Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/305/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Michaely Královej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F. M., nar. XX.XX.XXXX a V. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, obe bytom u matky, deti rodičov: matka

- L. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom O. nám. č. 9, V., korešpondenčná adresa K. XX, XXX XX V., toho času X. K. XX, XXXXX D., F. (F.), Z. republika, občianka Slovenskej republiky, zast.: JUDr. Ľudomír Voloch, advokátom so sídlom Robotnícka 9, 831 03 Bratislava a otec - E. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom E. 1, XXX XX V., toho času G. XX T. I. N. G F. kráľovstvo X. V. a F. írska, občan Slovenskej republiky, zast.: Mgr. Martin Hurtaj, advokátom so sídlom Štefániková 15, 949 01 Nitra, IČO: XX XXX XXX, v konaní o návrh matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.05.2018, č.k. 22P/95/2017-90, takto

rozhodol:

Odvolanie otca sa o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 28.05.2018, č.k. 22P/95/2017-90 rozhodol, že konanie nezastavuje.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, bodom 16, čl. 3, čl. 4 ods.1, čl. 5, čl. 6, čl. 7 nariadenia ES č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len ako „Nariadenie o výživnom“), § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), a vecne tým, že v danom prípade ide o kompetenčné vymedzenie právomoci súdu štátu obvyklého pobytu, ktoré znamená oprávnenie a tomu zodpovedajúcu povinnosť prejednať vec pod svojou jurisdikciou. Súd prvej inštancie v konaní ustálil, že obvyklý pobyt otca je vo X. kde by prípadné konanie o zvýšenie výživného vzhľadom na chýbajúce väzby maloletých detí k danému štátu ako aj ich fyzickú neprítomnosť nebolo v ich záujme. Čo sa týka voľby právomoci súdu v zmysle čl. 4 Nariadenia o výživnom, súd prvej inštancie uviedol, že túto možnosť otec odmietol. Súd prvej inštancie ďalej pri posudzovaní relevantnosti námietky nedostatku právomoci neprihliadal izolovane len na terajšie fyzické zdržovanie sa maloletých detí v Z., avšak zobral v úvahu aj to, že obe maloleté deti majú aj naďalej na území Slovenskej republiky evidovaný trvalý pobyt, svedčiaci o úmysle nepretrhnúť väzbu so Slovenskou republikou, majú tu svojich lekárov, a to nie len špecialistov, ale aj pediatra, plnia si na území Slovenskej republiky povinnú školskú dochádzku (aj keď len formou rozdielových skúšok), počas pobytu na území Slovenskej republiky sa zdržiavajú v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky a majú tu široké rodinné väzby. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že maloleté majú na území Slovenskej republiky vytvorené zázemie pre prípadný trvalý návrat. Súd prvej inštancie okrem iného skúmal aj podmienky na strane matky ako osoby, ktorej boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti. Okrem skutočnosti, že matka je naďalej na Slovensku prihlásená k trvalému pobytu, má tu majetok, súd prvej inštancie prihliadal na jej neznalosť talianskeho jazyku, pričom matka neovláda taliansky jazyk na takej úrovni, aby mohla bez zbytočne

neúmerného finančného zaťaženia účinne chrániť záujmy maloletých detí pred talianskym súdom. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že maloleté deti sa zdržiavajú v súčasnosti v Z. a teda tento štát možno z istých hľadísk považovať za aktuálny štát ich obvyklého pobytu. Súd prvej inštancie i napriek uvedenému dospel k záveru, že maloleté deti majú aj vzhľadom na ich terajšie prevažné bydlisko mimo územia Slovenskej republiky naďalej dostatočnú a úzku väzbu so Slovenskou republiku, na to, aby sa mohla matka domáhať účinnej ochrany ich práv a prejednanie veci slovenským súdom je plne v záujme maloletých detí. Nakoľko sa jedná o výnimočný prípad, súd prvej inštancie dospel k záveru, že neprichádzalo do úvahy pri posudzovaní právomoci postupovať podľa čl. 3, 4, 5 a 6 Nariadenia o výživnom, ale boli splnené podmienky na uplatnenie právomoci založenej na forum necessitatis podľa bodu 16 preambuly Nariadenia o výživnom, pričom prejednanie zvýšenia výživného na slovenskom súde je vzhľadom na špecifické a výnimočné okolnosti prípadu v najlepšom záujme maloletých detí. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie si založil podľa čl. 7 Nariadenia o výživnom právomoc vo veci konať a rozhodnúť, na základe čoho súd prvej inštancie námietku otca vyhodnotil ako nedôvodnú a konanie z dôvodu nedostatku právomoci nezastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie otec žiadajúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 zmenil tak, že konanie o návrhu matky zastaví. Súdu prvej inštancie vytkol, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ . Mal za to, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s Nariadením o výživnom. Tvrdil, že súd prvej inštancie si nemohol založiť právomoc podľa čl. 7 Nariadenia o výživnom, keď je daná právomoc súdov iných členských štátov podľa čl. 3 Nariadenia o výživnom. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ je daná právomoc sudov podľa čl. 3 Nariadenia o výživnom, t.j. podľa obvyklého pobytu účastníkov, tak potom nie je možné založiť právomoc podľa čl. 7 Nariadenia o výživnom, či bodu 16 preambuly Nariadenia o výživnom, t.j. podľa fórum necessitatis. Pre úplnosť uviedol, že čl. 7 a bod 16 preambuly Nariadenia o výživnom zakotvujú to isté, t.j. forum necessitatis a preto tieto ustanovenia nie je možné aplikovať oddelene. Pozornosť odvolacieho súdu upriamili na svoj obvyklý pobyt vo X. V., ako aj na obvyklý pobyt maloletých detí v Z.. Bol toho názoru, že Nariadenie o výživnom určuje právomoc výlučne podľa obvyklého pobytu, teda neumožňuje žiadne úvahy súdu o výnimočnosti, či väzbách maloletých detí na krajinu pôvodu, to umožňuje len forum necessitatis podľa čl. 7 Nariadenia o výživnom, ktorého aplikácia prichádza do úvahy jedine vtedy, ak žiadny členský štát nemá právomoc konať podľa čl. 3 Nariadenia o výživnom, čo však nie je tento prípad. Záverom uviedol, že podľa čl. 46 Nariadenia o výživnom má matka v Z. a vo X. V. právo na bezplatnú právnu pomoc pri všetkých úkonoch spojených s konaním o zvýšenie výživného, vrátane práva na bezplatného tlmočníka.

4. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a dospel k záveru, že odvolanie otca je potrebné ako neprípustné odmietnuť.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

7. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a/ zastavení konania, b/ odmietnutí podania vo veci samej, c/ odmietnutí žaloby na obnovu konania, d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e/ zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g/ zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h/ zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l/ zabezpečení dôkazného prostriedku, m/ nároku na náhradu trov konania, n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

8. Predtým, než začne odvolací súd na základe podaného odvolania konať vo veci samej, tak musí skúmať, či odvolanie spĺňa všetky podmienky prípustnosti odvolania požadované zákonom, t.j. či je

podané v lehote, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má všetky predpísané náležitosti. Ak odvolací súd zistí, že nie je splnená niektorá z podmienok odvolania, musí odvolanie odmietnuť bez ďalšieho vecného prejednania odvolania.

9. V danej veci odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nezastavení konania podal otec. V zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 355 ods. 2 je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, len ak to zákon pripúšťa. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie zakotvuje ustanovenie § 59 CMP, § 357 CSP, ktoré uvádza taxatívny výpočet uznesení, ktoré strana sporu (v civilnom mimosporovom konaní účastník konania) môže napadnúť odvolaním. Nakoľko v ustanoveniach § 59 a § 357 absentuje možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nezastavení konania, odvolací súd na podané odvolanie otca neprihliadal.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne poučil účastníkov konania o možnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu o nezastavení konania. Nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o práve podať odvolanie však nemôže priznať účastníkovi konania viac práv, ako mu priznáva zákon. Keďže podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení odvolanie otca smeruje proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je, odvolací súd odvolanie otca podľa § 386 písm. c/ odmietol.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .