Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7Csp/57/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpený ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773 proti žalovanému: A. J., E.. X.X.XXXX, I. Š. XXX, M., o zaplatenie 317,01 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd zastavuje konanie v časti 0,01 eur.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 317 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 317 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Sud priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 317,01 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 317,01 eur od 17.12.2016 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru čerpaného na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.10.2013, trovy konania. 2. Žalobca na podanej žalobe trval. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 3. Žalobca doručil súdu pred prvým pojednávaním späťvzatie žaloby v časti 0,01 eur. 4. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.10.2013, písomným vyjadrením žalobcu, predžalobnou výzvou z 5.10.2017, výpisom splátok a úhrad, zmluvou o zabezpečení splátok úveru z 31.10.2013, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, zmluvou o postúpení pohľadávok z 16.12.2016, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci: 5. Provident Financial, s.r.o., Mlynské nivy 49, Bratislava 2, IČO: 35 805 731 ako právnická osoba uzatvoril s žalovaným ako spotrebiteľom dňa 31.10.2013 v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe predmetnej zmluvy mu bol poskytnutý spotrebný úver vo výške 480 eur. Zmluvné strany si dohodli mesačnú splátku istiny 10,76 eur, splatnosť vždy k 7. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky v 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, splatnosť poslednej splátky v „7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy“, počet splátok 60 týždňov. V zmluve je ďalej uvedené, že celkové náklady predstavujú RPMN je vo výške 70,38 %, úrok vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru ( t.j. 69,12 eur), poplatok za garantovanú službu 96,48 eur. 6. Provident Financial, s.r.o. ako právnická osoba uzatvoril s žalovaným ako spotrebiteľom dňa 31.10.2013 aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v zmysle ktorej je uvedené, že žalovaný sa zaviazal

za poskytnutie služby zaplatiť firme Provident Financial, s.r.o. (ďalej len „poskytovateľ“) odmenu 247,20 eur. Predmetnú odmenu sa spotrebiteľ zaviazal zaplatiť v 60 týždenných splátkach a to 59 splátok po 4,12 eur mesačne a 60. splátka v sume 4,12 eur. Pod službou sa malo na mysli to, že poskytovateľ bude počas platnosti tejto zmluvy poskytovať žalovanému službu v podobe preberania peňazí určených na úhradu splátky úveru. 7. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 medzi postupcom Provident Financial, s.r.o. a žalobcom ako postupníkom bola na žalobcu postúpená okrem iného i pohľadávka voči žalovanému. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom z 16.12.2016. 8. Pohľadávka žalobcu bola ku dňu postúpenia pohľadávky podľa vyjadrenia žalobcu vo výške 729,81 eur. Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil sumu 162,99 eur. 9. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním, žalobca vyzval žalovaného predžalobnou výzvou z 5.10.2017 na zaplatenie dlžnej sumy 745,50 eur najneskôr do 16.10.2017. Doposiaľ k úhrade neprišlo. 10. Žalobca odôvodnil žalovanú sumu 317 eur ( po čiastočnom späťvzatí 0,01 eur) tak, že pozostáva je to rozdiel vyčerpanej sumy istiny 480 eur a splatenej sumy 163 eur. 11. Z písomného vyjadrenia žalobcu mal súd preukázané, že žalovaný si celkovo vyčerpal úver v sume 480 eur, zaplatil celkovo 163 eur. 12. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy ( 31.10.2013), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 13. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 15. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod.) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. 16. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k 31.10.2013), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.. 17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný k 31.10.2013), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinný k 31.10.2013), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 19. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

20. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinný k 31.10.2013), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.. 21. Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov. 22. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 23. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 24. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 26. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. 27. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 28. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súk konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde so späťvzatím žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 29. Žalobca zobral svoju žalobu účinne späť pred prvým pojednávaním v rozsahu 0,01 eur, súd preto konanie v zmysle § 145 ods. 1 zastavil. 30. Predmetom konania ( po čiastočnom späťvzatí) je zaplatenie sumy 317 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 317 eur od 17.12.2016 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru čerpaného na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.10.2013. 31. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému reálne úver 480 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 10,76 eur po dobu 60 týždňov, splatné vždy k 7. dňu v mesiaci, RPMN vo výške 70,38 %, ročná úroková sadzba 22,38 %, s dohodnutou konečnou splatnosťou úveru v 7. deň 60 týždňa po uzavretí zmluvy. 32. Právny predchodca žalobcu v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Súd si ustálil, že strany sporu uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na charakter ich postavenia. Súd vychádzal z toho, že v zmysle § 52 ods. 1 platného v čase uzatvorenia zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Právny predchodca

žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný zmluvu uzatvoril ako spotrebiteľ, lebo pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľský úver im bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 33. Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o splátkovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. 34. Súd mal z listinných dôkazov i vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu preukázané, že žalovaný nezaplatil splátky riadne a včas, ale celkovo zaplatil v splátkach sumu 163 eur z vyčerpanej sumy 480 eur. 35. Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. Súd preto odčítaním zaplatenej sumy 163 eur od vyčerpanej celkovej sumy 480 eur zistil, že žalovaný doposiaľ neuhradil z poskytnutého úveru sumu 317 eur, ktorú si žalobca aj uplatnil. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov, a žalovaný preukázateľne neuhradil z poskytnutej pôžičky sumu 317 eur, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť práve túto sumu spolu so zákonným úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 317 eur od 17.12.2016 ( deň nasledujúci po dni uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok) do zaplatenia. 36. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

39. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. V konaní bol plne úspešnejším žalobca, preto mu súd náhradu trov konania priznal v plnej výške (100 %).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).