Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8S-46-2017.pdf
PDF · 123.4 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/46/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a sudcov JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci žalobkyne: F. A.Á., živnostníčka, Q. Q. O. XXX/XX A. - I., IČO: 50 486 365, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Martina Gombosová, so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia - Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, počtový priečinok 29, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: SK/0268/99/2017 zo dňa 26.06.2017, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Slovenská obchodná inšpekcia - Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, č.: SK/0268/99/2017 zo dňa 26.06.2017 a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach, č. P/0544/08/16 zo dňa 27.03.2017 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach zo dňa 27.03.2017, č. P/0544/08/16, bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 550 Eur z dôvodu porušenia povinnosti podľa § 15 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z. z. - o ochrane spotrebiteľa zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOS“) spočívajúceho v neuvedení obchodného mena predávajúceho, mena a priezviska zodpovednej osoby za činnosť prevádzkarne a tiež z dôvodu porušenia povinnosti podľa § 16 ods. 1 ZoP vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku, keď v čase kontroly žalobkyňa nevydala doklad o kúpe výrobku (1 kus langoša čistého v hmotnosti 180 g á 1,50 Eur) účtovanom vo výške 1,50 Eur.
2. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom vytýkala správnemu orgánu nedostatočné a nesprávne zistenie skutkového stavu veci, lebo sa ňou uvádzanými skutočnosťami vo vyjadrení náležite nevysporiadal a bez ďalšieho len konštatoval ich účelovosť. Podľa žalobkyne z rozhodnutia nie je zrejme v čom spočíva porušenie povinnosti podľa § 15 ods. 1 písm. a), b) ZoOS, t.j. v neoznačení kontrolovaného predajného miesta žiadnym spôsobom alebo v jeho neoznačení spôsobom požadovaným zákonom, a to v spojení s absenciou odôvodnenia v tom, čo považoval správny orgán za predajné miesto za stavu, keď v danom prípade išlo o predaj z dvoch pri sebe stojacich stánkov jedného predávajúceho s rovnakým vizuálom a personálom, a tiež čo považoval za označenie na mieste vhodnom a viditeľnom. Žalobkyňa nepovažuje za dostačujúce ani závery správneho organu ohľadne porušenia povinnosti v zmysle § 16 ods. 1 ZoOS - vydať kupujúcemu doklad o kúpe, keď z vykonanej kontroly je nesporné, že predaj bol naúčtovaný prostredníctvom registračnej pokladnice, pričom jej tvrdenia o tom, že doklad bol položený na miesto na to určené a dostupné kupujúcemu, nepovažoval správny orgán za preukázané
len s odkazom na tvrdenie prítomného pracovníka, že doklady tlačia, ale zákazníkom ich vydávajú len na ich požiadanie. Zo zisteného skutkového stavu nemožno teda zistiť, kde bol pokladničný blok po jeho vytlačení, či sa nachádzal na im mieste dostupnom, alebo či očakávali, že im bude odovzdaný priamo do rúk kupujúceho s tým, že trvá na tom, že žiaden právny predpis neupravuje, že pokladničný blok musí byť odovzdaný kupujúcemu priamo do rúk, a to už nehovoriac o predmete predaja - čerstvo pečený horúci langoš, ktorého prevzatie kupujúcim sa realizuje z praktických dôvodov oboma rukami a konzumáciou vo väčšine prípadov obratom pri alebo v blízkosti stánku. Uložená sankcia vo výške 550 Eur nie je podľa žalobkyne riadne odôvodnená, je v rozpore so zásadami logického myslenia a neprimeraná s ohľadom na charakter, závažnosť, spôsob a následok protiprávneho konania. Takýto prístup zo strany kontroly je podľa nej šikanózny a formalistický.
3. K odvolaniu sa vyjadril prvostupňový správny orgán podaním zo dňa 17.5.2017, v ktorom zotrval na tvrdeniach uvedených v rozhodnutí a dodal, že žalobkyňou uvádzané skutočnosti nemohol správny orgán vyhodnotiť ako okolnosti, ktoré by ju zbavovali jej objektívnej zodpovednosti za kontrolou zistený protiprávny stav, a preto jej uložil pokutu vo výške 550 Eur, v ktorej zohľadnil všetky zákonom stanovené hľadiská, a pri ktorej prihliadal aj na zaužívanú rozhodovaciu prax v skutkovo podobných prípadoch.
4. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 26.06.2017, č. SK/0268/99/2017, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach zo dňa 27.03.2017, č. P/0544/08/16, lebo sa s ním v plnej miere stotožnil a dodal, že žalovaný ako odvolací orgán vychádzal pri posudzovaní veci zo skutkového stavu zisteného v čase kontroly, z ktorého nepochybne vyplýva, že došlo k porušeniu Zákona o ochrane spotrebiteľa.
5. Dňa 24.08.2017 bola správnemu súdu doručená správna žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 26.6.2017, č. SK/0268/99/2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach zo dňa 27.03.2017, č. P/0544/08/16, ktorým bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 550 Eur pre porušenie povinnosti predávajúcej uviesť na vhodnom a trvale viditeľnom mieste prevádzkarne obchodné meno predávajúceho a meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne a pre porušenie povinnosti vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku a to z dôvodu, že ani odvolací orgán - žalovaný sa nevysporiadal s jej námietkami uvádzanými v jej vyjadreniach a odvolaní. Alternatívne navrhovala zmenu napadnutého rozhodnutia a to tak, že súd upustí od uloženia pokuty. Zároveň žiadala o priznanie odkladného účinku uvedeného rozhodnutia, nakoľko výkonom napadnutého rozhodnutia jej hrozí závažná ujma a finančná škoda spočívajúca v uhradení, či vymožení jej uloženej sankcie, pričom odkladný účinok nie je v okolnostiach veci v rozpore s verejným záujmom. V závere žaloby tiež žiadala, aby jej bola priznaný nárok na náhradu trov konania. Právny zástupca žalobkyne v konkrétnostiach voči preskúmavanému rozhodnutiu argumentoval nasledovne:
„Žalovaný sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s mojou prvou odvolacou námietkou a to, že z napadnutého prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé v podstate v čom spočívalo porušenie povinností ustanovených v § 15 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 250/2007 Z. z., t. j či v neoznačení kontrolovaného predajného miesta žiadnym spôsobom alebo v jeho neoznačení spôsobom požadovaným zákonom. A to v spojení s absenciou odôvodnenia čo považoval prvostupňový správny orgán za predajné miesto za stavu, keď v danom prípade išlo o realizáciu predaja z dvoch pri sebe stojacích stánkov jedného predávajúceho s rovnakým vizuálom a personálom /ako to bolo uvedené aj vo vyjadrení žalobkyne v priebehu správneho konania/ a čo považoval za označenie na mieste vhodnom a viditeľnom. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke žalovaný len konštatuje správnosť záverov prvostupňového orgánu a tieto opakuje, pričom dodáva, že „každá prevádzka účastníka musí byť v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa". Z uvedeného však vôbec nie je zrejmé akým spôsobom sa žalovaný vysporiadal s mnou namietanými skutočnosťami t.j. čo považoval prvostupňový správny orgán a žalovaný za predajné miesto za stavu, keď v danom prípade išlo o realizáciu predaja z dvoch pri sebe stojacích stánkov jedného predávajúceho s rovnakým vizuálom a personálom a čo považovali za označenie na mieste vhodnom a viditeľnom. Použitie pojmu „prevádzka účastníka“ v napadnutom rozhodnutí /teda ďalšieho pojmu, ktorého obsah žalovaný nevymedzil v súvislosti s mojimi odvolacími námietkami/ len umocňuje nevymedzenosť vyššie označených pojmov - predajné miesto a označenie na mieste vhodnom a viditeľnom.
Žalovaný nijak nereagoval ani na ďalšiu odvolaciu námietku žalobcu vo vzťahu k vytýkanému porušeniu povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. /vydať kupujúcemu doklad o kúpe/. Žalovaný len bez ďalšieho zotrval na tom, že doklad o kúpe langoša nebol kontrolórke vydaný. Zostala nezodpovedaná otázky ako kontrolór zistil, že doklad o kúpe bol zaregistrovaný v registračnej pokladnici / zistil to následne až po odhalení svojej identity kontrolóra - žalobkyňa tvrdí, že nie, takže logicky vytlačený doklad o kúpe položený na pult na jemu dostupné miesto musel evidovať. Z uvedeného vyvstáva žalovaným nezodpovedaná otázka namietaná v odvolaní a to, či pri predaji langoša sa rozumie vydaním dokladu o kúpe jedine jeho odovzdanie z ruky do ruky spolu s horúcim a mastným langošom alebo v prípade takéhoto predaja sa vydaním dokladu môže rozumieť aj jeho položenie na viditeľné a kupujúcemu dostupné miesto.
V tejto súvislosti žalobkyňa nemôže opomenúť priamo naskytujúcu sa úvahu o tom, či skutočným zmyslom a účelom existencie obchodnej inšpekcie a náplňou práce jej zamestnancov je skutočne vytváranie schválnych situácii pri neprevzatí im dostupných bločkov pri kúpe langošov a následný šikanózny a formalistický prístup pri výklade zákona a sankcionovanie. V prípade ak obchodná inšpekcia svoje postavenie a naplnenie zákona vníma takto, čo jej postup a závery v danom prípade len potvrdzujú, potom zostáva jedine dúfať v korekciou jej postupov a záverov zo strany správneho súdu a tým usmernenie tohto orgánu o skutočnom účele ochrany spotrebiteľov pred závažnými nekalými obchodnými praktikami.
Aj vo vzťahu k ostatnej odvolacej námietky žalobcu k neprimeranosti uloženej sankcie v sume 550,- € žalovaný ako odvolací orgán neuviedol žiadne dôvody, ktoré by boli spôsobilé uspokojivo vysvetliť primeranosť uloženej pokuty. Za stavu, keď zákon dolnú hranicu pokuty nevymedzuje a hornú limituje sumou 66 400,- € nie je uspokojivým vysvetlením primeranosti pokuty argumentácia hornou zákonnou hranicou pokuty a tvrdením, že takáto pokuta nie je represívna ale preventívna. Žalobkyňa si dovoľuje uviesť, že výška pokuty zodpovedá cene 366 kusov langošov v cene 1,50 €, a to bez zohľadnenia všetkých nákladov s tým spojených /materiál na výrobu langoša, technická prevádzka stánku, premiestňovanie stánku, personálne zabezpečenie a nie v poslednom rade daň z príjmu a spotrebné dane/. Už z uvedeného je zjavná represívnosť a neprimeranosť uloženej pokuty závažnosti správnym orgánom tvrdeného porušenia povinnosti. Žalobkyňa má za to, že v danom prípade pri analogickej aplikácia zásad ukladania trestov v trestnom konaní prichádzalo v jej prípade upustiť od potrestania uložením pokuty vzhľadom na minimálnu závažnosť správnym orgánom tvrdeného porušenia povinností a vzhľadom k tomu, že samotné prejednanie veci je zjavne postačujúce pre nápravu.“
6. Na podanú žalobu reagoval na základe výzvy súdu žalovaný svojím vyjadrením zo dňa 29.09.2017, kde uviedol, že je toho názoru, že každé predajné miesto - prevádzkareň, v prípade žalobkyne „stánok“, má byť označený v zmysle § 15 ods. 1 ZoOS, keďže nejde o združenú prevádzkareň podľa § 17 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov - o živnostenskom podnikaní (ďalej len „ZoŽP“), ktorá je zákonom definovaná ako uzavretý priestor. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný za nepochybné, že žalobkyňa prevádzkovala živnosť v oboch stánkoch - prevádzkarňach, pričom nešlo o združenú prevádzkareň čo znamená, že v zmysle § 15 ods. 1 ZoOS mali mať oba stánky zákonom stanovené označenie. K námietke žalobkyne ohľadom vydania pokladničného bloku, žalovaný uviedol, že žalobkyňa síce naúčtovala nákup do elektronickej registračnej pokladnice, avšak doklad o kúpe vydaný nebol, ako ani žiaden náhradný doklad ako napr. paragón. V tejto súvislosti tiež poukázal na vyjadrenie vedúceho prevádzky z inšpekčného záznamu, podľa ktorého: „Nevydávame doklad zákazníkom o predaji, pretože si ho 99% zákazníkov neželá a potom vzniká okolo predajného stánku neporiadok. Doklad každému zákazníkovi tlačíme, akurát mu ho dávame do ruky po jeho požiadaní. Počas kontroly sme označenie prevádzky doplnili.“ Na základe uvedeného žalovaný zastáva názor, že v zmysle znenia zákona nie je potrebné, aby bolo vydanie dokladu uskutočnené len odovzdaním priamo do rúk kupujúceho, no je však potrebné, aby bol doklad umiestnený do dispozície kupujúceho, to znamená, aby kupujúci bez zbytočného obmedzenia alebo nutnosti prekonania prekážky, mohol doklad pohodlne prevziať z dostatočne viditeľného a pre kupujúceho dostupného miesta. Pokiaľ ide o námietku ohľadom uloženia pokuty a jej výšky, tak tu žalovaný uvádza, že v prípade zistenia porušenia povinnosti je inšpekcia povinná uložiť pokutu a v danom prípade ju uložil vo výške 550 Eur,
čo je na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, keďže pokutu možno uložiť až do výšky 66.400 Eur a pri opakovanom porušení až do výšky 166.000 Eur. Žalovaný tiež dodal, že je potrebné si ešte uvedomiť, že za porušenie ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa nesie žalobkyňa objektívnu zodpovednosť a zákon neumožňuje prihliadať na žiadne subjektívne dôvody. Žalovaný je názoru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku a záverom uvádza, že považuje námietky žalobcu za nedôvodne, právne irelevantné a nemajúce právnu oporu v zákone.
7. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného svojim podaním zo dňa 27.10.2017, v ktorom uviedla že vyjadrenie žalovaného neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali dôvodnosť žaloby a návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
8. Následne súd určil termín neverejného zasadnutia na deň 9.11.2017, na ktorom uznesením zamietol návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2017.
9. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 (Správny súdny poriadok) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutí z 27.3.2017 a 26.6.2017 a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
10. Z rozhodnutia Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach zo dňa 27.03.2017, č. P/0544/08/16 (č.l. 1-3 administratívneho spisu, ďalej len „AS“), vyplýva, že dňa 12.12.2016 vykonal uvedený správny orgán kontrolu, pri ktorej mal zistiť porušenie povinností pri prevádzkovaní stánku zo strany predávajúcej - žalobkyne, ktoré spočívalo v neuvedení obchodného mena predávajúceho, mena a priezviska zodpovednej osoby za činnosť prevádzkarne a tiež z dôvodu porušenia povinnosti vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku, keď v čase kontroly žalobkyňa nevydala doklad o kúpe výrobku (1 kus langoša čistého v hmotnosti 180 g á 1,50 Eur) účtovanom vo výške 1,50 Eur. Podľa daného rozhodnutia uložil žalovaný žalobkyni pokutu vo výške 550 Eur.
11. Z obsahu inšpekčného záznamu zo dňa 12.12.2016 (č.l. 12-14 administratívneho spisu) bolo zistené, že u žalobkyne bola dňa 11.12.2016 o 12:45 hod vykonaná kontrola, pri ktorej boli okrem inšpektorov prítomní aj P. J. (predavačka) a E. J. (vedúci prevádzky). Kontrolóri vytýkali žalobkyni porušenia povinností vo 2 zo 6 kontrolovaných bodoch a to pri doklade o kúpe a pri označení prevádzky. V 2. bode pri doklade o kúpe langoša kontrolóri vyčítali žalobkyni, že vedúci prevádzky im nevydal doklad o kúpe aj keď ho naúčtoval do elektronickej registračnej pokladnice. Z inšpekčného záznamu tiež vyplýva, že v prevádzke sa mal nachádzať oznam, ktorý znie: „Nemáme povinnosť používať ERP v zmysle § 3 ods. 2 písmeno A (bod 8. zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov“, ktorý má byť fotodokumentovaný a fotodokumentácia má tvoriť prílohu prvopisu inšpekčného záznamu, avšak netvorí. V 6. bode je v predmetnom zázname uvedené len, že kontrolovaná prevádzkáreň - Stánok langoše nebola označená v zmysle platných predpisov, lebo chýbali údaje o obchodnom mene predávajúceho, mieste podnikania ako aj meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne. Z vyjadrenia zodpovedného vedúceho prevádzky vyplýva, že zákazníkom nevydávajú doklad o kúpe, lebo 99% z nich ten doklad nechce a z týchto dokladov vzniká následne len neporiadok, no na druhej strane doklady registrujú v elektronickej registračnej pokladnici a vytlačia ich. Doklady o kúpe odovzdávajú zákazníkom z ruky do ruky na žiadosť zákazníka. Pokiaľ ide o označenie druhého stánku, tak to počas vykonávanej kontroly doplnili.
12. Z podania žalobkyne zo dňa 23.02.2017 tvoriaceho súčasť administratívneho spisu (č.l. 15 administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa nesúhlasila s postupom inšpekcie a tvrdila, že kontrolórom bol doklad o kúpe vytlačený, nebol im však odovzdaný priamo do rúk, pričom zákon bližšie nedefinuje spôsob odovzdania dokladu o kúpe. Doklad im bol po vytlačení položený na miesto na to určené.
13. Pokiaľ ide o označenie druhého stánku, z predmetného listu žalobkyne z 23.2.2017 bolo zistené, že žalobkyňa mala dva stánky stojace hneď vedľa seba s rovnakým vizuálom, personálom a jedným
zodpovedným vedúcim, a teda išlo o jednu prevádzku, ktorá mala zákonom požadované náležitosti. Po upozornení kontrolórov bol hneď počas ich kontroly tento vytýkaný nedostatok nad rámec zákona odstránený.
14. Z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 23.2.2017 (č.l. 17 administratívneho spisu) je evidentné, že žalobkyňa je živnostníčka, pričom medzi predmety jej činnosti okrem iného patrí poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu a kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti.
15. Podľa § 15 ods. 1 písm. a), b) ZoOS, na vhodnom a trvale viditeľnom mieste prevádzkarne musí byť uvedené obchodné meno a sídlo predávajúceho alebo miesto podnikania fyzickej osoby a meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne.
16. Podľa § 16 ods. 1 písm. a), b), c), d) ZoOS, predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, adresa prevádzkarne, dátum predaja, názov a množstvo výrobku alebo druh služby, cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil.
17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
18. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
19. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
20. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
21. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
22. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
23. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
24. Podľa § 3 písm. f) zákona č. 128/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Slovenská obchodná inšpekcia je pri kontrole oprávnená vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie zistených nedostatkov,
25. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
26. Podľa § 20 ods. 1 ZoOS, dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia.
27. Podľa § 24 ods. 2 ZoOS, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.
28. Podľa § 24 ods. 5 ZoOS, pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
29. Podľa § 119 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
30. Podľa § 124 ods. 3 SSP, ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.
31. Podľa § 191 ods. 1 písm. e), f) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
32. Správny súd v konaní podľa § 194 a nasl. SSP po oboznámení sa s obsahom správnej žaloby, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP dospel k záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná.
33. Súd sa plne stotožnil s argumentmi žalobkyne pokiaľ ide o porušenie povinnosti, ktoré malo spočívať v neoznačení jej druhého stánku zákonom predpísanými údajmi. Hoci žalovaný správny orgán dostatočne jasne a logický odôvodnil svoj postup, ktorý má síce oporu v § 17 ods. 1 ZoŽP, kde definuje pojem prevádzkareň, avšak správny súd je pri sledovaní verejného záujmu o ochranu subjektívnych práv žalobkyne zároveň toho názoru, že toto ustanovenie zákona nemožno uplatňovať tak prísne formálne bez zohľadnenia konkrétnych okolností vyplývajich z obsahu inšpekčných zistení. Súd má za to, že šlo síce v zmysle vyššie uvedeného znenia zákona o dva predajné stánky, no na druhej strane dôkazný stav zistený v rámci inšpekcie nasvedčuje skôr konštatovaniu, že išlo reálne o jednu prevádzku, teda jedno predajné miesto s jedným vizuálom, rovnakým personálom, ako aj s tým istým predávaným sortimentom. Z daného zistenia možno podľa názoru súdu dedukovať, že aj prípadné samotné formálnoprávne nedodržanie tejto povinnosti by nemohlo mať negatívny dopad na spotrebiteľa ako kupujúceho (v prípade že by si chcel uplatniť svoje právo v konkrétnom stánku, lebo je evidentné, že by si ho uplatňoval v jednom z týchto dvoch predajných stánkov, teda u toho istého predávajúceho). Nemožno tiež opomenúť fakt, že žalobkyňa prostredníctvom svojho zamestnanca tento menší nedostatok hneď počas kontroly jednoducho napravila. Navyše je potrebné uviesť, že správny orgán vykonavajúci kontrolu mohol o svojom postupe vyhotoviť obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam, ktorý by podporil jeho tvrdenia a umožnil súdu vytvoriť si ucelený obraz o jeho tvrdeniach, ako aj celej situácii, čo však tento orgán neuskutočnil, a preto súd vychádza len z tvrdení strán a konštatuje, že správny orgán nevychádzal pri rozhodovaní zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a vytýkané zistenia tak zároveň nemajú zároveň oporu v administratívnom spise.
34. Rovnako správny súd nemohol akceptovať závery správnych orgánov súvisiace s porušením povinnosti zo strany žalobkyne, ktoré malo spočívať v tom, že orgánu kontroly nevydala účtovný doklad. Jednotlivé listinné dôkazy nasvedčujú tomu, že uvedený predaj bol naúčtovaný do elektronickej registračnej pokladnice a že daný účtovný blok bol aj vytlačený. Sporné má byť jeho „vydanie“, nakoľko žalovaný tvrdí, že účtovný blok nebol kontrolórovi vydaný a zase žalobkyňa tvrdí, že účtovný doklad bol kontrolórovi vydaný formou jeho položenia na miesto na to určené a obvyklé. Súd v tejto súvislosti
konštatuje to isté, čo v prípade prvého inšpekčného záveru, a to že v danom prípade absentuje dôkaz v podobe obrazového alebo obrazovo-zvukového záznamu, ktorý by jasne preukazoval, že žalobkyňa nevydala účtovný doklad. Z dôvodu absencie uvedených dôkazov vyhodnotil súd danú situáciu ako tzv. „tvrdenie proti tvrdeniu“, a skutkový stav ako nespoľahlivo zistený. Súd zároveň dodáva, že takto definovaný skutkový stav ako ho ustálil správny orgán prvého stupňa, ktorý bol podkladom vydaného rozhodnutia z 27.3.2017 nemá dôkaznú oporu v administratívnom spise a navodzuje naopak dojem, že mohlo ísť o šikanózny a prehnane formalistický postup zo strany správneho orgánu. Súd vzal na zreteľ aj argumenty tvrdené žalobkyňou, v zmysle ktorých je evidentné, že vydanie účtovného doklad pri predaji a odovzdaní horúcich langošov priamo z ruky do ruky nie je dosť často možné práve kvôli vlastnostiam predávaného tovaru.
35. Pokiaľ ide o námietky súvisiace s výškou uloženej sankcie za predmetné porušenia právnych predpisov súd uvádza, že keďže nepovažoval za preukázané, že k daným porušeniam došlo, považuje za predčasné zaoberať sa podrobne úvahami o primeranosti sankcie a prípadnom použití sankčnej moderácie.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj dôkazný stav veci, súd v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia a citovaných ustanovení právnych predpisov zrušil rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie - Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, č.: SK/0268/99/2017 zo dňa 26.06.2017 a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach, č. P/0544/08/16 zo dňa 27.03.2017, lebo skutkový stav, ktorý vzali obe orgány za základ svojich rozhodnutí, nemajú oporu v administratívnom spise a zistený stav tvoriaci obsah administratívneho spisu nie je dostatočným na riadne posúdenie veci. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
37. Správny súd ďalej vo vzťahu k prvému z inšpekčných zistení týkajúcemu sa vytýkaného nedostatočného označenia prevádzky žalobkyne uvádza v súlade s hore uvedenou právnou argumentáciou (bod 33. odôvodnenia tohto rozsudku), že pre vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti voči žalobkyni je nevyhnutné, aby dôkazný stav o údajnej existencii dvoch vedľa seba umiestnených prevádzok žalobkyne bol nesporný. Zároveň by pri tom musela byť vyvrátená argumentácia žalobkyne uvádzaná už v samotnom administratívnom konaní, že išlo o ucelenú jednu prevádzku zákonným spôsobom označenú požadovanými údajmi podľa § 15 ods. 1 písm. a), b) zákona o ochrane spotrebiteľa. Bude preto povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa, v prípade, že disponuje na základe výsledkov inšpekčnej činnosti obrazovým dôkazovým materiálom zameraným na posúdenie daných skutočností doplniť dokazovanie v naznačenom smere procesne spôsobilým zákonným spôsobom.
38. Rovnako pokiaľ ide o otázky súvisiace s vytlačeným dokladom o kúpe tovaru - langoša v cene 1,50 Eur pri kontrolnom nákupe vykonanom 11.12.2016, nevydanie predmetného dokladu o kúpe tovaru musí byť podľa názoru správneho súdu jednoznačne preukázané, a to v tom skutkovom a právnom rozsahu, ako to vyplýva zo zákonom danej právnej úpravy uvedenej v § 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Predovšetkým z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, na aké miesto bol predmetný vytlačený doklad z elektronickej pokladne zamestnancom žalobkyne položený, či šlo alebo nešlo o miesto na predajnom pulte, na ktoré má dosah aj samotný zákazník, alebo bol doklad položený zodpovednou osobou po vytlačení z elektronickej pokladne zjavne mimo dosah zákazníka. Správny súd pritom zvýrazňuje zákonodarcom sledovaný zámer právnej úpravy obsiahnutej v § 16 ods. 1 ZoOS zamedziť predaju tovaru mimo štátnu kontrolu. Pri kontrolovanom nákupe tohto druhu (langoše) a nespochybniteľnom zistení o vytlačení pokladničného dokladu o kúpe tovaru ustupuje podľa názoru správneho súdu do úzadia pri posudzovaní konania zamestnanca žalobkyne tá skutočnosť, či doklad o kúpe tovaru bol zákazníkovi pri kontrolnom nákupe podávaný priamo do ruky, alebo bol položený na miesto zákazníkovi dostupné.
39. V ďalšom administratívnom konaní preto bude zároveň nevyhnutné, aby správny orgán prvého stupňa v súlade s obsahom odôvodnenia tohto rozsudku vyhodnotil aj tzv. materiálny znak správneho deliktu u oboch vytýkaných zistení porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý je nevyhnutnou právnou súčasťou pojmových znakov správneho deliktu pre vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že materiálny znak administratívneho
deliktu je právne významný práve v hraničných prípadoch, kedy by jeho posúdenie mohlo viesť k prílišnému formalizmu a k stíhaniu bagatelných porušení právnych povinností a tým aj k nespravodlivému rozhodnutiu. Takýmto postupom správnych orgánov nie je naplnený ani účel správneho trestania a dochádza zároveň k znižovaniu autority správnych orgánov a k odmietavému postoju verejnosti k ich rozhodovacej činnosti v oblasti verejnej správy.
40. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o náhrade trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu v pomere 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.