Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-276-2018.pdf
PDF · 104.59 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/276/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcov 1/ Q. I., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. XXX, XXX XX E. E., 2/ Z. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. XXX, XXX XX E. E., obaja právne zastúpení JUDr. Jaroslavom Viglaským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mlynská 54, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému K. I., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. XX, H., XXX XX Z., Y. C. B., právne zastúpenému JUDr. Lukášom Kožákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie SNP 13, 974 01 Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva, o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/33/2018- 46 z 15. mája 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica vo výrokoch, ktorými žalovanému zakázal prevádzať, akýmkoľvek spôsobom disponovať, zaťažovať alebo akokoľvek inak právne nakladať s nehnuteľnosťami, či s akoukoľvek ich časťou, zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, okres E. E., obec E. E., katastrálne územie I.: stavba - rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parcelné číslo C KN XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a pozemky parcelné číslo C KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelné číslo C KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelné číslo C KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcelné číslo C KN XXX/X záhrady o výmere XXX m2, parcelné číslo C KN XXX/X záhrady o výmere XXX m2, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 10C/33/2018 (I. výrok) a uložil žalovanému povinnosť strpieť bývanie (pôvodnej) žalobkyne - G. G., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom N. XX, E. E. (ďalej aj ,,pôvodná žalobkyňa“, resp. ,,právna predchodkyňa žalobcov 1/, 2/“) v rodinnom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parcelné číslo C KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX, okres E. E., obec E. E., katastrálne územie I. a užívanie pozemkov (pôvodnou) žalobkyňou parcelné číslo C KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelné číslo C KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelné číslo C KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcelné číslo C KN XXX/X záhrady o výmere XXX m2, parcelné číslo C KN XXX/X záhrady o výmere XXX m2, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, okres E. E., obec E. E., katastrálne územie I. a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 10C/33/2018 (II. výrok) m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 15. 05. 2018 žalovanému zakázal prevádzať, akýmkoľvek spôsobom disponovať, zaťažovať alebo akokoľvek inak právne nakladať s nehnuteľnosťami, či s akoukoľvek ich časťou, zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, okres E. E., obec E. E., katastrálne územie I.: stavba - rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parcelné číslo C KN XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a pozemky parcelné číslo
C KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelné číslo C KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelné číslo C KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcelné číslo C KN XXX/X záhrady o výmere XXX m2, parcelné číslo C KN XXX/X záhrady o výmere XXX m2, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 10C/33/2018 (I. výrok) a uložil žalovanému povinnosť strpieť bývanie (pôvodnej) žalobkyne v rodinnom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parcelné číslo C KN XXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX, okres E. E., obec E. E., katastrálne územie I. a užívanie pozemkov (pôvodnou) žalobkyňou parcelné číslo C KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelné číslo C KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelné číslo C KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcelné číslo C KN XXX/X záhrady o výmere XXX m2, parcelné číslo C KN XXX/X záhrady o výmere XXX m2, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, okres E. E., obec E. E., katastrálne územie I. a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 10C/33/2018 (II. výrok). Zároveň okresný súd nariadil výsluch (pôvodnej) žalobkyne na 15. júna 2018 o 10:00 hod. v budove Okresného súdu Banská Bystrica, Skuteckého 28, 975 59 Banská Bystrica, miestnosť č. 136 (III. výrok) a návrh na ustanovenie procesného opatrovníka (pôvodnej) žalobkyni zamietol (IV. výrok).
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že (pôvodná) žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu neplatnosti darovacej zmluvy vo forme notárskej zápisnice zo dňa 16. marca 2018, ktorou predmetné nehnuteľnosti darovala žalovanému. Pôvodná žalobkyňa podala zároveň návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému strpieť užívanie predmetných nehnuteľností ňou a zároveň zakázať žalobcovi nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Návrh odôvodnila tým, že žalovaný je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník nehnuteľností, v ktorom ona naďalej býva, pretože nemá žiadnu inú možnosť bývania. Žalovaný býva v Y. C. B. a mieni uvedené nehnuteľnosti predať. Potreba bezodkladne upraviť pomery strán je daná tým, že je ohrozené jej vlastnícke a neodkladným opatrením sa dosiahne zachovanie práv pred vznikom sporu medzi stranami.
3. Súd prvej inštancie mal z predloženej notárskej zápisnice osvedčené, že (pôvodná) žalobkyňa a žalovaný uzavreli darovaciu zmluvu, ktorou (pôvodná) žalobkyňa darovala vedené nehnuteľnosti žalovanému. Rozhodnutím číslo V XXXX/XXXX zo dňa 10. apríla 2018 povolil Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z návrhu na obmedzenie spôsobilosti (pôvodnej) žalobkyne a priložených lekárskych správ z roku 2016, 2017 a 2018 vyplýva, že (pôvodná) žalobkyňa trpela demenciou pri A. chorobe, zmiešaná forma.
4. Po uvedení zákonných ustanovení § 69, § 325 ods. 1, § 345 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) súd prvej inštancie konštatoval, že ,,Je zrejmé, že v predmetnej veci je medzi stranami sporné vlastníctvo nehnuteľností, ktoré žalobkyňa darovala žalovanému. Z predložených lekárskych správ vyplýva, že žalobkyňa už niekoľko rokov trpí závažným psychickým ochorením, a to demenciou pri A. chorobe. Z uvedeného vyplýva možnosť neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi stranami podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre duševnú poruchu žalobkyne. Súd posúdi platnosť uzavretej darovacej zmluvy až v rámci rozhodnutia vo veci samej, avšak má za to, že žalobkyňa možnosť takéhoto rozhodnutia dostatočne osvedčila. V prípade vyhovenia žalobe vo veci samej sa obnoví právny stav, ktorý existoval pred darovacou zmluvou a žalobkyňa bude opätovne zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka sporných nehnuteľností. Do tejto doby však žalobkyňa nemá možnosť akýmkoľvek spôsobom obmedziť žalovaného v nakladaní s uvedenými nehnuteľnosťami. V prípade ich prevodu alebo iného nakladania hrozí žalobkyni nenávratná ujma spočívajúca v opustenia vlastníckej sféry žalovaného. Preto súd považuje za dôvodné upraviť pomery strán tak, že žalovanému zakáže s predmetnými nehnuteľnosťami akokoľvek nakladať. Nariadením takéhoto neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného, pretože toto opatrenie potrvá len dočasne, do skončenia konania. Žalovaný býva v Y. C. B. a predmetné nehnuteľnosti neužíva, a preto mu zakázanie dispozície s nimi nespôsobí výrazné obmedzenie jeho práv. Naopak, pokiaľ by súd neodkladné opatrenie nenariadil, v prípade prevodu alebo zaťaženia nehnuteľností žalovaným by bola žalobkyni spôsobená oveľa závažnejšia nenávratná ujma. Z uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku I. tohto uznesenia vyhovel. Žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti v súčasnosti obýva, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu, pričom nemá žiadnu inú
možnosť bývania. V prípade nenariadenia neodkladného opatrenia hrozí žalobkyni závažná ujma spočívajúca v strate obydlia, ku ktorému sa v konaní domáha určenia vlastníctva. Na druhej strane toto neodkladné opatrenie neprimerane neobmedzí žalovaného v jeho vlastníckom práve, pretože žalovaný predmetnú nehnuteľnosť sám neobýva ani inak nevyužíva. Nariadením neodkladného opatrenia súd zachová medzi stranami právny stav pred vznikom sporu ako aj faktický súčasný stav, a to až do skončenia konania, ktorým sa určí, ktorá zo strán je vlastníkom sporných nehnuteľností. Preto súd vyhovel aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedeného vo výroku II. tohto uznesenia. Zdravotný stav vyplývajúci z predloženej lekárskej správy, podľa ktorej môže nastať až jej smrť. Z uvedeného dôvodu je obava, že výsluch žalobkyne nebude môcť byť neskôr vykonaný vôbec. Preto súd nariadil výsluch žalobkyne ešte pred nariadením pojednávania na termín uvedený vo výroku tohto rozhodnutia. Žalobkyňa zároveň požiadala o ustanovenie procesného opatrovníka, pretože vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav nemôže samostatne konať pred súdom a zároveň nemá zákonného zástupcu. Za opatrovníka navrhla svoju dcéru Q. I.. Možnosť samostatne konať pred súdom upravuje ustanovenie § 67 CSP tak, že jej rozsah je naviazaný na rozsah spôsobilosti na právne úkony. Spôsobilosť na právne úkony fyzickej osoby je upravená v ustanoveniach § 7 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že plnú spôsobilosť nemajú maloletí a osoby, ktorým súd spôsobilosť na právne úkony obmedzil. V prípade žalobkyne však doposiaľ nebolo rozhodnuté o obmedzení jej spôsobilosti na právne úkony, a teda nie je obmedzená ani jej možnosť samostatne konať pred súdom. Právomoc rozhodovať o spôsobilosti na právne úkony má súd výlučne v konaní podľa ustanovení § 231 a nasl. CMP a túto otázku si tunajší súd nemôže v prebiehajúcom konaní posúdiť samostatne ani na základe predložených lekárskych správ. Preto v predmetnej veci nie sú splnené predpoklady na ustanovenie procesného opatrovníka žalobkyni podľa § 69 CSP a súd tento návrh zamietol“.
5. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu, konkrétne do I. a II. výroku uznesenia žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu o neodkladnom opatrení v I. výroku zamietol a v II. výroku zrušil.
6. V odôvodnení odvolania uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Konštatoval, že potrebu nariadenia neodkladného opatrenia (pôvodná) žalobkyňa odôvodnila len strohým tvrdením o tom, že nehnuteľnosti údajne mieni predať, ale v tejto súvislosti neuviedla žiadne bližšie skutočnosti, ktoré by mali takýto jeho prípadný úmysel či správanie akokoľvek odôvodňovať či preukazovať. Vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam neuskutočnil doposiaľ žiadny úkon smerujúci k prevodu vlastníckeho práva a takýto úmysel nikdy nemal. Tvrdenie (pôvodnej) žalobkyne o údajnom úmysle predať predmetné nehnuteľnosti je nepravdivé. Neodkladné opatrenie je zároveň nezákonné aj z hľadiska jeho rozsahu, pretože prvoinštančný súd mu zakázal akýmkoľvek spôsobom disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami. Jeho vlastnícke právo de facto zostalo ,,prázdnym“, bez akéhokoľvek reálneho obsahu a jeho jediným prejavom by bola len formálna existencia zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností. Poukázal na súčasný stav, keď zo strany detí (pôvodnej) žalobkyne je mu dokonca znemožnený akýkoľvek prístup do predmetných nehnuteľností, nakoľko na týchto boli vymenené zámky, preto bol nútený podať na polícii oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku. Nariadené neodkladné opatrenie je navyše v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý je potrebné aplikovať vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom, ktorých môže byť dosiahnutý jeho účel. K predmetným nehnuteľnostiam je v katastri nehnuteľností zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní vo veci samej, preto účel je zabezpečený už samotnou existenciou uvedenej poznámky a z pohľadu podmienky subsidiarity, nie je žiadny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k výroku strpieť povinnosť bývania a užívania nehnuteľnosti (pôvodnou) žalobkyňou by zásadne nemal žiadne výhrady, pretože nemal v úmysle (pôvodnú) žalobkyňu obmedzovať v bývaní a užívaní nehnuteľností, jeho záujmom bolo, aby (pôvodná) žalobkyňa i naďalej počas svojho života mohla nehnuteľnosti v celom rozsahu nerušene užívať. Po podaní žaloby (pôvodná) žalobkyňa zomrela, preto z pohľadu dôvodnosti ďalšieho trvania nariadeného neodkladného opatrenia v uvedenej časti, nie je jeho ďalšie trvanie nijako potrebné, pretože odpadli akékoľvek prípadné dôvody pre jeho nariadenie.
7. K odvolaniu žalovaného podali žalobcovia 1/, 2/ vyjadrenie, v ktorom uviedli že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval predpísané náležitosti, je zrozumiteľný, určitý a boli k nemu pripojené listiny, na ktorej sa ich právna predchodkyňa odvolávala. Dôvodnosť neodkladného opatrenia preukazuje aj skutočnosť, že žalovaný napáda rozsah neodkladného opatrenia v zákaze disponovať so spornými nehnuteľnosťami, z čoho vyplýva, že by zrejme s nimi disponovať chcel. Poznámka zapísaná na liste
vlastníctva č. XXXX nenahrádza neodkladné opatrenie. Potvrdili úmrtie (pôvodnej) žalobkyne, avšak v rodinnom dome zostali všetky hnuteľné veci, ktoré by nemali kam vypratať a ku ktorým nemôže mať žalovaný nekontrolovaný prístup. Naďalej platia všetky náklady spojené s prevádzkou a údržbou nehnuteľností, pretože žalovaný trvale býva v Y. C. B. vo svojom byte, sporné nehnuteľnosti neužíva a ani nie je odkázaný na ich užívanie. Z uvedeného vyplýva potreba zachovať stav, ktorý bol pred začatím sporu a umožniť im ako právnym nástupcom (pôvodnej) žalobkyne užívať nehnuteľnosti, starať sa o ich obhospodarovanie a žalovanému zakázať s nimi disponovať. Žiadali, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku I. potvrdil a vo výroku II. zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť znášať, aby užívali sporné nehnuteľnosti a to až do právoplatného skončenia sporu.
8. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch o nariadení neodkladného opatrenia (I., II. výrok) podľa § 388 CSP zmenil.
9. Podľa ustanovenia § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto prípade sa jedná o neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia sa domáhala právna predchodkyňa žalobcov 1/, 2/ počas sporu (konania) vo veci samej, ktorá zomrela počas konania dňa 21. 05. 2018. Žalobcovia 1/, 2/ sú jej právni nástupcovia a preto okresný súd uznesením č. k. 10C/33/2018-101 zo dňa 23. 07. 2018 rozhodol o pokračovaní v konaní so žalobcami 1/, 2/.
12. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Neodkladným opatrením môže súd strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami [§ 325 ods. 2 písm. c) CSP], niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala [§ 325 ods. 2 písm. d) CSP].
15. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP), pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. V prípade nárokov týkajúcich sa plnenia (spravidla peňažného) je relevantným dôvodom i dôvodná obava (t. j. obava, ktorá vyplýva z objektívne existujúcich okolností a ktorá je objektívne preukázateľná), že by eventuálna exekúcia bola ohrozená.
16. Neodkladné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môžu byť kedykoľvek na návrh zrušené (zhodne judikatúra Ústavného súdu SR, č. k. IV. ÚS 46/2013). Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo/3/2010 z 29.07.2010 ).
17. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, t. j. pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré mali byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
18. Pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí jeho návrhu. Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu. Aby mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, či obavy z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení hovoríme o osvedčovaní tvrdených skutočností. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadene neodkladného opatrenia osobitný význam. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadov. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
19. Náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú vymedzené v § 326 CSP, predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu, a tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.
20. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
21. V posudzovanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ) predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Prvoinštančný súd potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, z dôvodu že právna predchodkyňa žalobcov 1/, 2/ trpela závažným s psychickým ochorením a z uvedeného vyplýva možnosť neplatnosti darovacej zmluvy, ktorú okresný súd posúdi až v rámci rozhodnutia vo veci samej, avšak právna predchodkyňa žalobcov 1/, 2/ možnosť takého rozhodnutia dostatočne osvedčila a v prípade vyhovenia žalobe sa obnoví právny stav pred darovacou zmluvou. Do uvedenej doby však právna predchodkyňa žalobcov 1/, 2/ nemala možnosť akýmkoľvek spôsobom obmedziť žalovaného v nakladaní s nehnuteľnosťami, v prípade ich prevodu jej hrozí nenávratná ujíma spočívajúca v opustení vlastníckej sféry žalovaného, ktorý predmetné nehnuteľnosti neužíva a preto nedôjde k výraznému obmedzeniu jeho práv. Podľa názoru prvoinštančného súdu nenariadením neodkladného opatrenia hrozila právnej predchodkyni žalobcov 1/, 2/ závažná ujma v súvislosti so stratou obydlia, pričom žalovaného neprimerane neobmedzí v jeho vlastníckom práve, pretože predmetné nehnuteľnosti sám neobýva ani inak nevyužíva.
22. V tomto prípade však právna predchodkyňa žalobcov 1/, 2/ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla (a už vôbec vierohodne neosvedčila), že by na strane žalovaného existovali také závažné okolnosti, ktoré by boli legitímnym dôvodom na zásah do jeho vlastníckeho práva. Nielen, že neosvedčila, ale z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani nevyplýva, že jej žalovaný znemožňoval, či bránil v užívaní predmetných nehnuteľností, ani že ich mienil prevádzať, zaťažiť, či inak právne s nimi nakladať.
23. Po oboznámení sa s prejednávanou vecou odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd nerozhodol vecne nesprávne, pretože právna predchodkyňa žalobcov 1/, 2/ neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.
24. Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že v danej veci neexistuje skutkový ani právny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože navrhované uloženie obmedzenia žalovaného (formou neodkladného opatrenia) nesleduje legitímny cieľ, uložením navrhovaného obmedzenia by došlo k zásahu do základných práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru, a preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu vo výrokoch o nariadení neodkladného opatrenia (I., II. výrok) podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
25. Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia prvoinštančného súdu (III., IV. výrok), zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP).
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).