Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/62/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci obžalovaného L. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 10.1.2018, č. k. 16T/84/2016-791, na verejnom zasadnutí dňa 20.9.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného L. B., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa 10.1.2018, č. k. 16T/84/2016-791 rozhodol tak, že obžalovaného L. B. uznal za vinného, že dňa 13.2.2016 v čase okolo 12:00 hodiny na ceste číslo 61 v úseku cesty v km 74, po predchádzajúcom použití alkoholických nápojov, kde v čase o 12,42 hod. bola obžalovanému prostredníctvom prístroja ALCOTEST 7410, ARKN 0224, nameraná hodnota 1,07 mg/l, čo predstavuje v prepočte 2,23 promile alkoholu v krvi, viedol motorové vozidle zn. Chrysler Grand Voyager, EČV: PN-726CR, smerom z obce Drahovce do mesta Piešťany a pri jazde z pohľadu vodiča ako predchádzal pred ním idúce vozidlo prešiel do protismeru, čím porušil ustanovenie § 4 odsek 2 písmeno c), § 9 s poukazom na § 137 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno c), písmeno k) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, hoci sa predtým dostatočne nepresvedčil, či je tento jazdný pruh voľný a pokračoval v jazde v tomto pruhu až pokým prednou časťou svojho vozidla narazil do proti idúceho motorového vozidla zn. TOYOTA RAV4, EČV: PN193CJ, so štvorčlennou posádkou vozidla idúcou z mesta Piešťany smerom do Drahoviec, ktoré v tom čase viedla M. M., ktorá pri dopravnej nehode utrpela ťažkú ujmu na zdraví a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre s drobnou rankou na ľavej strane čela, pomliaždenie hrudnej steny a pľúc 9., 10. segment vľavo s minimálnym fluidothraxom vľavo, zlomeninu priečneho výbežku 2. - 4. driekového stavca vľavo a 4. driekového stavca vpravo, zlomeninu krížovej kosti vpravo až ku kostrči, zlomeninu bedrovej kosti vľavo, zlomeninu symfýzy a oboch dolných ramien lonovej kosti, zlomeninu panvového krku, zlomeninu striešky bedrového kĺbu vľavo s vykĺbením ľavej stehennej kosti z bedrového kĺbu, zlomeninu stehnovej kosti pod hlavicou - subkapitačná zlomenina s posunom kostných úlomkov a luxáciou - vykĺbením, otvorenú trieštivú zlomeninu pravého jabĺčka, pomliaždenie mäkkých tkanív a krvný výron v oblasti členka ľavej dolnej končatiny bez úrazových zmien na kostnom skelete s dobou liečenia minimálne 6 mesiacov, na sedadle spolujazdca sedela T. M., ktorá pri dopravnej nehode utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív tváre - nosa, pomliaždenie prednej hrudnej steny v oblasti ľavého prsníka s masívnym hematómom, pomliaždenie s krvným výronom v oblasti ľavého ramena bez úrazových zmien na kostnom skelete, pomliaždenie a podvrtnutie ľavého zápästia bez úrazových zmien na kostnom skelete, pomliaždenie s odreninou kože v oblasti ľavého predkolenia s dobou liečenia 1 mesiac, na zadných sedadlách sedeli mal. O. M., nar. XX.X.XXXX, ktorá pri dopravnej nehode utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív tváre - pravej strany čela s odreninou kože, ranku asi 0,5 cm na pravej strane nosa, zlomeninu dolného konca - epifýzy vretennej kosti ľavej hornej končatiny s posunom kostných úlomkov s dobou liečenia 1 mesiac a mal. U. M., nar. XXXX, ktorá pri dopravnej nehode neutrpela žiadny úraz,

vo vozidle Chrysler Grand Voyager sedel ako spolujazdec L. B., ktorý utrpel otras mozgu ľahkého charakteru, zlomeninu nosových kostí bez posunu kostných úlomkov, podvrtnutia krčnej chrbtice bez čerstvých úrazových zmien na kostnom skelete stavcov, pomliaždenie mäkkých tkanív prednej steny hrudníka bez úrazových zmien na kostnom skelete, pomliaždenie mäkkých tkanív ľavého ramena bez úrazových zmien na kostnom skelete, pomliaždenie mäkkých tkanív ľavého stehna bez úrazových zmien na kostnom skelete s dobou liečenia 3 týždne a vzadu na sedadle sedel P. P., ktorý utrpel otras mozgu ľahkého charakteru s pomliaždením a krvným výronom v oblasti ľavej očnice a nosa, pomliaždenie mäkkých tkanív hrudníka vpravo bez úrazových zmien na kostnom skelete stavcov, pomliaždenie mäkkých tkanív ľavej strany drieku a v oblasti panvy bez úrazových zmien na kostnom skelete s dobou liečenia 3 týždne, poškodením osobného motorového vozidla Chrysler Grand Voyager, EČV: PN-726CR, vznikla poškodenému L. M. škoda najmenej 1.264,- Eur a poškodením vozidla TOYOTA RAV4, EČV: PN193CJ, poškodenej M. M.koda vo výške 6.813,00 Eur, pričom obžalovaný viedol motorové vozidlo a to aj napriek tomu, že mu bol rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2T/28/2012 zo dňa 6.11.2012, právoplatným dňa 6.11.2012, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá do 06.11.2018, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t. j. porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona o cestnej premávke, maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil čo aj z nedbanlivosti inému ublíženie na zdraví a väčšiu škodu na cudzom majetku, čím spáchal v jednočinnom súbehu prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona, prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona. Za to bol odsúdený podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), § 37 písmeno h), písmeno m), § 38 odsek 2, odsek 4, § 41 odsek 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 5 Trestného zákona, § 43 Trestného zákona, sa mu uložil ďalší trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na doživotie. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaný L. B. zaväzuje nahradiť poškodeným 1. O. M., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko M. XX, P., škodu vo výške 1.236,20 €, 2. T. M., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko M. XX, P., škodu vo výške 971,30 €, 3. M. M., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko M. XX, P., škodu vo výške 13.686,50 €, 4. L. B., nar. XX.XX.XXXX v P., trvalé bydlisko P., prechodne A. B. XX/XX, P., škodu vo výške 1.589,40 €, 5. P. P., nar. XX.X.XXXX v P., trvalé bydlisko E. XXX/X, Y., škodu vo výške 1.236,20 €, 6. L. M., nar. XX.XX.XXXX v P., trvalé bydlisko E. č. XX, škodu vo výške 1.264 Eur, 7. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 701,03 Eur, 8. Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36 284 831, škodu vo výške 12.193,33 Eur a 9. Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, škodu vo výške 611,90 Eur. Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku bola poškodená M. M., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko M. XX, P. a L. M., nar. XX.XX.XXXX v P., trvalé bydlisko E. č. XX, so zvyškom svojich nárokov na náhradu škody odkazujú na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný a to proti všetkým jeho výrokom a proti konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. V odvolaní, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaný uviedol. Proti rozsudku obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podáva odvolanie. Odvolanie podáva proti výroku rozsudku v celom jeho rozsahu z týchto dôvodov: I. Existujú chyby konania (§ 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) Ako obžalovaný mám za to, že Okresný súd Piešťany (ďalej len OS PN ), nemohol konať a vyniesť rozsudok v mojej neprítomnosti. Tým, že tak OS PN konal odňal mi možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam. Boli porušené ustanovenia zákona, ktorými sa má zabezpečiť právo obhajoby.

II. Uložený trest je neprimeraný (§ 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku). Pri ukladaní trestu sa uplatňujú viaceré zásady, ktoré je potrebné zohľadňovať. Jednou z týchto zásad je aj zásada primeranosti trestu. Zásada primeranosti trestu vyžaduje, aby súd pri ukladaní trestu

vychádzal z povahy a nebezpečnosti činu pre spoločnosť, osobnosti páchateľa a následkov spáchaného činu. Trest odňatia slobody je najzávažnejším zásahom do osobnej slobody človeka. Preto je potrebné veľmi opatrne a citlivo skúmať, či uloženie takéhoto trestu splní svoj účel. Každé ukladanie trestu je potrebné prísne individualizovať, na čo má súd k dispozícii v Trestnom zákone niekoľko inštitútov. V tomto prípade trest odňatia slobody na 3 roky nepodmienečne podľa môjho názoru nie je adekvátny zistenému skutkovému stavu kvalifikovanému ako prečin a okolnostiam ukladania úhrnného trestu. Základná trestná sadzba za trestný čin uvedený v § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona je 1 až 5 rokov. Základná trestná sadzba za trestný čin uvedený v § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona je odňatie slobody až na dva roky. Základná trestná sadzba za trestný čin uvedený v § 289 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona je odňatie slobody až na dva roky. Ako obžalovaný som sa priznal a oľutoval skutok. Uložený trest považujem za neprimeraný, pretože je príliš prísny. Uložený trest nebol uložený v takej výmere, ktorá je v súlade s hľadiskami určenými v zásadách pre ukladanie trestu podľa § 34 Trestného zákona. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Okrem odňatia slobody na 3 roky mi súd uložil aj doživotný zákaz činnosti vedenia motorového vozidla akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, Mám za to, že zákaz činnosti spolu s trestom odňatia slobody na 3 roky nepostihuje mňa ako páchateľa, ale postihuje moju rodinu a moje blízke osoby.

III. Rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodených na náhradu škody je v rozpore so zákonom, pretože vykonaním dokazovaním nemal súd zistený skutkový podklad, dôvodnosť a výšku nároku, ktorý si poškodení uplatňovali. V ostatnom sa pridržiavam písomných vyjadrení obhajcu založených v spise.

Vzhľadom k uvedenému navrhujeme, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 10.1.2017, č. k. 16T/84/2016 v trestnej veci proti obž. L. B., zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného odvolania a zistil nasledovné. Konanie pred súdom prvého stupňa, konkrétne vykonanie hlavného pojednávania, ktorého zákonnosť je aj predmetom odvolania obžalovaného, vyhodnotil odvolací súd tak, že hlavné pojednávanie vykonal okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a zároveň postupom okresného súdu neboli porušené práva obžalovaného na obhajobu, ani jeho právo na spravodlivý súdny proces. Okresný súd vykonal dokazovanie, o výsledky ktorého oprel rozhodnutie o vine a treste, na hlavnom pojednávaní

v neprítomnosti obžalovaného podľa ustanovenia § 255 ods. 2 Trestného poriadku. Na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného boli pritom splnené všetky zákonné podmienky, ktoré na takýto postup vyžaduje . Tak ako to uviedol prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, obžalovaný bo na hlavné pojednávanie dňa 10.1.2018 riadne a včas predvolaný a tohto sa nezúčastnil. Na obžalovaného sa nevzťahovala žiadna z podmienok uvedených v ust. § 252 odsek 3 Trestného poriadku, ktorá by vylúčila možnosť konať v jeho neprítomnosti, lebo obžalovaný nebol je vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody, horná hranica trestného činu, pre ktorý bol trestne stíhaný neprevyšuje desať rokov a v prípade obžalovaného nešlo ani o prípad povinnej obhajoby (§ 37 Tr. por.). Zároveň bola splnená aj materiálna podmienka, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť v jeho neprítomnosti, lebo obžalovaný sa k veci v prípravnom konaní riadne vyjadril a jeho ďalší výsluch už nebol potrebný. Rovnako boli v prípravnom konaní dodržané ustanovenia k vyšetrovaní. Obžalovaný svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní neospravedlnil takým spôsobom, aby ho mohol súd akceptovať, teda nepreukázal, že by jeho zdravotný stav mu neumožňoval účasť na hlavnom pojednávaní bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Popisu rozhodujúcich skutočností, ktoré za vzťahujú k vykonaniu hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného, sa veľmi podrobným spôsobom venoval prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd považuje túto časť odôvodnenia napadnutého rozsudku za vyčerpávajúcu a vecne správnu, preto na ňu na tomto mieste poukazuje, bez potreby jej opakovania. Správnosť postupu prvostupňového súdu overil krajský súd v odvolacom konaní tak, že sám doplnil dokazovanie. Od ošetrujúcej lekárky obžalovaného, ktorá mu mala vystaviť potvrdenie o jeho práceneschopnosti v čase konania hlavného pojednávania, odvolací súd vyžiadal poskytnutie informácie, či obžalovanému bolo vystavené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, či jeho pracovná neschopnosť trvala aj dňa 10. 1. 2018 a či obžalovaný bol vyšetrený v ambulancii v období po 24. 11. 2017 ak áno, s akým výsledkom. Na túto žiadosť ošetrujúca lekárka tunajšiemu súdu odpovedala tak, že dočasná práceneschopnosť obžalovaného nebola zaevidovaná na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny z toho dôvodu nenadobudla účinnosť, takže obžalovaných dňa 10. 1. 2018 nebol práceneschopný. Ďalej uviedla, že obžalovaný bol v ich ambulancii vyšetrený 24. 11. 2017 a potom a 6. 4. 2018 pre psychické ťažkosti a bolesti chrbta. z uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd postupoval správne, keď rozhodol o vykonaní hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného. Preto odvolací súd považuje túto časť odvolania obžalovaného za nedôvodnú. Ďalším odvolacím dôvodom, ktorý obžalovaný uplatnil bolo, že uložený trest je neprimeraný, pretože je príliš prísny. Podľa názoru obhajoby nebol uložený trest v takej výmere, ktorá je v súlade s hľadiskami určenými v zásadách pre ukladanie trestu podľa § 34 Trestného zákona. Zdôraznil, že okrem trestu odňatia slobody mu súd uložil aj doživotný zákaz činnosti vedenia motorového vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, pričom tieto uložené tresty nepostihujú iba obžalovaného ako páchateľa, ale postihujú aj jeho rodinu aj jemu blízke osoby. Výroky o trestoch odôvodnil prvostupňový súd veľmi podrobne v písomnom vyhotovení svojho rozsudku a to na strane 18 až 21. Veľmi podrobne rozviedol úvahy po tom, ktoré skutočnosti a ktoré zákonné hľadiská bral do úvahy pri rozhodovaní o treste, jeho druhu, výmery a spôsobe výkonu. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový súd posúdil všetky relevantné skutkové okolnosti, ktoré vyhodnotil citlivo a logicky ak aplikoval na ne adekvátne právne úvahy.

K nim krajský súd iba dodáva, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste. Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiadúce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické. Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov, a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Súd prvého stupňa pri ukladaní vyššie uvedených trestov vychádzal zo spojenia a vzájomnej vyváženosti oboch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. Pokiaľ ide o konkrétne úvahy nad druhom a výškou uložených trestov a spôsobu ich výkonu, odvolací súd v plnej miere odkazuje na správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k výrokom o treste, ktoré si v plnom rozsahu osvojil. Námietku odvolateľa, že uložený trest doživotného zákazu vedenia motorového vozidla dopadne nielen na obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti, ale aj na jeho blízkej osoby, nepovažuje odvolací súd za relevantnú, hoci je pravdivá. Uvedené následky sú však nevyhnutné na naplnenie účelu trestu, ktorý v tomto prípade spočíva najmä v ochrane spoločnosti preto obžalovaným ako vodičom a páchateľom trestnej činnosti. Poslednou odvolacou námietkou obžalovaného bolo, že výroky o náhrade škody sú nesprávne, pretože vykonaným dokazovaním nemal súd zistený skutkový podklad, dôvodnosť a výšku nároku, ktorý si jednotliví poškodení uplatňovali. Túto svoju námietku však odvolateľ ďalej nijako bližšie nekonkretizoval. Po preskúmaní trestného spisu a odôvodnenia prvostupňového rozsudku, dospel odvolací súd k záveru, že všetky nároky na náhradu škody, ktoré boli priznané napadnutým rozsudkom, vychádzali zo správne zisteného skutkového stavu. Jednotliví poškodení si včas a riadnym spôsobom uplatnili svoje nároky na náhradu škody, ktoré zdokladovali v rozsahu potrebnom na rozhodnutie prvostupňového súdu v trestnom konaní. Preto aj táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Na základe vyššie uvedených zistení dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného je v celom rozsahu nedôvodné a preto ho podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.