Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/49/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v spore žalobcu: X. J., R.. XX.XX.XXXX, D. R. XXXX/XX, XXX XX H., zastúpený JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Teplická 1. Mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a iné, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.02.2017 domáhal vydania rozhodnutia, že Zmluva o úvere č. I. XX/XXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 07.05.2015 je neplatná, eventuálne Úver vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. I. XX/XXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 07.05.2015 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.05.2015 žalobca uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. I. XX/ XXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru na úhradu ceny Predmetu financovania (Predmet financovania: kúpa motorového vozidla D. Rada X A. XXXd). V zmysle uvedenej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou: Konečná cena predmetu financovania - 8.500,- EUR, Celková výška úveru - 7.225,-EUR, Náklady spojené s poskytnutím úveru - 5.449,16 EUR, Zaplatené v hotovosti klientom pri podpise Zmluvy - 1.275,- EUR, Výška úrokovej sadzby

- 20,762712 %, RPMN - 22,83 %, Priemerná hodnota RPMN - 12,31 %, Výška mesačnej splátky - 176.03 EUR, Počet splátok - 72, Celková čiastka k zaplateniu - 12.674,16,- EUR.

3. Uvedená Úverová zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľská zmluva má obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia alebo prípadný nesúlad spôsobujú sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle bodu 7. Zmluvy ide o spotrebiteľský úver so zabezpečením a to zmluvou o zriadení záložného práva k Predmetu financovania, ktorá bola zmluvnými stranami uzatvorená, po podpise Zmluvy. Výška priemernej Ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) uvedená v predmetnej Úverovej zmluve nezodpovedá (v neprospech žalobcu - spotrebiteľa) skutočnej výške priemernej RPMN. Výška priemernej RPMN uvedená v Zmluve predstavuje 12,31%. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2015 ku dňu 31.03.2015 tabuľky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenskej republiky, tiež Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre Spotrebiteľské úvery so zabezpečením alebo lízing vo výške viac ako 6500

eur so zmluvnou splatnosťou nad 5 do 10 rokov vrátane, predstavovala priemerná RPMN 10,28 %. Výška úrokovej sadzby uvedená v predmetných Zmluvách nezodpovedá (v neprospech žalobcu) výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 11,91 % pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci máj 2015. V zmysle Zmlúv je dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 20,762712 %, čo predstavuje takmer dvojnásobok ako je priemerná hodnota v bankách. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, čo znamená, že výška úrokov sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Dohodnutá výška úrokovej sadzby takmer dvojnásobne prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetných zmlúv, teda ide o neplatný právny úkon. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie treba naň prihliadať akoby vôbec nebolo obsahom Zmluvy. Zmluva tak neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby. Úrok z úveru je jedným zo znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú. Túto časť zmluvy od jej zvyšnej časti nie je možné oddeliť, čo znamená, že zmluva o úvere, ktorú žalobca so žalovaným uzavrel, je celá neplatná. Jej podstatnou náležitosťou je totiž dohoda o výške úrokovej sadzby, ktorá je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o úvere je teda neplatná pre absenciu jej podstatnej náležitosti (dojednanie o úroku) a žalobca je povinný podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť žalobcovi len poskytnutú sumu úveru. Neuvedenie výšky, počet a termíny splátok istiny, úrokov Zo znenia Zmluvy vyplýva len počet splátok 72, splátka vo výške 176,03 EUR. Doplnkom k uvedeným údajom má byť zrejme znenie Hlavy 4 § 1 Podmienky splácania úveru v Úverových zmluvných podmienkach, kde je uvedené, že „v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadná úhrada za poistenie (ďalej iba „splátka“, ak z údajov v Úverovej zmluve nevyplýva inak.“ Z uvedeného nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať. Vymedzenie úrokov spôsobom uvedeným v Úverových zmluvných podmienkach je neurčité a nezrozumiteľné, spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru. Samotné neuvedenie výšky poslednej splátky istiny, úrokov a iných poplatkov v spotrebiteľskej zmluve spôsobuje absenciu jej náležitostí podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. a poskytnutý úver je tak podľa § 11 bezúročný a bez poplatkov pretože práve. Neprijateľné z hľadiska spotrebiteľskej ochrany je aj neuvedenie výšky poslednej splátky. Už len samotné neuvedenie výšky poslednej splátky istiny úrokov a iných poplatkov spôsobuje absenciu náležitostí v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a teda, že poskytnutý úver je v zmysle ust. § 11 bezúročný a bez poplatkov. Neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov je možné považovať za neprijateľnú podmienku, ako kto má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navyše žalobca poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zanedbanie informačnej povinnosti Žalovaného: Žalovaný pred uzatvorením Zmluvy Žalobcovi neposkytol Formulár obsahujúci štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa pokúsil zbaviť zákonnej informačnej povinnosti voči Žalobcovi tým, že do Zmluvy resp. jej záverečných ustanovení v bode 10.4 inkorporoval doložku „o vyhlásení žalobcu“, v zmysle ktorej sa Žalobca podpisom zmluvy vyhlasuje, že prevzal formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol vyhotovený v súlade s platnými právnymi predpismi. Odkaz žalobcu na takéto prehlásenie spotrebiteľa nepreukazuje dostatočne, že zabezpečil informovanie ešte pred uzatvorením zmluvy, a teda, že si splnil túto povinnosť. Žalovaný nepostupoval v súlade s ust. § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Účelom Formuláru obsahujúceho Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere je sprehľadniť podmienky získania úveru tak, aby tieto podmienky boli spotrebiteľovi známe ešte pred uzatvorením samotnej Zmluvy. Nesplnením informačnej povinnosti zo strany Žalovaného Žalovaný pohol Žalobcu k rozhodnutiu o obchodnej transakcii, ktorú by pri dostatku informácií Žalobca neurobil. Na základe vyššie uvedeného je Zmluva o úvere neplatná, eventuálne poskytnutý úver zo Zmluvy bezúročný a bez poplatkov. Žalobca mal tak povinnosť splatiť úver len do výšky istiny v sume 7.225 EUR, ktorá mu bola poskytnutá žalovaným.

4. Žalovaný sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 03.04.2017 tak, že so žalobou žalobcu žalovaný nesúhlasí, nakoľko ju považuje za dôkazmi nepodloženú a smerujúcu výlučne k cieľu vyhnúť sa splneniu povinností, ktoré mu vyplývajú z úverovej zmluvy č. I. uzatvorenej so žalovaným dňa 07.05.2015. Výška úrokovej sadzby: Nie je sporné, že úroky za poskytnutie úveru sú vo svojej podstate „cenou“ za poskytnutie peňazí. Právna úprava však kontrolu primeranosti plnení pripúšťa len v prípade, ak zároveň došlo k vade v kontraktačnom procese (napr. jedna zmluvná strana využila tieseň, neskúsenosť, atď. druhej zmluvnej strany). Samotný nepomer plnení na konštatovanie neplatnosti nepostačuje. Konkrétne ustanovenia § 39a a § 49 Občianskeho zákonníka upravujú hrubý nepomer vzájomných plnení alebo

nápadu nevýhodné podmienky, avšak vždy len spolu s kumulatívnou podmienkou využitia tiesne, závislosti, alebo inej vady v kontraktačnom procese. Ak by bolo úlohou súdov zneplatňovať zmluvy pre hrubý nepomer vzájomných plnení (v tomto prípade nepomer výšky úrokov k poskytnutiu úveru) na základe § 39, boli by ustanovenia §§ 39a a 49 Občianskeho zákonníka obsolentné. Výška odplaty, ktorú súdy akceptujú je rôznorodá a jej výška nie je striktne daná, žalovaný má však za to, že súdy vo všeobecnosti akceptujú výšku odplaty do 2,5 násobku priemeru. Nesprávne uvedená priemerná RPMN: Zákon sankcionuje bezúročnosťou a bez poplatkovosťou len neuvedenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. z) nesprávnu ročnú percentuálnu mieru nákladov - RPMN. Zákon však nikde neuvádza, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov aj v prípade, ak je nesprávne uvedená výška priemernej RPMN. Neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov: Predmetná náležitosť je v úverovej zmluve uvedená v súlade so zákonným ustanovením. Názor žalovaného o splnení uvedenej zákonnej náležitosti je plne v súlade s Rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý vo svojom závere konštatoval nasledovné: „Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.“ Konkrétne v jednotlivých bodoch uvedeného Rozsudku sa uvádza nasledovné: V zmysle bodu 52 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15: „...článok 10 ods. 2 písm. h) tejto smernice stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.“ V zmysle bodu 53 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15: „...iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky.“ V zmysle bodu 54 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15: „...smernica 2008/48 nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky.“ V zmysle bodu 55 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15: „...pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti smernice 2008/48, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti...“ V zmysle bodu 56 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15: „...článok 10 ods. 2 smernice 2008/48 obsahuje takúto harmonizáciu, pokiaľ ide o náležitosti, ktoré musia byť nevyhnutne obsahom zmluvy o úvere.“ V zmysle bodu 57 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15: „...v zmysle článku 10 ods. 2 písm. u) tejto smernice zmluva o úvere musí zrozumiteľne a stručne uvádzať prípadné iné zmluvné ustanovenia a podmienky....“ V zmysle bodu 58 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15: „Uvedené ustanovenie by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice.“ V zmysle ustanovenia článku 22 ods. 1 smernice 2008/48/ES: „Keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.“ Vyššie citované body Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 taktiež znamenajú, že vzhľadom na skutočnosť, že smernica 2008/48/ES obsahuje úplnú harmonizáciu pokiaľ ide o náležitosti spotrebiteľskej zmluvy o úvere uvedené v článku 10 ods. 2, členské štáty nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej úprave vyžadovať náležitosti nad rámec náležitostí uvedených v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES. Náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. 1) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je v úverovej zmluve uvedená výlučne v súlade so znením zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a v súlade so znením Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá stotožňuje pojem výšku, počet a frekvenciu splátok s pojmom výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Okrem uvedeného žalovaný dáva súdu do pozornosti, že splátkový kalendár s rozkladom splátok klientovi odovzdaný bol a to hneď pri podpise úverovej zmluvy. Poskytnutie úveru nebolo určené na zabezpečovanie nevyhnutných životných potrieb z dôvodu, že sa žalobca ocitol v zlej finančnej situácií, ale slúžilo na zakúpenie osobného motorového vozidla značky D., na ktoré si žalobca zrejme vzhľadom na svoj mladý vek nestihol našetriť. Zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, bola uzatvorená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a neobsahujú žiadne

ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov preto nepovažoval žalobu za dôvodnú, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú.

5. Žalobca sa vyjadril v replike doručenej súdu dňa 12.05.2017 tak, že výška úrokovej sadzby uvedená v Zmluve nezodpovedá (v neprospech spotrebiteľa) výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 11,91% pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci máj 2015. V zmysle Zmluvy je dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 20,762712 %. Nesprávne uvedená priemerná RPMN: Dodávateľ musí v zmysle citovaného ust. § 9 ods. 2 Zákona uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej RPMN, ktorý je v zmysle citovaného ustanovenia zverejnený podľa § 21 ods. 2 Zákona Ministerstvom financií SR zo súhrnných údajov poskytnutých veriteľmi za príslušný kalendárny štvrťrok, resp. ak je zmluva uzavretá do 15 kalendárnych dní od takéhoto zverejnenia, tak za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 07.05.2015, pričom údaje o priemernej RPMN za 1. štvrťrok r.2015 boli zverejnené M F SR dňa 30.04.2015. Preto podľa ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ je priemernou hodnotou RPMN priemerná hodnota RPMN za 1. štvrťrok r.2015 (údaje zverejnené 30.04.2015 ). Vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobcovi bol poskytnutý úver 7.225 EUR so splatnosťou 72 mesiacov (t.j. 6 rokov). Podľa bodu 7 Zmluvy, je zrejmé, že ide o spotrebiteľský úver so zabezpečením a to zmluvou o zriadení záložného práva k Predmetu financovania. Úver z predmetnej úverovej zmluvy je preto úverom so zabezpečením. Podľa MF SR zverejnených údajov o priemernej RPMN za 1. štvrťrok r.2015 bola priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením alebo lízing vo výške viac ako 6500 eur so zmluvnou splatnosťou nad 5 do 10 rokov vrátane, predstavovala priemerná RPMN 10,28 %. Žalovaný v zmluve uviedol, že priemerná hodnota RPMN je 12,31%, čo je zjavne údaj nesprávny. Žalobca v súlade s vyššie uvedeným, preto nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, že sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti dopadá na zmluvu o spotrebiteľskom úvere iba vtedy, ak údaj o priemernej RPMN v zmluve uvedený nie je. Je nevyhnutné dodať, že pre žalobcu - spotrebiteľa nemá nesprávny, údaj o priemernej RPMN žiadnu informačnú hodnotu (čo je účelom uvádzania údaja o priemernej RPMN) a preto i v tejto rovine, ak ide o prvok informovanosti, je potrebné uzavrieť, že nesprávny údaj o priemernej RPMN, je možné vnímať tak ako by v Zmluve uvedený nebol vôbec, a preto i v tejto rovine na uvedený nedostatok dopadá sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov: V zmluve o úvere zo dňa 07.05.2015 je uvedená výška mesačnej splátky - 176,03 EUR, počet splátok - 72 a dátum prvej mesačnej splátky - 04.06. 2015; úhrada nasledujúcich mesačných splátok vždy do 4. dňa v kalendárnom mesiaci. Absentuje v nej však údaj akú výšku istiny úroku a poplatkov dlžník v rámci splátky uhrádza, teda vlastne zloženie jednotlivej splátky. Dotknutá zmluva o úvere neobsahuje údaje predovšetkým o výške (ako aj o počte a termíne splátok úroku a iných poplatkov). Možno teda čiastkovo uzavrieť, že dotknutá zmluva o spotrebiteľskom úvere by síce spĺňala požiadavky v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/EHS, avšak nespĺňa požiadavku Slovenského zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaný v Zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má byt' zrozumiteľne informovaný o termínoch mesačnej splátky a o spôsobe započítania mesačnej splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky. V predmetnej Zmluve táto náležitosť chýba. Použitie splátky na iný účel, ako určil spotrebiteľ, môže pre bežného spotrebiteľa mať za následok, že spotrebiteľ v dobrej viere plní svoj dlh, tento sa však reálne neznižuje, a to všetko bez toho, aby to spotrebiteľ mohol ovplyvniť. Ustanovenie zmluvy, ktoré dáva dodávateľovi úveru možnosť použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení predpísaných splátok, a to vždy prioritne istiny. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného o tom, že žalobca obdržal splátkový kalendár pri podpise zmluvy. V súvislosti s uvedeným tvrdením poukazujeme na Úverové zmluvné podmienky Hlava 3. Účel úveru a plnenie ÚZ § 4 ... “ Spoločnosť poskytne úver klientovi až po doručení originálov riadne vyplnenej vyplnenej UZ a ďalších, s klientom či predajcom alebo finančným agentom dohodnutých dokumentov...“. Nie je teda možné, aby klient na základe uvedeného obdržal splátkový kalendár pri podpise zmluvy ako to tvrdí žalovaný. V Hlave 4 § 1 Podmienky splácania úveru Úverových zmluvných podmienok, je uvedené, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadná úhrada za poistenie (ďalej iba „splátka“), ak z údajov v Úverovej zmluve nevyplýva inak. Z uvedeného znenia nie je vôbec zrejmé akým

spôsobom je splátka rozdelená ani spôsob jej započítania. Žalovaný sám vo vzťahu k amortizačnej tabuľke vo vyjadrení sa k žalobnému návrhu žalobcu podčiarkuje - s odkazom na bod 53 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.011.2016 vo veci C-42/15, že “... iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky... “. A preto postup žalovaného, ktorý na žiadosť žalobcu reagoval zaslaním písomnosti, ktorej obsahom bola kalkulácia finančného vyúčtovania pre predčasné splatenie a ukončenie úverovej zmluvy č. I. XX/XXXXXX k 30.03.2017 s výslednou čiastkou k úhrade 6.744,96 EUR so splatnosťou IHNEĎ (na listine sa nachádza iba odtlačok pečiatky žalovaného bez ďalšej identifikácie) je v rozpore s jeho povinnosťami vo vzťahu k spotrebiteľovi, ale tiež s jeho argumentom v rámci vyjadrenia k žalobnému návrhu. Z listu zo dňa 05.04.2017, ktorý následne žalovaný zaslal žalobcovi vyplynulo, že písomnosťou zo dňa 30.03.2017 žalovaný zosplatnil spotrebiteľský úver vyplývajúci z úverovej zmluvy č. I. XX/ XXXXXX. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že žiadne upozornenie neobdržal a teda nebol splnený zákonný predpoklad, ktorý by oprávňoval žalovaného k uvedenému postupu. K strate výhody splátok tak nedochádza automaticky nesplnením splátky priamo zo zákona, ale treba k tomu jednostranný úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, obsahom ktorého je požiadavka na zaplatenie celého (zostávajúceho) dlhu naraz. Vzhľadom k tomu, že žalobca aj naďalej svoje povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy plní, považuje zosplatnenie úveru v rozpore s platnou právnou úpravou a ako celok za neplatné.

6. Žalovaný sa duplikou doručenou súdu dňa 12.07.2017 vyjadril tak, že žalobca vo svojom podaní neuviedol žiadne nové skutočnosti v porovnaní so žalobou, ku ktorým by sa žalovaný mohol vyjadriť. Žalobca vo svojom vyjadrení v prvom rade spochybňuje platné dojednanie úrokovej sadzby, ktorú považuje za neprimerane vysokú a preto sa priečiacu dobrým mravom. S uvedeným tvrdením žalovaný absolútne nesúhlasí. Výška úrokovej sadzby nedosahuje ani len dvojnásobok priemernej hodnoty bánk, preto nemožno hovoriť o akomkoľvek rozpore s dobrými mravmi. V súčasnosti je výška odplaty sa poskytnutý úver upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Podľ § 1 ods. 4) nariadenia 87/1995 Z.z.: „Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Za 1. štvrťrok 2015 pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením alebo lízing vo výške viac ako 6.500 eur so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov je stanovená výška RPMN na hodnotu 10,28%. V zmysle § la ods. 1 je prípustná odplata vo výške dvojnásobku priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov stanovenej podľa §1 ods. 4. Zmluva obsahuje úrokovú sadzbu 20,76 %. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že výška odplaty je v zákonnom rozmedzí, preto nespĺňa žalobcom definované kritériu rozporu s dobrými mravmi. Nesprávne uvedená priemerná RPMNV čase uzatvorenia úverovej zmluvy sankcionoval nedodržanie zákonných náležitostí v úverovej zmluve § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. nasledovne: Priemernú hodnotu RPMN upravoval v čase uzatvorenia úverovej zmluvy § 9 ods. 2 pod písmenom z). Vzhľadom na vyššie uvedenú úpravu je možné konštatovať, že zákon sankcionuje bezúročnosťou a bez poplatkovosťou len: neuvedenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. z), nesprávnu ročnú percentuálnu mieru nákladov - RPMN. Zákon však nikde neuvádza, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov aj v prípade, ak je nesprávne uvedená výška priemernej RPMN. Je preto nedôvodné a nezákonné, aby žalobca podľa svojho subjektívneho názoru samovoľne rozširoval dôvody bezúročnosti a bez poplatnosti úverovej zmluvy podľa toho, ako mu to vyhovuje. Zosplatnenie úveru: Žalobca svoje záväzky vyplývajúce mu z úverovej zmluvy I. nesplácal opakovane ani riadne, ani včas. Nakoľko sa dostal do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako tri mesiace, žalovaný v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a tiež úverových zmluvných podmienok dňa 30.03.2017 zosplatnil poskytnutý úver a vyzval žalovaného písomne na uhradenie dlžnej sumy listom zo dňa 05.04.2017 „Výzva k splateniu celého úveru - zosplatnenie“, ktorý mu žalobca poslal doporučene dňa 05.04.2017 prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. Lehota na dobrovoľné plnenie žalovanému uplynula dňa 19.05.2017. Žalovaný dokonca odovzdal v januári 2017 prípad na riešenie inkasné agentúry EVOL. Taktiež mu bola zasielaná aj upozorňujúca výzva pred zosplatnením. Je preto nanajvýš zavádzajúcim tvrdenie žalobcu, že nebol informovaný o možnosti zosplatenia. Pokiaľ ide o namietaný rozklad splátok, žalobca presnou informáciou ohľadne rozkladu splátok predmetného úveru disponoval. Žalovaný považuje všetky ostatné zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy za splnené a uvedené v súlade so zákonným ustanovením. Pokiaľ mal žalobca ako klient výhrady k úverovej zmluve, bol oprávnený od zmluvy v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy odstúpiť, čo však neurobil a poskytnutý úver začal splácať.

7. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 31.08.2018 vyjadril tak, že žalobca čerpal úver vo výške 7.225 EUR a zaviazal sa žalovanému zaplatiť finančné prostriedky celkom 12.674,16 EUR, a to za obdobie 6 rokov. Z uvedenej sumy 12.674,16 EUR bol žalobca povinný zaplatiť za obdobie jedného kalendárneho roka sumu 2.117,19 EUR (12.674,16 EUR / 2185 dní x 365 dní), pričom zo samotného záväzku vrátiť istinu úveru vo výške 7.225 EUR bol žalobca povinný za jeden kalendárny rok vrátiť sumu 1.206,92 EUR (7.225EUR / 2185 dní x 365 dní). Za obdobie jedného kalendárneho roka sa teda žalobca zaviazal vrátiť žalovanému celkom čiastku 910,27 EUR, čo oproti istine úveru prepočítanej na obdobie jedného roka predstavuje navýšenie úveru za jeden rok vo výške 910,27 EUR (2.117,19 EUR

- 1.206,92 EUR). To znamená, že za obdobie kalendárneho roka bol žalobca v skutočnosti povinný zaplatiť žalovanému úrok vo výške 75,45 % ročne (910,27 EUR / 1.206,92 EUR x 100%). Žalovaný ale v zmluve uviedol výšku úrokovej sadzby vo výške 20,762712 %, teda žalobcu uviedol do omylu v podstatnej náležitosti. Na základe uvedeného máme za to, že ročná úroková miera je neprimeraná a dojednanie o úrokovej sadze je podľa názoru žalobcu neplatné. Vzhľadom k tomu, že údaj o najvyššej prípustnej odplatne je v Zmluve uvedený nesprávne, je potrebné mať za to, že v Zmluve absentuje. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená dňa 7.5.2015. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2015, zverejnené ku dňu 30.04.2015, pre Ostatné spotrebiteľské úvery so zmluvnou splatnosťou nad 5 do 10 rokov, výšku najvyššej prípustnej výšky odplaty predstavuje (11,53 x 2) 23,06 %. V zmluve je uvedený údaj o odplate vo výške 20,76 % a korešponduje nesprávnemu tvrdeniu žalovaného, ktorý tento údaj uvádza zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2015 zverejnené ku dňu 30.04.2015, s poukazom na údaj Spotrebiteľské úvery so zabezpečením alebo lízing vo výške viac ako 6500 eur so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov, kde výška RPMN veriteľov predstavuje pre uvedený typ spotrebiteľského úveru 10,28 %. Žalobca uvádza, že žalovaný porovnáva údaj o priemernej RPMN veriteľov s najvyššou prípustnou výškou odplaty, čo je samozrejme nesprávne. Údaj o odplate je v Zmluve uvedený nesprávne, nakoľko Zmluva uvádza odplatu - 20,76 %, avšak podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk je najvyššia prípustná výška odplaty vyjadrená vo výške 23,06 %. V dôsledku uvedeného je aj v tejto časti Zmluva čiastočne neplatným právny úkonom. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). Pokiaľ žalovaný zdôrazňuje (zvýrazňuje vo vyjadrení časť právnej úpravy) o tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa, tak žalobca poukazuje na to, že v Zmluve je uvedená RPMN vo výške 22,83% avšak skutočná RPMN na základe výpočtu Interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN uvedená na portáli Ministerstva financií SR je súladnou RPMN pre Zmluvu 22,90%. Z uvedeného vyplýva, že teda aj v danom prípade ide o nesprávny informáciu vo vzťahu k Zmluve, pričom výsledok výpočtu sa vyjadruje s presnosťou aspoň na jedno desatinné miesto v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý ako sám žalovaný poukazuje spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Nesprávnosť údaju o priemernej RPMN v podstate potvrdzuje aj sám žalovaný, ktorý poukazuje, že priemerná RPMN v čase uzatvorenia Zmluvy bola vo výške 10,28% pričom v Zmluve ju žalovaný uviedol vo výške 12,31%. Splátkový kalendár, ktorý žalovaný predložil v priebehu konania, nie je žalobcom podpísaný. Z uvedeného tak vyplýva, že Smernica má iný výklad ohľadne niektorých náležitosti zmluvy o úvere / pôžičky/ na rozdiel od vnútroštátneho právneho predpisu, ktorým je zák. č. zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Smernica však nemá priamy účinok, nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený a nemá ani nepriamy účinok, nakoľko jej výkladom nemožno nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem /proti zákonu/. Vzhľadom na znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti ustanovenia, že zmluva o úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, pri použití výkladu Smernice, by sa jednalo o výklad contra legem, teda výklad proti vnútroštátnemu zákonu. Vzhľadom na explicitné znenie zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova „zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné zákon o spotrebiteľských úveroch novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom contra legem). Spotrebiteľská zmluva tak musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov. Logickým a teleologickým výkladom zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch možno dospieť k jednoznačnému záveru, že zo zmluvy musí vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. Z uzatvorenej Zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok, nie je ale zrejmé, akú časť z týchto nárokov jednotlivá splátka obsahuje, pričom však pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne úrok a osobitne na poplatky. Uvedené zákonné pravidlo sa deroguje s účinnosťou od 01.05.2018 novelou zákona č. 129/2010 Z. z. vykonanou zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

8. Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 18.09.2018 vyjadril tak, na podporu svojich tvrdení žalovaný poukazuje aj na novú legislatívnu úpravu, ktorú uvádza vo svojom Uznesení zo dňa 22.02.2018 aj Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp.zn. 3 Cdo/146/2017, v ktorom sa súd vyjadril k náležitosti rozkladu splátok nasledovne: „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“ Citovaný zákon o spotrebiteľských úveroch rozlišuje medzi pojmami neobsahuje náležitosti a uvedená nesprávne. Priemerná hodnota RPMN v úverovej zmluve uvedená je, pričom zákon nikde neuvádza, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov aj v prípade, ak je výška priemernej RPMN uvedená nesprávne. Žalovaný však zotrváva na názore, že priemerná hodnota RPMN je v úverovej zmluve uvedená správne vo výške 12,31%. Priemerná úroková sadzba bánk v danom období a pre daný typ úveru bola vo výške 11,91 %. V úverovej zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 20,76%. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že výška odplaty je v zákonnom rozmedzí, preto nespĺňa žalobcom definované kritériu rozporu s dobrými mravmi. Na základe vyššie uvedených skutočností je preukázané, že zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, bola uzatvorená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, teda vychádzal z nasledovných dôkazov: zmluva o spotrebiteľskom úvere č. I. zo dňa 7.5.2015, kúpna zmluva zo dňa 7.5.2015, potvrdenie o registrácii v NCRzp zo dňa 12.5.2015, protokol o prevzatí zo dňa 7.5.2015, matričný list klienta zo dňa 7.5.2015, predsporová výzva zo dňa 10.1.2017, žiadosť o odovzdanie motorového vozidla zo dňa 27.12.2016, zmluvné podmienky platné od 29.12.2014 zo dňa 7.5.2015, splátkový kalendár, kalkulácia finančného vyrovnania k 30.3.2017, výzva k splateniu celého dlhu - zosplatnenie zo dňa 5.4.2017, žiadosť zo dňa 13.2.2017, doručenka, žiadosť zo dňa 13.2.2017, kalkulačka RPMN, informácie o úveroch za 1. štvrťrok 2015, informácie o úveroch za 4. štvrťrok 2014.

10. Súd nevykonal dôkaz na predloženie úplného výpisu splácania úveru zo strany žalobcu, z ktorého bude zrejmé v akej výške bol žalobcovi úver poskytnutý, stav splátok a v akej výške bol úver žalobcom splatený, vrátane spôsobu započítavania jednotlivých úhrad na istinu alebo príslušenstvo úveru. Súd nie je povinný vykonať dôkaz v prípade, že jeho prostredníctvom nemožno preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie bezvýznamná. Žalobcom požadované informácie sú zrejmé z listinných dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise a rozpis úhrad je v danej veci bezpredmetný, keď súd nezistil žiaden dôvod bezúročnosti alebo bezpoplatkovosti, prípadne neplatnosti a tento dôkaz by nezmenil právny záver súdu.

11. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané tieto skutočnosti: V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. I., ktorou bol žalobcovi žalovaným poskytnutý úver vo výške 7 225,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 203,762712 %, RPMN 22,83 %, priemerná hodnota RPMN 12,31 %, celkové náklady spotrebiteľa 5 449,16 eur, celková čiastka splatná

spotrebiteľom 12 647,16 eur, odplata 20,762712 %, konečná splatnosť úveru 04.05.2021, mesačná splátka 176,03 eur, dátum prvej mesačnej splátky 04.06.2015, počet splátok 72 na financovanie predmetu kúpy - osobného automobilu D. Rada X A. XXXd na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.05.2015 so súčasným zriadením záložného práva registrovaného v NCRzp pod R. XXX/XXXX, XXXXX/XXXX v prospech žalovaného ako záložného veriteľa. Žalovaný predmet financovania prevzal dňa 07.05.2015.

12. Spornou bola skutočnosť, či výška priemernej Ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) uvedená v predmetnej Úverovej zmluve zodpovedá skutočnej výške priemernej RPMN, výška úrokovej sadzby zodpovedá výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy, je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov, došlo k zanedbaniu informačnej povinnosti Žalovaného neposkytnutím Formuláru obsahujúceho štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Spornou bola aj skutočnosť, či bola žalobcovi doručená žiadosť žalovaného o odovzdanie motorového vozidla za účelom úhrady pohľadávky zo dňa 27.12.2016 s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 482,02 eur s upozornením na uplatnenie práva na predčasné splatenie celého úveru, pričom súd konštatuje, že táto bola súdu predložená zo strany žalobcu dňa 24.02.2017 spolu so žalobou a tak súd nemá pochybnosti o tom, že mu bola doručená.

13. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2016 Z. z. (ďalej len „C.s.p.“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 132/2013 Z. z., účinného v čase poskytnutia úveru (ďalej len „ zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou od 01.01.2018, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Zhodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná a to tak v časti určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako celku, ako i v časti určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd mal preukázané, že žalovaný uzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Z tohto dôvodu sa žalovaný považuje za dodávateľa v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Z obsahu úverovej zmluvy nevyplýva, že by žalobca pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keď žalobca ako úverový dlžník je v zmluve vymedzený identifikačnými údajmi fyzickej osoby nepodnikateľa a aj z účelu úveru vyplýva, že ide o úver, ktorý je určený na financovanie predmetu. Preto mal súd za to, že žalobca sa považuje za spotrebiteľa, ide o spotrebiteľský spor a žalobcovi prináleží zákonom priznaná zvýšená hmotnoprávna ako aj procesnoprávna ochrana slabšej zmluvnej strany, keď uzavrel zmluvu o úvere, ktorá je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. S účinnosťou od 01.01.2018 bol prijatý zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým sa zaviedla osobitným právnym predpisom možnosť spotrebiteľa domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o úvere (bez osobitných prechodných ustanovení k prijatej novele zákona o spotrebiteľských

úveroch). Z uvedeného dôvodu súd podrobil úverovú zmluvu kontrole v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a došiel k záveru, že zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti vymedzené v § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, keď pre absenciu aj len jednej náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321.html>, s) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321.html>, z) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321.html> a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321.html> zákona o spotrebiteľských úveroch by bola považovaná za bezúročnú a bez poplatkov; úverová zmluva je podľa názoru súdu platná, obsahujúca všetky obligatórne náležitosti a ako právny úkon dostatočne určitá, zrozumiteľná, neodporujúca dobrým mravom. Žalobcom namietané neprijateľné zmluvné podmienky súd vyhodnotil za štandardné ustanovenia úverovej zmluvy, poňaté neskryto do samotného textu úverovej zmluvy, ktoré nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa v takom rozsahu, aby z uvedeného dôvodu súd určil úverovú zmluvu za neplatnú. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti určenia neplatnosti úverovej zmluvy zamietol, keď žalobca v žalobe a v skutkových tvrdeniach obligatórne náležitosti úverovej zmluvy ani nespochybnil, Nakoľko žalobca neuniesol bremeno tvrdenia takých skutočností, pre ktoré by súd z vykonaného dokazovania mal preukázanú neprijateľnosť úverovej zmluvy ako celku, a súd z vykonaného dokazovania nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by mal vyhlásiť úverovú zmluvu za od počiatku neplatnú, súd eventuálny žalobný návrh v časti určenia neplatnosti úverovej zmluvy zamietol.

15. Žalobca tvrdil, ale nepreukázal, a súd z vykonaného dokazovania nezistil, že by žalovaný zanedbal informačnú povinnosť vo vzťahu k žalovanému a neposkytol pred uzatvorením Zmluvy Formulár obsahujúci štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Z bodu 10.4 zmluvy vyplýva, že žalobca podpisom zmluvy vyhlásil, že prevzal formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol vyhotovený v súlade s platnými právnymi predpismi.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

17. Pokiaľ ide o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobca namietal absenciu náležitostí v § 9 ods. 2 písm. l) že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, pričom súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. februára 2018 vo veci sp. zn. 3 Cdo 146/2017 podľa ktorého eurokonformny´m vy´kladom predmetne´ho ustanovenia za´kona cˇ. 129/2010 Z.z., ktory ´ je v danom pri´pade nielen mozˇny´, ale aj potrebny´, dospel dovolaci´ su´d k za´veru, zˇe v zmluva ´ch uzatva´rany´ch podlˇa za´kona cˇ. 129/2010 Z.z. nemozˇno od doda´vatelˇov zˇiadatˇ, aby v nich uva ´dzali presny´ rozpis pla´novanej amortiza´cie dlhu, teda rozpis spla´tok po cˇastiach (samostatne vo va¨zbe na istinu, u´rok a poplatky). Pokialˇ ustanovenie § 9 ods. 2 pi´sm. k/ za´kona cˇ. 129/2010 Z.z. uva´dza pojmy „vy´sˇka“, alebo „pocˇet“ cˇi „termi´ny spla´tok istiny, u´rokov a iny´ch poplatkov“, je za pouzˇitia eurokonformne´ho vy´kladu dospietˇ k za´veru, zˇe toto ustanovenie len spresnˇuje, cˇo spla ´tka u´veru zahrnˇuje.

18. Žalobca tvrdil, že zmluva obsahuje nesprávnu priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver.

19. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. z) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

20. Súd konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená dňa 07.05.2015, dňa 31.01.2015 bola zverejnená RPMN ku dňu 31.12.2014. Dňa 30.04.2015, teda 7 dní pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola zverejnená RPMN ku dňu 31.03.2015, ktorej použitia sa žalobca dovoláva.

Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená siedmy deň, teda do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok, je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, teda ku dňu 31.12.2014 zverejnenej dňa 31.01.2014 vo výške 12,31 pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením alebo lízing vo výške viac ako 6500 eur od 5 do 10 rokov, čo je aj tento prípad. Zverejnenie RPMN je všeobecne známa skutočnosť, ktorá sa nedokazuje.

21. Podľa § 53 ods. 6 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Odplatu v zmysle § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úroky, poplatky, akékoľvek iné odplatné plnenie alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne (§ 1a ods. 1). Ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na nájom a kúpu veci, ktorú spotrebiteľ užíva s právom jej kúpy po uplynutí dojednaného času užívania (lízing), a súčasťou odplaty je aj havarijné poistenie, je najvyššia prípustná výška odplaty 2,5-násobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 ročne (§ 1a ods. 3).

22. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 20,76 % a odplata vo výške 20,76 %. Ak priemerná ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 12,31, dvojnásobok predstavuje sadzbu vo výške 24,62, výška odplaty nevybočuje zo zákonného rámca, keď neprevýšila dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere.

23. Súd nerozhodol o zrušení neodkladného opatrenia č.k. 22Csp/49/2017-42 zo dňa 14.03.2017 podľa § 335 ods. 1 CSP, keď toto nebolo napadnuté opravným prostriedkom, návrh na jeho zrušenie nebol podaný, bolo nariadené do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 330 ods. 1CSP) a nejde o neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 alebo by malo trvať neurčitý čas.

24. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami a v spojení s § 255 ods. 1 priznal žalovanému ako plne úspešnej strane v konaní plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného rozsudku, keď nezistil ani dôvody na postup podľa § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava /§ 365 ods. 1 CSP/. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a to ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania /§ 127 ods. 1 a 2 CSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.) a ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia súdom.