Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-244-2017.pdf
PDF · 117.38 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/244/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej žalobkyne: Mgr. X. L., W.. X.X.XXXX, F. XXX XX T. XXX, zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: CD Consulting s. r. o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.154,01 eura, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.154,01 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na 100% náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.9.2017 domáhala primeraného finančného zadosťučinenia na základe toho, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp.zn. 25C/124/2014 o zaplatenie 1.154,01 eura s prísl., v ktorom konaní bola žalovanou zo spotrebiteľskej zmenky, súd žalobu zamietol s poukazom na to, že Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a uviedol, že „zákonom priznané právo na primerané finančné zadosťučinenie je potrebné vykladať skôr reštriktívne a tak súd musí zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Nie je teda vylúčené, aby súd po zvážení všetkých okolnosti aj napriek úspechu v konaní, odmietol požadované finančné zadosťučinenie priznať. Priznané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu, vyjadrenú v rôznych formách. Žalobkyňa požaduje od žalovaného finančné zadosťučinenie vo výške 1.154,01 eura, pričom uvádza, že sa jedná o sumu, o ktorú sa chcel žalovaný bezdôvodne obohatiť. Uvedená suma neodráža žiadnu ujmu, ktorá bola spôsobená žalobkyni, nijakým spôsobom ju neodôvodňuje ani nedokladuje. Ak v žalobe uvádza, že primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odrádzajúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy, neuviedla na základe čoho považuje sumu 1.154,01 eura za vhodné finančné zadosťučinenie, neodôvodnila prečo by práve jej malo byť priznané primerané finančné zadosťučinenie a zároveň prečo by malo byť priznané v uvedenej výške 1.154,01 eura. Žalovaný má za to že žalobkyni finančné zadosťučinenie neprislúcha, nakoľko neexistuje žiaden relevantný dôvod na jeho priznanie. Žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia, žalobkyni nevznikla“.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: zápisnica o výsluchu žalobkyne zo dňa 14.9.2018 z miesta jej terajšieho trvalého bydliska Petrovany 150, spis tunajšieho súdu sp.zn.
25C/124/2014 a z neho zmenka zo dňa 14.7.2010, zápisnica o pojednávaní zo dňa 4.12.2014, rozsudok zo dňa 5.5.2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove z 8.12.2016 sp.zn. 5Co 201/2016, spis 72Er/931/2012 a zistil tento skutkový stav:
4. Dňa 14.07.2010 žalovaná uzatvorila úverovú zmluvu, pričom veriteľom bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Výška úveru bola 600 Eur s tým, že sa dlžníčka zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 528 eur, a teda celkom zaplatiť čiastku 1.128 eur v 12 mesačných splátkach po 94 eur počnúc 18.8.2010. RPMN, ani výška úroku uvedené neboli, pričom však podľa matematických prepočtov v danom prípade bol úver poskytnutý na ročný úrok 87,99 %, RPMN predstavovala 263,64 %. Žalovaná toho istého dňa, t.j. 14.07.2010 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. sumu 1 169,01 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 04.03.2011. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa a jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. Žalovaná zaplatila na istinu 15 Eur.
5. V tomto spore žalovaný dňa 17.04.2014 tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 8614/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal v tomto spore žalobkyňu na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1.154,01 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 169,01 Eur od 04.03.2011 do 04.03.2014 (čo predstavuje sumu 3 296,91 Eur) a zo sumy 1 154,01 Eur od 04.04.2014 do zaplatenia. V tomto spore žalovaný žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 1.169,01 Eur od 20.04.2011 do 03.04.2014 (čo predstavuje sumu 207,73 Eur) a zo sumy 1.154,01 Eur od 04.04.2014 do zaplatenia a taktiež zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,90 Eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalobkyňa dňa 14.07.2010 vo výške 1.169,01 Eur. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 1.169,01 Eur spolu s 0,25 %-ným denným úrokom od 04.03.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 15 Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 15 Eur. Konanie sa viedlo pod sp.zn. 25C/124/2014.
6. Do konania vstúpil vedľajší účastník - Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Bol si vedomý, že nadobúda zmenku od spoločnosti, ktorá poskytuje pôžičky o úvere spotrebiteľom a zároveň, že tento pôvodný majiteľ zmenky nemôže zmenku uplatniť, keďže by tým porušil zákon a súd by mu jeho zmenkový nárok uplatnený v tomto konaní nepriznal. Toto vyplýva aj zo zmenky, kde je uvedené číslo zmluvy. Vedľajší účastník mal teda za to, že je potrebné zaoberať sa kauzálnymi vzťahmi pôvodného zmenkového veriteľa a žalovanej. Nie je možné brániť sa ustanoveniami § 17 zákona č. 191/1950 Zb. Na tieto kauzálne vzťahy sa aplikovala legislatíva platná a účinná v čase vystavenia zmenky, a to konkrétne § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Vedľajší účastník poukázal na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňa náležitosti podľa platného zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto by sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež mal za to, že žalovanej ako spotrebiteľovi musí byť poskytnutá ochrana. Poukázal na to, že vzhľadom na absentujúce náležitosti zmluvy je úver bezúročný a bez poplatkov, zmenka však túto skutočnosť nezohľadňuje a umožňuje vymáhať zmenkový úrok 0,25
% denne, čo je 91,25 % ročne. Takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť. Vedľajší účastník tiež poukázal na to, že dohoda o vyplňovacom práve zmenky nebola dojednaná individuálne a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa. Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky a tým aj samotná zmenka je neplatná aj pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa právny predchodca žalobcu vystavením zmenky snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy.
7. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 5.5.2016 č.k. 25C/124/2014-88 súd rozhodol tak, že žalobu zamietol, pričom poukázal na to, že „k vyplneniu zmenky došlo na základe bodu 13 VÚP pôvodného veriteľa, ktorý obsahuje dohodu o vyplnení zmenky. V ňom sa uvádza nasledovné: „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystaviteľ vystavil zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j., keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, keď v zmysle bodu 4 týchto podmienok sa stal splatný celý dlh.“ Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v § 9 ods. 2 písm. f), j), k), y) zákona č. 129/2010 Z. z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je ročne 91,25 %. Takýto zmenkový úrok je nepochybne v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola uvedená vo VÚP, teda formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaná nemala možnosť ich ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom (či už pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku, alebo pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy). Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Tento záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Obo 161/2007 zo dňa 06.05.2008. Najvyšší súd v danom prípade mal za to, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku. V danom prípade zmenka a úverová zmluva vznikli za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len citovaného zákona). Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. S poukazom na citované zákonné ustanovenie došlo k vystaveniu zmenky v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, a preto je s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka potrebné vyhodnotiť zmenku ako absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom. Dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona (§ 39 Občianskeho zákonníka). O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho je, že žalovaná by veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a keďže žalobca si uplatnil právo výslovne zo zmenky a tú súd považoval za neplatnú, jeho žalobu zamietol. Čo sa týka skutočností tvrdených žalobcom o tom, že v zmysle zmenkového a šekového zákona platí zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie, súd dodáva, že nemožno s týmto tvrdením súhlasiť, pokiaľ sa jedná o oblasť práva, ktorú upravujú tzv. spotrebiteľské zákony. Tu súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorý v obdobných veciach poukázal na skutočnosť, že takéto plnenie by bolo v rozpore s dobrými mravmi a jednalo by sa o plnenie právom nedovolené. Zo spisového materiálu vyplynulo, že nároky, ktoré si uplatňuje žalobca v tomto konaní, sú určite neprimerané alebo ich možno hodnotiť ako neprimerané sankcie vo vzťahu k žalovanému a takéto konanie nemôže požívať súdnu ochranu, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Súd poukázal aj na stanovisko č. 93. uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR 8/2015, podľa ktorého I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Z dôvodu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah upravený spotrebiteľským právom, je nutné vychádzať z úverovej zmluvy, ktorá bola základom pre vystavenie zmenky a ktorú súd vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov a samotnú zmenku ako neplatnú pre rozpor so zákonom, a preto nebolo možné priznať ani ďalšie položky, ktoré si uplatňoval žalobca v tomto konaní, a teda ani zákonný úrok vo výške 6 % ročne, ako ani zmenkovú odmenu vo výške 3,90 Eur.“
8. V dôsledku podaného odvolania rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.12.2016 č.k. 5Co/201/2016-133 odvolací súd potvrdil prvoinštančný rozsudok a priznal žalovanému a Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v plnom rozsahu.
9. Z výsluchu žalobkyne v tomto konaní súd zistil, že „mesačne poberá invalidný a starobný dôchodok v celkovej výške cca 480 eur, náklady na bývanie sú cca 160 eur mesačne, 20 eur sú výdavky na lieky, pôžičky spláca mesačne sumou 83 eur a sumou 90 eur. Je vdova. Má starý dom a záhradu. Žalovaný jej neustále zvyšoval celkovú dlžnú sumu, doposiaľ jej neustále vyvolávajú, žiadajú zaplatiť dlh. Žalovaný jej niekoľkokrát za deň volá a chce, aby im zaplatila dlžnú sumu.“
10. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
11. Predmetom konania je nárok žalobkyne na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.154,01 eura v súvislosti s porušením práva, ktorého s úspešným uplatnením porušenia práva zo strany žalovaného na základe na základe rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 25C/124/2014, kde súd žalobu zamietol.
12. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súd úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti týmto zákonom osobitnými predpismi zodpovedá.
13. K tomu, čo bolo konštatované predchádzajúcim rozsudkami, súd ešte dodáva: Podľa ustálenej praxe súdov / napr. uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.apríla 2012, sp.zn. 5Cdo 26/2011/ dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či bol prípadne výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy., pričom v spotrebiteľskej zmluve vždy je spotrebiteľ považovaný za slabšiu stranu. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Súd v tomto konaní, s poukazom na vyššieuvedené, len potvrdzuje akého závažného porušenia spotrebiteľskej legislatívy sa v tomto spore žalovaný voči žalobkyni dopustil. Takýto úžerný úrok, aký v zmluve dohodol, t.j. 87,99 % nemožno ničím ospravedlniť. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 106/2014 Z.z., ktorým sa dopĺňa OZ, a to k bodu 1 k novému ustanoveniu § 39a účinnému od 1.6.2014, prijatie zakotvenia následkov civilnoprávnej úžery bolo potrebné, lebo „zmena § 53 ods. 6 OZ v roku 2010 vykonaná zákonom č. 129/2010 Z. z. sa nielenže minula účinku, ale skôr podporila aktivity a agresívne praktiky na finančnom trhu spejúce k tomu, že absentuje akékoľvek zákonné obmedzenie odplaty, ktorú možno požadovať pri úveroch a pôžičkách poskytovaných spotrebiteľom. Za tohto stavu treba doplniť, že v slovenskom právnom poriadku doposiaľ absentovala akákoľvek právna úprava civilnoprávnej úžery. Z tohto dôvodu sa zavádza komplexná definícia inštitútu civilnoprávnej úžery, ktorá vychádza z nižšie vysvetľovaného historického vývoja tohto inštitútu, reflektuje aj znaky trestnoprávnej úžery, podstatným spôsobom však rozširuje predovšetkým subjektívne znaky definičného rozsahu úžery. Tak ako v tradičných civilných kódexoch, úžera pozostáva z
- objektívneho znaku, ktorým je konanie smerujúce k získaniu plnenia v hrubom nepomere k poskytnutému plneniu;
- subjektívnych znakov, splnenie ktoréhokoľvek z nich pri súbehu so splnením objektívneho znaku vovedie k naplneniu a uplatneniu definičného znaku inštitútu úžeru, a tým k zneplatneniu celej zmluvy. Z pohľadu subjektívnych znakov, definícia úžery rozoznáva: 1. tieseň - mimoriadne ťaživá situácia poškodeného (alebo inej osoby, ktorej tieseň pociťuje poškodený ako tieseň vlastnú), vyvolaná určitou, hoc len prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poškodeného. Spravidla pôjde o hospodárske ťažkosti, splatnosť dlhu, ktorého nesplatenie môže vážne ohroziť spoločenské postavenie poškodeného. Môže ísť taktiež aj o iné ťažkosti, napr. záujem zachovať vlastníctvo bytu na vyriešenie neľahkej sociálnej situácie. V tiesni môže poškodený konať aj vtedy, ak má dostatočné prostriedky na jej odstránenie, avšak ich nemá k dispozícii okamžite (strata alebo odcudzenie dokladov a potrebnej hotovosti ďaleko od domova pod.). Pomer závislosti sám osebe ešte neznamená stav tiesne u závislej osoby, závislosť však môže okrem ďalších okolností spolupôsobiť pri vzniku stavu tiesne. 2. neskúsenosť - spočíva napr. v nedostatočnej znalosti cien, nákupných možností spravidla v spojení s dôverčivosťou. Ide teda predovšetkým o neskúsenosť pri vybavovaní majetkových záležitostí. To môže vyplývať z neskúsenosti v širšom zmysle, resp. z neskúsenosti v určitej oblasti ľudskej činnosti, ktorá má dopad na majetkovú sféru človeka. Neskúsenosť môže byť sprievodným javom nízkeho veku najmä u neplnoletých. 3. rozumovú vyspelosť - neschopnosť poškodeného rozpoznať hodnotu svojho plnenia alebo sľubu k hodnote vzájomného plnenia páchateľa; príčinou môže byť slabomyseľnosť, strata intelektových schopností i iné poruchy psychiky v dôsledku duševnej poruchy alebo choroby, prípadne oneskoreného vývoja, prejavujúci sa hlavne v neschopnosti logického uvažovania a myslenia. 4. rozrušenie - stav prudkého pohnutia mysle vyvolaný určitou bezprostredne predchádzajúcou udalosťou, ktorá obzvlášť intenzívne zasiahla citovú zložku duševného života poškodeného do tej miery, že v tomto stave nebol schopný uvážiť, či hodnota jeho plnenia alebo sľubu plnenia zodpovedá hodnote plnenia páchateľ voči nemu. 5. dôverčivosť - predstavuje stav a konanie spotrebiteľa, ktorý ako tzv. slabšia zmluvná strana nedisponuje takou mierou obozretnosti, ktorá by mu zaručila ochranu jeho práva pri ekonomickej
nadvláde dodávateľa. Spotrebiteľ je tak náchylný uveriť všetkým prezentovaným skutočnostiam, keďže objektívne nemá dispozíciu na kvalifikované posúdenie dodávateľom poskytovaných skutočností. 6. ľahkomyseľnosť - sa vždy spája s ďalšími znakmi úžery, pričom sa prejavuje tak, že spotrebiteľ titulom zníženej miery vnímania alebo rozumovej vyspelosti neprisudzuje svojmu konaniu také následky, aké by mu v skutočnosti mali byť prisúdené. Uvedený znak možno vyjadriť aj tak, že spotrebiteľ svoje konanie berie na „ľahkú mieru“, napríklad nie je pre neho problém zobrať 10 úverov po sebe. K takto vymedzenej ľahkomyseľnosti spravidla pristupuje aj nadvláda dodávateľa, ktorý napríklad zanedbaním skúmania bonity alebo zneužitím svojho silnejšieho postavenia profituje na úkor ľahkomyseľnosti slabšieho. 7. finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany - uvedené znaky poukazujú na opakujúce sa vzťahy spotrebiteľa s dodávateľom, kedy spotrebiteľ (resp. občan) je vlastne už ekonomicky závislý od dodávateľa, napr. tým, že u neho došlo k reťazeniu úverov, je preúverovaný, je zaviazaný a ekonomicky závislý na dodávateľovi, ktorý je spôsobilý nepriamo ovládať jeho konanie. Druhým znakom je zneužitie neschopnosti plniť záväzky pri súčasnom zanedbaní posudzovania bonity. Zanedbanie posúdenia bonity a jeho zneužitie dodávateľom veľmi úzko súvisí s finančnou závislosťou, pričom na účely postihnutia úžery postačí naplnenie jedného subjektívneho znaku. 8. plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere - rozumie určité správanie v záväzkových vzťahoch, ktoré môže spočívať v aktívnej činnosti, konaní (facere) alebo v nekonaní (non facere). Konanie potom môže spočívať buď v povinnosti niečo dať (dare), niečo konať (facere), niečoho sa zdržať (omittere) alebo niečo strpieť (pati).
14. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že hoci zmluva bola uzavretá pred novelizáciou OZ a to zavedenia § 39a OZ o následkoch civilnoprávnej úžery, aj pred 1.6.2014 súdy judikovali o následkoch úžery na neplatnosť právneho úkonu ako celku a to napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 8.decembra 2011, sp.zn. 16Co/71/2011, podľa ktorého civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. Pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využitiu nadvlády nad dlžníkom dôjde hoci len z nedbanlivosti. 18. Taktiež súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 28.9.2011 sp.zn. 3Co/3/2011 a obdobne úžerný úrok posudzuje z hľadiska platnosti úverovej zmluvy súd v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.9.2013 sp.zn. 3Co/151/2013.
15. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.4.2018 sp.zn. 23Co/83/2017 podľa ktorého „ nie je dôležité, či spotrebiteľ v konaní vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, je dôležité, či úspešne uplatní porušenie svojich spotrebiteľských práv, teda pokiaľ sa spotrebiteľ ako žalovaný v konaní úspešne bráni tým, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské práva a z toho dôvodu bude žaloba zamietnutá, tak potom možno konštatovať, že spotrebiteľ úspešne uplatnil svoje spotrebiteľské práva“.
16. Súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp.zn. 20Co/192/2016 podľa ktorého „ čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. V konaní sp. zn. 7C/425/2014 sa žalobkyňa proti uplatnenému nároku aktívne bránila, pričom od nej ako od priemerného spotrebiteľa a laika v oblasti práva nemožno žiadať, aby svoju obranu v konaní aj právne odôvodnila s poukazom na zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru odvolacieho súd na úspešné uplatnenie práva postačuje aj to, keď spotrebiteľ vyjadrí nesúhlas s uplatnenou pohľadávkou. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného o účelovosti podanej žaloby. Podaním žaloby žalobkyňa len využila svoje právo, ktoré jej priznáva Zákon č. 250/2007 Z.z. v ust. § 3 ods. 5. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu s ohľadom na závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne domohol na súde je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia odvolací súd je toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 453,30 Eur, ktorej zaplatenia sa žalovaný bezdôvodne domáhal v konaní sp. zn. 7C/425/2014, a ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov“.
17. V danom prípade súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol k tomu, že žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom žalovaného úverovú zmluvu, v ktorej s ňou dohodol úžerný úrok vo výške 87,99 %. Ako keby táto skutočnosť sama o sebe nepostačovala, navyše jej podsunul aj dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve, hoci v rozpore so spotrebiteľskou legislatívou. Konanie právneho predchodcu žalobcu aj žalobcu nemožno inak posúdiť ako bezprecedentné zneužitie inštitútov zmenkového práva vo vzťahu a na úkor a škodu spotrebiteľov. Priemerný spotrebiteľ navyše vo veku a v životnej situácii žalobkyne nemôže správne porozumieť účelu zmenky a dôsledkom vystavenia zmenky. Takéto konanie dodávateľa finančných služieb bolo jednoznačne pomenované ako absolútne neprijateľné v ekonomike závislej na spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých dôvera spotrebiteľov je určujúcim faktorom rozvoja ekonomiky a odmietnuté rozhodnutiami európskych súdnych autorít, ako aj slovenskými súdnymi autoritami, a aj Ústavným súdom Českej republiky, ktorý v rozhodnutí z 19.1.2017 sp.zn. I.ÚS 3308/16 navyše uložil súdom, aby zabránili tomu, aby dochádzalo k zneužívaniu tiesne chudobných ľudí a prekračovaniu medzí spravodlivosti a slušnosti v úverových vzťahoch a teda k nemravnému obchodu s chudobou.
18. Pokiaľ sa teda žalobkyňa domáha primeraného finančného zadosťučinenia vo výške sumy, o ktorú sa žalovaný na jej úkor chcel obohatiť, súd ho považuje vzhľadom na okolnosti prípadu za primerané a jej nároku v celom rozsahu vyhovel.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Súd ustaľuje, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech, a preto jej priznal voči žalovanému nárok na 100% náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).