Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-78-2018.pdf
PDF · 103.57 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/78/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: Roman Chachaľák - D - DAY, s miestom podnikania Banícka 800/27, 058 01 Poprad, IČO: 45 652 066, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Stanislav Fekete, so sídlom Námestie sv. Egídia 29/69, 058 01 Poprad, IČO: 37 789 414, proti žalovanému: TATRA SPC1, s.r.o., so sídlom Roveň 215, 033 01 Podtureň, IČO: 43 802 737, v konaní o zaplatenie 372,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/33/2017-134 zo dňa 27.11.2017, takto
rozhodol:
Odvolanie žalobcu v podaní zo dňa 30.1.2018 proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/33/2017-134 zo dňa 27.11.2017, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 372,86 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 31.3.2017 do zaplatenia, o d m i e t a .
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/33/2017-134 zo dňa 27.11.2017 v napadnutom výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 372,86 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 31.3.2017 do zaplatenia, výrokom II. žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 372,86 Eur za obdobie od 15.10.2016 do 30.3.2017 zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania od žalovaného v pomere podľa úspechu vo veci 92 % s tým, že o výške trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, vydaným vyšším súdnym úradníkom. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 372,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.10.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu okrem iného odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej sa stal nájomcom nebytového priestoru. Dňa 14.10.2016 došlo k vyprataniu týchto priestorov konateľom žalovaného, pričom pri realizácii tohto svojpomocného a nezákonného vypratania nebytového priestoru vznikla žalobcovi škoda vo výške 372,86 Eur spočívajúca v poškodení a znehodnotení niektorých kusov tovaru pri manipulácii s týmto tovarom.
2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že dojednanie zmluvy o práve prenajímateľa vypratať nájomcu po skončení nájmu, ak tak neurobí nájomca, je absolútne neplatné, lebo obchádza zákon. Podľa okresného súdu, povinnosť vypratať prenajaté priestory a odovzdať ich prenajímateľovi po skončení nájmu vyplýva zo zákona a ak nájomca nesplní svoju povinnosť, má prenajímateľ právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti na súde. Ďalej okresný súd uviedol, že medzi stranami bolo sporné: platnosť výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov a nárok žalobcu na náhradu škody.
Okresný súd konštatoval, že dôvod písomnej výpovede z dôvodu omeškania so zaplatením nájomného a spotrebovaných energií nájomcom zo dňa 4.5.2016 je v súlade so zákonnou úpravou § 9 ods. 2 písm. b) zák. č. 116/1990 Zb. Žalobca neurobil sporným tvrdenie žalovaného, že bol v omeškaní so zaplatením nájomného a spotrebovaných energií 328 dní a bránil sa tým, že ich uhradil dňa 3.5.2016. Podľa okresného súdu pre platnosť výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej na dobu určitú nie je rozhodujúce, či nájomca dodatočne zaplatil nájomné a energie, s ktorými bol v omeškaní viac ako jeden mesiac, a od prenajímateľa nie je spravodlivé žiadať, aby znášal omeškanie dlhšie ako jeden mesiac, najmä ak trvalo približne desať mesiacov. Z hľadiska dôvodov je tak výpoveď platná. Čo sa týka doručenia výpovede, žalovaný preukázal, že zásielka s výpoveďou bola podaná na pošte dňa 6.5.2016 a adresovaná žalobcovi na adresu Roman Chachaľák - D - DAY, Bottova 1443/3, 059 51 Poprad
- Matejovce, t.j. na poslednú známu adresu sídla zmluvnej strany, ktorá bola ako posledná známa adresa touto zmluvnou stranou oznámená a ktorá je uvedená v zmluve. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že oznamoval žalovanému zmenu miesta podnikania, hoci tak bol povinný urobiť po zmene miesta podnikania od 7.8.2013 na Banícka 800/27, 058 01 Poprad. Zásielka bola poštou vrátená dňa 11.5.2016 z dôvodu, že adresát bol neznámy a týmto dňom sa zmluvne dohodnutou fikciou dostala do dispozičnej sféry žalobcu a považuje sa za doručenú. Trojmesačná výpovedná lehota uplynula 31.8.2016 a jej dôsledkom je zánik nájmu.
3. K zodpovednosti za škodu okresný súd uviedol, že jej predpokladmi sú: 1/ porušenie právnej povinnosti, 2/ vznik škody ako majetkovej ujmy, 3/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a 4/ zavinenie toho, kto škodu spôsobil. Okresný súd uviedol, že žalovaný ako škodca konal protiprávne, keď napriek nesúhlasu žalobcu sám vykonal vypratanie, ďalej to, že žalobca preukázal, že mu vznikla škoda vo výške 372,86 Eur a vykonanými dôkazmi bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou, keď pri vypratávaní došlo k mechanickému poškodeniu niektorých vecí. Okresný súd mal preukázané aj zavinenie žalovaného, nakoľko žalovaný mohol predvídať vznik škody, keď chcel uskutočniť vypratanie prevádzky pre žalobcu nečakane, v poobedňajších hodinách a následne počas noci zo 14.10. na 15.10.2016.
4. K požiadavke žalobcu na úroky z omeškania od 15.10.2016, teda odo dňa, keď došlo ku vzniku škody, uviedol okresný súd, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s plnením skôr, než bol vyzvaný žalobcom na náhradu škody ako peňažné plnenie. Žalobca tvrdil, že o výške škody sa dozvedel približne mesiac po vyprataní, a preto ani žalovaný ku dňu 15.10.2016 nemohol byť v omeškaní s úhradou škody. Iný dátum uplatnenia nároku na náhradu škody u žalovaného žalobca netvrdil. Žalovaný sa tak mohol dozvedieť o nároku žalobcu a o uplatňovanej výške škody až dňom doručenia žaloby s platobným rozkazom dňa 29.3.2017. Najskôr mohol plniť 30.3.2017 a do omeškania sa dostal až nasledujúci deň, t.j. 31.3.2017. Základná úroková sadzba ECB k 30.3.2017 bola 0,00% a zvýšená o deväť percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania 9 % ročne. Okresný súd preto žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 372,86 Eur za obdobie od 15.10.2016 do 30.3.2017 zamietol a vo zvyšnej časti žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 372,86 Eur titulom náhrady škody s úrokom z omeškania 9 % ročne od 31.3.2017 do zaplatenia.
5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa pomeru úspechu vo veci, keď nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nepriznal náhradu trov konania. Žalobca bol úspešný v časti istiny 372,86 Eur a v časti úrokov z omeškania 9 % ročne od 31.3.2017 do dňa vyhlásenia rozsudku 27.11.2017, t.j. 372,86 Eur + 22,24 Eur, spolu 395,10 Eur (96 %) a neúspešný v časti úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 372,86 Eur od 15.10.2016 do 30.3.2017, t.j. 15,36 Eur (4 %). Pomer úspechu žalobcu voči žalovanému je 92 % (96% - 4%).
6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca cestou právneho zástupcu odvolanie v podaní zo dňa 30.1.2018, a to proti jeho výroku I. a III. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), g), h) CSP. Vo vzťahu k výroku I. žalobca uviedol, že tento považuje za správny, avšak nestotožňuje sa s právnym posúdením predbežnej otázky, týkajúce sa platnosti výpovede z nájmu. Podľa žalobcu z ust. § 9 ods. 1 písm. b) zák. č. 116/1990 Zb. vyplýva, že výpovedný dôvod je daný vtedy, pokiaľ v čase výpovede nájomca mešká s platením nájomného po dobu viac ako jeden mesiac, teda pokiaľ omeškanie s úhradou nájomného v čase výpovede ešte existuje. Výklad okresného súdu, že by nebolo spravodlivé od prenajímateľa požadovať, aby trpel omeškanie s platením nájomného, je tak právne irelevantný a rozhodujúcou skutočnosťou pre platnosť výpovede je to, či v čase výpovede reálne existuje protiprávny stav, spočívajúci v omeškaní. Žalobca namietal, že v prejednávanom prípade neexistoval dôvod, spočívajúci v omeškaní s úhradou
nájomného, keďže v čase učinenia výpovede bola dlžná suma už uhradená. Čo sa týka doručovania výpovede, okresný súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že žalovanému oznamoval zmenu miesta podnikania. Vo vzťahu k doručovaniu výpovede však ani žalovaný neuvádzal žiadne skutkové tvrdenia ani právnu argumentáciu, a preto na neexistujúcu obranu žalovaného vo vzťahu k žalobcom tvrdenej neplatnosti výpovede a k jej doručovaniu žalobca pochopiteľne neuvádzal tvrdenia ani nenavrhoval dôkazy. Žalobca má za to, že svoju povinnosť oznámiť zmenu adresy splnil, čo vyplýva z toho, že žalovaný minimálne dva roky pred podaním výpovede z nájmu zasielal faktúry na novú adresu žalobcu. Odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k otázke neplatnosti výpovede a vo vzťahu k jej doručovaniu považuje žalobca za prekvapivé, keďže tieto otázky okresný súd pôvodne nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodovanie o nároku na náhradu vzniknutej škody a v tejto súvislosti žalobca poukázal aj na ústne odôvodnenie vyhláseného rozsudku. Okresný súd prekvapivým rozhodnutím porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko ak by žalobca vedel, že sa okresný súd bude zaoberať aj otázkou platnosti a doručovania výpovede, uplatnil by ďalšie prostriedky procesného útoku a obrany. Právny záver okresného súdu o tom, že dňom vrátenia nedoručenej zásielky sa na základe zmluvne dohodnutej fikcie mala zásielka považovať za doručenú, preto podľa žalobcu neobstojí.
7. Vo vzťahu k výroku III., ktorým súd priznal žalobcovi náhradu trov konania len vo výške 92 %, pričom vychádzal z toho, že žalobca bol v časti úroku čiastočne neúspešný, žalobca namietol, že okresný súd nesprávne určil pomer úspechu žalobcu v spore, keď pri výpočte zohľadnil aj výšku nepriznaných úrokov z omeškania. Podľa žalobcu sú tieto vo vzťahu k istine pohľadávky, priznanej vo výške 100 %, marginálne a okresný súd mal vychádzať z výšky priznanej istiny pohľadávky, a teda priznať náhradu trov konania vo výške 100 %. Úroky z omeškania narastajú každým dňom a nemožno pri určení ich výšky vychádzať len zo sumy ku dňu vyhlásenia rozsudku, keďže nejde o konečnú výšku príslušenstva. Žalobca tak žiadal rozsudok okresného súdu čo do výroku III. zmeniť a priznať žalobcovi náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a tiež pred odvolacím súdom v rozsahu 100 %.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na ust. § 358 CSP, podľa ktorého je odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia neprípustné. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca napáda len odôvodnenie rozhodnutia a vo vzťahu k výroku I. uviedol, že tento považuje za správny. Žalobca sa nestotožnil s právnym posúdením predbežnej otázky, týkajúcej sa platnosti výpovede z nájmu. Podľa žalovaného, ak sa žalobca s výrokom I. stotožnil, tak ani prípadným vyhovením odvolaniu by výrok napadnutého rozhodnutia nebol dotknutý a je tak namieste záver, že odvolanie žalobcu smeruje len proti dôvodom rozhodnutia a ako také je v zmysle zákona neprípustné.
9. Žalobca cestou právneho zástupcu v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že výklad ust. § 358 CSP nemôže byť v rozpore so základnými princípmi Civilného sporového poriadku s odkazom na čl. 2 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Žalobca poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo 42/2010, podľa ktorého Občiansky súdny poriadok stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu a žalobca má za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nenapĺňa požiadavku zásady predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Okresný súd dal najavo, že z hľadiska náhrady škody nepovažuje predbežnú otázku neplatnosti výpovede za rozhodujúcu, s čím sa žalobca stotožnil. Žalobca bol následne zaskočený písomným vyhotovením rozsudku, v ktorom sa okresný súd otázkou neplatnosti výpovede z nájmu zaoberal.
10. Na doručené vyjadrenie žalobcu žalovaný písomne nereagoval.
11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 a § 358 CSP a odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku okresného súdu odmietol a zároveň napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
12. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
13. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
14. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Krajský súd primárne v procesnej rovine zdôrazňuje, že v rámci odvolacieho konania je nevyhnutné zaoberať sa otázkou, či boli vo vzťahu k odvolaniu podanému žalobcom splnené podmienky pre konanie odvolacieho súdu. Žalobca v podanom odvolaní vymedzil, že odvolanie smeruje proti výroku I. a výroku III. rozsudku okresného súdu, pričom vo vzťahu k výroku I. napádaného rozsudku žalobca výslovne uviedol, že tento považuje za správny. Žalobca sa však nestotožnil s posúdením otázky platnosti výpovede z nájmu a otázky doručovania tejto výpovede žalovaným žalobcovi, tak ako tieto otázky vyhodnotil súd prvej inštancie. Z tejto časti odvolania žalobcu je zrejmé, že žalobca nenapáda výrokovú časť výroku I. rozsudku okresného súdu, ktorý považuje za správny, ale jeho odvolanie smeruje výlučne voči odôvodneniu tejto časti rozsudku súdu prvej inštancie. Táto skutočnosť je potvrdená aj tým, že v časti odvolacieho návrhu žalobca žiadny odvolací návrh vo vzťahu k výroku I. rozsudku okresného súdu neuvádza a tento odvolací návrh vymedzuje len žiadosťou na zmenu výroku III. rozsudku okresného súdu, teda výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. Krajský súd v zmysle ust. § 358 CSP, podľa ktorého odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné, uvádza, že z tohto zákonného ustanovenia plynie, že odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie zákon nepripúšťa. Ustanovenia Civilného sporového poriadku vychádzajú z koncepcie, že záväzný je len výrok rozhodnutia či už v podobe výroku o veci samej alebo výroku o náhrade trov konania, a preto voči odôvodneniu, ktoré nepredstavuje záväznú časť súdneho rozhodnutia, je odvolanie vylúčené. V kontexte prejednávanej veci nie je možné pripustiť možnosť žalobcu podať odvolanie proti výroku I., ktorým bolo žalobe žalobcu v časti istiny vyhovené a v časti úroku z omeškania vyhovené čiastočne, ani podľa ust. § 359 CSP, v zmysle ktorého môže odvolanie podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Civilný sporový poriadok výslovne priznáva právo podať odvolanie len tej strane, v ktorej neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané. Ak výrokom I. okresný súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, tak sa jedná o výrok, ktorým sa rozhodlo v prospech žalobcu ako sporovej strany a zároveň výrok, ktorým bolo rozhodnuté v neprospech žalovaného. Z výrokovej časti rozsudku okresného súdu je zrejmé, že okresný súd žalobu žalobcu čiastočne zamietol výrokom II., teda výrok II. je výrokom, ktorý je v neprospech žalobcu ako sporovej strany. Proti výroku II. však žalobcom odvolanie podané nebolo.
17. Na základe uvedených zhodnotení dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu voči výroku I. je odvolaním, ktoré smeruje výlučne voči odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie a ako také je v zmysle ust. § 358 CSP neprípustné. Zároveň možno konštatovať, že žalobca v tejto časti ani nie je osobou oprávnenou podať odvolanie, nakoľko rozsudok okresného súdu vo výroku I. nie je rozhodnutím v neprospech žalobcu (§ 359 CSP). V zmysle ust. § 386 písm. b) a c) preto krajský súd ako súd odvolací pristúpil k odmietnutiu odvolania žalobcu voči výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie.
18. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu, ktoré smerovalo voči výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, kde sa žalobca nestotožnil s postupom okresného súdu, ktorý pri určovaní rozsahu náhrady trov konania zohľadnil aj čiastočný neúspech žalobcu v časti úroku z omeškania, sa krajský súd zaoberal otázkou vymedzenia predmetu konania žalobcom v podanej žalobe a rozsahom úspechu žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie. Zo žalobnej žiadosti, tak ako túto žalobca vymedzil v žalobe zo dňa 3.3.2017, doručenej okresnému súdu dňa 6.3.2017, vyplýva, že žalobca žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie istiny vo výške 372,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy za obdobie od 15.10.2016 do zaplatenia. Okresný súd výrokom I. svojho rozsudku č.k. 9Cb/33/2017-134 rozhodol dňa 27.11.2017 tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na zaplatenie sumy 372,86 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 31.3.2017 do zaplatenia a výrokom II. žalobu v časti úroku z omeškania 9 % ročne z uvedenej sumy za obdobie od 15.10.2016 do 30.3.2017 zamietol.
19. Krajský súd k otázke náhrady trov súdneho konania vo všeobecnosti uvádza, že obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý bol úspešný v spore, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili trovy, ktoré vo vecnej súvislosti
s uplatnením svojho základného práva vynaložil. V zmysle ust. § 255 CSP patrí strane náhrada trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Uplatňuje sa tak zásada zodpovednosti za výsledok, teda zásada úspechu v konaní a pre posúdenie otázky, ktorej sporovej strane bude priznaná náhrada trov konania, je nevyhnutné zistiť, ktorá strana bola vo veci úspešná. Takéto zistenie je možné vykonať výlučne porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa vo veci samej rozhodlo. V prípade plného úspechu bude strane, ktorá bola vo veci úspešná, priznaná plná náhrada jej trov. V prípade čiastočného úspechu je založený nárok na pomerené rozdelenie náhrady trov konania, prípadne na to, že žiadnej strane právo na náhradu trov konania priznané nebude. Rozsah úspechu je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený žalobcom v súdnom konaní, pričom v zásade platí, že žalobca má plný úspech vo veci vtedy, ak súd v celom rozsahu jeho žalobe vyhovie. Na druhej strane žalovaný má vo veci plný úspech vtedy, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietne. V prípade, ak žalobe nebolo v celom rozsahu vyhovené, nemožno hovoriť o plnom úspechu na strane žalobcu ani na strane žalovaného, a preto je potrebné posúdiť rozsah čiastočného úspechu jednej zo sporových strán a náhrada trov konania musí byť rozdelená v pomere tohto čiastočného úspechu a čiastočného neúspechu sporových strán. Krajský súd v tomto smere podporne a primerane poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4M Cdo 3/2012.
20. S ohľadom na odvolacie dôvody žalobcu uplatnené voči výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že odvolanie žalobcu smerovalo voči nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie. Vo všeobecnosti sa pod nesprávnym právnym posúdením rozumie pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Ani jedna z uvedených situácií v danej právnej veci nenastala. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne zohľadnil pri výpočte aj výšku nepriznaných úrokov z omeškania, ktoré sú podľa žalobcu vo vzťahu k istine pohľadávky marginálne a ktoré narastajú každým dňom, a preto nie je možné vychádzať pri určení pomeru úspechu z ich výšky ku dňu vyhlásenia rozsudku. Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania a aplikácii zásady úspechu a neúspechu vo veci je potrebné zohľadniť celý žalobcom vymedzený predmet konania, t.j. tak istinu ako aj príslušenstvo požadované žalobcom. V prejednávanej veci sa súdne sporové konanie viedlo nielen o žalobcom požadovanej istine, ale aj o žalobcom požadovanom úroku z omeškania. Ak žalobca takýmto spôsobom vymedzil svoju pohľadávku, ktorú súdnou cestou uplatnil voči žalovanému, tak vo vzťahu k výsledku súdneho konania zákonite musela byť posudzovaná celá žalobcom uplatnená pohľadávka. Okresný súd preto postupoval vecne správne, ak do úvahy zobral nielen žalobcom požadovanú istinu, ale aj príslušenstvo v podobe žalobcom požadovaného úroku z omeškania a pri vyjadrení pomernej percentuálnej úspešnosti sporový strán do základu pre výpočet úspechu zahrnul nielen istinu, ale aj toto príslušenstvo, ktoré bolo rovnako predmetom súdneho konania. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1M Cdo 1/2004, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Aj keď žalobca v prejednávanej veci žalobný petit v časti 17,6 % úroku z omeškania (príslušenstva) formuloval tak, že jeho začiatok určil konkrétnym dátumom a koniec viazal na zaplatenie žalovanej sumy, nie je v rozpore s ustanovením § 154 ods. 1 O. s. p., aby odvolací súd pre účely procesného rozhodovania o trovách konania zistil predbežnú výšku príslušenstva k času svojho rozhodovania a túto zohľadnil pri posúdení úspechu v konaní.“ a uzavrel, že: „Procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p., ale za čiastočný úspech v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p.“.
21. V zmysle uvedených zhodnotení potom krajský súd odvolanie žalobcu voči výroku I. rozsudku okresného súdu odmietol a zároveň rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní ohľadom svojho odvolania v celom rozsahu neúspešný, keď jeho odvolanie proti výroku I. rozsudku okresného súdu bolo krajským súdom odmietnuté a zároveň bol ako vecne správny potvrdený žalobcom napadnutý výrok III. rozsudku okresného súdu o náhrade trov prvoinštančného konania. V odvolacom konaní tak bol v celom rozsahu
úspešný žalovaný, ktorému bola krajským súdom voči neúspešnému žalobcovi priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.