Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/124/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobcov: X. Ľ. R., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XXX/XX, 2. Ľ. R., U.. XX.XX.XXXX, R. T. XXXX/X, Š.-H., 3. G. L., U.. XX.XX.XXXX, R. T. Č.. XXX, 4. G. R., U.. XX.XX.XXXX, R. W. XXX/X, E., 5. C. R., U.. XX.XX.XXXX, R. T. Č.. XXX, všetci žalobcovia sú zastúpený advokátom: JUDr. Albín Lancz, so sídlom Mierová 1435/33, Galanta, proti žalovaným: 1. Q. D., U.. XX.XX.XXXX, R. L. T. E.. XXB, XXX XX T., B., 2. Y. A., U.. XX.XX.XXXX, R. U. XXX N..U.. Y. XXXXX, B., 3. T. Y., U.. XX.XX.XXXX, R. XXXXX Y. X., A. V. XXXXX, Z., 4. J. A., U.. XX.XX.XXXX, R. I. Y. XX, XXXXX T., B., 5. M. M., U.. XX.XX.XXXX, R. T. K.. XX, XXXXX T., B., všetci žalovaní sú zastúpení advokátom: JUDr. Branislav Bogner, so sídlom Vajanského č. 8, Trenčín, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobcovia v 1/ až 4/ rade sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na M. Č.. XXX pre kat. územie T. K. D.. A.. „. Č.. XXXX/XXX - orná pôda o výmere XXX G., D.. A.. „. Č.. XXXX/XXX - orná pôda o výmere X G. a parc. reg. „E“ č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere XXX G. a to každý v podiele 1-ina pomeru k celku.

II. Vo vzťahu k žalobkyni v 5/ rade súd žalobu zamietol.

III. Súd žalobcom v 1/ až 4/ rade priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.05.2013 domáhali aby súd určil, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území T. (predtým L.), ktoré označili ako: D.. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX G., D.. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX G., XXXX/X - zastavané plochy a U. O. H. XX G., D.. Č.. XXXX/X - Q. D. K. U.N. O. H. XX m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere X G., parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere XX G., parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX G. a parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere XXX G.. Uvedené nehnuteľnosti mali byť určené geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 18.10.2002, ktorý mal byť vyhotovený B.. C. E. z nehnuteľností vedených na M. Č.. XXX pre katastrálne územie T. ako parc. reg. „E“ č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. reg. „E“. Č.. XXXX/XXX - orná pôda o výmere X m2, parc. reg. „E“ Č.. XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere XXX G. a parc. reg. „E“ č. XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere XX G. a z parciel vedených na M. Č.. XXXX pre katastrálne územie T. ako parc. reg. „E“ č. XXXX/XXX

- orná pôda o výmere XXX G. K. parc. reg. „E“ č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere XXX G..

2. Svoju žalobu žalobcovia odôvodnili tak, že pôvodné poľnohospodárske nehnuteľnosti v kat. území T. vedené v pozemkovoknižnej vložke XXXX boli na základe tzv. Židovského kódexu č. 198/1941 Sl..z. odňaté B. A., právnej predchodkyni žalovaných. Po odňatí vlastníctva sa tieto nehnuteľnosti mali stať

vlastníctvom Slovenského štátu, ktorý tieto nehnuteľnosti mohol následne scudzovať v prospech tretích osôb. V rámci takéhoto postupu bola parcela č. XXXX/X - A. O. H. Xha K. XX árov, vzniknutá po pozemkových úpravách z odňatých nehnuteľností prevedená na L. R.. O tejto skutočností má svedčiť zoznam konečných nadobúdateľov odňatého židovského majetku. Následne malo dôjsť k odpredaju tejto nehnuteľnosti C. K., ktorý na nehnuteľnosti začal stavať rodinný dom., ktorý mal v nedostavanom stave odpredať v roku 1967 žalobcom. Na základe uvedených skutočností mali žalobcovia za to, že vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudli titulom dobromyseľnej držby.

3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili tak, že ju navrhli ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazovali na to, že nehnuteľnosti ku ktorým žiadajú žalobcovia určiť vlastnícke právo nie sú zapísané v katastri nehnuteľností a z tohto dôvodu nie je možné určiť k nim vlastnícke právo. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru žalovaných žalobný petit neurčitý a nevykonateľný. Žalovaní taktiež poukázali na tú skutočnosť, že žaloba nereflektuje právny stav, pretože nesmeruje voči všetkým vlastníkom nehnuteľností, ktorí sú vedený na LV č. XXXX D. L.. Ú. T.. Z uvedeného dôvodu nie je dodržané nútené spoločenstvo strán sporu a preto je podľa žalovaných namieste postup podľa . V časti ostatných nehnuteľností žalovaní poukázali na to, že nehnuteľnosti im boli vydané v rámci reštitučných konaní z dôvodu, že všetky prevody majetku podľa židovského kódexu boli zákonmi č. 128/1946 Sb. a č. 79/1948 Sb. vyhlásené za neplatné. Z uvedeného dôvodu je teda podľa názoru žalovaných vylúčená dobromyseľnosť žalobcov a ich právnych predchodcov.

4. Žalobkyňa v 2. rade vo svojom vyjadrení doručeného súdu dňa 25.11.2016 uviedla, že šesťdesiatych rokoch im bol pridelený stavebný pozemok v obci T. v ulici, ktorá začína Poštovým úradom. Nakoľko však zistili, že pán K. predáva svoj stavebný pozemok, pri ktorej už aj v tom čase viedla asfaltová cesta, rozhodli sa, že kúpia radšej tento pozemok. Po kúpe pozemku od pána K.a bol ich pridelený pozemok pridelený pánovi L.. Následne im poslali geodeta, aby vyčlenil k stavbe výmeru, ktorá sa vraj určila vo výmere XXX G.X, ktorý sa však mal vymerať na cca X.XXX G.X, keďže je na konci dediny a jeho tvar je nepravidelný. Užívania pozemku sa ujali pri tomto vytýčení. Zo strany úradov boli tiež poučení, že môžu pokračovať stavať rozostavanú stavbu a nepotrebujú už nové stavebné povolenie, nakoľko to mal vybavené už pán K.. Po postavení im bolo pridelené súpisné číslo a od vtedy platili aj daň za nehnuteľnosti. Od vtedy nevybavovali na úradoch ohľadom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nič a žili v presvedčení, že pozemok je ich, a že majú pozemok aj dom zapísané na katastrálnom úrade. O tom, že v katastri nefigurujú ako vlastníci uvedených nehnuteľností zistili asi až vtedy ak v dedine robili plynové rozvody, pričom bolo potrebné sa preukázať listom vlastníctva. Vtedy sa začali informovať, ako sa to dá vybaviť. Vtedy poverili geodeta, aby nanovo zameral ich pozemok. Následne sa ich dom zapísal do katastra nehnuteľností, avšak pozemok nevedeli vybaviť. Vtedy zistili, že to treba spraviť cez súd.

5. Žalobcovia vo svojom podaní zo dňa 12.05.2017 dodali, že vo veci pozemkov rodiny A. Q. H. H.. XXXX X L.. Z.. T. boli už uplatnené viaceré nároky na tieto pozemky zo strany navrhovateľov - A. - F. K. Y.. Na Okresnom súde v Šali č.k. U., U., U., U. vo všetkých týchto návrhoch išlo o vrátenie poľnoh. nehnuteľnosti podľa Sb a prísl. voči kupcom -užívateľom, ktorí sú zapísaní v konečnom zozname nadobúdateľov bývalých židovských nehnuteľností v kat. úz. L. (F. T.). Tieto nároky boli zamietnuté z dôvodu, že návrh žiadateľov neprislúcha proti odporcom (v tomto konaní žalobcov), ale proti štátu v zastúpení Fondom národnej obnovy. Žalobcovia poukázali na viaceré súdne rozhodnutia z ktorých vyplýva, že rodina A. si riadne neuplatnila reštitučný nárok, čo ich právni predchodcovia sami potvrdili v týchto konaniach. Žalobcovia tvrdia, že sporné pozemky prevzal štát, ktorý ich rozparceloval, nové parcely predal občanom, ktorí za tieto parcely riadne zaplatili, ako aj za prednášku vlastníckeho práva. Žalobcovia taktiež zaplatili tieto pozemky a na základe vydržania mali nadobudnúť k nim vlastnícke právo. Ich naliehavý právny záujem na určení ich vlastníckeho práva vychádza z toho, že v katastri nehnuteľností sú ako vlastníci sporných nehnuteľností zapísaní žalovaní. Žalobcovia pri tom nikdy neboli rušení v držbe uvedených nehnuteľností.

6. Následne súd rozsudkom č.k. -283 zo dňa 23.05.2017 žalobu zamietol a žalovaným priznal plnú náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie v plnom rozsahu. Na základe toho Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. XXCo/X/XXXX-XXX zo dňa 11.02.2020 v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na M. Č.. XXXX potvrdil a vo zvyšku napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V predmetnom rozsudku odvolací súd uložil tunajšiemu súdu povinnosť riadne v súlade s procesnou normou vykonať všetky navrhnuté a pre vec relevantné dôkazy, skutkový stav následne opätovne

komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite, v súlade s ust. , , odôvodniť.

7. Súd uznesením č.k. -373 zo dňa rozhodol, že bude v konaní pokračovať s dedičmi žalobcu v 1. rade ako so žalobcami v 1. až 4. rade, nakoľko žalobca v 1. rade zomrel a jeho dedičia súhlasili so vstupom do konania.

8. Súd vo veci vytýčil viacero pojednávaní, na ktorom sa jednotlivé strany pridržiavali k svojim písomným vyjadreniam a navrhovali vykonať dodatočné dôkazy.

9. Žalobcovia vo svojom podaní uviedli, že za účelom preukázania legálneho a legitímneho nadobudnutia pozemku zo strany D.. R. podľa vtedy platnej právnej úpravy boli z ich strany označené nasledovné dôkazy: Geometrický plán Č.. XS/XXXX, Konečný zoznam nadobúdateľov, Výpis z vložky č. XXXX, Výpis z vložky č. XXXX. Uvedené dokumenty následne komplexne potvrdzujú nadobudnutie pozemkov na strane D.. R., a to priamo od Slovenského Štátu, pričom kumulatívne pojednávajú o pridelení konkrétneho pozemku R. ako aj o kúpnej cene a deklarujú jej úhradu. Podľa žalobcov však nie je možné prenášať na žalobcov dôkaznú ťarchu o takto vzdialených prevodoch. Objektívny pozorovateľa ako aj každý priemerne starostlivý hospodár by dôveroval vo vlastníctvo K., nakoľko bolo potvrdené stavebným úradom (MNV). Ani v súčasnej dobe nedochádza pri predaji nehnuteľnosti k prieskumu predchodcov a skorších titulov nadobudnutia, na základe ktorých získal nehnuteľnosť predávajúci. Žalobcovia totiž neodvodzujú v rámci tohto konania svoj právny titul k vlastníctvu z rady odvodených prevodov vlastníckeho práva, a teda neodvodzujú svoje vlastníctvo z reťaze prevodov od R. V. K. až k žalobcom. Žalobcovia totiž uplatňujú oríginárny spôsob nadobudnutia v podobe vydržania, ktorý titul nie je podmienený perfektnosťou v rade predchádzajúcich prevodov. Inštitút vydržania je totiž postavený výlučne na dobromyseľnosti, ktorá sa prejavuje tak, že vydržiteľ s pozemkom nakladá ako so svojím a je so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu tento pozemok v príslušných hraniciach určených v prírode vlastnícky patrí. Dobrá viera žalobcov pritom už bola niekoľkokrát potvrdzovaná (kúpa o K., schválenie MNV, pridelenie súpisného čísla, výrub daní z nehnuteľností, nerušené užívanie od nadobudnutia do dnešného dňa).

10. Žalobcovia dňa 23.02.2022 doručili súdu svoju záverečnú reč, v ktorej v podstate poukázali na svoje doterajšie podania a vyjadrenia, pričom zdôraznili, že sporný pozemok vytýčený geometrickým plánom č. XX/XXXX nadobudli do svojho vlastníctva na základe ústnej kúpnej zmluvy s vtedajším vlastníkom C.U. K., ktorú skutočnosť potvrdzuje jednak čestné vyhlásenie právneho nástupcu p. K. potvrdzujúce úhradu kúpnej ceny ako aj priebeh kontraktačného procesu medzi danými subjektmi a dotknutú udalosť následne nepriamo potvrdzuje aj uznesenie MNV ktoré ako príslušný Štátny orgán schválilo uvedený prevod vlastníckeho práva z osoby C. K. na žalobcov. C. K. predmetné vlastníctvo nadobudol od predchádzajúcej vlastníčky L. R., ktorá uvedenú nehnuteľnosť nadobudla od Slovenského Štátu. Prevod vlastníctva na L. R.Ú. prebehol v dikcii vtedy platných právnych noriem (vrátane splnenie notifikačnej Povinnosti uverejnenia prevodu v dobovej tlači, čo potvrdzuje záznam z Ústavu pamäti národa), ktoré boli následne vyhlásené za neplatné, čím však retroaktívne nedošlo aj k priamemu zneplatneniu uvedeného prevodu vlastníckeho práva. V rámci opísaného právneho úkonu, osvedčeného aj orgánom verejnej moci MNV došlo následne k prevodu daného vlastníckeho práva z pána K. na žalobcov. Jednalo sa teda o v poradí tretí subjekt nadobúdajúci dotknutú nehnuteľnosť. V nadväznosti na uvedenú kúpu následne a žalobcovia okamžite začali s užívaním predmetu sporu pre samých seba. V dikcii vyššie precizovaného skutkového stavil je teda nepochybné, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo v dobrej viere, keďže disponovali vedomosťou o vlastníctve na strane K. a keďže im takýto stav v rámci správneho konania potvrdil aj orgán verejnej moci zodpovedný za evidenciu a nakladanie s nehnuteľnosťami. V dôsledku uvedeného preto došlo užívaním pozemku žalobcami k vzniku dobromyseľnej držby, keďže svoj vlastnícky titul odvodzovali od riadnej kúpnej zmluvy a od riadneho schválenia orgánu verejnej moci. Nie je podľa názoru žalobcov možné vyvolávať právny následok v podobe nedobromyseľnosti žalobcov na podklade neplatnosti právnej normy na základe ktorej nadobudla vlastníctvo právna predchodkyňa v druhom stupni. Obzvlášť keď mechanizmus zvrátenia tejto nelegitimity pôvodných noriem vyžadoval aktívny prejav na strane žalovaných v horizonte 3 rokov, ku ktorému nedošlo. Dobromyseľnosť žalobcov podporujú aj rozhodnutia a osvedčenia vydané orgánmi verejnej moci, ktoré jednak povolili žalobcom postaviť stavbu na sporných pozemkoch, a jednak pripustili prevod vlastníckeho práva sporných pozemkov z právnych predchodcov na žalobcov.

Žalobcovia taktiež platili daň z nehnuteľnosti za sporné nehnuteľnosti. Na tomto mieste však zároveň radi vyjadrili aj súhlas s názorom prvostupňového súdu obsiahnutého v jeho odôvodnení, v zmysle ktorého nie je možné priznať právnu ochranu takému likvidačnému a diskriminačnému prístupu štátu aký sa objavil vo vzťahu k právnym predchodcom žalovaných aj v tomto prípade. Za uvedený odsúdeniahodný následok je však podľa ich názoru zodpovedný výlučne štát, a preto by bolo rovnako nespravodlivé, ak by akékoľvek negatívne následky zlého štátneho prístupu mali znášať subjekty len preto, že žili v danom zriadení. Aj tu prejednávaný prípad bol vyvolaný naliehavým právnym záujmom na strane žalobcov a nie záujmom žalovaných. Vo svetle uvedeného by preto k efektívnemu vyporiadaniu vzniknutého stavu mohla prispieť skôr relutárna náhrada zo strany Štátu ako satisfakcia za príkorie spôsobené predchádzajúcim štátnym režimom. V platnosti však zostáva, že vyporiadať sa za neprávosti spáchané na právnej predchodkyni žalovaných na báze diskriminačnej právnej úpravy by sa mal štát a nie ľudia, na ktorých fakticky dopadli negatívne následky konania Štátu. Žalobcovia vzniesli aj námietku premlčania, respektíve preklúzie vo vzťahu k nárokom, ktoré malú žalovaný vo vzťahu k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet tohto sporu, a to v dikcii § 8 zákona č. 128/1946 Sb. Žalovaní pritom v rámci konania vedenom im OS NR pod spisovou značkou XXC/XX/XXXX výslovne potvrdili, že si reštitučný nárok v prepadovej lehote neuplatnili, čo genézu majetkových prevodov až na žalobcov aprobuje. Neplatný prechod (prevod) práva nebol teda odstránený ipso iure, ale len na návrh poškodeného úradným rozhodnutím. takže pokiaľ sa tak nestalo. trvajú jeho právne následky i naďalej. V rámci uvedeného je následne vhodné doplniť, že prechod vlastníckeho práva na štát mal v tomto období konštitutívny charakter a nastáva] priamo zo zákona. Zápisy v pozemkových knihách mali preto len deklaratívny charakter. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom. že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu (uvedenú premisu pritom v našom prípade potvrdzujú ako pôvodní žalobcovia, tak ich potomkovia, ako aj potomkovia pôvodného predávajúceho a nepriamo aj MNV), prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Priamo v teréne je teda možné pozorovať, že pozemok ktorý žalobcovia užívali pre seba v dobrej viere po dobu 50 rokov je oplotený zo všetkých strán, je ako celok uzavretý a má charakter obydlia. Uvedené aspekty boli osvedčené aj miestnym zisťovaním, ktoré pozorovaním v prírode ustálilo tieto parametre vydržaného pozemku. Podľa vyjadrení žalovaného boli preskúmavané nehnuteľnosti vrátené právnym predchodcom žalovaných a následne obhospodarované p. A.. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam tvoriacim podklad tohto konania sa však uvedená premisa objektívne nemôže zakladať na pravde, nakoľko by nebolo možné, aby došlo k zhotoveniu rodinného domu na takýchto pozemkoch, ktoré boli užívané iným subjektom. Ďalšia námietka žalovaných vytvárala z prvotnej opatrnosti aj konštrukciu vydržania na strane samotných žalovaných. Táto eventualita je však rovnako vylúčená faktickým stavom, nakoľko pri žalovaných nie je splnený bazálny predpoklad vydržania v podobe držby. Žalovaný taktiež uviedol ako rozhodné právo pre usporiadanie prvotných prevodov obyčajové uhorské právo s údajným intabulačným princípom pri nehnuteľnostiach. Avšak k prevodu nehnuteľností v tu prejednávaných prípadoch dochádzalo priamo zo zákona. pričom zápisy v pozemkových knihách mali len deklaratórny charakter. Právnu spôsobilosť pozemku na nadobudnutie R. osvedčil aj samotný MNV v rámci svojho uznesenia, a preto polemika o splnení vtedajších právnych predpisov nie je na mieste. Výrok v žalobnom návrhu je právne perfektným a vykonateľným. Odvoláva sa totiž na parcely určené podľa špecifikácie geometrického plánu z roku 2002, ktorý bol vypracovaný práve pre účely tohto súdneho konania. Uvedený geometrický plán bol overený katastrálnym úradom, a preto ním prijaté prečíslovanie prciel a ich rozdelenie sa stalo platnou súčasťou katastrálneho operátu, a to aj bez potreby jeho zavkladovania. Preto výrok súdu odkazujúci a pracujúci s parcelami podľa overeného geometrického plánu spĺňal všetky atribúty určitosti a vykonateľnosti.

11. Žalovaní svoju záverečnú reč vyjadrili v podaní zo dňa 11.03.2022, v ktorom trvali na tom, že nie je pravdou, že by žalovaní resp. ich právni predchodcovia o nehnuteľnosti nejavili záujem. V tejto súvislosti poukazujú na obsah spisu XC/XXX/XXXX tunajšieho súdu, v ktorom sú obsiahnuté dôkazy, že sporné nehnuteľnosti boli v roku 1948 vrátené právnym predchodcom žalovaných, pričom predmetné nehnuteľnosti na základe rodinnej dohody od roku 1948 obhospodaroval otec žalovaných 2) - 5), pán F. A.. Z obsahu vyššie citovaného spisu rovnako vyplýva, že právni predchodcovia žalovaných po roku 1946 riadne uplatnili reštitučný nárok podľa zák. 128/1946 Sb. na vrátenie im patriacich nehnuteľností v k.ú. L. (N. L..Ú.. T.). Rovnako aj po r. 1989 si právni predchodcovia žalovaných riadne uplatnili reštitučný nárok k týmto nehnuteľnostiam a tieto im boli v roku 1992 vrátené do užívania. Žalovaní resp. ich právni predchodcovia z týchto nehnuteľnosti brali a dodnes berú úžitky - ornú pôdu od r. 1993 prenajímajú,

rovnako ako časť zastavaných pozemkov. Uvedené skutočnosti preukazujú, že minimálne od roku 1992 žalovaní vstúpili do dobromyseľnej držby. Vzhľadom na procesné tvrdenia žalobcov z opatrnosti namietajú, že žalovaní 1) - 5) nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v M. Č.. XXX, k.ú. T. vydržaním, pretože (aj bez ohľadu na právnu skutočnosť, že sú v evidencii nehnuteľností zapísaní ako vlastníci týchto pozemkov) predmetné nehnuteľnosti držali a dobromyseľne užívali po dobu presahujúcu 10 rokov pred podaním návrhu na začatie tohto súdneho konania. Žalobný petit tak ako ho formulovali žalobcovia je neurčitý a nevykonateľný. Geometrický plán, na základe ktorého malo dôjsť k vytvoreniu parciel, ku ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva, doteraz nebol odvkladovaný do katastra a naviac nezohľadňuje právnu skutočnosť, že na základe rozhodnutia Okresného súdu Galanta zo dňa 23.05.2017 v tomto konaní, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. XXCo/ X/XXXX zo dňa 11.02.2020 bola žaloba zamietnutá v časti týkajúcej sa nehnuteľností zapísaných v M. XXXX, L..Ú.. T.. Nehnuteľnosť ku ktorej sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníctva k dnešnému dňu nie je evidovaná v príslušnom liste vlastníctva. Túto parcelu nie je možné identifikovať ani pri použití geometrického plánu z roku 1994 a takisto ju nie je možné identifikovať ani podľa zoznamu konečných nadobúdateľov z roku 1944. Žalobcovia do dnešného dňa nepreukázali, že L. R., uvedená v konečnom zozname nadobúdateľov, skutočne splnila všetky podmienky k nadobudnutiu vlastníctva vyžadované podľa vtedy platného právneho poriadku. L. R. vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nenadobudla a teda nemohli ho od nej nadobúdať ani ďalšie subjekty a tieto subjekty nemohli byť ani v ďalšej držbe dobromyseľné. Žalovaní namietajú aktívnu legitimáciu žalobkyne 5) C. R.. Súdu predložili aktuálny výpis z M. Č.. XXXX, v zmysle ktorého žalobkyňa 5) nie je vlastníčkou rodinného domu so s.č. XXX. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je jasné, z akého právneho titulu si žalobkyňa 5) odvodzuje svoje domnelé vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu. Do 01.01.1951 platil v prípade nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam intabulačný princíp (vlastníctvo sa nadobúdalo zápisom do pozemkovej knihy), pričom zároveň poukazujú na skutočnosť, že z pozemnoknižnej vložky č. XXXX nikdy neboli vyňaté parcely č. XXXX K. Č.. XXXX. Pokiaľ uvedené parcely neboli z tejto PKV vyňaté do samostatnej PKV, je potrebné považovať za preukázané, že minimálne do 01.01.1951 nedošlo v prípade týchto parciel k zmene vlastníckeho práva a zároveň žalobcovia nepredložili v konaní žiadny právne relevantný doklad, od ktoré by bolo možné odvodiť ich vlastníctvo alebo oprávnenú dobromyseľnú držbu predmetných nehnuteľností. Pokiaľ sa žalobcovia dovolávajú následných prevodov vlastníckeho práva zo strany pána K. U.a právnych predchodcov žalobcov, malo k tomu dôjsť na základe tvrdenej ústnej dohody, ktorej existenciu žalovaní spochybňujú. Dôkazy produkované žalobcami považujú za účelové. Od 05.09.1947 do 01.04.1964 bolo možné prevádzať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré mali charakter poľnohospodárskej pôdy iba so súhlasom okresného národného výboru (§ 18 ods. 3 zák. 139/1947 Sb., resp. § 1 ods. 1 zák. 65/1951 Sb.) a v období od 01.04.1964 do 31.12.1991 právo osobného užívania (ktoré bolo v tom období ekvivalentné vlastníckemu právu) sa mohlo zriadiť len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom spoločenskom vlastníctve. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že by s údajným prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam vyslovil súhlas príslušný ONV, resp. nepreukázali, že nehnuteľnosť bola v tom čase v socialistickom vlastníctve a nepredložili územné rozhodnutie, podľa ktorého by predmetné nehnuteľnosti mali byť určené na výstavbu rodinných domčekov. Žalobcami tvrdený prevod vlastníctva na ich právnych predchodcov teda v období po r. 1947 podľa vtedy platných právnych predpisov ani nemohol v súlade so zákonom nastať. Žalobcovia naviac nepreukázali, či sa nimi tvrdené „ústne dohody“ týkali pozemkov, ktoré sú predmetom ich určovacieho návrhu v tomto konaní. Podľa žalovaných, žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno v tomto konaní a riadne neosvedčili svoj naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby.

12. Súd vo veci dokazovanie vykonal oboznámením sa do žalobou, vyjadreniami jednotlivých strán ako aj s obsahom predložených listinných dôkazov, a to: výpisom listu vlastníctva č. XXX K. XXXX H. L.. Ú.. T., čestnými vyhláseniami predloženými žalobcami dňa 13.11.2015, predloženými katastrálnymi mapami, rozhodnutím Okresného súdu v Šali U..B..XXX/XX zo dňa 03.01.1949, Návrhom na začatie konania doručeného Okresnému súdu v Šali dňa 03.11.1948, výpisom z pozemkovej knihy, čestným vyhlásením K. K. zo dňa 17.11.2015, potvrdením Štátneho okresného archívu v Nitre zo dňa 27.01.1993, Podaním Štátneho pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 27.11.1944, Rozsudkom Okresného súdu v Nitre č.k. XXC/XX/XXXX-XX, uznesením Okresného súdu v Nitre č.k. XXC/XX/XXXX-XX, uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX, Rozsudkom Okresného súdu v Nitre č.k. XXC/XXX/ XXXX-XXX, uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX, listinou o určení súpisného čísla vydaného Obcou T.e zo dňa 30.12.2002, Uznesením Radou MNV H. T. Č.. X/XXXX zo dňa 27.04.1967, Geometrickým plánom č. XX/XXXX vypracovaného B.. C. E. dňa 16.10.2002, žiadosťou

o odkúpenie nehnuteľností zo dňa 17.08.2020, uznesením Okresného súdu Galanta č.k. XD/XXX/ XXXX-XX zo dňa 07.02.2019, Geometrickým plánom č. XX/XXXX vypracovaného B.. D. M., Podaním Ústavu pamäti národa zo dňa 29.09.2021 a k nemu pripojenými vyhláškami Štátneho pozemkového úradu o prevode poľnohospodárskych nehnuteľností do vlastníctva Slovenskej republiky, zápisnicou z pojednávania vyhotovenej dňa 09.02.2015 v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, zápisnicou z pojednávania vyhotovenej dňa 21.10.2013 v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XXX/ XXXX, výpisom z pozemkovej knihy vložky č. XXXX, Konečným zoznamom nadobúdateľov bývalých židovských poľnohospodárskych nehnuteľností v kat. území L., Čestným vyhlásením starostu Obce T. zo dňa 09.07.2012, fotodokumentáciou vyhotovenou počas miestnej obhliadky zo dňa 24.11.2021, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX s vyjadreniami strán konania, ako aj ďalším obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

13. Podľa § 129 ods. 1 Obč. zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

14. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným, pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

15. Na základe vyššie cit. zákonných ustanovení musel súd v rámci vyhodnocovania vykonaného dokazovania primárne vyhodnotiť, či žalobcov je možné vzhľadom na všetky okolnosti považovať za dobromyseľných držiteľov sporných nehnuteľností a to vzhľadom na tú skutočnosť, že právnym titulom o ktorý žalobcovia opierali žalobou uplatnený nárok bolo ich vydržanie. V danom prípade poukazuje súd najmä na skutočnosť, že žalobcovia resp. ich právni predchodcovia nenadobudli sporné nehnuteľnosti priamo od štátu, ktorý ich mal odňať ich pôvodným vlastníkom ale tieto nehnuteľnosti nadobudli od subjektu C. K., ktorý ich mal nadobudnúť od osoby, ktorej mali byť odňaté nehnuteľnosti prevedené z vtedajšieho slovenského štátu. Je pritom nesporné, že uvedený prevod zo štátu na prvú nadobúdateľku L. R. bol vykonaný na základe vtedy platných právnych noriem, pričom následne tieto prevody boli vyhlásené za neplatné, avšak táto neplatnosť podľa názoru súdu nemôže zakladať jednoznačnú domnienku o nedobromyseľnosti následných nadobúdateľov, pričom je potrebné si taktiež uvedomiť, že právny predchodcovia žalobcov boli až v poradí tretím subjektom, ktorý tieto nehnuteľnosti nadobudol a pri ich nadobúdaní nemali dôvod skúmať pôvod sporných nehnuteľností. Pri nadobúdaní týchto nehnuteľností právni predchodcovia žalobcov disponovali vedomosťou o vlastníctve C. K. k sporným nehnuteľnostiam. Subjektívne presvedčenie právnych predchodcov žalobcov bolo pritom potvrdené aj rozhodnutiami vtedajšieho MNV v obci T.. Toto presvedčenie bolo utvrdené následne aj tým, že na sporných nehnuteľnostiach bola postavená stavba na základe vydaného stavebného povolenia, pričom jedným zo základných predpokladov je existencia právneho vzťahu stavebníka k stavebnému pozemku. Následne pritom došlo k určeniu súpisného čísla a k zápisu stavby postavenej na sporných nehnuteľnostiach do evidencie nehnuteľností. Ďalšou podpornou skutočnosťou ktorá podporuje právny názor, že právni predchodcovia žalobcov a žalobcovia boli pri držbe nehnuteľností dobromyseľný je aj to, že pravidelne uhrádzali daň z nehnuteľnosti. Všetky tieto skutočnosti podľa názoru súdu jednoznačne smerujú k záveru, že právnych predchodcov žalobcov a samotných žalobcov je potrebné považovať za dobromyseľných držiteľov sporných nehnuteľností, pričom tieto okolnosti súd vyhodnocoval vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na to, či ich existencia smerovala k vzniku subjektívneho presvedčenia žalobcov o tom, že nimi užívané nehnuteľnosti im aj v skutočností patria. Súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti žalobcovia a ich právni predchodcovia užívali spoločne s rodinným domom, ktorý bol na nich postavený a v teréne tieto nehnuteľnosti tvoria samostatný ohraničený celok, čo bolo zistené aj pri miestnej ohliadke realizovanej súdom. Teda nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou žalovaných, že títo vstúpili do užívania odňatých nehnuteľností v roku 1992. Na základe toho taktiež súd konštatoval, že v konaní neboli prezentované žiadne dôkazy, ktoré by bezpochyby vyvrátili domnienku o dobromyseľnosti držby právnych predchodcov žalobcov a žalobcov. Teda neboli produkované dôkazy takej sily, že by podporili pochybnosti o oprávnenosti držby žalobcov.

16. Podľa § 134 ods. 1 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokoch a ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť. Keďže súd mal za preukázané, že právni predchodcovia žalobcov vstúpili do držby nehnuteľnosti na základe domnelého právneho titulu ktorým mala byť ústna kúpna zmluva s ich vtedajším vlastníkom C. K. a to v roku 1967, pričom

o tejto otázke bolo vydané aj uznesenie MNV ako vtedy príslušného štátneho orgánu, schvaľujúceho prevod vlastníckeho práva. Je teda nesporné, že minimálne od uvedeného roku sa žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia chopili držby uvedených nehnuteľností, preto má súd za to, že zákonom stanovená vydržacia doba jednoznačne uplynula a to bez ohľadu na spôsobilosť k predmetu vydržania v jednotlivých obdobiach a platných právnych úpravách, pričom je potrebné uviesť, že uvedená držba trvá až doposiaľ, pričom táto držba bola nerušená, pričom do doby držby sa započítava aj doba, po ktorú mali predmet vydržania v držbe právni predchodcovia. Je teda nesporné, že k vydržaniu nehnuteľnosti došlo najneskôr XX.X.XXXX a to na základe vtedy platného ustanovenia § 865 ods. 3 Obč. zákonníka, teda súd nemal pochybnosti ohľadne dĺžky a uplynutia vydržacej doby. Z uvedeného dôvodu teda nebolo potrebné ani skúmať spôsobilosť predmetu vydržania, pretože aj keď ako poukazovala strana žalovaných v prechodnom období Obč. zákonník inštitút vydržania nepoznal, k vydržaniu nehnuteľnosti došlo najneskôr potom, čo do účinnosti vstúpili právne predpisy, umožňujúce takéto nadobúdanie vlastníckeho práva.

17. Súd sa taktiež považuje za potrebné sa vyjadriť k námietkam žalovanej strany, ktoré smerovali k neurčitosti žalobného petitu. Tieto námietky nepovažuje súd za dôvodné a to vzhľadom na tú skutočnosť, že geometrický plán z roku 2002 zohľadňuje stav nehnuteľnosti na tvári miesta a tento premieta do katastrálneho operátu. Z tohto geometrického plánu je možné presne ustáliť, ktoré parcely tvoria súčasť súboru nehnuteľnosti žalobcov, pričom súd je toho názoru, že vzhľadom na skutočnosť, že ešte nedošlo k zavkladovaniu parciel určených novým geometrickým plánom je možné, že rozhodnúť vo veci s použitím údajov o jednotlivých parcelách, ktoré sú uvedené v reg. E katastrálneho operátu pričom je zrejmé, že predmetom sporu sú parcely evidované na LV č. XXX. Z uvedených skutočností je teda jednoznačne možné sa stotožniť, aké parcely sú predmetom tohto sporu a je ich možné vo výroku súdu aj presne identifikovať, preto súd pri svojom rozhodnutí reflektoval aktuálny stav v katastrálnom operáte a vo výroku rozsudku identifikoval parcely identifikáciou podľa reg. E katastrálneho operátu.

18. Vo vzťahu k žalovanej v 5/ rade súd žalobu zamietol a to vzhľadom na tú skutočnosť, že svojim rozhodnutím v prejednávanom spore smeroval aj k tomu, aby toto zosúlaďovalo vlastnícky vzťah k rodinnému domu, ktorý je vo vlastníctve právnych nástupcov pôvodného žalobcu, pričom dedičstvo po ňom prebehlo na tunajšom súde pod sp. zn. XD/XXX/XXXX a dedičmi po nebohom sa stali žalobcovia v 1/ až 4/ rade. Preto súd považoval pri dodržaní zásady spravodlivého usporiadania vzťahov, aby svojim rozhodnutím smeroval k dosiahnutiu totožnosti vlastníctva rodinného domu a pozemkov, ktoré sú s nim spoločne užívané. Keďže súd svojim rozhodnutím nemôže nahrádzať dedičské konanie a dohodu dedičov ktorá bola uzavretá v rámci tohto konania, pristúpil k určeniu podielov žalobcov v 1/ až 4/ rade v rovnakom pomere k celku, pretože každému z nich ako dedičovi svedčí dedičské právo po poručiteľovi.

19. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Súd žalobcom v 1/ až 4/ rade priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko títo mali vo veci plný úspech, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.