Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Cb/226/2016

Potvrdené rozhodnutím 43Cob/57/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej veci žalobcu Insolvency services, k. s., so sídlom Radlinského 1730, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 972 596, správca konkurznej podstaty úpadcu SNP3 s. r. o. "v konkurze", so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 060 456 proti žalovanému S.. M. N., nar. XX. XX. XXXX., bytom G. XXXXX/XG., XXX XX G. G., o zaplatenie 2.180,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/226/2016-114 zo dňa 20. septembra 2018 takto rozhodol: I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/226/2016-114 zo dňa 20. septembra 2018 v II. a III. výrokovej vete p o t v r d z u j e . II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu Insolvency services, k. s., so sídlom Radlinského 1730, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 972 596, správca konkurznej podstaty úpadcu SNP3 s. r. o. „v konkurze", so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 060 456, proti žalovanej S.. M. N., J.. XX. XX. XXXX, G. G. XXXXX/XB, XXX XX G. G., o zaplatenie 2.180,57 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie o zaplatenie istiny 1.831,06 Eur s príslušenstvom zastavuje.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Pôvodný správca konkurznej podstaty úpadcu SNP3, s. r. o., ,,v konkurze“, Banská Bystrica sa žalobou doručenou súdu dňa 19. 10. 2016 domáhal voči žalovanej úhrady istiny 2.180,57 Eur z titulu nezaplateného nájomného za mesiace február, marec, apríl 2016 v dohodnutej výške, ako i ďalších platieb spojených s užívaním predmetných priestorov na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov účinnej od 01. 01. 2015. Žalobca si v predmetnej zmluve okrem zaplatenia dlžného nájomného uplatňoval i nárok na denný úrok z omeškania tak, ako ho špecifikoval v petite žaloby , náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok. K žalobnému návrhu žalobca pripojil uznesenie OS BB č. k. 2R/18/2015 zo dňa 09. 08. 2016, Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 14. 10. 2014 s prílohami, neuhradené faktúry.

2. Tunajší súd v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz č. k. 63Cb 226/2016 - 28 zo dňa 28. 11. 2016, proti ktorému podala žalovaná odpor. V odôvodnení odporu žalovaná uviedla, že nájomný vzťah so žalobcom ukončila Dohodou dňa 28. 04. 2016, o čom bol vyhotovený Odovzdávací a preberací protokol. Súčasťou dohody s prenajímateľom bolo započítanie nájomnej kaucie vo výške 1.728,- Eur s nájomným a preddavkovými platbami za mesiac február, marec a apríl 2016. Túto kauciu bezhotovostne žalovaná poukázala na účet úpadcu dňa 28. 10. 2014. Po vyhlásení konkurzu žalovaná svoju pohľadávku z nájomnej kaucie opätovne prihlásila dňa 10. 06. 2016 a vtedajšia správkyňa konkurznej podstaty úpadcu dňa 11. 07. 2016 vykonala jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok úpadcom v celkovej výške 1.831,06 Eur, z ktorého dôvodu vznikla žalovanej povinnosť douhradiť ešte sumu 103,06 Eur. Túto úhradu žalovaná vykonala, prostr. jej manžela a táto mala byť pripísaná dňa 25. 07. 2016. Mala za to, že na základe zápočtu vzájomné pohľadávky medzi stranami zanikli. Žalobca však napriek tomu tvrdil, že má voči žalovanej 2 pohľadávky vo výške 281,69 Eur z faktúry č. 16600039 a 67,82 Eur z faktúry č. 16600041 za údajné vyúčtovanie vlastných a spoločných prevádzkových nákladov za obdobie január až apríl 2016. K týmto nárokom žalovaná uviedla, že napriek mnohým ústnym a písomným urgenciám

nebolo preukazne vykonané vyúčtovanie preddavkových platieb za rok 2015, ani za rok 2016. Tvrdila, že za obidve obdobia jej preddavkové platby prevyšovali skutočné oprávnené náklady, ktoré prenajímateľ nedokázal napriek jej výzvam preukázať. Faktúry za rok 2015 v sume 103,06 Eur, ktoré boli súčasťou jednostranného zápočtu uhradila len z dôvodu, že nemala záujem ďalej vynakladať ďalšiu energiu na nekomunikáciu prenajímateľa. Za rok 2016 však tieto faktúry neuznáva a žiada žalobu zamietnuť. Na svoje tvrdenia žalovaná predložila jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok zo dňa 11. 07. 2016, doklad č. XXXXXXXX zo dňa 12. 04. 2016, výzvu žalovanej zo dňa 23. 04. 2016 žalobcovi.

3. Súd na základe podaného odporu zrušil platobný rozkaz v zmysle svojho uznesenia zo dňa 30. 12. 2016 a zároveň vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k nemu.

4. Pôvodný správca konkurznej podstaty úpadcu sa ako žalobca, vyjadril k podaniu odporu podaním doručeným súdu dňa 30. 01. 2017, v ktorom poukázal, že na základe tvrdení žalovanej preskúmal účtovné dokumenty úpadcu, pričom zistil, že pohľadávka žalobcu voči žalovanej vo výške 1.831,06 Eur zanikla a ďalej správca eviduje voči žalovanej v účtovníctve pohľadávku vo výške 349,51 Eur, ktorá vznikla v dôsledku nezaplatenia daňového dokladu - faktúry č. 16600039 zo dňa 13. 05. 2016 v sume 281,69 Eur, ktorou boli žalovanej fakturované vlastné prevádzkové náklady za obdobie od 01. 01. 2016 do 30. 04. 2016 a faktúry č. 16600041 zo dňa 13. 05. 2016 v sume 67,82 Eur, ktorou boli žalovanej fakturované spoločné prevádzkové náklady za obdobie od 01. 01. 2016 do 30. 04. 2016. Zároveň zobral žalobný návrh v časti zaplatenia dlžnej istiny 1.831,06 Eur späť vrátane príslušenstva a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 440,- Eur. Za účelom preukázania odôvodnenosti týchto nárokov žiadal vypočuť svedkyňu F.. Z. H., ktorá bola na daňových dokladoch uvedená ako osoba, ktorá schválila ich vyhotovenie.

5. Vo vyjadrení žalovanej doručené súdu dňa 21. 02. 2017, žalovaná opätovne poukázala, že napriek jej ústnym a písomným výzvam nebol vykonaný odpočet počiatočného stavu meračov energií. O bezodkladnú nápravu žiadala p. X., ktorý mienil vykonať odpočet až k dátumu, keď priestor začne reálne na podnikanie využívať, vzhľadom na vtedajšie tehotenstvo žalovanej. Merače energií boli v roku 2015 a 2016 umiestnené v uzamknutých priestoroch úpadcu, ktoré jej neboli sprístupnené. Žalovaná tvrdila, že obchodný priestor využívala na prevádzkovanie predajne bytových doplnkov od septembra 2015 do februára 2016, riadne uhrádzala mesačné zálohové platby za spotrebu energií, ktoré stanovil prenajímateľ na základe dlhodobej znalosti prenajímaných nebytových priestorov, pričom viackrát žiadala prenajímateľa o poskytnutie podkladov, na základe ktorých vystavil daňové doklady. Tieto nepredložil a následne sa vyhýbal komunikácií so žalovanou. Žalovaná mala za to, že zavinením prenajímateľa neprebehlo riadne vyúčtovanie vlastných prevádzkových nákladov za roky 2015 a 2016, rovnako tiež spoločných prevádzkových nákladov.

6. Svedkyňa F.. Z. H. na pojednávaní uskutočnenom dňa 23. 10. 2017 súdu uviedla, že v danom období pôsobila ako konateľka spoločnosti úpadcu, pričom vystavené faktúry spoločnosťou len schvaľovala. Faktúry vystavovala spoločnosť Next Computer, s. r. o., Zvolen na základe zmluvného vzťahu s úpadcom. Vlastné prevádzkové náklady boli vyčíslované všetkým nájomcom v uvedenom objekte, pričom podkladom bola dodávateľská faktúra od Stredoslovenskej energeticky a od Slovenského plynárenského podniku a zohľadňovala sa obsadenosť priestorov prenajímateľa. Následne sa tak určil podiel každého nájomcu, ktorý užíval predmetné priestory v danom čase, vzhľadom na podiel užívaného priestoru voči všetkým priestorom v budove a tak sa určil i podiel žalovanej, ako 7% k celkovej prenajatej ploche, resp. 6% z celkových nákladov. Uvedené vlastné náklady boli náklady na zabezpečenie osvetlenia a vykurovania konkrétneho priestoru prenajatého nájomcovi. Okrem vlastných prevádzkových nákladov fakturoval žalobca podľa zmluvy i spoločné prevádzkové náklady, ktoré sa týkali prevádzky budovy a rovnako sa zobral do úvahy podiel obsadenosti budovy. Svedkyňa sa domnievala, že uvedené náklady boli vyúčtované žalovanej v súlade so zmluvou. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by v priestore, ktorý užívala žalovaná bol merač, aby mohli byť zohľadnené skutočné náklady, ktoré žalovaná spotrebovala za príslušné obdobie. Svedkyňa rovnako mala vedomosť, že od uzavretia Nájomnej zmluvy žalovaná určité obdobie priestor neužívala a predajňu v uvedenom priestore otvorila neskôr. Žalovaná si však uvedený priestor pripravovala, čím odoberala energie a preto bolo nutné z jej strany uhradiť i náklady. K obdobiu reálneho užívania priestorov žalovanou sa nevedela vyjadriť. V závere poukázala, že p. X. nebol zamestnancom úpadcu, ale bol správcom uvedenej budovy. Vzhľadom na to, že strany sporu aj po výsluchu svedkyne zotrvali na pôvodných vyjadreniach vo veci samej, súd uložil žalobcovi lehotu na predloženie dokladov, na základe ktorých došlo k rozúčtovaniu celkových nákladov pre jednotlivých

nájomcov. Uvedené doklady predložil až nový správca konkurznej podstaty úpadcu, a to spoločnosť Insolvency services, k. s., Dolný Kubín, ktoré sa nachádzajú na č. l. 65 a nasl. súdneho spisu. Žalobca k fakturovaným nákladom predložil len nikým a ničím nepodloženú tabuľku vyúčtovania služieb spojených s nájmom od 01. 01. 2016 do 30. 04. 2016, ktoré obsahovali len údaje o rozsahu prenajatých priestorov nájomcami, vrátane žalovanej, celkovú spotrebu v eurách za dodávku elektrickej energie a plynu, ktoré neboli potvrdené žiadnou osobou. Žalovaná po ich obdržaní namietala relevantnosť uvedených dôkazov na preukázanie správnosti vystavenia sporných faktúr vystavených žalobcom. Žalovaná na pojednávaní dňa 20. 09. 2018 doplnila svoje vyjadrenia v tom smere, že v Zmluve o nájme nebytových priestorov nebol dohodnutý spôsob rozúčtovania nákladov tak, ako ho žalobca následne fakturoval žalovanej, nakoľko ona mala dohodnutú fakturáciu spotreby elektrickej energie podľa samostatného meradla, čo nebolo namontované. Z dôvodu nepreukázania tvrdených a fakturovaných nákladov žiadala žalobu zamietnuť. Strany v konaní nenavrhli doplnenie dokazovania v danej veci, z ktorého dôvodu súd potom vyhlásil rozsudok v mene Slovenskej republiky v takom znení, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 3 Zákona č. 116/1990 Z. z., prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

(2) Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. 3)

(3) Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 4)

(4) Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

Podľa § 7 Zákona č. 116/1990 Z. z., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

7. Na základe podanej žaloby, pripojených listinných dôkazov, vykonaného dokazovania výsluchom strán sporu, svedkyne a doložením listinných dôkazov mal tunajší za to, že po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom vo výške 1.831,06 Eur s príslušenstvom, je žaloba vo zvyšnej časti nedôvodná a preto súd konanie v tejto časti zamietol. Konanie o zaplatení istiny 1.831,06 Eur s príslušenstvom na základe späťvzatia žaloby žalobcom a súhlasu žalovanej zastavil. Súd odôvodňuje svoje rozhodnutie nasledovne. 8. Úpadca v právnom postavení prenajímateľa uzavrel dňa 14. 10. 2014 so žalovanou v právnom vzťahu v postavení nájomcu, Zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa 14. 10. 2014 s účinnosťou od 01. 01. 2015. Uvedená zmluva bola stranami zmluvy uzavretá platne, keďže obsahovala všetky náležitosti v zmysle ust. § 3 ods. 4 Zákona č. 116/1990 Z. z. Predmetom uvedenej zmluvy boli nebytové priestory v budove, ktorú vlastnila spoločnosťou SNP3 s. r. o., Banská Bystrica, konkrétne nebytový priestor č. XXX

o celkovej výmere 40 m2 za účelom prevádzkovania predajne s bytovými doplnkami s označením V. S.. Za predmet zmluvy sa nájomca po dobu trvania nájmu zaviazal platiť prenajímateľovi základné nájomné vo výške 360,- Eur za predmet zmluvy mesačne. Žalovaná sa zároveň zaviazala platiť prenajímateľovi v podobe záloh i úhradu spoločných prevádzkových nákladov za predmet zmluvy vo výške 80,- Eur mesačne bez DP,. ako aj vlastné prevádzkové náklady za predmet zmluvy zálohu vo výške 40,- Eur mesačne bez DPH. Žalovaná sa rovnako zaviazala uhradiť v zmysle čl. 1 bod 1.5. na bankový účet prenajímateľa zábezpeku vo výške rovnajúcej sa sume trojnásobku súčtu výšky mesačného základného nájomného a mesačnej zálohy za prevádzkové náklady. Celkovo sa teda zaviazala uhradiť sumu 1.728,- Eur. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné. Rovnako nebola sporná ani tá skutočnosť, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu k 30. 04. 2016, ku ktorému dátumu úpadca i fakturoval predmetné služby nájomného a súvisiace služby poskytované žalovanej. Zmluvný vzťah bol ukončený na základe výpovede žalovanej zo dňa 29. 01. 2016. Nebytový priestor úpadca prevzal od žalovanej dňa 28. 04. 2016, o čom bol vyhotovený Odovzdávací a preberací protokol. Žalobca následne tvrdil, že žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, keď neuhradila nájomné za mesiac február, marec, apríl 2016 a rovnako neuhradila i vlastné prevádzkové náklady, ako i spoločné prevádzkové náklady za tieto mesiace. Žalobca tak následne vyčíslil svoju pohľadávku voči žalovanej vo výške 2.180,57 Eur s príslušenstvom. Túto si následne uplatňoval predmetnou žalobou, doručenou súdu dňa 19. 10. 2016. Žalovaná v konaní namietala dôvodnosť uplatnenej pohľadávky, keďže na prenajímateľa bol vyhlásený konkurz v zmysle uznesenia OS BB zo dňa 19. 04. 2016, pod sp. zn. 2R/18/2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 81/2016 zo dňa 28. 04. 2016 a po vyhlásení konkurzu svoju pohľadávku z nájomnej kaucie, ktorú zložila na bankový účet úpadcu podľa čl. 1 bod 1.5., prihlásila dňa 10. 06. 2016, a v konkurznom konaní vtedajšia správkyňa konkurznej podstaty dňa 11. 07. 2016 vykonala jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok medzi nimi vo výške 1.831,06 Eur, pričom vznikla žalovanej ešte povinnosť douhradiť sumu 103,06 Eur. Túto sumu i žalovaná žalobcovi uhradila. Na základe týchto tvrdení žalovanej, potom žalobca zobral v súlade s ust. § 145 ods. 2 v spojitosti s ust. § 146 ods. 1 žalobu späť aj s príslušenstvom, z ktorého dôvodu súd konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania ostala už len pohľadávka vo výške 349,51 Eur s príslušenstvom. Jednalo sa o pohľadávku úpadcu a teda žalobcu v spojitosti s faktúrou č. 16600039 zo dňa 13. 05. 2016 v sume 281,69 Eur, ktorou boli žalovanej fakturované vlastné prevádzkové náklady za obdobie od 01. 01. 2016 do 30. 04. 2016 a faktúrou č. 16600041 zo dňa 13. 05. 2018 v sume 67,82 Eur, ktorou boli žalovanej fakturované spoločné prevádzkové náklady za obdobie od 01. 01. 2016 do 30. 04. 2016. Dôvodnosť týchto nákladov žalovaná podľa vyššie uvedeného namietala. Súd z obsahu uzavretej zmluvy medzi prenajímateľom a žalovanou zistil, že úhrady nájomného, splatnosť, ako i prevádzkové náklady sú uvedené v čl. IX., X. zmluvy. Podkladom pre platenie nájomného a mesačných záloh mala byť predmetná zmluva. Žalovaná mala uhrádzať základné nájomné na jeden kalendárny mesiac vopred, a to vždy do 20. dňa mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa nájomné malo platiť, a to počnúc dňom začatia nájmu uvedenom v čl. 1 bod 1.6. zmluvy na účet prenajímateľa uvedený v záhlaví zmluvy. Porušenie povinnosti nájomcu platiť základné nájomné každý mesiac v sumách a lehotách určených v tomto článku sa považovalo za podstatné porušenie zmluvy. Rovnako žalovaná bola počas celej doby trvania nájmu povinná uhrádzať aj všetky prevádzkové náklady uvedené v čl. X. bod 10.6. a), b). Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná zálohové platby uhrádzala, čo vyplýva i z toho, že predmetom pohľadávky, ktorú uplatňuje žalobca voči žalovanej, sú len vyúčtovania vlastných a spoločných prevádzkových nákladov za január až apríl 2016. V predmetných faktúrach, ktorými žalobca, resp. úpadca fakturoval predmetné náklady žalovanej je zrejmé, že žalovaná uhrádzala preddavky na tieto náklady za predmetné obdobie v zmysle zmluvy v dohodnutej výške. Prenajímateľ potom následne mal vyúčtovať nájomcovi raz ročne v zmysle bodu 11.9. tejto zmluvy skutočné prevádzkové náklady podľa skutočného odberu podľa zistení samostatným meradlom. Žalovaná v konaní namietala, že meradlo jej nebolo v nebytových priestoroch namontované, čo žalobca ani svedkyňa nepopreli a preto žalovaná namietala, že spotreba energie jej nebola fakturovaná na základe skutočného odberu podľa týchto zistení na samostatnom meradle a teda v zmysle zmluvy. Namietala teda spôsob výpočtu fakturovaných položiek žalobcom za predmetné obdobie od januára do apríla 2016, jednak pri vlastných prevádzkových nákladoch a jednak pri spoločných prevádzkových nákladoch. Súd na základe tejto skutočnosti vyhovel žiadosti žalobcu o doloženie uvedených dokladov súdu a za tým účelom stanovil žalobcovi na pojednávaní dňa 23. 10. 2017 30- dňovú lehotu. Žalobca žiadal súd podaním doručeným dňa 21. 11. 2017 o predĺženie lehoty na predloženie týchto listinných dôkazov z dôvodu zmeny správcu konkurznej podstaty úpadcu, v dôsledku čoho sa zmenil i právny zástupca žalobcu. Žalobca až podaním doručeným súdu dňa 19. 04. 2018 súdu na základe výzvy doručil listinné dôkazy, a to opätovne už predložené faktúry, ktorými fakturoval uvedené vlastné a spoločné prevádzkové náklady za predmetné obdobie január až apríl 2016 žalovanej, pričom

prílohou naviac boli ním vypracované tabuľky, na základe ktorých odôvodňoval výšku fakturovanej sumy v predmetných faktúrach. Súd poukazuje na to, že žalobca v súlade s ust. § 153 ods. 2 nepredložil tieto listinné dôkazy včas na základe povinnosti uloženej súdom na pojednávaní, ani v rámci predĺženej lehoty akceptovanej súdom, preto súd na uvedené tabuľky, ktoré mali byť prílohou faktúr, ktoré už žalobca pripojil k žalobnému návrhu neprihliadol. Strana žalobcu mohla uvedené doklady priložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, vzhľadom na námietky žalovanej. Súd pritom naviac konštatuje, že vo vyúčtovaniach vlastných a spoločných prevádzkových nákladov spôsob ich určenia nekorešponduje s obsahom zmluvy, keď napríklad spotreba elektrickej energie mala byť fakturovaná na základe skutočného odberu podľa zistení samostatným meradlom, ktoré podľa tvrdení strán a svedkyne nebolo namontované . Rovnako na základe tvrdení žalovanej, že sa od februára 2016 nezdržiavala v predmetných priestoroch, nie je tiež preukázaná reálna výška týchto skutočných vlastných prevádzkových nákladov, ktoré mali byť predmetom fakturácie. Súd len pripomína, že zálohové platby za predmetné obdobie boli žalovanou riadne uhradené, z ktorého dôvodu na základe vyúčtovaní žalobcom, ktorý nedodržal dohodnutý postup v zmysle zmluvy, nemožno určiť túto výšku skutočných prevádzkových nákladov v zmysle bodu 10.6. písm. a) v spojitosti s ust. bodu 10. 8. Pokiaľ ide o spoločné prevádzkové náklady a ich vyúčtovanie žalovanej žalobcom v zmysle faktúry č. 16600041 zo dňa 30. 04. 2016 v sume 67,82 Eur, tieto náklady nemožno vyhodnotiť v zmysle predmetnej fakturácie v prospech žalobcu, keďže súd konštatoval, že k prílohe k faktúre súd neprihliadol z dôvodu jej oneskoreného predloženia. Naviac súd opätovne konštatuje, že k uvedeným žalobcom jednostranne spracovaným údajom v tabuľkách, neboli priložené hodnoverné relevantné prvotné doklady, na základe ktorých by súd mohol overiť správnosť týchto údajov. Keďže žalovaná namietala správnosť tohto vyúčtovania a rovnako, ako aj v prípade vlastných prevádzkových nákladov mal súd za uvedené obdobie preukázané zaplatenie týchto záloh v zmysle zmluvy žalovanou, súd nemal nárok žalobcu voči žalovanej nad rámec poskytnutých záloh preukázaný a preto ho zamietol. Súd tak učinil z dôvodu, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne týchto nárokov, keďže žalobca má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, t. j. preukázať tvrdené skutočnosti príslušnými listinnými dôkazmi. Žalobcom jednostranne vystavená faktúra nie je hodnoverným dôkazným prostriedkom na preukázanie správnosti vyúčtovania žalobcu vlastných a spoločných prevádzkových nákladov žalovanej v zmysle zmluvy. Súd preto rozhodol tak, že ohľadne sumy, ktorú žalobca zobral späť žalobný návrh konanie zastavil a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

9. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 tak, že žalovanej, ktorá mala plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania, voči žalobcovi vo výške 100%. Súd tak rozhodol v spojitosti i s ust. § 256 ods. 1 tak, že žalobca zobral žalobný návrh späť, a to z dôvodu námietok žalovanej o jednostrannom započítaní pohľadávok, ktoré bolo učinené pred podaním žaloby v danej veci. Žalobca preto procesne zavinil zastavenie konania v danej výške. Ohľadne zvyšnej časti bol neúspešný v celom rozsahu a preto súd priznal v celom rozsahu, t. j. vo výške 100% nárok žalovanej na náhradu trov konania voči žalobcovi. O ich výške bude rozhodnuté podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.