Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8To-21-2018.pdf
PDF · 99.9 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/21/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.09.2018, v trestnej veci proti obž. M. Y. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41Tk/1/2017 zo dňa 27.03.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obž. M. Y., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom G., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov
u k l a d á
podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 23 (dvadsaťtri) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obž. M. Y. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák., spáchaným formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
- v presne nezistenom čase od XX.XX hod. do XX.XX hod. dňa XX.X.XXXX za objektom základnej školy na Ul. Y. č. XXXX/XX v G., po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obv. Z. S., že zbijú a okradnú I. W., toho napadli tak, že po predchádzajúcom spoločnom požívaní alkoholických nápojov, keď už chcel I. W. od nich odísť Z. S. ho kopol do oblasti hrudníka, načo následne I. W. spadol na zem a skotúľal sa smerom k rieke X., pričom ostal ležať na zemi, kde následne obaja obvinení odišli k nemu a začali ho kopať do tváre, chrbta, rebier aj nôh, M. Y. zobral tam nachádzajúcu sa palicu a touto ho bil po tvári a po celom tele do momentu, kedy sa palica zlomila, ktorú následne zahodil, zobral druhú palicu a pokračoval v úderoch, Z. S. ho stále kopal do brucha, chrbta a po celom tele a taktiež po ňom začal dupať, do momentu kedy už I. W. prestal kričať, následne ho M. Y. chytil za členky nôh a Z. S. za ramená a takto ho preniesli 12,5 m ku korytu rieky Cirocha, kde ho hodili do vody, na čo W. začal kričať o pomoc, a
preto sa k nemu vrátili, vytiahli ho z vody von a začali do neho opätovne kopať a to tak, že M. Y. zobral opätovne palicu a začal ňou I. W. biť po rebrách a Z. S. začal po W. dupať v oblasti hrudníka a brucha do momentu kedy už nevládali a poškodený sa prestal brániť a kričať aby ho už nebili, vtedy M. Y. v úmysle, aby I. W. usmrtili povedal, že ho dajú do vody aby sa zadusil, pričom M. Y. chytil W. za členky nôh, Z. S. za ramená, takto ho nadvihli a hodili do vody tak, že I. W. mal celú hlavu ponorenú vo vode, podišli k nemu kde Z. S. sa jednou rukou pridržiaval M. Y., pravú nohu položil na hlavu I. W. a držal ju pod vodou, potom nohu nadvihol a zase mu stlačil hlavu pod vodu, čo takto spravil trikrát do doby, kým už I. W. ostal nehybne ležať tvárou vo vode, čím mu takýmto konaním spôsobili smrť a to udusenie utopením spoločne s viacerými krvnými podliatinami a odreninami v oblasti končatín, tržnozmliaždené rany, krvné podliatiny a odreniny v oblasti vlasatej časti a tváre s otvorenými zlomeninami tvárových kostí a pruhovité krvné podliatiny a odreniny v oblasti trupu so zlomeninami rebier vpravo, kde týmto spôsobili I. W., nar. XX.X.XXXX, Y. č. 3, XXX XX G. škodu vo výške 643,10,- Eur, ktorá mu vznikla nákladmi spojenými s pohrebom nebohého.
Za to mu bol uložený podľa § 142 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 23 (dvadsaťtri) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. bol pre výkon tohto trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. bol uložený nad obžalovaným ochranný dohľad.
Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák. bol uložený ochranný dohľad na 3 (tri) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému I. W., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom G., ul. Y. XXXX/X škodu vo výške 643,10 Eur.
Proti tomuto rozsudku, v prítomnosti svojho obhajcu, podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný odvolanie, v ktorého následne predloženom písomnom odôvodnení uviedol, že uvedený rozsudok napáda vo výroku o treste. Odvolateľ vytkol okresnému súdu, že sa podľa jeho názoru, dôsledne nevysporiadal pri ukladaní trestu s ustanovením § 11 Tr. zák. a § 38 Tr. zák., keď ukladal trest odňatia slobody v rozmedzí od 22 rokov a 6 mesiacov do 25 rokov, čo odvolateľ nepovažoval za správne, keďže podľa jeho názoru zákonodarca už v trestnej sadzbe za obzvlášť závažný zločin vyjadril záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa vyššou trestnou sadzbou. Preto, podľa názoru odvolateľa, nebolo možné na opätovné spáchanie zločinu pri ukladaní trestu prihliadnuť dvakrát. Obžalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zmenil tak, že by mu uložil trest na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu obžalovaného prokurátor uviedol, že okresný súd sa pri ukladaní trestu riadil všetkými dotknutými ustanoveniami Trestného zákona uvedenými v §§ 11, 24, 25, 38 a pokiaľ navyše oproti návrhu prokurátora použil ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák., tak by bolo nelogické, ak by pri obzvlášť závažnom zločine nemohla byť použitá tam uvedená zásada určená pre zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby pri opätovnom spáchaní zločinu ako miernejšej formy trestného činu, pričom bolo potrebné vychádzať aj z logického výkladu, kedy spáchanie obzvlášť závažného zločinu „pohlcuje“ spáchanie zločinu. Keďže prokurátor považoval napadnutý rozsudok za zákonný a spravodlivý, navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.
Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie /v prejednávanej veci teda výrokov, ktoré tvoria výrok o treste/, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom nezistiac chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ale by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. zistil nasledovné.
Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku plynie, že okresný súd pri rozhodnutí o druhu a výmere trestu vychádzal z hľadísk § 34 Tr.zák., z trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za spáchanie tohto obzvlášť závažného zločinu upravenej na rozsah od 22 rokov a 6 mesiacov do 25 rokov postupom podľa § 38 ods.5 Tr. zák. poukazujúc na to, že obžalovaný potom, čo dňa 03.10.2014 spáchal zločin
lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods.1 písm. f) Tr. zák. a iné, za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/15/2015 zo dňa 01.04.2015 na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, ktorý vykonal 21.11.2016, tak dňa 28.03.2017 znova spáchal zločin, čo podporil ustanovením § 11 ods.3 Tr. zákona, v zmysle ktorého je obzvlášť závažný zločin druhom zločinu, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov. Okresný súd zároveň zohľadnil zistenia vyplývajúce zo znaleckého posudku MUDr. Y.j, č. 97/2017, z odvetvia Psychiatria, podľa ktorého u obž. Kroku ide o nevyrovnaný vývin osobnosti s asociálnymi črtami s rozumovými schopnosťami v pásme ľahkej mentálnej retardácie so škodlivým konzumom alkoholu s počínajúcou závislosťou a zistenia vyplývajúce zo znaleckého posudku Mgr. C.a, č. 9/2017, z odvetvia Psychológia, podľa ktorého u obž. M. Y. ide o osobnosť intro - extroverne socializovanú, simplexnú, rigidnú, egocentricky zameranú zo zúženými záujmami s myslením formálnym, nevýpravným s paranoidným akcentom, vyprahlou a nezrelou emocionalitou, neschopnosťou participácie na príjemných vzťahoch s labilnými, silne situačne podmienenými emočnými prejavmy s výraznou tendenciou k prejavovaniu sa nepriamej, verbálnej a reaktívnej agresivity s nízkou frustračnou toleranciou. Okresný súd ďalej zohľadnil, že podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný v minulosti tri krát odsúdený, pričom osobitne zdôraznil, že obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin vraždy iba štyri mesiace potom, ako vykonal trest odňatia slobody. Okresný súd obžalovaného ako páchateľa obzvlášť závažného zločinu zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Ako odvolací súd zistil, súd prvého stupňa vychádzal pri svojich záveroch o treste len z dôkazov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní zákonným postupom vykonané, tieto dôkazy a z nich plynúce skutočnosti hodnotil postupom podľa § 2 ods. 12 Tr. por. Aj rozsah vykonaného dokazovania treba v podstate hodnotiť ako dostatočný, lebo odvolací súd ho doplnil len prečítaním aktuálneho hodnotenia obžalovaného z miesta výkonu väzby. Hoci bolo potrebné, kvôli nesprávnemu použitiu zákonného ustanovenia označujúceho trestný čin, z ktorého trestnej sadzby okresný súd s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák. vychádzal, nahradiť výrok o treste výrokom odvolacieho súdu, odvolací súd, ktorý pre absenciu odvolania podaného v neprospech obžalovaného nemohol zmeniť napadnutý výrok rozsudku v neprospech obžalovaného, dospel pri ukladaní druhu a výmery trestu v podstate k rovnakým záverom.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Obžalovaný bol uznaný vinným z trestného činu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák., spáchaným formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorý je v zmysle § 11 ods. 3 Tr. zák. osobitným druhom zločinu, a to obzvlášť závažným zločinom. Jeho spáchaním nenapraviteľne porušil záujem spoločnosti na ochrane ľudského života, keď iného človeka úmyselne usmrtil, pričom konal priamou formou úmyslu, lebo chcel a vedel, že také porušenie chráneného záujmu svojim konaním spôsobí. Vyplýva to z výsledkov dokazovania, z jeho preukázaného konania, z okolnosti, že použil zbraň, palicu, a to na opakované, mnohopočetné údery aj do takých častí tela poškodeného, v ktorom sa nachádzali orgány kľúčové pre zachovanie životných funkcií človeka, a ktorých poranenie bezprostredne ohrozuje život poškodeného, takú zbraň použil aj potom, čo si ju vymenil za zlomenú a najmä navrhol, aby poškodeného dali do vody, aby sa utopil, pričom pri tom, aby mal poškodený hlavu pod vodou aktívne pôsobil tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku. Pohnútkou jeho konania bola snaha zbaviť sa poškodeného, ktorý prejavoval známky života tým, že sa bránil a kričal, aby ho už nebili, pričom poškodeného predtým napadol zo ziskuchtivosti.
Obžalovaný je slobodný, bezdetný, podľa správy Obecného úradu T. N., v tejto obci žil s matkou a šiestimi súrodencami v schátralom rodinnom dome na okraji obce v spoločnej komunite s ďalšími obyvateľmi rómskeho pôvodu, správal sa slušne počas školskej dochádzky základnej školy, v roku 2009 odišiel s matkou a súrodencami do Z. a odvtedy sa už v obci nezdržiaval. Podľa správy z Mestského úradu G.
obžalovanému sa z miesta pobytu v tomto meste nič negatívne nevytýka. Z výkonu väzby však nie je priaznivo hodnotený, pretože medzi ním a spolubývajúcimi obvinenými sa vyskytli nezhody a bol dvakrát disciplinárne potrestaný.
Nielen okolnosti prípadu, ale ani pomery obžalovaného teda nemožno považovať za usporiadané, či za natoľko výnimočné, aby viedli k záveru, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne, a že by na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačoval aj trest kratšieho trvania.
F. I.. Y. Q., súdny znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria u obžalovaného zistila trvalý pokles rozumových schopností do pásma ľahkej mentálnej retardácie, podmienenej nielen genetickými vrodenými predispozíciami, ale najmä vplyvom nedostatočnej výchovy a výluky. Trestný čin nebol motivovaný duševnou poruchou ani chorobou, ale súvisel s konzumom alkoholu a následným oslabením morálnych zábran v stave opitosti pri poklese rozumových schopností u obžalovaného v čase skutku, nešlo o podstatné zníženie ani vymiznutie ovládacích a rozpoznávacích schopností, u obžalovaného išlo len o škodlivý konzum alkoholu s počínajúcou závislosťou. Motivácia páchania trestného činu obžalovaným mala základ tiež v jeho málo diferencovanej štruktúre osobnosti, nižšom intelekte, nedostatočných morálnych zábranách, nedostatočnej empatii, prežívaniu druhého, nezdržanlivosti a impulzivite, pričom obžalovaný má sklon konať pod vplyvom momentálnych nápadov a podlieha lákavým príležitostiam. Aj znalec Mgr. C. Q., súdny znalec z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a dospelých dospel k zisteniu, že stupeň rozumových schopností obžalovaného bol v pásme ľahkej duševnej zaostalosti, pričom osobnosť obžalovaného bola formovaná jeho výchovno-sociálnym prostredím, ktorého prejav je charakteristický zvýšeným sklonom k agresivite, nezdržanlivosti, explozivite či paranoidite a tieto prejavy sa úmerne zvýrazňujú stupňom alkoholickej ebriety obžalovaného. Emocionalita obžalovaného je vyprahlá, nezrelá, je neschopný participácie na príjemných vzťahoch, pričom jeho emočné prejavy majú charakter lability, sú silne situačne podmienené s výraznou tendenciou k prejavovaniu sa nepriamej, verbálnej a reaktívnej
Podľa evidencie priestupkov mal obžalovaný spolu 5 záznamov o priestupkoch spáchaných v období od 13.05.2013 do 16.10.2014, kedy spáchal priestupky proti majetku, verejnému poriadku, občianskemu spolunažívaniu. Podľa odpisu registra trestov má obžalovaný tri záznamy. Okresný súd správne zistil, že obžalovaný bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 1T 15/2015 zo dňa 01.04.2015 za zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm. d/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods.1 písm. f) Tr. zák., prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák./, za skutok spáchaný dňa 03.10.2014 na chránenej, a to chorej osobe, pričom mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Hoci výkon trestu odňatia slobody začal v ústave na výkon trestu pre mladistvých, ukončil ho už v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uložený trest odňatia slobody obžalovaný vykonal dňa 21.11.2016, a tak bolo odôvodneným, že okresný súd poukázal na krátku dobu spáchania predmetného skutku od okamihu prepustenia obžalovaného na slobodu. Táto okolnosť totiž skutočne výrazne zvyšuje závažnosť predmetného trestného činu obžalovaného a bez ďalšieho je nutné už toto odsúdenie považovať za priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák.
Navyše nešlo o ojedinelú trestnú činnosť obžalovaného, pretože rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 2T 65/2015 zo dňa 17.6.2015 bol obžalovaný uznaný vinným za spáchanie spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., prečinu neoprávnené vyrobenia používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., pokusu podľa § 14 Tr. zák. prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pričom mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu práve vo vzťahu k trestu uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 1T 15/2015 zo dňa 01.04.2015. Obžalovaný teda dostal /aj po zohľadnení odsúdenia, ktoré mu bolo zahladené vzhľadom na upustenie od potrestania/ opakovane príležitosť sa napraviť a aspoň prestať páchať trestnú činnosť, no napriek tomu spáchal obzvlášť závažný zločin, ktorým iného úmyselne usmrtil.
Vzhľadom na uvedené, nezistiac prítomnosť poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 Tr. zák., bolo namieste konštatovať prevahu priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák., čo by inak viedlo k úprave trestnej sadzby uvedenej v § 145 ods. 2 Tr. zák. postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., no
tento postup v prejednávanej veci nebolo možné použiť, pretože boli splnené podmienky pre sprísnenie trestnej sadzby uvedené v § 38 ods. 5 Tr. zák. Obzvlášť závažný zločin je totiž druhom zločinu tak, ako na to poukázal už okresný súd. Recidíva v páchaní zločinov je spoločensky natoľko závažný stav, že je u takého páchateľa nevyhnutné zvýšiť, sprísniť spodnú hranicu trestnej sadzby za taký trestný čin oproti stavu, keď tento nebezpečný protispoločenský jav prítomný nie je. O to skôr to platí, keď páchateľ po tom, čo bol odsúdený za zločin, spácha závažnejší druh zločinu, teda obzvlášť závažný zločin.
Bolo teda zákonným a odôvodneným, keď súd prvého stupňa s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu trestu odňatia slobody uvedenú v ustanovení § 145 ods. 2 Tr. zák. /20 rokov/ o jednu polovicu postupom súladným s ustanovením § 38 ods. 8 Tr. zák., teda o 2,5 roka a trest odňatia slobody ukladal v rámci trestnej sadzby trestu odňatia slobody od 22 rokov a 6 mesiacov do 25 rokov.
Napriek predchádzajúcim odsúdeniam a výkonu trestu odňatia slobody obžalovaný neprestal trestnú činnosť páchať, ale naopak, spáchal predmetný zločin, ktorý bol obzvlášť závažným zločinom spojeným s neodstraniteľným následkom v podobe smrti iného človeka. To svedčí o výraznom narušení páchateľa a stupňujúcej tendencii jeho protispoločenského, trestnoprávneho správania, svedčí to o výrazne ohrozenej možnosti nápravy tohto páchateľa a neumožňuje uloženie trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby.
V súlade s účelom trestu uvedenom v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. je v tomto prípade u obžalovaného aj podľa názoru odvolacieho súdu uloženie trestu odňatia slobody vo výmere dvadsaťtri rokov.
Aj krajský súd zistil splnenie podmienok uvedených v § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. pre zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, k čomu možno dodať, že nakoľko obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťtri rokov, ani v zmysle § 48 ods. 4, tretia veta, Tr. zák. nebolo možné uvažovať o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia.
Takto uložený trest zohľadňuje všetky zákonné kritériá uvedené v ustanovení § 34 ods. 3 Tr. zák. vrátane požiadavky primeranosti trestu a miery akou konanie obžalovaného prispelo k spáchaniu trestného činu.
Hoci prokurátor na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní poukázal vo svojom konečnom návrhu na to, že doposiaľ nebolo súdom rozhodnuté o návrhu prokurátora o zhabaní veci, ktorý návrh urobil už v podanej obžalobe, vzhľadom na skutočnosť, že prokurátor odvolanie proti napadnutému rozsudku v neprospech obžalovaného nepodal, nemohol krajský súd o takom návrhu rozhodnúť, pretože by to znamenalo zmenu napadnutého rozsudku v neprospech obžalovaného. Takáto zmena by odporovala ustanoveniu § 322 ods. 3, druhá veta v časti pred bodkočiarkou, Tr. por. podľa ktorého v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného.
Krajský súd zistil pochybenie výroku o treste v napadnutom rozsudku spočívajúce len v tom, že namiesto správneho ustanovenia § 145 ods. 2 Tr. zák. okresný súd, zjavne nedopatrením, použil odkaz na ustanovenie § 142 ods. 2 Tr. zák. Keďže ale táto chyba neznamenala zmenu rozsudku v neprospech obžalovaného, krajský súd ju na základe vyššie uvedených dôvodov napravil vlastným rozhodnutím, keď napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je Prípustný.