Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/214/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu: Y. S., nar. XX. XX. XXXX, dlhodobý pobyt P. XXX/XA, X. Q., Česká republika, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., so sídlom Centrum 18/23, Považská Bystrica, IČO: 46 528 644, proti žalovanému: Česká podnikatelská pojišťovna, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Pobřežní 665/23, Praha 8, Česká republika, IČO: 63 998 530, zastúpenému JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom L. XX, P., o náhradu škody vo výške 5.263,50 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 22C/1/2017-72 zo dňa 9. januára 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel, odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.372,80 eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47,84 %. 2) Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca neuniesol v celku dôkazné bremeno. Aj napriek vzniknutému poškodeniu zdravia a následnej práceneschopnosti, v spore nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by súd presvedčil o výške požadovaného ušlého zisku. Žalobca mohol prísť len o reálny príjem, ktorého dokladovanie zaťažovalo jeho a keďže dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol, súd musel v tejto časti žalobu zamietnuť. Pokiaľ išlo o tvrdenú škodu na zdraví, súd vychádzal pri rozhodovaní z predloženého znaleckého posudku MUDr. Tibora Letka, o ktorého úplnosti a správnosti nemal žiadne pochybnosti. Žalobcovi tak prislúchal nárok na náhradu škody - bolestného (aj keď to posudok výslovne neuvádza, vychádzajúc z jednotlivých položiek uvádzaných znalcom, je zrejmé, že sa jedná o bodové hodnotenie náhrady za bolesť), a to za 80 bodov, ako sa uvádza v posudku MUDr. Letka. Výška náhrady za bolesť sa určila sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR, zistenej Štatistickým úradom SR, za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu škody. Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR predstavovala v roku 2014 858,- eur. Z uvedeného vyplýva, že hodnota jedného bodu na rok 2015 (kedy došlo k dopravnej nehode) predstavuje 17,16 eur. Pokiaľ teda požadoval žalobca nárok na náhradu škody na zdraví v sume 1.372,80 eur, svoj nárok vypočítal správne (80 x 17,16 eur). O trovách rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, čo do výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol (a trov konania) a navrhol, aby súd rozhodnutie v tejto časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca predložil všetky podklady ohľadne ušlého zisku, pôvodne zlé označenie ako náhrada mzdy je len zlé označenie, ale z obsahu vyplývalo, že ide o ušlý zisk. V konaní predložil čestné prehlásenie, že bol PN, nakoľko na Ukrajine žiadne potvrdenie o tom nedostane. Žalobca mal v súvislosti s dopravnou nehodou vyššie náklady, no v zariadení, v ktorom sa liečil, mu neboli schopní vydať potvrdenie o nákladoch na liečbu. Mal za to, že boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 a priznanie trov žalovanému by bolo v rozpore s dobrými mravmi. 4) Vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich tvrdeniach.

5) Žalovaný vo vyjadreniach uviedol, že žalobca nedokázal k žalobe pripojiť a označiť relevantné dôkazy osvedčujúce jeho nárok. Nedokázal predložiť doklady o tom, že mu reálne ušiel hypotetický zisk. Neboli dané dôvody v zmysle ust. § 257 CSP. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

6) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania, podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. Vo výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel, odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok nedotknutý.

7) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 , keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

8) Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán konania. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú stranu, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je procesný neúspech strany. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t. j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver, ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala. 9) Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, v prípade výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takomto prípade musí súd rozhodnúť v situácii tzv. dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. 10) Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania ušlého zisku. Odvolací súd sa plne v tejto otázke stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie (ods. 28) a mal za to, že nebol spoľahlivo preukázaný ušlý zisk žalobcu, t. j. žalobca neuniesol v tejto otázke dôkazné bremeno.

11) Pokiaľ žalobca poukazoval na ust. § 257 CSP, súd nevidel také dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu, pre ktoré by nemal žalovanému priznať náhradu trov konania. Žalobca ani nevysvetlil, v čom videl priznanie trov žalovanému v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že žalobca nie je občanom Slovenskej republiky, automaticky neznamená, že sú dané dôvody, pre ktoré by nemal byť zaviazaný na úhradu trov konania v prípade, ak v spore nepreukázal svoje tvrdenia a bol neúspešný.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko mal žalovaný v odvolacom konaní úspech, má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .