Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-185-2016.pdf
PDF · 97.02 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/185/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: Z. E., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX F. L. Č.. XXX, adresa pre doručovanie: XXX XX V.. XXX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o neplatnosť úverovej zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, je neplatná.
II. Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike, na účet tunajšieho súdu, súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 99,50 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 27. 4. 2016 domáhal, aby súd určil neprijateľné zmluvné podmienky Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 4. 2014. Jednalo sa najmä o neprijateľnosť Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 4. 2014, ustanovenia čl. 8, bod 8.1 - Dohoda o poskytovaní služieb - Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 4. 2014, ustanovenia čl. 14, bod 14.1 - Sankcie - všeobecné obchodné podmienky Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 4. 2014, Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 4. 2014, s tým, že tieto neprijateľné zmluvné podmienky Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 4. 2014 sú neplatné. Ďalej sa domáhal, aby súd rozhodnutím určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 4. 2014 vzhľadom na to, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a teda neobsahuje všetky náležitosti, ako by mala v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, tak úver vyplývajúci z tejto Zmluvy o revolvingovom úvere, je bez úrokov a poplatkov. Na pojednávaní konanom dňa 17. 4. 2018 žalobca požiadal súd o zmenu žalobného návrhu tak, aby súd rozhodol, že celá Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je neplatná.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne. Trval na tom, že všetky dojednané podmienky sú platné, pričom po zmene petitu žaloby, v podaní zo dňa 11. 6. 2018 uviedol, že namieta nehospodárnosť vedenia konania o zmenenom návrhu, ale aj nesplnenie zákonnej podmienky pre vedenie akéhokoľvek konania tak, ako ju definuje § 131 Civilného sporového poriadku, teda existencia ohrozeného alebo porušeného práva, ktorého ochrana sa uplatňuje podaním žaloby. Bez toho, aby bola splnená uvedená zákonná
podmienka, nie je možné prejednávať žiadny spor a rozhodovať o ňom, nakoľko ide o postup zhodný s tým, kedy sa koná bez návrhu, hoci je podľa zákona potrebným. K postupu uzatvorenia zmluvy uviedol, že dňa 7. 4. 2014 žalobca predložil žiadosť o schválenie úveru vo výške 1500,- eur v dobe splatnosti 36 mesiacov a s výškou splátky 85,15 eura. Žiadosť o úver predložil na tlačive označeného ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluva o revolvingovom úvere, ktorého súčasťou sú aj zmluvné dojednania k zmluve o revolvingovom úvere. Podľa článku 2, bod 2.1 zmluvných dojednaní Zmluva o RÚ sa uzatvára na predtlačenom formulári Veriteľa. Vyplnená Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 je návrhom na uzatvorenie Zmluvy o RÚ. Zmluva o RÚ je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. Dlžník vyplní do formulára Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere ním požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti Dlžníka splácať úver výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany Veriteľa. Žiadosť o úver podaná žalobcom predstavuje z právneho hľadiska žiadosť/ návrh o úver, pričom konkrétne podmienky úveru sa môžu po vyhodnotení schopnosti žiadateľa zmeniť. Uvedené ustanovenie bolo súčasťou samotnej žiadosti o úver, keďže zmluvné dojednania sú inkorporované do jej obsahu prostredníctvom článku 13 žiadosti/ zmluvy. Reálne svedčí o tom aj fakt, že žalobcovi bol schválený úver v nižšej sume, tento úver prevzal a začal splácať. Súd ďalej požadoval oznámiť a preukázať, v akej výške bol poskytnutý úver, koľko a kedy z neho žalobca splatil. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Žalobcovi bol poskytnutý úver v sume 1290,- eur, a to v časti 1098,34 eura vyplatený v prospech jeho účtu a v časti 191,66 eura započítaním s pohľadávkou žalovaného podľa dohody o poskytnutí služby. Žalobca celkovo uhradil 1455,77 eura, pričom úhrady vykonával prostredníctvom zamestnávateľa a prostredníctvom subjektu Prvá oddlžovacia spoločnosť, s.r.o.
3. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 4. 2014, všeobecné podmienky a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Súd poukazuje na Uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010 (Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,
spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.) ako aj na Rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009 (Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.).
5. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
6. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
7. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
8. Podľa § 3 OZ, účinný k 25. 4. 2014, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 43a ods. 1 a 2 veta prvá OZ, (1) Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. (2) Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
Podľa § 43c ods. 1 a 2 veta prvá OZ, (1) Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. (2) Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.
Podľa § 44 ods. 2 veta prvá OZ, Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.
Podľa § 46 ods. 1 OZ, Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa § 40 ods. 1 OZ, Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoSÚ), účinný k 25. 4. 2014, (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 veta prvá cit. zák., Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
9. Podľa názoru súdu, s poukazom na § 44 ods. 2 veta prvá OZ, nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, nakoľko návrh zmluvy podpísaný žalobcom dňa 7. 4. 2014 (časť 5. Žiadosti / Zmluvy) nebol žalovaným akceptovaný. Žalovaný vyplnil časť 6. Žiadosti / Zmluvy s novým návrhom na výšku úveru, RPMN, úroku, výšky mesačnej splátky, revolvingu, t. j. všetky podstatné náležitosti boli iné, ako v časti 5. Žiadosti / Zmluvy požadoval žalobca. Podľa § 44 ods. 2 OZ teda žalovaný predostrel nový návrh na uzatvorenie zmluvy, nakoľko nesúhlasil s návrhom žalobcu podľa vyplnenej časti 5. Žiadosti / Zmluvy. Návrh žalovaného z 25. 4. 2014 obsahoval v časti 6. Žiadosti (zmluvy) dodatky, ktoré úplne menili podmienky poskytnutia úveru, teda žalovaný odmietol pôvodný návrh zmluvy žalobcu a návrh žalovaného uvedený v časti 6. Žiadosti / Zmluvy sa považuje za nový návrh, ktorý už žalobca nepodpísal. Týmto postupom nebola dodržaná písomná forma zmluvy a preto je táto neplatná podľa § 40 ods. 1 OZ. Jedná sa o absolútnu neplatnosť, keďže ide o formu právneho úkonu predpísanú zákonom. K poskytnutiu úveru tak došlo z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ (Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.). Vzhľadom k tomu je žalobca povinný vrátiť len sumu, ktorú mu žalovaný reálne vyplatil.
10. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s ohľadom na to, že je zároveň stanovená vo verejnom (všeobecnom) záujme priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), ako aj bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti dovolal. Na absolútnu neplatnosť súd prihladia ex offo, t. j. musí sa ňou zaoberať aj bez návrhu. Preto sa súd nestotožňuje s námietkami, ktoré žalovaný vyjadril vo svojom poslednom písomnom vyjadrení zo dňa 11. 6. 2018 uvedené v bode 2. tohto odôvodnenia. Keďže zmluva je ako celok absolútne neplatná, súd sa potom nezaoberal jednotlivými dohodnutými zmluvnými podmienkami, čo by bolo nehospodárne.
11. Súd vo veci rozhodol aj napriek neprítomnosti strán sporu, ktoré sa napriek predvolaniu na pojednávanie nedostavili a nevyužili tak možnosť argumentovať pred súdom. Takýmto postupom im preto súd nemohol odňať právo konať pred súdom. Navyše žalovaný súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
12. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
13. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom žalobca bol v konaní plne úspešný. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
14. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu súd rozhodol podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
15. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá cit. zák., Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Podľa § 4 ods. 2 písm. u/ cit. zák., Od poplatku sú oslobodení spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
Podľa § 6 ods. 1 veta prvá cit. zák., Sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.
Podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, je súdny poplatok za žalobu ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi 99,50 eura.
16. Keďže žalobca bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený zo zákona a bol v konaní úspešný, poplatková povinnosť prechádza na žalovaného ako neúspešnú stranu sporu. V prejednávanom prípade je súdny poplatok určený pevnou sumou a to 99,50 eura, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť Slovenskej republike, na účet tunajšieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.