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa ods. 2, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

41. O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli v súvislosti s tým, že žalobkyňa je ako spotrebiteľ oslobodená od súdneho poplatku, súd rozhodol podľa výsledkov konania podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok zo žalovanej sumy v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z.. O výške súdneho poplatku bude rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.