Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8C-8-2013.pdf
PDF · 112.71 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/8/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v spore žalobcov: 1. H. L., nar. XX.XX.XXXX, C. K. XX, XXX XX R., 2. B.. N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. K. XX, XXX XX R. proti žalovaným: 1. D. A., nar. XX.XX.XXXX, T. X, XXX XX R., zast.: JUDr. Peter Jankovský, advokát, Krížna 47, 811 07 Bratislava, 2. Odvoz a likvidácia odpadu a.s., Ivanská cesta 22, 821 04 Bratislava, IČO: 00 681 300, zast.: JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, 811 07 Bratislava, za účasti intervenienta: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd p r i p ú š ť a zmenu žaloby tak, že jej petit znie: Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom sumu 4.698,- EUR s 8 %-ným ročným úrokom od 4.9.2010 do zaplatenia a trovy konania, všetko do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie v časti žaloby proti žalovanému v 1. rade a v časti žaloby o povinnosti uviesť vozidlo do pôvodného stavu z a s t a v u j e .
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovaní v 1. a v 2. rade m a j ú nárok na 100 %-nú náhradu trov konania.
V. Intervenientovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa v 1. rade sa žalobou podanou na súde dňa 04.09.2012 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť jej 4.868,- EUR titulom náhrady škody a 6.000,- EUR titulom nemajetkovej ujmy. Škoda mala vzniknúť na motorovom vozidle žalobkyne zn. A. XX F., pričom škodu mal spôsobiť žalovaný v 1. rade ako vodič motorového vozidla, ktorého prevádzateľom bol žalovaný v 2. rade.
2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 12.09.2010 našla na parkovisku na ul. Janka Alexyho vedľa ulice Beňovského svoje motorové vozidlo zn. A. XX F., EČV: R. nabúrané neznámym vodičom do zadnej časti auta. Na Krajskom dopravnom inšpektoráte zistila, že jej vozidlo poškodil vodič žalovaného v 2. rade nárazom nákladného vozidla zn. G. R., EČV: R.. Vodičom nákladného vozidla bol žalovaný v 1. rade, ktorý podľa šetrenia polície porušil § 22 ods. 1 písm. g), ods. 2. Žalovaný v 2. rade je prevádzkovateľom nákladného vozidla, a preto tiež nesie zodpovednosť za spôsobenú škodu. Dopravnou nehodou bola poškodená zadná časť vozidla vľavo, auto bolo vymrštené na obrubník, pričom akumulátor sa dostal do skratu, odtrhlo štartovaciu skrinku, poškodila sa predná náprava a bolo potrebné vymeniť zadný ľavý blatník a podblatník, PVC odkladaciu schránku v kufri, opraviť uzáver a vyklepať poklop kufra, vymeniť
koncové zadné svetlo a zadný nárazník, rohové okrasné lišty a zásterku, previesť lakovnícke práce, čo vykalkuloval servis na 3.909,- EUR, z čoho poisťovňa Allianz zaplatila dňa 21.01.2011 912,- EUR. Rozdiel predstavoval 3.188,- EUR. Požičanie náhradného vozidla stálo 1.680,- EUR.
3. Žalobkyňa v 1. rade prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 31.10.2013 žiadala, aby žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne uviedli vozidlo do pôvodného stavu alebo aby žalobkyni zaplatili 4.698,- EUR s príslušenstvom. Žalovaná suma pozostávala z kalkulovanej ceny opravy 3.909,- EUR po odpočítaní 938,- EUR (24% amortizácia) za akumulátor, štartovaciu skrinku, alarm, odťah, 360,- EUR za zabezpečenie opravy inou osobou, zapožičanie vozidla 1.680,- EUR a 600,- EUR ako náhrady za majetkovú a nemajetkovú ujmu, t.j. celkovo 5.610,- EUR, od ktorých bolo odpočítaných už zaplatených 912,- EUR.
4. Uznesením, č.k. 8C/8/2013-136, zo dňa 09.08.2018, právoplatným dňa 06.09.2018, súd pripustil, aby do konania pristúpil ďalší subjekt na stranu žalobcu, B.. N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. K. XX, XXX XX R..
5. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že dopravnú nehodu oznámil príslušnému policajnému útvaru, ako aj svojmu zamestnávateľovi, žalovanému v 2. rade. Žalovaný v 2. rade oznámil dopravnú nehodu spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Žalovaný v 1. rade spôsobil dopravnú nehodu pri výkone svojich zamestnaneckých povinností. Podľa ustálenej súdnej praxe poškodený si môže uplatniť náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla voči vodičovi vozidla len v prípade, ak vodič je odlišný od prevádzkovateľa motorového vozidla a súčasne nie je zamestnancom prevádzkovateľa (R 29/1979). Ak je vodič zamestnancom prevádzkovateľa vozidla, za škodu zodpovedá iba v rozsahu podmienok pracovnoprávnej zodpovednosti.
6. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že dopravnú nehodu žalovaný v 1. rade oznámil príslušným orgánom a zároveň žalovaný v 2. rade v súčinnosti so žalovaným v 1. rade dopravnú nehodu oznámil poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., s ktorou mal žalovaný v 2. rade uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobkyňa si v autorizovanom servise dala vypracovať ocenenie nákladov predpokladaných opráv, ktorý náklady odhadol na sumu 3.909,- EUR. Kalkuláciu opravy žalobkyňa predložila poisťovni za účelom vyplatenia náhrady škody. Po prešetrení poistnej udalosti poisťovňa z povinného zmluvného poistenia žalovaného v 2. rade poukázala žalobkyni sumu 912,- EUR, nakoľko kalkulované náklady boli vyššie ako všeobecná hodnota vozidla v čase poistnej udalosti, poisťovňa likvidovala škodu ako totálnu. Žalobkyňa nevynaložila žiadne finančné prostriedky na opravu svojho vozidla, ako náhradu škody si uplatňovala sumu, ktorá predstavovala len predpokladané náklady na opravu poškodeného motorového vozidla. V čase začatia konania vozidlo nebolo opravené a stálo zaparkované v blízkosti bydliska žalobkyne. Žalobkyňa si ďalej uplatnila sumu 1.680,- EUR, ktorá predstavuje náklady vynaložené na požičiavanie motorového vozidla, pričom poškodené vozidlo nebolo v dôsledku dopravnej nehody nepojazdné a toto mohla žalobkyňa užívať. Zároveň nešlo o náklady, ktoré žalobkyňa musela vynaložiť za účelom uvedenia poškodeného vozidla do pôvodného stavu. Žalovaný v 2. rade zároveň uviedol, že žalobkyňa náklady vynaložené na požičanie vozidla nijakým spôsobom nepreukázala. Nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy žalobkyňa neodôvodnila ani jej vznik nepreukázala.
7. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. oznámila vstup do konania ako intervenient na strane žalovaného v 2. rade, s ktorým uzavrela poistnú zmluvu, ktorou je krytá náhrada škody spôsobená tretím osobám, preto rozhodnutím súdu bude dotknuté jej právne postavenie.
8. Žalobcovia prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 20.09.2018 vzali žalobu späť voči žalovanému v 1. rade a ďalej v časti o uvedenie motorového vozidla do pôvodného stavu. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby a rozšírenie subjektov na strane žalobcu, súd na pojednávaní dňa 20.09.2018 pripustil zmenu žaloby, v zmysle ktorej sa žalobcovia domáhali, aby žalovaný v 2. rade zaplatil žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 4.698,- EUR s 8% ročným úrokom z omeškania od 04.09.2010 do zaplatenia a vo zvyšnej časti konanie zastavil.
9. Súd prejednal spor v neprítomnosti žalobkyne v 1. rade, ktorá neúčasť ospravedlnila zo zdravotných dôvodov bez žiadosti o odročenie pojednávania. Súd rovnako doručil predvolanie na pojednávanie
právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania.
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 2. rade, listinnými dôkazmi, a to výpisom z knihy dopravných nehôd zo dňa 21.07.2011, ocenením opravy vozidla zo dňa 14.12.2010, oznámením o poukázaní náhrady škody zo dňa 13.01.2011, dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 01.03.2012, hlásením škodovej udalosti zo dňa 07.09.2010, potvrdením spoločnosti AUTOZAK, spol. s r.o. zo dňa 10.12.2012 a ďalšími listinami založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Dňa 04.09.2010 došlo na ul. Janka Alexyho v Bratislave k dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný v 1. rade, pričom došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. A. XX vo vlastníctve žalobcov. V zmysle predloženého dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 01.03.2012 bol žalovaný v 1. rade zamestnancom žalovaného v 2. rade od 01.01.1986, kde pracoval ako vodič.
12. Dňa 07.09.2010 žalovaný v 2. rade nahlásil vznik poistnej udalosti Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s. (intervenientovi), s ktorou mal uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
13. Podľa ocenenia autorizovaného servisu vozidiel zn. Renault, spoločnosti ISTROS, spol. s r.o., predpokladané náklady na opravu vozidla mali predstavovať 3.909,- EUR.
14. Intervenient listom zo dňa 13.012011 oznámil žalobkyni v 1. rade, že jej bude poukázaná náhrada škody z povinného zmluvného poistenia vo výške 912,- EUR.
15. Autoopravovňa AUTOZAK, spol. s r.o. v potvrdení zo dňa 10.12.2012 uviedla, že v mesiaci máj 2009 vykonali generálnu opravu motorového vozidla zn. A. XX F. vo vlastníctve žalobcov, ktorá spočívala vo výmene zadrenej klukovky jej ložísk, výmene ozubených kolies náhonu vákuvky, bolo vymenené čerpadlo motorového oleja a rozvody, ložiská alternátora a jeho uhlíky.
16. Žalobca v 2. rade v rámci svojej výpovede na preukázanie nároku na náhradu za zapožičanie osobného vozidla dal k nahliadnutiu zmluvy o vypožičaní osobného motorového vozidla Kia Soul od pána G. L. z 01.01.2011, 13.09.2010 a tiež Citroen C3 od pána A. L. zo 07.11.2010. Zároveň dal k nahliadnutiu list poisťovne Allianz zo 06.01.2014, v ktorom uplatnili svoj nárok, aj ho doložili tromi výpožičnými zmluvami. Tiež žiadal, aby poisťovňa urobila nový prepočet škody, keďže doložili, že auto bolo generálkované pred nehodou. Vozidlo pojazdné nebolo, bol nabúraný zadok, poškodená elektronika, blinker, zadné svetlá. Typ paliva do vozidla bol Diesel a tiež likvidácia nemala byť urobená spôsobom totálnej škody. Auto asi pred 3 rokmi dali do servisu, je opravené a chodí. Jediný doklad k nehode je doložený výpis z knihy dopravných nehôd, kde sa žiadny vlastník ani poisťovňa neuvádzajú. Uplatnený nárok je jasný a zrozumiteľný. Skladá sa z čiastkových nárokov, ktoré boli vyčíslené a preukázané. Poškodené vozidlo bolo historickým vozidlom, výkladnou skriňou firmy Renault, ktoré mohli predať za 8.000,- EUR. Aj z judikátov sa uznáva výška škody zodpovedajúca nákladom na uvedenie do pôvodného stavu.
17. Právny zástupca žalovaného v 2. rade v rámci svojho prednesu uviedol, že nie je zrejmé, z čoho sa skladajú jednotlivé čiastkové nároky uplatneného plnenia a tieto žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, predmet konania je teda neurčitý a nezrozumiteľný. Podľa OZ sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, pričom žalobcovia doposiaľ nepreukázali výšku skutočne vzniknutej škody. Sami sa v žalobe odvolali na výsledok vyhľadávania na Krajskom dopravnom inšpektoráte, že ich vozidlo bolo poškodené vozidlom spoločnosti OLO, a.s. Mal zato, že súčasťou musel byť aj údaj o poistencovi, ktorý je súčasťou záznamu o nehode. V zmysle ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení v prípade úspechu žalobcov by za žalovaného v 2. rade plnila poisťovňa. V zmysle Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a nie predpokladané náklady spojené s uvedením do pôvodného stavu. Žalobcovia výšku skutočnej škody nepreukázali.
18. Zástupkyňa intervenienta vo svojom prednese uviedla, že vypočítali likvidáciu škody pomocou systému Abacus, ktorý využívajú viaceré poisťovne, pričom zo zistených údajov vyšlo, že hodnota vozidla je nižšia ako prípadná oprava. Žalobkyňa uplatnila u intervenienta nárok na náhradu škody v decembri 2010, hoci nehoda sa stala v septembri. K náhrade za požičané vozidlo vo všeobecnosti
nenamietala. Takýto nárok bol však v konkrétnom prípade intervenient ochotný plniť až po preukázaní vynaloženia uplatnených nákladov, teda spôsobu ako a komu žalobkyňa uplatnené sumy zaplatila, neznamená to však, že by sa zaväzoval k úhrade tohto čiastkového nároku. Nie každé staré vozidlo môže byť považované za historické, túto skutočnosť treba preukázať. Z obsahu listu, ktorým žalobkyňa uplatnila u intervenienta náhradu škody, je zrejmé, že už vtedy vedela o tom, že žalovaný v 2. rade je poistencom intervenienta a vyplýva to aj z hlásenia o nehode, ktorý bol k listu pripojený. Tento je datovaný z novembra 2010.
19. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
20. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
21. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
22. Podľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
23. Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
24. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
25. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
26. Žalobcovia vzali žalobu späť voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu, ďalej voči žalovanému v 2. rade v časti, v ktorej sa domáhali uvedenia motorového vozidla do pôvodného stavu. Keďže žalobcovia využili svoje právo disponovať s podanou žalobou, súd v príslušnej časti konanie zastavil. V súvislosti so späťvzatím žaloby a rozšírením okruhu subjektov na strane žalobcu po začatí konania žalobcovia upravili petit žaloby, v zmysle ktorého sa domáhali, aby im žalovaný v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatil sumu 4.698,- EUR. Keďže výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súd zmenu žaloby pripustil.
27. Súd má za preukázané, že dňa 04.09.2010 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. A. XX, EČV: R. vo vlastníctve žalobcov. K dopravnej nehode došlo zavinením žalovaného v 1. rade, ktorý riadil motorové vozidlo zn. G. R., EČV: R., pričom v danom čase vykonával svoje pracovné povinnosti ako zamestnanec žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade je právnická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť v predmete nakladanie s odpadmi - odvoz odpadu zo špeciálnych zberných nádob zbernými vozidlami. Pri vykonávaní odvozu odpadu došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcov, pričom žalovaný v 2. rade na túto činnosť použil svojho zamestnanca, žalovaného v 1. rade, t.j. žalovaný v 2. rade zodpovedá za škodu priamo spôsobenú svojím zamestnancom. Žalovaný v 2. rade nahlásil intervenientovi, s ktorým mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznik poistnej udalosti. Intervenient následne poistnú udalosť likvidoval a poukázal žalobcom náhradu škody vo výške 912,- EUR. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.
28. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich nemôže na strane žalovaného vzniknúť zodpovednosť za škodu. Vzhľadom na to, že zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla je stavaná na objektívnom princípe, pre vznik zodpovednosti za škodu sa v tomto prípade nevyžaduje zavinenie. Ako už súd uviedol vyššie, bolo preukázané, že porušením právnej povinnosti došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcov. Žalobcovia si v konaní uplatňovali zaplatenie sumy 4.698,- EUR, ktorá pozostávala z nákladov na opravu vozidla, na nájom náhradného vozidla a náhrady nemajetkovej ujmy. S poukazom na § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Pojem skutočná škoda Občiansky zákonník nevymedzuje a ponecháva vymedzenie tohto pojmu právnej vede a súdnej praxi. Skutočnú škodu možno určiť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v zničení, strate, zmenšení, znížení či inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti. Na preukázanie výšky škody žalobcovia predložili ocenenie zo dňa 14.12.2010 vykonané autorizovaným servisom vozidiel zn. Renault, spoločnosťou ISTROS, spol. s r.o., podľa ktorého predpokladané náklady na opravu vozidla mali predstavovať 3.909,- EUR. V tomto smere sa súd stotožňuje s argumentáciou žalovanej strany, podľa ktorej by žalobcom patrila náhrada skutočnej škody, t.j. nákladov, ktoré na opravu vozidla reálne vynaložili. Predložená kalkulácia na sumu 3.909,- EUR v danom čase predstavovala len odhad nákladov na opravu, pričom nebolo preukázané, že by žalobcovia túto sumu reálne uhradili. V kontradiktórnom spore sa priorizuje aktivita sporových strán, ktoré sú povinné tvrdiť významné skutočnosti odôvodňujúce ich nárok a tieto aj náležite preukázať. Žalobca v 2. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 20.09.2018 uviedol, že auto dali asi pred tromi rokmi do servisu, je opravené a chodí. To znamená, že vozidlo bolo opravené asi v roku 2015, pričom predložené ocenenie nákladov na opravu je z roku 2010. Žalobcovia po vykonaní opravy vozidla nepredložili žiaden dôkaz preukazujúci výšku nákladov, ktoré na opravu reálne vynaložili. Z uvedeného dôvodu súd dospel k názoru, že nárok žalobcov na náhradu nákladov v súvislosti s opravou vozidla je čo do výšky nepreukázaný, čo má za následok zamietnutie žaloby.
29. Ďalším čiastkovým nárokom žalobcov bola náhrada nákladov za nájom náhradného motorového vozidla. Súd je názoru, že žalobcom by v zásade takáto náhrada prislúchala. Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.03.2011, sp. zn. 25Cdo/3911/2007). Opätovne však platí, že žalobcovia musia svoj nárok náležite preukázať nielen čo do dôvodu, ale aj výšky. Žalobca v 2. rade na pojednávaní predložil k nahliadnutiu zmluvy o vypožičaní motorových vozidiel Kia Soul z 01.01.2011, 13.09.2010 a Citroen C3 z 07.11.2010, pričom uviedol, že tento výpočet nie je úplný. Vzhľadom na dátumy zmlúv aj spôsob ich produkovania je zrejmé, že tieto dôkazy nemôžu byť považované za uplatnené včas. Toto hodnotenie by sa týkalo aj hypotetických dôkazov o reálnych úhradách, teda skutočnej škode, z týchto zmlúv. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia nevedeli určitým spôsobom vymedziť výšku nákladov na nájom náhradného vozidla. Žalobcovia zároveň nepreukázali ani účelnosť nájmu vozidla vzhľadom na časové obdobie, v ktorom malo byť vozidlo prenajaté, zohľadňujúc odstup od vzniku škodovej udalosti. K dopravnej nehode došlo dňa 04.09.2010, pričom podľa vyjadrenia žalobcov bolo vozidlo dané do servisu cca v roku 2015. Žalobcovia neuviedli dôvod, pre ktorý pristúpili k oprave vozidla až so značným časovým odstupom. Súd je názoru, že náhrada za nájom náhradného vozidla by mala poškodeným prislúchať len za nevyhnutný počet dní, kedy poškodené vozidlo nemohli z objektívnych dôvodov užívať. Účelnosť ani konkrétnu výšku takto vynaložených nákladov sa žalobcom rovnako nepodarilo preukázať.
30. Žalobcovia sa taktiež domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v sume 600,- EUR. Náhradu nemajetkovej ujmy možno priznať za zásah do osobnostných práv fyzickej osoby. Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka upravuje tri prostriedky občianskoprávnej ochrany pre prípad neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby, ktoré môže fyzická osoba uplatniť prostredníctvom troch občianskoprávnych žalôb, a to: negatórnym návrhom (upustenie od neoprávnených zásahov), reštitučným alebo odstraňovacím návrhom (odstránenie následkov už uskutočnených neopravených zásahov) a satisfakčným návrhom (poskytnutie primeraného zadosťučinenia). Občiansky zákonník v prípade zásahu do osobnostných práv uprednostňuje upustenie od neoprávnených zásahov, prípadne
odstránenie následkov týchto zásahov, resp. primerané zadosťučinenie, napr. ospravedlnenie ako prostriedok morálnej satisfakcie. Pokiaľ by takéto zadosťučinenie nebolo dostatočne, prichádza do úvahy priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, avšak pre priznanie materiálnej satisfakcie je na rozdiel od predchádzajúcich nárokov nutné splniť kvalifikovanú podmienku ujmy, ktorá je spôsobilá v značnej miere znížiť dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby. Žalobcovia neuviedli, akým spôsobom malo byť v dôsledku poškodenia motorového vozidla zasiahnuté do ich osobnostných práv, t.j. do práva na ochranu osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, prípadne súkromia. V tomto smere žalobcovia neuniesli bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak žalobca nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Neunesenie bremena tvrdenia bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Povinnosťou žalobcov bolo opísať všetky rozhodujúce skutočnosti v samotnej žalobe, pričom opísanie týchto skutočností nebolo možné prípadne nahradiť ani odkazom na označené dôkazy. Žalobcovia tento základný predpoklad pre úspech v spore nesplnili. Navyše keby aj súd pripustil, že by mohlo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobcov, je len málo pravdepodobné, že by poškodením zaparkovaného motorového vozidla došlo k takej miere zníženia dôstojnosti alebo vážnosti žalobcov, že by bolo dôvodné priznať im náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z uvedeného dôvodu súd ani v tejto časti nemohol žalobe vyhovieť.
31. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, a preto ju v celom rozsahu zamietol.
32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
34. Žalobcovia žiadali, aby súd nepriznal žalovanému v 1. rade náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že právni zástupcovia oboch žalovaných majú sídlo na jednej adrese, aj ich vyjadrenia boli identické a tiež z dôvodu, že intervenient pri úhrade škody ako škodcu označil žalovaného v 1. rade, z čoho žalobcovia vychádzali pri okruhu škodcov. Predpokladali, že žalovaný v 1. rade nie je zamestnancom žalovaného v 2. rade, ale vykonáva činnosť na živnosť. Z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania, a preto mu vzniká povinnosť nahradiť protistrane trovy konania. Znamená to, že priznať náhradu trov konania v prípade späťvzatia žaloby žalobcovi možno len vtedy, ak je preukázaná existencia takého zavineného správania žalovaného, ktoré bolo dôvodom samotného späťvzatia žaloby. Žalobcovia nepoukázali na žiadne konkrétne správanie žalovaného v 1. rade, pre ktoré by boli nútení vziať žalobu voči nemu späť. Ako jeden z dôvodov späťvzatia uviedli, že v čase podania žaloby nevedeli, že žalovaný v 1. rade je zamestnancom žalovaného v 2. rade, pričom intervenient zároveň označil žalovaného v 1. rade ako škodcu v oznámení o poukázaní náhrady škody. Žalobcovia v žalobe uviedli, že škodu spôsobil žalovaný v 1. rade ako vodič podniku žalovaného v 2. rade. Až po argumentácii žalovaného v 1. rade, podľa ktorej nezodpovedá za škodu z dôvodu pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným v 2. rade, žalobcovia začali tvrdiť, že v čase podania žaloby predpokladali, že žalovaný v 1. rade je živnostníkom. Za vymedzenie okruhu subjektov v konaní nesú procesnú zodpovednosť žalobcovia a je na nich, aby si pred podaním žaloby na súd zistili všetky skutočnosti potrebné pre dosiahnutie úspechu v konaní. Vzhľadom na to, že žalobcovia zistili kto bol vodičom aj prevádzateľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, bolo možné zistiť aj to, že medzi žalovanými bol pracovnoprávny vzťah. Rovnako je irelevantné, že intervenient označil za škodcu žalovaného v 1. rade, nakoľko toto nemožno klásť na zodpovednosť žalovaného v 1. rade. Žalobcovia ako páni sporu označili žalovaného v 1. rade ako nositeľa povinnosti nahradiť im škodu a za týmto účelom využil zákonné právo nechať sa zastúpiť advokátom, v súvislosti s čím mu v konaní vznikli trovy. Žalobcovia tiež namietali účelnosť vynaložených trov, nakoľko advokáti žalovaných majú rovnaké sídlo a ich vyjadrenia boli obdobné. Právni zástupcovia žalovaných vykonávajú advokáciu samostatne, pričom každý zo žalovaných mal právo nechať sa zastúpiť advokátom, ktorého si zvolí. Preto trovy vynaložené žalovaným v 1. rade na právne zastupovanie nemožno považovať za neúčelné.
Z uvedených dôvodov súd konštatuje, že žalobcovia späťvzatím žaloby z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania voči žalovanému v 1. rade, a preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
35. Žalovaný v 2. rade mal v konaní úspech, pričom v časti nároku na uvedenie vozidla do pôvodného stavu zavinili zastavenie konania žalobcovia, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
36. Keďže intervenientovi na strane žalovaného v 2. rade v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.