Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/27/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci obžalovaného B. C., pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. f/ Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 02.10.2017 sp. zn. 29T/215/2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.09.2018 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného spod skutku 1/ obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta č. 2 Pv 63/14/2202-35 zo dňa 16.011.2015 pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

B. C. a E. E. dňa 10.01.2014 v N., na ul. D. pri predajni Farby - laky Majer v čase okolo 07.30 hod. pod hrozbou fyzickej ujmy, zdôraznenou v spoločnom konaní s Q. M. (trestná vec vedená pod 2 Pv 141/14/2202) donútili poškodeného O. H., aby si sadol do ich osobného motorového vozidla zn. Volvo, striebornej metalízovej farby, nezisteného evidenčného čísla, používaného E. E., kde následne ho vozili po meste N., pričom ho v aute začali biť rukami, baterkami a baseballovou palicou a pod hrozbou zabitia nútili poškodeného, aby im dal 200,- eur, čo však i napriek obave o svoj život a zdravie im nevedel dať, preto mu zobrali mobilný telefón zn. HTC, nezisteného IMEI čísla, následne ho vyložili z auta pri ubytovni kde býval a neskôr dňa 11.01.2014 v čase okolo 19.30 hod. sa vrátili k bytu poškodeného, kde mu vyzváňali, na čo však poškodený zavolal policajnú hliadku, ktorým konaním mu spôsobili škodu v hodnote mobilného telefónu zn. HTC Desire vo výške 150,- eur podľa odborného vyjadrenia,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodeného O. H., nar. XX.XX.XXXX v N., s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Za skutok v bode 2/ obžaloby uznal obžalovaného vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. f/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 13.03.2015 v čase okolo 20:10 hod. v N. na ulici F. v HM Tesco, odcudzil pánske nohavice zn. F&F, tmavo-zelenej farby v hodnote 25,- eur, s ktorými následne prešiel bez zaplatenia cez pokladničnú zónu a to i napriek tomu, že bol dňa 20.10.2014 postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 Zákona č. 372/1990 Zb. zo dňa 23.09.2014 rozkazom o uložení sankcie za priestupok vydaným Okresným úradom v Šali pod č. OU-SA-OVVS-A/2014/005889-2 pokutou vo výške 10,- eur, právoplatným dňa 07.11.2014.

Za tento trestný čin uložil obžalovanému podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

V odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k oslobodzujúcemu výroku ku skutku 1/ obžaloby poukázal na to, že poškodený O. H. vypovedal v jednotlivých výpovediach či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní rozdielne, nie je možné určiť, kedy vypovedal pravdu, preto jeho výpovede považoval za nedôveryhodné. Svedok E., sa k tomuto skutku priznal, tohto skutku ho usvedčovali aj ostatné osoby vypočuté v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní, pričom uviedol, že obžalovaný sa nezúčastnil skutku v motorovom vozidle. Svedok M. tvrdil, že obžalovaný sa skutku dopustil, avšak v jeho výpovedi sa vyskytujú aj niektoré rozpory vo vzťahu k výpovediam ostatných svedkov a to najmä vo vzťahu k mobilnému telefónu, o ktorom tvrdil, že ho mal poškodenému vziať obžalovaný v kritickom čase v aute, pričom z výpovedí ostatných svedkov ako aj poškodeného vyplýva, že mobilný telefón mal obžalovaný od poškodeného už deň pred žalovaným skutkom. Informáciu o prítomnosti obžalovaného v aute mala svedkyňa E. E. sprostredkovanú od poškodeného, táto ho v aute nevidela. Vzhľadom k tomu, že samotnú výpoveď poškodeného považoval súd I. stupňa za nedôveryhodnú, považoval za nedôveryhodné aj informácie, ktoré mala svedkyňa E. sprostredkovane od poškodeného. Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že nie je možné vyvodiť jednoznačný záver o tom, že obžalovaný sa dopustil skutku žalovaného v bode 1/ obžaloby a preto v súlade so zásadou v pochybnostiach v prospech obvineného, obžalovaného z uvedeného skutku podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodil.

Vo vzťahu ku skutku v bode 2/ obžaloby poukázal súd I. stupňa na vyhlásenie obžalovaného o vine, na ktoré prihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona. Zároveň konštatoval, že u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, a pri prevahe poľahčujúcich okolností ukladal trest postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona pričom mu uložil výchovný podmienečný trest z dôvodu, že na obžalovaného sa hľadí tak, ako by doposiaľ súdne trestaný nebol.

Proti oslobodzujúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktorý sa nestotožnil s tým záverom súdu I. stupňa, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Má za to, že vykonaným dokazovaním bola dostatočne preukázaná vina obžalovaného, jeho obrana bola vyvrátená a spochybnená predovšetkým výpoveďou priameho svedka Q. M., ktorý bol prítomný na mieste činu, ako aj výpoveďou svedkyne E. E.. Q. M. už v prípravnom konaní označil a konkretizoval menom a priezviskom práve obžalovaného B. C. ako spolupáchateľa daných trestných činov, aj popísal spôsob ich vykonania. Tento svedok vypovedal, že obžalovaný B. C. a E. E. poškodeného hodili do auta na zadné sedadlo, oni dvaja si sadli do zadu a po ceste ho začali biť. Tiež uviedol, že poškodenému zobrali aj telefón, jednalo sa o nejaké HTC, pričom počas jazdy počul aj o nejakých dodávkach trávy, čo títo dvaja chceli od H., pričom počas tejto jazdy ho k tomu nútili bejzbalovou palicou, hlavne ho bil E. E. touto palicou a B. ho bil päsťami a dával mu aj facky. Svedok M. usvedčoval obžalovaného taktiež pri výsluchu na hlavnom pojednávaní. Prokurátor tiež poukázal na výpoveď svedkyne E. E. z prípravného konania, ktorú je potrebné, vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam, považovať za podpornú výpoveď k výpovedi svedka Q. M.. Skutkový stav je ustálený aj listinnými dôkazmi a to zápisnicou o vydaní veci (č.l. 127), podľa ktorej E. E. vydal bejzbalovú palicu a izolačnú pásku. Má za to, že súd I. stupňa nesprávne vyhodnotil výpovede svedkov a ďalšie dôkazy, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym právnym záverom pričom prehliadol účelové a pochybné správanie svedkov svedčiacich v prospech obžalovaného B. C.. Obžalovaný B. C. bol spod obžaloby oslobodený v rozpore so zákonom, preto navrhol, aby krajský súd ako súd odvolací podľa § 321 odsek 1 písm. a/,

písm. b/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a súčasne vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť. Má za to, že okresný súd na hlavnom pojednávaní správne a zákonne vykonal dôkazy a následne ich správne a v súlade s rozhodovacou praxou vyhodnotil v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku. Z výpovede svedka Q. M. na hlavnom pojednávaní vyvstalo, v nadväznosti na ostatné vykonané výsluchy, niekoľko podstatných nezrovnalostí, ktoré sa týkajú primárneho skutkového deja, ktorý sa v obžalobe kládol za vinu obžalovanému. Tento svedok opísal podstatne inak situáciu vo vzťahu k mobilnému telefónu, ktorý mal zakladať skutkovú podstatu vydierania, ako ostatní svedkovia, pričom dokazovaním bolo zistené, že tento mobilný telefón dobrovoľne, ešte deň pred skutkom, dal poškodený obžalovanému, teda ho poškodený nemal vo svojej dispozícii v deň skutku. V tomto smere ostala výpoveď svedka M. osamotená, rovnako ako aj v súvislosti s použitím násilia alebo hrozby násilia obžalovaným voči poškodenému. Svedok E. opakovane nepochybne uviedol, že obžalovaný sa na žalovanom skutku nezúčastnil, rovnako svedkyňa E. uviedla, že v rozhodnom čase nevidela obžalovaného v aute. Samotný poškodený uvádzal vždy iné verzie vo vzťahu k účasti osôb a ich činnosti pri skutku, takže jeho výpoveď, napriek snahám súdu a strán, sa nepodarilo odstrániť od podstatných rozporov. Z výsluchu ostatných svedkov vyplýva, že obžalovaný sa žalovaného skutku nedopustil. V rámci hodnotenia dôkazov považuje za potrebné uviesť, že podstatní svedkovia, ktorí boli priamo zainteresovaní do predmetného skutku a to E. a M., boli páchateľmi skutku, pričom boli, z dôvodu ich vylúčenia na samostatné konanie v tejto veci, vypočutí ako svedkovia. Svedok E. opakovane uviedol pri výsluchu tak v procesnom postavení obžalovaného ako aj následne v procesnom postavení svedka, že obžalovaný sa žalovaného skutku nedopustil, pričom v jeho výpovediach nie sú žiadne rozpory a sú v zhode s výpoveďamii svedkov E., E., H.. Na druhej strane je potrebné prihliadnuť na to, že vo výpovedi svedka M. sú skutočnosti, ktoré vyvrátili ostatní svedkovia a vykonané dôkazy. Z analýzy nepriamych dôkazov vyplýva, že neexistuje ani jeden nepriamy dôkaz, ktorý by preukazoval vinu obžalovaného alebo by preukazoval akúkoľvek skutočnosť, ktorá by smerovala k vine obžalovaného.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajského prokurátora zotrvala na písomných dôvodoch odvolania.

Obžalovaný aj jeho obhajca navrhli odvolanie prokurátora zamietnuť z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení na č.l. 330-335 spisu.

Po tom, ako krajský súd zistil, že odvolanie bolo podané riadne a včas, na to oprávnenou osobou, podľa § 317 odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd nezistil žiadne podstatné chyby konania, ktoré by rozsudku predchádzali, neboli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo práva obhajoby. V rámci procesného postupu okresný súd rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku.

Napadnutý rozsudok má všetky náležitosti v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Z jeho odôvodnenia vyplýva nielen rozsah vykonaného dokazovania a obsah jednotlivých dôkazov, ale aj úvahy, ktorými sa súd pri hodnotení dôkazov spravoval.

Okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, ktoré vyhodnotil správne a v súlade so zákonom. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, akými úvahami sa spravoval pri posudzovaní hodnovernosti jednotlivých svedeckých výpovedí. S týmito úvahami sa v celom rozsahu krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ Šaľa, Odboru kriminálnej polície zo dňa 02.06.2014 ČVS: ORP-143/VYS-SA-2014 zo dňa 02.06.2014 bolo podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie Q. M. E. E. a B. C. za skutok uvedený v bode 1/ obžaloby na podklade trestného oznámenia poškodeného O. H. zo dňa 11.01.2014, v ktorom

poškodený popísal skutok spôsobom, aký sa premietol nielen do uznesenia o vznesení obvinenia, ale aj do obžaloby. Aj keď na výsluch poškodeného zo dňa 11.01.2014 nemožno prihliadať, nakoľko bol vykonaný predtým ako bolo vznesené obvinenie, nemožno ponechať povšimnutia, že pri tomto výsluchu poškodený popisoval skutok odlišne ako v trestnom oznámení a tiež inak, ako pri výsluchu dňa 03.07.2014 a neskôr aj na hlavnom pojednávaní. Na základe uvedených rozporov súd I. stupňa správne a v súlade so zákonom vyhodnotil svedecké výpovede poškodeného ako nevierohodné, keď v tomto smere nemožno ponechať bez povšimnutia ani to, že okresný prokurátor v záverečnej reči pred vyhlásením rozsudku na hlavnom pojednávaní navrhol nebrať do úvahy výpovede poškodeného práve z dôvodu, že vždy vypovedal rozdielne.

Súd I. stupňa správne vyhodnotil aj to, že rozhodnutie o vine obžalovaného nemožno založiť na svedeckej výpovede E. E., ktorá o prítomnosti obžalovaného v aute mala len sprostredkované informácie od poškodeného, sama ho v aute nevidela. Naviac z výpovede tejto svedkyne vyplynulo, že mobilný telefón, ktorý v zmysle obžaloby mali páchatelia, teda aj obžalovaný, poškodenému zobrať, mal obžalovaný od poškodeného už deň predtým, ktorá skutočnosť napokon vyplynula aj zo vzájomnej konfrontácie medzi poškodeným a obžalovaným C. zo dňa 25.08.2015.

Súd I. stupňa správne a v súlade so zákonom vyhodnotil aj usvedčujúce výpovede svedka M. ktorý mal byť spolupáchateľom, a správne poukázal na rozpory v jeho výpovediach najmä vo vzťahu k mobilnému telefónu.

Rozhodnutie o vine obžalovaného v prejednávanej veci nemožno založiť len na rozporných výpovediach svedka M., ktorý svoju účasť na skutku nepopiera. Vinu obžalovaného nepreukazuje ani zápisnica o vydaní veci zo dňa 11.01.2014, na ktorú poukázal v dôvodoch odvolania okresný prokurátor, z ktorej je zrejmé len to, že E. E. na základe výzvy vydal bejzbalovú pálku a izolačnú lepiacu pásku. E. E. bol v prejednávanej veci vypočutý ako svedok potom, ako bola jeho trestná vec, pre ktorú mu bolo vznesené obvinenie rovnako ako obžalovanému C., vylúčená na samostatné konanie. Opäť však nemožno ponechať bez povšimnutia, že E. E. účasť obžalovaného B. C. na žalovanom skutku poprel a to bez ohľadu na to, či bol vypočúvaný v procesnom postavení obvineného alebo svedka.

Okresný súd rozhodol na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, ktoré vyhodnotil správne a v súlade so zákonom. Výsledky vykonaného dokazovania neumožňujú prijať jednoznačný záver o tom, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.