Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_22Cb-111-2016.pdf
PDF · 102.04 KB
No categories available
22Cb/111/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v sporovej veci žalobcu: GLÓRIA s.r.o., so sídlom Moyzesova 58, 080 01 Prešov, IČO: 36 720 682, právne zastúpený: JUDr. Daniel Boľanovský, advokát so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanému: 1. Technické služby Mesta Prešov, a.s., so sídlom Bajkalská 33, 080 01 Prešov, IČO: 31 718 914, právne zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, 2. Mesto Prešov, so sídlom Mestský úrad, Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, právne zastúpený: JUDr. Peter Ličák, advokát so sídlom Záhradná 19/468, 082 12 Kapušany, o zdržanie sa nekalosúťažného konania, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade sú p o v i n n í zdržať sa nekalosúťažného konania spočívajúceho vo vyrubovaní a účtovaní poplatku označeného ako „Služby poskytované prevádzkovateľovi pohrebnej služby na pohrebisku“ v sume 90 eur s DPH.
II. Žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade sú p o v i n n í zdržať sa nekalosúťažného konania spočívajúceho vo vyrubovaní a účtovaní poplatku označeného ako „Povolenie k vstupu pohrebnej služby na pohrebisko“ v sume 35 eur s DPH.
III. Žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.1.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade zdržať sa nekalosúťažného konania, spočívajúceho v účtovaní poplatku označeného ako “Služby poskytnuté prevádzkovateľovi pohrebnej služby na pohrebisku” v sume 90 eur s DPH a poplatku označeného ako “Povolenie k vstupu pohrebnej služby na pohrebisko v sume 35 eur s DPH.
2. V žalobe tvrdil, že žalovaný ako mestská obchodná spoločnosť vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti technických služieb na území mesta Prešov, vrátane prevádzky pohrebísk na území Prešova a prevádzkovania pohrebnej služby. Prevádzkovanie pohrebiska žalovaným zahŕňa správu cintorína a iné činnosti súvisiace so správou a údržbou cintorína. V rámci prevádzkovania pohrebiska žalovaný v 1. rade účtuje poplatky za správu cintorína a za jednotlivé úkony pri správe cintorína a pohreboch, resp. užívaní cintorína inými subjektmi. Pokiaľ žalovaný alebo iná súkromná spoločnosť organizuje a vykonáva pohreb na cintorínoch v správe žalovaného, je povinná zaplatiť za služby žalovanému poplatky, ktoré sú stanovené cenníkom a schválené všeobecne záväzným nariadením mesta Prešov. V roku 2011 zaviedol žalovaný v 1. rade do cenníka služieb účtovaných pohrebným službám aj poplatok označený a “Služby poskytnuté prevádzkovateľovi pohrebnej služby na pohrebisku” v sume 90 eur
s DPH a poplatku označeného ako “Povolenie k vstupu pohrebnej služby na pohrebisko v sume 35 eur s DPH. Tieto poplatky sú účtované len súkromným pohrebným službám a nie pohrebnej službe, ktorú prevádzkuje samotný žalovaný, ktorý má okrem prevádzkovania pohrebiska aj vlastnú pohrebnú službu. Z uvedeného dôvodu je žalobca toho názoru, že žalovaný zjavne zvýhodňuje seba a svoju pohrebnú službu, čím majú ostatné subjekty značnú nevýhodu v postavení na trhu pohrebných služieb a sú diskriminovaní v podnikaní, a tým sa dopúšťa nekalosúťažného konania.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v priebehu sporu predložil podnet na prešetrenie správania spoločnosti Technické služby mesta Prešov, a.s. zo dňa 27.5.2013, predbežné závery Protimonopolného úradu SR zo dňa 5.8.2013, vyjadrenie Protimonopolného úradu SR zo dňa 30.9.2013, faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 22.2.2018.
4. Žalovaný v 1. rade s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Vzniesol námietku nedostatku svoje pasívnej legitimácie, keďže žalovaný v 1. rade na výber týchto poplatkov nemá dosah.
5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 5.6.2017 navrhol, aby súd pripustil pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného, a to Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646. Uznesením č.k. 22 Cb/111/2016 zo dňa 26.4.2018 súd jeho návrhu vyhovel a pripustil, aby do konania ako žalovaný v 2. rade vstúpil ako žalovaný v 2. rade Mesto Prešov.
6. Žalovaný v 2. rade k podanej žalobe uviedol, že namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu a žiada žalobu voči nemu zamietnuť, keďže on tieto poplatky neúčtuje. Zároveň uviedol, že výber týchto poplatkov je v súlade so zákonom a problém nastáva iba vtedy, ak žalovaný v 1. rade neúčtuje poplatky aj sebe.
7. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 19.9.2018 za účasti štatutárnych zástupcov žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného v 1. rade. Právny zástupca žalovaného v 2. rade ani žalovaný v 2. rade sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, súd preto prejednal vec v jeho neprítomnosti, nakoľko mal za to, že sú splnené podmienky pre prejednanie veci bez jeho účasti, s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti civilného procesu. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému v 2. rade doručené dňa 22.8.2018 spolu s výzvou na zvolenie si právneho zástupcu. Právneho zástupcu si žalovaný v 2. rade zvolil dňa 4.9.2018, navyše právny zástupca žalovaného v 2. rade študoval spis v informačnom centre tunajšieho súdu dňa 6.9.2018, preto nemohlo uniknúť jeho pozornosti, že je nariadený termín pojednávania na deň 19.9.2018.
8. Pri rozhodovaní sa súd oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov, a to podnetom na prešetrenie správania spoločnosti Technické služby mesta Prešov, a.s. zo dňa 27.5.2013, predbežnými závermi Protimonolného úradu SR zo dňa 5.8.2013, vyjadrením Protimonopolného úradu SR zo dňa 30.9.2013, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 22.2.2018, mandátnou zmluvou medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, objasnením účtovania medzi strediskami Cintorínske služby a Pohrebníctvo, účtovným dokladom vystaveným žalovaným v 1. rade zo dňa 10.9.2018 a 3.1.2018 a vykonal dokazovanie výsluchom svedka G.. F. P., ktorého navrhol vypočuť žalovaný v 1. rade.
9. Súd zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného v 1. rade na doplnenie dokazovania výsluchom svedka U. a doplnením listinných dôkazov zo strany žalobcu z dôvodu, že spor možno spoľahlivo rozhodnúť aj z predložených listinných dôkazov a odročenie pojednávania by spôsobilo neprimerané prieťahy v konaní, s ohľadom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania a skutočnosť, že žaloba bola podaná ešte v roku 2015 a spravodlivosť, aby bola účinná, by mala byť aj rýchla.
10. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný v 1. rade bol založený zakladateľskou listinou zo dňa 30.11.1995. Jediným zakladateľom tejto spoločnosti je žalovaný v 2. rade, ktorý je jej 100% akcionárom. Činnosť žalovaného v 1. rade je zameraná na poskytovanie služieb verejnoprávneho charakteru, vrátane prevádzky pohrebných a cintorínskych služieb. Žalovaný v 2. rade schválil uznesením mestského zastupiteľstva Prešov všeobecne záväzné nariadenie č. 4/2011, ktorým sa schvaľuje Prevádzkový poriadok pohrebísk vo vlastníctve Mesta Prešov dňa 15.6.2011, s účinnosťou od 2.7.2011. Dňom schválenia žalovaný v 2. rade nesie plnú zodpovednosť za schválený cenník služieb. Žalovaný v 1. rade ako tzv. ako mestská obchodná spoločnosť vykonáva podnikateľskú činnosť v
oblasti technických služieb na území mesta Prešov, vrátane prevádzky pohrebísk na území Prešova a prevádzkovania pohrebnej služby. Prevádzkovanie pohrebiska žalovaným zahŕňa správu cintorína a iné činnosti súvisiace so správou a údržbou cintorína. V rámci prevádzkovania pohrebiska žalovaný v 1. rade účtuje poplatky za správu cintorína a za jednotlivé úkony pri správe cintorína a pohreboch, resp. užívaní cintorína inými subjektmi. Pokiaľ žalovaný alebo iná súkromná spoločnosť organizuje a vykonáva pohreb na cintorínoch v správe žalovaného, je povinná zaplatiť za služby žalovanému poplatky, ktoré sú stanovené cenníkom a schválené všeobecne záväzným nariadením mesta Prešov. V roku 2011 zaviedol žalovaný v 1. rade do cenníka služieb účtovaných pohrebným službám aj poplatok označený ako “Služby poskytnuté prevádzkovateľovi pohrebnej služby na pohrebisku” v sume 90 eur s DPH a poplatku označeného ako “Povolenie k vstupu pohrebnej služby na pohrebisko v sume 35 eur s DPH. Tieto poplatky sú účtované len súkromným pohrebným službám a nie pohrebnej službe, ktorú prevádzkuje samotný žalovaný, ktorý má okrem prevádzkovania pohrebiska aj vlastnú pohrebnú službu. Činnosti ako prepožičanie obradnej miestnosti, reprodukovaná hudba pri obrade, služby obradníka pred a počas obradu, ktoré by v zmysle čl. 14 ods. 9 VZN mali byť obsahom poplatku „Povolenie k vstupu pohrebnej služby na pohrebisko“ vo výške 35 eur s DPH sú účtované samostatne ako jednotlivé služby a dokonca nejednotne, pretože raz sú faktúrované konkurenčnej pohrebnej službe, inokey objednávateľovi pohrebu.
11. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil tak, že medzi žalobcom a žalovanými ide o obchodnoprávny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka a zákona o ochrane hospodárskej súťaže.
12. Podľa § 261 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 261 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník , touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. 14. Podľa § 41 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník , fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len „súťažitelia“), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať.
15. Podľa § 42 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník , zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné konanie (ďalej len „nekalá súťaž“) a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže.
16. Podľa § 44 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník , nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.
17. Podľa § 44 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník , nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) podplácanie, f) zľahčovanie, g) porušenie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.
18. Podľa § 53 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník , osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
19. Podľa § 1 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaže (ďalej len „súťaž“) pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona.
20. Podľa § 39 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, orgány štátnej správy pri výkone štátnej správy, orgány územnej samosprávy pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a orgány záujmovej samosprávy pri prenesenom výkone štátnej správy nesmú zjavnou podporou zvýhodňujúcou určitého podnikateľa alebo iným spôsobom obmedzovať súťaž.
21. Základná úprava hospodárskej súťaže sa nachádza v Ústave SR, v ktorej v čl. 35 odsek 1 štát garantuje právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť a ďalej v čl. 55 odsek 2 právne záväzným spôsobom ustanovuje záujem Slovenskej republiky chrániť a podporovať hospodársku súťaž. Keďže ide o ústavnú normu, zakladá sa ňou povinnosť všetkých štátnych orgánov Slovenskej republiky správať sa tak, aby v relevantných spoločenských vzťahoch chránili a podporovali hospodársku súťaž. Ako vyplýva aj z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, hospodárska súťaž je pre trhovú ekonomiku nevyhnutná.
22. Samotný pojem hospodárska súťaž nie je zákonom definovaný a vzhľadom na mnohorakosť možných situácií vyskytujúcich sa vo vzťahoch medzi podnikateľmi navzájom, či voči spotrebiteľom, ako aj voči štátnym orgánom a ďalším subjektom vyskytujúcim sa na trhu, bolo by kontraproduktívne tento pojem kategorizovať. Hospodárska súťaž je dynamická oblasť a právna úprava jej ochrany nemá slúžiť na obmedzovanie alebo deformáciu vzťahov medzi subjektmi, ktoré v rámci trhu súťažia, má skôr slúžiť ako určitá možnosť pre tých, ktorí v nej majú slabšiu pozíciu, čo je aj prípad žalobcu v predmetnom spore.
23. Obchodný zákonník obsahuje súkromnoprávnu reguláciu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži
- nekalú súťaž. Verejnoprávna rovina je predmetom úpravy predovšetkým v zákone o ochrane hospodárskej súťaže. Tieto dva základné prejavy hospodárskej súťaže nie je možné od seba úplne oddeliť - v určitých momentoch nastáva ich prelínanie. Postih jednotlivých konaní môže vyplývať zároveň z úpravy podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže ako aj z Obchodného zákonníka, pričom v závažných prípadoch môže dôjsť aj k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu napríklad podľa § 250 Trestného zákona (obmedzovanie hospodárskej súťaže), prípade aj podľa § 269 Trestného zákona (poškodzovanie spotrebiteľa).
24. Pojem dobré mravy súťaže je potrebné odlíšiť od všeobecného pojmu dobré mravy tak, ako sa s nimi stretávame v rámci predpisov občianskeho práva. Ich posudzovanie je vždy právnou otázkou, a skutkovou otázkou môže byť len zistenie obsahu konania, ktoré vykazuje rozpor s dobrými mravmi súťaže, posúdenie a výklad právneho predpisu je právnou otázkou. V judikatúre nájdeme aj určitý pokus definovať takéto mravy v rámci súťaže ako „pravidlá a zvyklosti, ktoré sa dodržiavajú v konkurenčnom prostredí a ktoré aj samotní súťažitelia považujú za zodpovedajúce podnikateľskej korektnosti“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, z 29.júla 1994, č. 1Obo 180/94).
25. Konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže nemusí byť zavinené (napr. v prípade zameniteľnosti obchodného mena k takémuto konaniu môže dôjsť aj z čistej nevedomosti o existencii druhého subjektu), stačí naplnenie požiadavky objektívnej spôsobilosti privodiť druhému subjektu ujmu.
26. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
27. Základom sporu je skutočnosť, že žalovaný v 1. rade ako tzv. mestská akciová spoločnosť má výhodnejšie postavenie voči žalobcovi ako súkromnej spoločnosti, z dôvodu, že žalovaný v 2. rade vyrubil poplatky, ktoré účtuje žalovaný v 1. rade, avšak nemusí ich účtovať aj sebe. Pasívna legitimácia
žalovaného v 1. rade je daná tým, že sporné poplatky účtuje a pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade je daná tým, že sporné poplatky vyrubuje, resp. ukladá.
28. Je pochopiteľné a plne v súlade so zákonom, že žalovaný v 2. rade využíva na naplnenie svojho rozpočtu možnosť ukladania poplatkov fyzickým a právnickým osobám. V predmetnej právnej veci však vznikla situácia, že žalovaný v 1. rade, ako správca pohrebísk a súčasne prevádzkovateľ pohrebných služieb tieto poplatky účtuje súkromným spoločnostiam, avšak sebe nie, teda je naplnená požiadavka, objektívnej spôsobilosti privodiť druhému subjektu ujmu.
29. Obchodný zákonník menuje prípady nekalej súťaže len demonštratívne, pričom platí, že nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
30. Na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k presvedčeniu, že žalovaný v 1. rade účtovaním sporných poplatkov a žalovaný v 2. rade vyrubovaním týchto poplatkov sa dopúšťajú vo vzťahu k žalobcovi nekalosúťažného konania a nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže. Žalovaný v 1. rade síce tvrdí, že tieto poplatky účtuje aj sám sebe, ich suma má byť v podstate obsiahnutá v každej jednej položke cenníka - toto tvrdenie je však fakticky nepreukázateľné, smeruje k domnienkam o dvojitom cenníku v oblasti poskytovania pohrebných služieb.
31. Zákon o pohrebníctve nestanovuje, aké poplatky si možno účtovať ani presné kritériá kalkulácie týchto poplatkov, avšak žalovaný v 2. rade má pri aplikácii tohto zákona dbať na to, aby sa zároveň dodržiaval zákon o ochrane hospodárskej súťaže. To znamená, že ak právny predpis umožňuje meste schváliť účtovanie nákladov pre konkurenta spoločnosti, ktorej je 100% vlastníkom, takéto náklady musia byť vždy oprávnené, odôvodnené a transparentné a nesmú viesť k diskriminácii medzi podnikateľmi. Ak tieto kritéria kalkulácia nespĺňa, konanie mesta môže mať zjavne vylučovací efekt - konkurenčné pohrebné služby už nemusia byť spôsobilé ďalej znášať tieto náklady bez toho, aby to nespôsobovalo ujmu ich podnikateľskej činnosti. Takýto prístup žalovaného v 2. rade k aplikácii ustanovení zákona o pohrebníctve by preto mohol viesť k vylúčeniu konkurencie z príslušného relevantného trhu.
32. Aplikácia ustanovení zákona o pohrebníctve, ktorú realizuje žalovaný v 2. rade vyvoláva obavu z obmedzenia hospodárskej súťaže, pretože umožňuje žalovanému v 1. rade získať neadekvátny prospech, ktorý by bez účtovania tohto poplatku spoločnosť nezískala a jeho účtovaním žalovaný v 1. rade získava konkurenčnú výhodu, nakoľko sa jedná o poplatky, ktoré sú účtované iba konkurenčným pohrebným službám. Účtovanie predmetných poplatkov poskytuje spoločnosti Technické služby mesta Prešov, a.s., možnosť vylúčiť svojich konkurentov z trhu a v konečnom dôsledku by to mohlo mať vplyv na cenu, ktorú spotrebitelia zaplatia za jednotlivé služby konkurenčným pohrebným službám, keďže zvýšené náklady konkurentov sa môžu prejaviť vo vyšších cenách za pohrebné služby.
33. Možno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že v dôsledku účtovania sporných poplatkov dochádza k negatívnym dôsledkom v oblasti súťažného práva, ktoré podstatou je eliminovať negatívne dôsledky k zdravému konkurenčnému prostrediu na relevantnom trhu, teda konaním žalovaného v 2. rade je porušená zásada podnikateľskej korektnosti medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, preto súd žalobe žalobcu ako plne dôvodnej vyhovel.
34. Podľa § 185 odsek 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
35. Súd aj bez návrhu vykonal dokazovanie ohľadom vykonateľnosti navrhovaného rozhodnutia, následkom čoho bol upravený žalobný petit o dodatok, že žalovanému v 2. rade sa ukladá zdržať sa konania spočívajúceho vo vyrubovaní sporných poplatkov.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku a keďže mal žalobca vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%, ktoré sú mu žalobcovia povinný uhradiť spoločne a nerozdielne, aj s ohľadom na ich majetkové prepojenie.
37. O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 odsek 2 Civilného sporového poriadku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP) .
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) . Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP) .
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP) .
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) .
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) .
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP) .
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V Prešove, dňa 19. septembra 2018