Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-323-2017.pdf
PDF · 107.98 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/323/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovaným: 1. C. C., nar. XX. XX. XXXX, F., H. XXX/XX a 2. T. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, o zaplatenie 6.913,21 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. marca 2017 č. k. 6C/298/2014-126 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku p o t v r d z u j e .
V napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 3.817,33 eura, ako aj úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.817,33 eura za čas od 13. 03. 2013 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 100 eur, ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho-ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok, počnúc 40. dňom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1 až 4, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1, § 4 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že dňa 27. 11. 2013 žalobca súdu doručil žalobu a žiadal, aby súd žalovaných zaviazal nerozdielne zaplatiť mu 6.913,21 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 5.704,37 eura za čas od 13. 03. 2013 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že žalovaní uzatvorili s právnym predchodcom žalobcu - Slovenská sporiteľňa a. s. dňa 29. 01. 2009 úverovú zmluvu, na základe ktorej im boli poskytnuté prostriedky, ktoré sa zaviazali splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Žalovaní však dohodnuté splátky pravidelne a včas nezaplatili. Pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a to listom zo dňa 27. 02. 2013, preto žalovaní sú v omeškaní s plnením tohto peňažného dlhu od 13. 03. 2013. Dlh vyplývajúci z tejto zmluvy žalobca nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 03. 2013. Okrem zaplatenia dlžnej sumy si uplatnil i úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po účinnosti postúpenia pohľadávky, t. j. od 13. 03. 2013 a náhradu trov konania. V danej veci je nesporné, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými dňa 29. 01. 2009, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok uplatnený v konaní. Na právny vzťah vzniknutý touto zmluvou preto treba aplikovať právne normy spotrebiteľského práva, a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravoval niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Súd v konaní predovšetkým zisťoval, či predmetná zmluva má všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a či prípadná absencia niektorého údaja má vplyv na rozsah povinností žalovaných ako spotrebiteľov. Súd konštatoval, že zmluva, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj uplatnený nárok, neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. a) - sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto náležitosť má teda obsahovať údaj o tom, aká suma sa zo splátky započíta na úverovú istinu, aká suma na úroky, prípadne na poplatky. Táto náležitosť spotrebiteľskej zmluvy je dôležitá z pohľadu ochrany spotrebiteľa preto, aby ten vedel, aká suma z jeho splátky sa započíta na istinu a aká na úroky, prípadne poplatky a tak, aby mohol priebežne pri splácaní svojho dlhu sledovať ako sa znižuje istina jeho dlhu. Táto zmluva vo svojich ustanoveniach obsahuje určenie mesačnej splátky výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma sa z tejto splátky započítava na splátku istiny, aká na splátky úrokov a aká na splátky poplatkov. Takéto neuvedenie rozčlenenia splátok považuje konajúci súd v súlade s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov SR za nenaplnenie zákonnej požiadavky uvedenej v ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z., a preto považuje tento úver za bezúročný a bez poplatkov. Navyše, podľa názoru súdu sa jedná o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka „spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - ďalej len „neprijateľná podmienka"). Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa súd vidí v týchto skutočnostiach: nečlenenie splátky na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, v podstate znamená, že spotrebiteľ musí plniť pôžičku v jednotlivých splátkach, ale od samotného počiatku nevie, koľko má hradiť na istinu a koľko má hradiť na odplatu veriteľa - úroky a poplatky. Veriteľ to od samého začiatku vie a má o tom vedomosť, ale takúto informáciu spotrebiteľovi neposkytuje. To potom znamená, že veriteľ svojvoľne a nekontrolovateľne priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje, aká časť sa použije na splátky istiny a aká na splátky odmeny veriteľa (úrokov a poplatkov), pričom spotrebiteľ nemá žiadnu moc skontrolovať, podľa akého kľúča toto veriteľ robí. Ak by si spotrebiteľ vyžiadal amortizačnú tabuľku, nič by to nemenilo na skutočnosti, že priradenie splátok spotrebiteľa k istine a úrokom zaplatených do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky by takisto určoval veriteľ a spotrebiteľ by nemal žiadnu moc ovplyvniť, ako veriteľ určil jednotlivé splátky do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky. Pokiaľ by sa jednalo o splátky uvedené v prípadne vyžiadanej amortizačnej tabuľke, opäť by len veriteľ určil jednostranne a svojvoľne ako v amortizačnej tabuľke uvedie, ako sa bude splácať istina úveru a ako sa bude splácať jeho odmena - úroky, a to bez dohody so spotrebiteľom. Neprijateľná zmluvná podmienka v žiadnom prípade nemôže veriteľovi poskytnúť tú výhodu, že napriek neuvedenia tejto zákonom stanovenej náležitosti v zmluve o pôžičke, by sa táto nemala považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, absencia zmluvnej náležitosti, teda určenie mesačnej splátky výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma sa z tejto splátky započítava na splátku istiny, aká na splátky úrokov a aká na splátky poplatkov, podľa názoru súdu má za následok, že zmluva sa síce považuje za platnú, avšak s prihliadnutím na ust. § 4 ods. 5 citovaného zákona, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver o právnom následku absencie tejto náležitosti zmluvy, podľa názoru súdu, nie je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C 42/15, pretože jeho právne závery sa týkajú výkladu Smernice, a nie vnútroštátneho predpisu. Konajúci súd poukázal na to, že zákonodarca SR v zákone č. 258/2001 Z. z. zakotvil v § 4 ods. 2 písm. a) túto náležitosť, preto konajúci súd výklad tohto zákonného ustanovenia contra legem nemôže vykonať. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu to potom znamená, že žalovaní sú povinní veriteľovi zaplatiť iba tú sumu, ktorú od neho dostali. Žalovaní na základe predmetnej zmluvy od veriteľa dostali 5.000 eur a podľa súhlasného tvrdenia strán sporu, žalovaní doteraz zaplatili 1.182,67 eura. Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaní doteraz žalobcovi nevrátili celú úverovú istinu, tak učinia, iba ak žalobcovi zaplatia ešte 3.817,33 eura. Súd preto žalovaných zaviazal žalobcovi zaplatiť túto sumu. Úroky z omeškania súd žalobcovi priznal v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej v Nariadení Vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého dlhu, teda odo dňa 13. 03. 2013. Súd, vychádzajúc z ust. § 232 CSP žalovaným povolil priznanú sumu žalobcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 100 eur. Súd totiž mal za to, že bez povolenia týchto splátok uložená povinnosť by mohla žalovaných (ako spotrebiteľov) existenčne ohroziť, pričom u žalobcu takáto hrozba nie je. Vzhľadom na to, že žalobcovi na iné plnenie nevznikol nárok pri úvere, ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd v ostatnej časti žalobu považoval za nedôvodnú, preto ju zamietol. Súd dodal, že námietka žalovanej v 2.
rade (o tom, že predmetný úver použil len žalovaný v 1. rade ), vo vzťahu k veriteľovi nemôže byť zohľadnená, mohla by byť zohľadnená v konaní o vyporiadanie BSM. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď pri čiastočnom úspechu oboch strán sporu vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v jeho zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, domáhajúc sa ním zmeny rozhodnutia v jeho napadnutej časti a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu. Vytkol súdu prvej inštancie, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu záveru o bezúročnosti úveru. Právny názor súdu prvej inštancie, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nerozloženia úverových splátok na jej jednotlivé zložky, t. j. splátku istiny, úrokov a poplatkov, nie je správny a je v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva a zároveň aj v rozpore s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 v právnej veci C-42/15, ktorým sú slovenské súdy viazané. Rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy predstavuje rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitostí úverovej zmluvy ako právneho úkonu. Neexistuje racionálny dôvod, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť už v hlavných zmluvných dojednaniach zložitejšia ako napr. zmluva o úvere uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že Súdny dvor Európskej únie v prejudiciálnom konaní C-42/2015 rozhodol, že čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Súdny dvor Európskej únie tak rozhodol, že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je v rozpore so Smernicou 2008/48/ES, t. j. záväzným prameňom práva. Tiež vylúčil oprávnenosť sankcie straty nároku na úroky a poplatky v prípade, že úverová zmluva neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jej jednotlivé zložky, t. j. na časť istiny, časť úrokov a časť poplatkov, podľa vnútroštátneho práva, keďže nejde o obligatórnu náležitosť úverovej zmluvy v zmysle Smernice 2008/48/ES, a tak ani o takú náležitosť, ktorej absencia by bola spôsobilá spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho vyhovujúcom výroku, napadla včas podaným odvolaním žalovaná v 2. rade, udávajúc, že s bývalým manželom - žalovaným v 1. rade uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere v roku 2009. Následne sa rozviedli a ona nevie, na aký účel bývalý manžel použil úver, keď ona sama z tohto úveru nemala žiadnu výhodu. Ona nemá žiadny príjem, žiadny majetok a nie je schopná splácať splátky dlhu. Žiadala, aby bol na zaplatenie sumy 6.913,21 eura s príslušenstvom zaviazaný výlučne žalovaný v 1. rade.
4. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam uviedol, že zo sumy poskytnutého úveru spolu so žalovanou v 2. rade kúpili nábytok do nového bytu, do ktorého sa spolu nasťahovali, kúpili aj auto a oblečenie.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní žalobcu a žalovanej v 2. rade (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 2. rade nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolanie žalobcu vo vzťahu k zamietajúcemu výroku rozhodnutia, v spojení so súvisiacom výrokom o náhrade trov konania, považoval odvolací súd za dôvodné, keď súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec z hľadiska ustálenia záveru súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov z hľadiska nenaplnenia zákonnej náležitosti zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z., z ktorého dôvodu v tomto rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodovanie.
6. Žalobca dňa 27. 11. 2013 doručil súdu prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 6.913,21 eura, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 5.704,37 eura od 13. 03. 2013 do zaplatenia, ako i náhradu trov konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská
sporiteľňa a. s., poskytla žalovaným na základe Úverovej zmluvy č. 0212861793 zo dňa 29. 01. 2009 úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 13,6%, ktorý sa žalovaní zaviazali uhradiť formou pravidelných mesačných splátok, s dátumom splatnosti pôvodne dohodnutej poslednej mesačnej splátky úveru dňa 20. 01. 2019. Žalovaní svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky istiny a úrokov úveru neplnili riadne a včas v lehotách splatnosti mesačných splátok úveru, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27. 02. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka z úverovej zmluvy v celkovej výške 7.202,86 eura pozostávajúca z istiny nesplatenej časti úveru v sume 5.704,37 eura, nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru v sume 1.498,49 eura, stala splatnou v celom rozsahu. Žalovaní svoj záväzok v poskytnutej lehote splatnosti do 12. 03. 2013 nezaplatili, voči žalobcovi sú tak od 13. 03. 2013 v omeškaní so zaplatením pohľadávky z úverovej zmluvy. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a. s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s. r. o. ako postupníkom dňa 28. 03. 2013 bola pohľadávka voči žalovaným z titulu nesplateného úveru č. 0212861793 postúpená na žalobcu. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý sa v dôsledku podaných odvolaní žalobcu a žalovanej v 2. rade stal predmetom preskúmania odvolacím súdom v jeho celom rozsahu.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.
10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie zaviazal oboch žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.817,33 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 3.817,33 eura od 13. 03. 2013 do zaplatenia, takýto záver súdu prvej inštancie je správny. Súdom ustálená suma, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovaných, predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru právnym predchodcom žalobcu žalovaným (5.000 eur) a úhradami úveru realizovanými žalovanými, ktoré súd ustálil na výške 1.182,67 eura. Vzhľadom na dôvody podaného odvolania žalovanej v 2. rade, ktorými je odvolací súd viazaný, je potrebné uviesť, že žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne také podstatné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku. V zásade namietala len skutočnosť, že na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom by mal byť zaviazaný výlučne žalovaný v 1. rade, ktorý podľa jej udania využil prostriedky
z úveru pre vlastné potreby. K uvedenému odvolací súd udáva, že je nespornou skutočnosť, že obaja žalovaní, v postavení dlžníkov, v tom čase manželia, vstúpili dňa 29. 01. 2009 do právneho vzťahu s právnym predchodcom žalobcu na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 021861793. Povinnosť zaplatiť dlh titulom poskytnutého úveru je solidárnym záväzkom oboch žalovaných ako dlžníkov, na ktorú skutočnosť nemá vplyv ani to, ako, kým a akým spôsobom boli prostriedky z úveru využité. Obom žalovaným vznikol spoločný a nerozdielny záväzok vo vzťahu k veriteľovi uhradiť dlh titulom poskytnutého úveru. Teda, žalovanou prezentovaná argumentácia o tom, že prostriedky z úveru využil výlučne žalovaný v 1. rade, je z hľadiska posúdenia solidarity záväzku právne irelevantná a nemá vplyv na správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom, že žalovaní sú povinní plniť žalobcovi spoločne a nerozdielne. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdil.
15. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, a ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
17. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie, že úverová zmluva neobsahuje jej podstatné náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a preto je bezúročná a bez poplatkov, nie je správny.
18. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o posúdenie náležitosti zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ (správne malo byť i) zákona č. 258/2001 Z. z. výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nezdieľa rovnaký právny názor v tom, že uvedená zmluva nespĺňa náležitosť zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z.
19. Predovšetkým je potrebné uviesť, že na ustálenie tohto právneho záveru súd prvej inštancie neaplikoval správne ustanovenie právneho predpisu, účinné v čase vzniku zmluvného vzťahu. Súd prvej inštancie svoje závery o nenaplnení zákonných náležitostí zákona č. 258/2001 Z. z. oprel o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a/, ktoré v znení, ako ho citoval v rozhodnutí, bolo účinné do 31. 12. 2007. Teda, súd prvej inštancie na daný právny vzťah neaplikoval správne ustanovenie právneho predpisu zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý v jeho znení v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými dňa 29. 01. 2009 obsahoval náležitosť zmluvy vo forme výšky, počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v ustanovení § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. Teda, súd, pokiaľ ustálil právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle nenaplnenia zákonnej náležitosti zmluvy, a to absencie náležitosti o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, mal vychádzať z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z.
20. Avšak i v prípade, že by súd prvej inštancie na danú vec aplikoval ustanovenie právneho predpisu v správnom znení, na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie by uvedené nemalo vplyv. I keď je potrebné uviesť, že rozhodovacia činnosť súdov v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z bola nejednotná, a to i s ohľadom na prijatie rozhodnutia Súdneho dvora ES sp. zn.C-42/15, odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a na jeho rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/146/2017 a 3Cdo/56/2018 a na to, že pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku, počet a termín splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej-ktorej anuitnej splátke pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Nemožno tak od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 258/2001 Z. z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis
plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je treba za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Potom poukaz žalobcu na eurokonformný výklad ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z., po vydaní rozsudku Súdneho dvora č. C- 42/2015, bol správny.
21. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potom potrebné ustáliť taký právny záver, že uzatvorenú úverovú zmluvu nie je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že táto by neobsahovala náležitosti zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. Pokiaľ teda súd prvej inštancie ustálil záver, že v zmluve absentujú náležitosti zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ (správne mal uviesť písm. i/) zákona č. 258/2001 Z. z., z ktorého dôvodu je táto zmluva bezúročná a bez poplatkov, takýto záver súdu prvej inštancie nie je správny a súd prvej inštancie tak vec nesprávne právne posúdil. Pokiaľ teda, s poukazom na vyššie uvedené, nie je namieste od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 258/2001 Z. z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky), nemožno konštatovať ani to, že absenciou uvedeného by sa jednalo o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
22. Záverom odvolací súd ďalej udáva, že súčasťou zamietajúceho výroku rozhodnutia je i suma 80 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi súdom prvej inštancie uvedenou výškou úhrad žalovaných na úvere 1.182,67 eura a sumou, ktorá ako realizované úhrady žalovaných vyplýva zo spisu - 1.102,67 eura. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie, napriek tomu, že zo spisu vyplýva úhrada žalovanými vo výške 1.102,67 eura, ustálil, že žalovaní plnili vo výške 1.182,67 eura a potom s ohľadom na túto sumu vypočítal výšku dlhu žalovaných. Potom súdom priznaná suma v rozhodnutí 3.817,33 eura bola nesprávne vypočítaná, keďže však jej výška nebola namietaná podaným odvolaním, nebola predmetom preskúmania odvolacieho súdu, rovnako ako ani nebola namietaná splatnosť tejto sumy. Nesprávny výpočet má svoj odraz v zamietajúcej časti rozhodnutia, v rozsahu 80 eur, ako už súd uviedol vyššie, a preto v súvislosti so zrušením a vrátením veci v rozsahu zamietajúceho výroku, odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie i na túto skutočnosť.
23. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vo veci opätovne rozhodne.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).