Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Ek/2947/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: K. P., O.: XX.XX.XXXX, XXX XX P. V., zast. JUDr. Jana Štefáneková, advokátka, Vážska 45, Trenčín, IČO: 42 144 299, o vymoženie 2740,08 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: U.. L. P., F. F. W. Ú. O.. U..E..Š.O. XXX/XXB, XXX XX U., ktorý ju vedie, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a. II. Súd p r i z n á v a oprávnenému nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 159,54 Eur.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal od povinného vymoženia XXXX,XX W. s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok, sp.zn. E. XXX /. - F., K. XX. XX. XXXX vydaný Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou arbitrážnych súdov, z.z.p.o., ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa XX. XX. XXXX (ďalej ako ,,exekučný titul“). Súd dňa 22.09. 2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: U.. L. P., F. F. W. Ú. O.. U..E..Š.Á. XXX/XXB, XXX XX U.. 2. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal dňa XX.XX XXXX. Dňa XX.XX. XXXX bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na zastavenie exekúcie od povinného. Z uvedeného vyplýva, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15 dňovej lehote. Súdny exekútor následne dňa XX. XX. XXXX doručil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného. 3. Povinný doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie dňa XX. XX. XXXX. V predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku povinný uviedol, že predmetnú exekúciu považuje za nezákonnú, nakoľko sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný uviedol, že si od oprávneného žiadne peniaze nepožičal, žiadnu zmluvu s ním neuzavrel. Uviedol, že dňa 03.11.2021 v tejto veci podal trestné oznámenie, nakoľko mal dôvodné podozrenie, že jeho údaje boli zneužité a došlo k spáchaniu trestného činu. Ďalej uviedol, že prostredníctvom svojej právnej zástupkyne komunikoval s oprávneným v období marca a apríla 2021, a to z dôvodu, že listom oprávneného zo dňa 03.03.2021, ktorý bol adresovaný zamestnávateľovi povinného ako platiteľovi mzdy sa povinný dozvedel, že si od neho oprávnený žiada zaplatenie záväzku vo výške 1.876,38 Eur. Nakoľko povinný nemal vedomosť o skutočnosti, že by si v minulých obdobiach bral úvery od tejto spoločnosti, táto informácia ho zarazila. Spolu s listom boli zaslané aj dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré povinný nikdy nepodpísal. Povinný ďalej uviedol, že jeho právna zástupkyňa si od oprávneného vyžiadala doklady, na základe ktorých si oprávnený uplatňoval voči povinnému svoj nárok. Jednalo sa o 4 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom na všetky tieto zmluvy boli naviazané rozhodcovské zmluvy. Išlo o nasledovné zmluvy: Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX K. Y. XX.XX.XXXX a spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX K. Y. XX.XX.XXXX, Zmluva o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX K. Y. XX.XX.XXXX a spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX K. Y. XX.XX.XXXX, Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX K. Y. XX.XX.XXXX a spotrebiteľská rozhodcovská zmluva Č.. XXXXXXXXXX K. Y. X.XX.XXXX, Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8500203020 zo dňa 09.01.2018 a spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX K. Y. XX.XX.XXXX. Povinný podľa svojho tvrdenia žiadnu z uvedených zmlúv nikdy nepodpísal, pričom o tejto skutočnosti oprávneného prostredníctvom právnej zástupkyne informoval. Oprávnený odpísal len všeobecnú odpoveď, že mail bol odoslaný na príslušné oddelenie na spracovanie. Do dňa prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie povinný neprevzal žiadnu výzvu, žiadne rozhodnutie, pričom poštu si na meste Považská Bystrica preberá. Povinný má za to, že právny úkon, na základe ktorého má plniť neuzavrel, lebo ho nepodpísal a tento úkon považuje za absolútne neplatný právny úkon. Telefónne číslo, ktoré je v zmluvách pri mene povinného uvedené, nie je a ani nebolo jeho telefónnym číslom, číslo účtu, kam mali byť zaslané finančné prostriedky nie je a ani nebolo jeho bankovým účtom. Povinný má za to, že boli jeho údaje zneužité za účelom vylákania finančných prostriedkov od oprávneného. Dňa XX. XX. XXXX povinný podal žalobu, na základe ktorej sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku č. E. XXX/XX/XX - F. K. Y. XX. XX. XXXX vydaného Slovenským arbitrážnym súdom. V dôsledku vyššie uvedených skutočností povinný žiada, aby bolo exekučné konanie zastavené. 4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa oprávnený vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 18. 11. 2021. V tomto vyjadrení oprávnený uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí, pričom uvádza nasledovné: „Povinný navrhuje zastavenie exekúcie z dôvodu, že stály rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodovať, pretože rozhodcovská zmluva je neplatná. Svoj záver odôvodňuje tým, že „si od oprávneného žiadne peniaze nepožičal, že s ním žiadnu zmluvu neuzavrel, nepodpísal dohody o zrážkach zo mzdy. Do dňa prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie som neprevzal žiadnu výzvu, žiadne rozhodnutie, pričom poštu si na meste Považská Bystrica preberám.“ o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“) upravuje otázku doručovania písomností vrátane doručovania spotrebiteľovi komplexne v . Podľa Stály rozhodcovský súd doručuje písomnosti spotrebiteľovi do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. Stály rozhodcovský súd je na účely doručovania oprávnený požiadať bezplatne o súčinnosť pri zisťovaní adresy spotrebiteľa register obyvateľov Slovenskej republiky. Ak sa nepodarilo doručiť písomnosť spotrebiteľovi na žiadnu z uvedených alebo zistených adries, považuje sa písomnosť za doručenú po siedmich dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky stálemu rozhodcovskému súdu aj vtedy, ak sa písomnosť vráti ako nedoručená.“ Rozhodcovský súd doručoval rozhodcovský rozsudok na adresu zistenú zo spotrebiteľskej zmluvy (Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX K. Y. XX.XX. XXXX), pretože inú adresu povinný neoznámil a ani z dokumentov v rozhodcovskom spise žiadna iná adresa bydliska povinného nevyplývala. 5. Oprávnený má za to, že rozhodcovský súd preto konal v súlade s citovaným ustanovením a rozhodcovský rozsudok doručoval na adresu, ktorú zistil zo spotrebiteľskej zmluvy a žaloba ako aj rozhodcovský rozsudok bol doručený v zmysle fikcie doručenia podľa . Zásielka s rozhodcovským rozsudkom sa rozhodcovskému súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote (rovnako tak aj zásielka so žalobou a výzvou na vyjadrenie). Zo zásielky, ktorú pošta vrátila ako nedoručenú s poznámkou, že nebola prevzatá v odbernej lehote, teda nevyplývalo, že by sa adresát na uvedenej adrese nezdržiaval, resp. že miesto jeho bydliska je iné. Údaje uvádzané na doručenke, resp. zásielke s doručenkou majú povahu údajov verejnej listiny, pričom tento záver potvrdila opakovane aj súdna prax (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. 4. 2018: „V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pri riadne vyhotovenej doručenke ide o verejnú listinu, pričom takýto dôkaz je objektívny a nepochádza od žiadneho účastníka správneho konania, ale od Slovenskej pošty a. s.“).“ S ohľadom na údaje uvedené na zásielke obsahujúcej rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, nemal rozhodcovský súd dôvod pochybovať o správnosti adresy na doručovanie, ktorú zistil z dokumentov v rozhodcovskom spise a zisťovať adresu povinného v centrálnom registri obyvateľov resp. iným spôsobom a to ani vtedy, keď sa zásielka vrátila ako nedoručená. Rozhodcovský súd po vrátení zásielky s poznámkou „neprevzal v odbernej lehote“ správne považoval zásielku za doručenú formou fikcie doručenia. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že ani všeobecný súd v prípade doručovania písomností účastníkom konania, nezisťuje iné adresy účastníkov konania, pokiaľ sa mu zásielka vráti s poznámkou „neprevzal v odbernej lehote.“ Povinný sám svojou nečinnosťou zmaril svoje právo vyjadriť sa v rozhodcovskom konaní, pričom nečinnosť povinného a nepreberanie zásielok nemôže byť

posudzované v prospech povinného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený považuje žalobu ako aj rozhodcovský rozsudok za riadne doručený povinnému. 6. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v zmysle ustanovení a netrpí vadou formálnej vykonateľnosti. Oprávnený v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica v skutkovo i právne rovnakej veci, ktorý v uznesení sp. zn. zo dňa 25.03.2020 uviedol: „Čo sa týka doručovania písomností povinnému, súd považuje preukázané doručovanie rozhodcovským súdom za dostatočné. Rozhodcovský súd listiny doručoval povinnému do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve. Zásielka sa však vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, čo znamená, že povinný si neprevzal zásielku ani v dodatočnej lehote počas jej uloženia na pošte. Či k tomu už došlo nedbanlivosťou povinného alebo úmyselným nepreberaním úradných zásielok, nie je ďalším predmetom skúmania súdu. Rozhodcovský súd teda nemal dôvod na ďalšie šetrenie a zisťovanie adresy povinného, ako v prípade, keby sa zásielka vrátila s príznakom „adresát neznámy“. Oprávnený ako dôkaz k svojim tvrdeniam súdu predložil fotokópiu doručenky so zásielkou žaloby a fotokópiu obálky so zásielkou rozhodcovského rozsudku. Oprávnený ďalej k tvrdeniam povinného v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza: „...je potrebné na prvom mieste podotknúť, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (žalobná odpoveď, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil. Činí tak až v tomto návrhu na zastavenie exekúcie, čo oprávnený dôvodne považuje za účelové konanie povinného. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenul a neuplatnil v základnom konaní. V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 15.04.2015, ktorý uviedol: „Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu teda, ktoré predchádzalo v tomto prípade vzniku vykonateľného rozkazu o uložení sankcie za priestupok. Povinný má možnosť brániť sa len po doručení predmetného rozhodnutia a namietať tieto okolnosti v základnom konaní. Pokiaľ mal povinný výhrady voči právu priznanému v exekučnom titule, tieto mohol uplatniť len riadnym opravným prostriedkom podaným proti tomuto rozhodnutiu. V exekučnom konaní súd už nemôže posudzovať dôvodnosť, alebo nedôvodnosť práva priznaného v exekučnom titule. Z uvedených dôvodov odvolanie povinného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie nie je dôvodné.“ Oprávnený poukazuje taktiež na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. zo dňa 01.12. 2015: „... v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (od 03.09. 2012) a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom spočívajúce vo výške pohľadávky uplatňovanej v súdnom konaní, ktorá je následne vymáhaná v exekučnom konaní, resp. v podobe riešenia otázky platnosti alebo neplatnosti úverovej zmluvy. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mali povinní možnosť uplatniť v základnom konaní včasným podaním opravného prostriedku so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami (námietkami voči zmenkovému platobnému rozkazu). Povinní však možnosť namietať tieto dôvody v námietkach voči zmenkovému platobnému rozkazu nevyužili a exekučný súd aj s poukazom na znenie EP nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd uvádza, že inštitút námietok nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu.“ Oprávnený ďalej uviedol, že tvrdenie povinného, ktorým spochybňuje aj svoj podpis na štyroch úverových zmluvách a na všetkých s nimi súvisiacich dokumentoch žiadnym spôsobom nepreukázal, hoci táto povinnosť je na jeho strane. Tvrdenie povinného je nedôveryhodné aj z dôvodu, že splácal poskytnutý úver na účet oprávneného. Ako dôkaz k svojmu tvrdeniu oprávnený súdu predložil dokument s názvom „Prehľad splácania“. Vzhľadom na vyššie uvedené mal oprávnený za to, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku a preto navrhol, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Záverom navrhol aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % a ktoré sú k dnešnému dňu v celkovej výške XXX,XX EUR vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy X.XXX,XX EUR vo výške 66,73 EUR vrátane DPH /55,61 EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 13,04 EUR vrátane DPH /10,87 EUR + 20% DPH/). 7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa prvá veta Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. 10. Podľa Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 12. Súd preskúmal návrh na zastavenie exekúcie a na základe toho uvádza, že hoci zákonodarca výslovne v texte zákona neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa Exekučného poriadku, z dôvodovej správy, literatúry (napr. C.H. Beck, - Komentár, . vydanie) vyplýva, že k takým patrí napríklad premlčanie, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie, dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva, ale aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala exekúcia vôbec začať (neexistencia exekučného titulu, exekučný titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné a pod.), a iné. Teda skutočnosti, ktoré bránia samotnej vymáhateľnosti exekučného titulu. Pritom uvedené dôvody musia vyplývať z Exekučného poriadku alebo z iných právnych predpisov. 13. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie ako aj ďalší spisový materiál a dospel k nasledujúcim zisteniam. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje existenciou skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Takouto skutočnosťou je podľa povinného fakt, že žiadnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere ani nadväzujúcu spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu s oprávneným neuzavrel a žiadne peniaze si od neho nepožičal. Povinný v tejto súvislosti uviedol, že o peňažnom nároku, ktorý si oprávnený voči povinnému uplatňuje sa dozvedel až z listu oprávneného zo dňa 03.03.2021, ktorý bol adresovaný zamestnávateľovi povinného ako platiteľovi mzdy. Povinný taktiež uviedol, že číslo účtu kam mali byť zaslané finančné prostriedky nie je a ani nebolo jeho bankovým účtom. Povinný považuje právny úkon, na základe ktorého má plniť oprávnenému za absolútne neplatný, keďže ho podľa svojich slov nepodpísal a neuzavrel. Súd v prvom rade konštatuje, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza skutočnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda v rozhodcovskom konaní. Povinnému bola daná možnosť namietať tieto skutočnosti vo vyjadrení k žalobnému návrhu, nakoľko bol vyzvaný na podanie žalobnej odpovede k žalobe a jej prílohám, resp. v konaní pred rozhodcovským súdom. Existencia či neexistencia záväzku povinného zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy uzavretej s oprávneným ako aj existencia právomoci stáleho rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci v danom spotrebiteľskom spore boli predmetom skúmania zo strany rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd preskúmaním Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi povinným a oprávneným dňa XX. XX. XXXX dospel k záveru, že táto zmluva je platná a spĺňa podmienky takejto zmluvy definované v , o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), a teda je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, táto zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných

dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, číslo rozhodcovskej zmluvy zodpovedá číslu spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným a povinným, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinným. Pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, rozhodcovský súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorá bola účastníkmi konania podpísaná obsahuje všetky zákonom požadované povinné náležitosti. Pokiaľ mal povinný za to, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva sú absolútne neplatné, mal možnosť túto skutočnosť namietať v konaní pred rozhodcovským súdom, nakoľko v tomto konaní boli preskúmané obe zmluvy a následne i určená existencia práva oprávneného na zaplatenie peňažnej čiastky, ktorá predstavuje nárok uplatnený oprávneným v predmetom exekučnom konaní. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovský súd v súlade s aj bez návrhu povinného ako spotrebiteľa preskúmal či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. 14. Súd ďalej uvádza, že má z predloženej fotokópie obálky obsahujúcej rozhodcovský rozsudok za preukázané, že povinnému sa nepodarilo doručiť ani samotný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou arbitrážnych súdov, z.z.p.o., keďže zásielka s rozhodcovským rozsudkom sa rozhodcovskému súdu vrátila späť ako nedoručená z dôvodu, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Súd poukazuje na skutočnosť, že dôvod vrátenia zásielky s exekučným titulom rozhodcovskému súdu bol definovaný ako „neprevzatá v odbernej lehote“. V súlade s , stály rozhodcovský súd doručuje písomnosti spotrebiteľovi do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. Ak sa nepodarilo doručiť písomnosť spotrebiteľovi na žiadnu z uvedených alebo zistených adries, považuje sa písomnosť za doručenú po siedmich dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky stálemu rozhodcovskému súdu aj vtedy, ak sa písomnosť vráti ako nedoručená. V danom prípade teda rozhodcovský súd doručoval rozhodcovský rozsudok povinnému do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko povinný ako spotrebiteľ neoznámil inú adresu ani rozhodcovský súd inú adresu nezistil inú adresu z obsahu spisu. Vzhľadom k tomu, že sa povinnému týmto spôsobom nepodarilo exekučný titul doručiť, nakoľko povinný si zásielku neprevzal ani v dodatočnej lehote počas jej uloženia na pošte, nastala v súlade tzv. fikcia doručenia, kedy sa rozhodcovský rozsudok považuje za doručený po siedmich dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky stálemu rozhodcovskému súdu. 15. Súd ďalej konštatuje, že exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučný súd je teda viazaný obsahom takýchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. 16. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že tu nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie a preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol podľa vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku. 17. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že v prípade, ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, žiada právny zástupca priznať nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. 18. Podľa ustanovení predmetných právnych predpisov prináleží právnemu zástupcovi oprávneného odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle v spojení s Vyhlášky. 19. Výška istiny v exekučnom konaní predstavuje sumu XXXX,XX EUR, pričom jeden úkon právnej služby počítaný z tejto istiny predstavuje sumu XXX,XX EUR bez DPH. Právnemu zástupcovi prináleží odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 55,60 EUR spolu s režijným paušálom v zmysle Vyhlášky vo výške 10, EUR pre rok 2021 + 20% DPH za jeden úkon právnej služby. Spolu prináleží právnemu zástupcovi odmena za dva úkony právnej služby (príprava a

prevzatie zastúpenia, podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie) a teda trovy právneho zastúpenia oprávneného spolu predstavujú sumu XXX,XX EUR. 20. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávnenému priznal nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške XXX,XX EUR v zmysle vyššie uvedených ustanovení Vyhlášky a Exekučného poriadku. 21. Trovy exekučného konania oprávneného priznané vo výrokovej časti tohto uznesenia budú po nadobudnutí právoplatnosti vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.