Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6T/124/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Šimeka a prísediacich Mgr. F. U. a S. I. na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Skalica dňa 19. septembra 2018, takto

rozhodol:

Obžalovaný N. W., nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom H., ul. K.W. T. č. XXXX/XX

sa podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Skalica sp. zn. Pv 244/14/2206 - 55 zo dňa 1.8.2016 pre skutok právne kvalifikovaný obžalobou ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak,

ž e

v presne nezistenom čase cca o 22:00 hod. v nedeľu, dňa 02.02.2014, v mestskom byte na adrese K. T. č. XX v meste H., v detskej izbe maloletej A.. T.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto H., prechodne bytom Detský domov H., keď jej matka išla na nočnú zmenu do podniku Eissmann Holíč, vykonal súlož s maloletou, tým spôsobom, že maloletá A.. T.. ležala na posteli, najskôr jej vyzliekol pyžamo, následne ju začal obchytkávať za jej holé prsia, ľahol si na ňu tak, že jeho nohami roztiahol maloletej A.. T.., a vložil svoj pohlavný úd do vagíny maloletej, pričom podľa znaleckého posudku č. 05/2014 PhDr. Aleny Kopányiovej, PhD. vyplýva, že výpoveď maloletej A.. T.. je hodnoverná, neboli zistené príznaky duševnej choroby, ktoré by mohli viesť ku skreslenej interpretácii alebo skresleniu výpovede,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica podal dňa 1.8.2016 Okresnému súdu Skalica obžalobu na obžalovaného pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne poškodenej A. T., výsluchom svedkov A. I., Q. A., A. W., Mgr. C. Š., W. A., Ing. O. C., prečítaním svedeckých výpovedí z prípravného konania, znaleckými posudkami, ako aj listinnými dôkazmi zabezpečenými do konania.

Obžalovaný N. W. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Vypovedal v zásadných bodoch rovnako ako v prípravnom konaní pričom súdu uviedol, že dňa 2.2.2014 sa v predmetnom byte neudialo nič, nakoľko u neho nebývali. V tom čase býval v byte sám, nikto iný tam nebýval. Najskôr sa k nemu nasťahovala manželka, bolo to cca 3.3.2014, poškodená sa k nemu vtedy ešte nasťahovať nechcela, táto sa nasťahovala neskôr, okolo 9.3.2014 - 10.3.2014, teda asi týždeň pred svadbou bývali všetci traja u neho na byte. Spoločne bývali na adrese K.. T. Č.. XX, H.. Presne na deň si to nepamätá, ale poškodená s ním v spoločnej domácnosti mohla bývať do 3 týždňov. Po týchto cca 3 týždňoch s manželkou odišiel bývať do Bratislavy a poškodená ostala u svojej babky, čiže vrátila sa tam, odkiaľ prišla. S manželkou (matkou poškodenej) sa rozhodli, že sa odsťahujú do Bratislavy, kde si našli prenájom bytu. Poškodená sa odmietla s nimi presťahovať, nakoľko tu mala priateľa Q. A.. Keď spolu bývali, manželka v tom čase nechodila do práce, bola PN. Manželka sa k nemu nasťahovala okolo 2.-3. marca 2014, od prvého dňa, čo sa k nemu nasťahovala, do práce nechodila, bola PN. Nevie, či pred týmto dátumom, teda predtým než sa k nemu nasťahovala, bola manželka PN. Na PN nastúpila, keď prišla k nemu. K poškodenej sa správal veľmi slušne a kultivovane. S poškodenou boli výchovné problémy, vymýšľala si rôzne veci, kradla, bila sa, takisto s ňou boli problémy v škole, s poškodenou boli problémy od narodenia. Vie si všeličo vymyslieť. Okradla aj neho dvakrát, zobrala peniaze aj manželke, keď bol v práci, zobrala jej 100,- €. Snažil sa príliš nezasahovať, toleroval to, nechával to na manželku, nech si to porieši s ňou sama. Stalo sa aj, že policajti ju o polnoci priviezli domov. Samotný policajt sa vyjadril, aby ju umiestnili do detského domova, že im ju stále voziť nebudú. Dohovoril jej len jedenkrát, keď mu zobrala opasok, povedal jej, že nemá problém s tým jej opasok požičať, ak sa popredu spýta, ale nie že si bude brať veci bez dovolenia. Výchovné problémy maloletá mala, už keď bývali na holobyte, bila sa s nevlastnou tetou p. I.. Poškodená napadla aj svoju matku, keď bývali na holobytoch, jej matka išla pre poškodenú, ktorá bola u svojho priateľa A., on tiež býval na holobytoch, keď pre ňu matka prišla, poškodená matku chytila za vlasy, musel ich rozdelil a posadil poškodenú na sedačku, tiež sa oborila na neho, že ju nemá čo chytať. Chceli problémy vyriešiť takým spôsobom, že by sa presťahovali do D., preč aj od priateľa poškodenej A.. Samotná manželka sa ho pýtala, čo má s ňou robiť, že problémy sú s ňou od desiateho roku jej veku. On to nikdy nepostavil do pozície, aby si manželka vybrala, že či on alebo jej dcéra - poškodená. Samotná poškodená A. sa vyjadrila, že radšej pôjde do detského domova, ako by išla s nimi bývať do Bratislavy. Predtým než sa matka poškodenej k nemu nasťahovala, ani poškodená ani jej matka k nemu do bytu na návštevu nechodili. S matkou poškodenej sa zoznámil asi 2 mesiace pred svadbou. Zosobášili sa 15.3.2014. Nikdy nebol s poškodenou osamote v byte. Poškodená ho ani sexuálne nepriťahovala, je slušný človek. Poškodená mu skutok nikdy nevyčítala, ani mu to nikdy do očí nehovorila. Keď ešte bývali na holobytoch, jej matka ho požiadala, aby ich odviezol ku gynekológovi, takže ju spoločne odviezli k MUDr. Márii Slivkovej. Gynekologička napísala, že poškodená vedie sexuálny život už dlhodobo. Mala vtedy 14 rokov, takže jej matka išla podať trestné oznámenie do Holíča na priateľa poškodenej A., išiel tam aj on, išli tam spoločne. Poškodená si to vymýšľa z toho dôvodu, že sa im ozvali pracovníci z ÚPSVaR Senica, pobočka Skalica, aby sa dostavili s poškodenou k nim na oddelenie. Na to ju išli s manželkou hľadať, našli ju pri zdravotnom stredisku v Holíči, manželka jej povedala, že musí ísť s nimi na sociálku, pričom tam bola aj jej babka p. I., všetky tri sa začali dosť nechutne hádať. On manželku zobral stranou, povedal jej, aby išla preč, babka poškodenej si kľakla a povedala im, že ich dá obidvoch zavrieť. Incident sa odohral po svadbe. Bolo to ešte predtým, než si to poškodená na neho vymyslela. Poškodená mala na brigáde pred dvadsiatimi ľuďmi rozprávať, že to neurobil, ale jej matka bude žobráčka. Poškodená je veľká frajerka, rozišla sa s frajerom, keď sa rozišli, rozbila mu auto. Obžalovaný tiež poukazoval na svoj zdravotný stav s tým, že skutok sa nemohol stať. V roku 2014 užíval liek Neurol, je to návykový liek, ktorý je utlmujúci. V roku 2014 mal 6. a 7. stavec chrbtice podľa magnetickej rezonancie poškodený. Operáciu odmietol, nakoľko je to 50:50, mohol by ostať na vozíku. Bral 4 ozónové injekcie, triasli sa mu ruky, s čím má problém až doposiaľ. Má trináste rebro a keď rozpaží ruky, padá mu tep. V roku 2014 žil pohlavným životom, mal pohlavný styk s manželkou. V mesiacoch január, február, teda pred svadbou, žil intímnym životom so svojou budúcou manželkou. Na otázku prokurátora, aby obžalovaný zodpovedal otázku, keď tvrdí, že jeho zdravotný stav mu neumožňoval vykonať skutok tak, ako je opísaný, pritom v tom istom období žil intímne so svojou manželkou, obžalovaný uviedol, že je rozdiel vykonať súlož s poškodenou tak, ako je popísané v skutku a vykonať súlož so svojou manželkou.

Svedkyňa - poškodená A. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala v zásadných bodoch rovnako ako v prípravnom konaní, pričom súdu uviedla, že najprv bývala na holobytoch a neskôr sa odsťahovala na ul. K. T.. Mama sa k obžalovanému nasťahovala prvá, ona až potom - za týždeň alebo dva. Oni chceli ísť bývať do Bratislavy, nechcela tam s nimi ísť bývať. Keď prišla bývať k obžalovanému, manželia s

jej matkou ešte neboli, oni sa zobrali, až keď tam bývala. Vie, že sa tam nasťahovala pred svadbou. K súloži prišlo, už keď tam bývala. Zo začiatku bol taký dobrý a potom ju obvinil, že mu mala zobrať peňaženku, ktorá sa nakoniec našla. Zobral ju do kostola, že má ísť prisahať, že peňaženku nezobrala a že keď ju zobrala, tak ju zavezie do lesa a tam nechá zbiť jeho mužmi. Potom začala utekať zo školy, doma nespávala, dorezala si ruky a zaviezli ju na psychiatriu, matka s obžalovaným do Bratislavy a tam ju vypočula pani doktorka, povedala jej, že ju psychicky deptajú. Ku skutku uviedla, že matka išla na nočnú, tak sa išla okúpať, mala na sebe pyžamo - nohavice a tričko, obžalovaný bol nahý, mal iba trenky, ľahol si na ňu, ona sa nemohla nijako brániť a spravil s ňou pohlavný styk. Pri tom vydával zvuky, nič jej nehovoril, prišiel k nej, vyzliekol ju, pritiahol k sebe a začal to robiť. Kričala. Po súloži nič nepovedal, išiel preč, ona zostala v izbe. Potom, keď už bol spravený, tak semeno utrel s toaletným papierom a plachtu, ktorá bola od krvi, zahodil. Povedala to matke a tá ju ešte zbila, že si vymýšľa. Tak potom chodila na sociálku k p. Š. a povedala jej, že chce ísť radšej do detského domova, že nechce s nimi bývať. Potom bola 4 roky v detskom domove. Na lekársku prehliadku ju zobrala matka, bolo to asi v marci, začiatok apríla. S obžalovaným začali bývať - myslí, že to bolo v januári. Matka v tej dobe chodila do práce a ona bola s ním sama doma. V ten večer, keď sa to stalo, bola matka na nočnej. Stalo sa to v nedeľu 02.02. U obžalovaného mohla byť tak mesiac, mesiac a pol pred týmto dátumom. Do detského domova ju doviezli 8.4. Sama s obžalovaným bola doma iba v túto nočnú. Svadba matky bola asi vo februári - marci. Na svadbe im nebola. Tá súlož sa odohrala pred svadbou. Ona trestné oznámenie na obžalovaného nepodala, lebo sa bála, ako bude reagovať matka. Q. A. býval vedľa nej na holobyte, v tom čase všetci bývali na holobyte, mama ešte žila s W. A.. Potom s Q. chodievala von ako kamaráti a keď sa odsťahovala na K.. T., tak sa s Q. prestala baviť a potom keď už bola v detskom domove, tak sa s ním zase začala baviť, mama jej to zakazovala. S Q. spávala až po 15. roku jej veku, dovtedy nie. V detskom domove si našla blízku osobu - C. Š., je to psychologička. Ona s ňou všade bola, o všetkom vedela, dôverovala jej. O tom čo sa stalo, teda že ju zneužil obžalovaný, povedala priateľovi Q. A. a babke.

Vzhľadom na rozporné tvrdenia obžalovaného a svedkyne poškodenej orgány činné v trestnom konaní v prípravnom konaní vykonali konfrontáciu medzi nimi, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prehratá, pričom rozpornosti sa nariadenou konfrontáciou nepodarilo odstrániť. Obžalovaný i svedkyňa poškodená zotrvali na svojich stanoviskách.

Svedkyňa Denisa Richterová (matka poškodenej) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si to poškodená - jej dcéra A. vymyslela. Na samom začiatku išla s poškodenou k lekárke, aby sa potvrdilo, že mala pohlavný styk s Q.Š. A.. Lekárka potvrdila, že poškodená mala pohlavný styk už dlhodobo. Keď si Q. začal s poškodenou, ona v tom čase bývala s bývalým priateľom na ul. I. v H.. Poškodená ju nerešpektovala, klamala, v jeden večer sa stalo, že vôbec neprišla domov, bývalý priateľ ju išiel hľadať, keď prišla domov, bola celá špinavá, zelená od trávy, bolo zrejmé, že sa niekde musela váľať. Keď išla do sprchy, prehľadala jej vačky, našla jej kondóm, taktiež mala na krku cucflek. Nechcela to nechať len tak, preto išli aj ku gynekologičke MUDr. I.. Toto išla riešiť aj k matke Q. A., keď boli u nich, poškodená ju chytila za vlasy, začala jej vulgárne nadávať, že ona Q. nenechá. Poškodená si potom kvôli Q. podrezala žily, išli s ňou k lekárovi, vtedy im pomohol obžalovaný, ktorý ich tam aj viezol. V tom čase začala mať vzťah s obžalovaným. Chce, aby bol potrestaný Q. A., ktorý v podstate zničil jej dcéru poškodenú, obžalovaný s tým nemá nič spoločné. V čase, keď udala Lukáša Dvořáka, obžalovaný s ňou nebýval, vtedy ešte bývala s bývalým priateľom na I. ulici. Čo sa týka jej matky, táto kryje Q. A. a naviedla poškodenú na toto všetko, aby si to vymyslela. Svedkyňa ďalej uviedla, že sa snažila, aby sa poškodená nestretávala s Q. A.Á., preto sa aj odsťahovali do Bratislavy, poškodená sľubovala, že sa s nimi odsťahuje, napokon vôbec neodišla. Poškodená nám s Q. A.Ř. podpálili balkón. Q. A. jej poslal SMS-správu v znení: A., ak to stiahneš, poviem tvojej dcére, že ju nechcem. Keď podala oznámenie na Q. A., poškodená sa jej začala vyhrážať, že znovu podpáli balkón a pod., povedala, že Q. nikdy nenechá, robila jej hrozné veci. Už ako dieťa bola neposlušná, nerešpektovala ju, robila hrozné veci, bola aj v ústavnej starostlivosti v detskom domove, robila problémy v škole. Nepamätá si presný dátum, kedy bola presne s poškodenou u gynekologičky, ale vtedy ešte bývala na I. ul., H.. Na políciu, keď prišla podať trestné oznámenie na Q. A., prišiel s ňou aj obžalovaný, tento jej povedal, že by sa to malo riešiť. Trestné oznámenie podala hneď, ako zistili, o čo ide u gynekologičky MUDr. I.. V čase keď podávala trestné oznámenie, bývala s bývalým priateľom W. A. na I. ul., H. a v tom čase bola zamestnaná v spol. Eissmann v Holíči. Nevie presne dátum, do kedy pracovala v spol. Eissmann Holíč, ale keď si začala s obžalovaným, už tam nepracovala. Dňa 3. marca odovzdávala holobyt, dňa 15.3. sa vydala a vtedy začali žiť spolu s obžalovaným na adrese K.. T. Č.. XX, H.. Poškodená jej sľúbila, že sa s ňou tiež

odsťahuje na adr. K.. T., nakoniec sa však neodsťahovala, lebo chcela naďalej bývať na holobytoch na I. ulici vedľa Q. A., ktorý bol ich susedom. Obžalovaný na byte na ul. I. nikdy neprespal.

Svedkyňa A. I. (babka poškodenej) na hlavnom pojednávaní uviedla, že v r. 2014 bývala u dcéry R. na holobytoch na ul. I. v H.. Na holobytoch na ul. I. bývala aj druhá dcéra A. (matka poškodenej) s W. A., než sa vydala za obžalovaného, potom sa odtiaľ W. A. odsťahoval a dcéra A. odovzdala byt. Vnučka A. - poškodená v tom čase bývala s ňou u jej dcéry R. na byte. Sama jej hovorila, aby išla bývať za matkou, hovorila to aj obžalovanému, že vnučka s ňou bývať nemôže, nakoľko nemala vlastné bývanie. Potom prišli aj zo sociálky na byt k dcére R., ona vnučku mať nemohla, nemohla ju mať ani dcéra R., tak nakoniec aj cez sociálku sa vybavil detský domov v H., kam bola umiestnená. Nevie prečo vnučka nechcela ísť bývať k matke, ona ju tam posielala. Keď sa dcéra A. vydala, bývala s obžalovaným. Dcéra A. sa odsťahovala k obžalovanému po svadbe, vnučka - poškodená odišla bývať k matke až po svadbe. Pokiaľ ide o nejaké zneužitie zo strany obžalovaného, k tomu nemôže nič povedať, nebola tam, nič nevidela. Mali trošku s obžalovaným problémy, lebo si myslel, že vnučku navádza, ale už si to vyriešili. S dcérou A. sa nebavia. S poškodenou sa tiež len pozdravia, moc sa spolu nebavia. Poškodená jej nepovedala nič, čo sa týka skutku. Spočiatku mala poškodená s obžalovaným dobrý vzťah, potom neskôr sa to zhoršilo, obžalovaný mal aj poškodenej nadávať, mala zobrať peniaze svojej matke. Ona sama jej za to nadávala, že takéto veci robiť nemôže. Tiež jej dohovárala, že čo chce, také veci robiť nemôže, keď jej kupujú rôzne veci. Poškodená teraz býva v podnájme v H. s Q. A.. Poškodená sa so svojimi problémami alebo intímnymi vecami nezdôverovala nikomu, ani jej. Poškodená jej nehovorila o týchto veciach nič.

Svedok Q. A. (priateľ poškodenej) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s poškodenou momentálne býva v spoločnej domácnosti, žijú spolu ako druh a družka. Nepamätá si presne dátum, kedy spolu začali chodiť s poškodenou, bolo to dávno, ešte keď bývali na ul. I.. Spočiatku spolu len chodili, stretávali sa, intímny život neviedli, nespávali spolu. Intímnym životom začali žiť až po 15. roku veku poškodenej. Pred nadobudnutím 15. roku veku poškodenej spolu nespávali. Keď spolu začali intímne žiť, poškodená už panna nebola. Keď mal prvý pohlavný styk s poškodenou, bolo to na holobytoch na ul. I., poškodená tam vtedy bývala. Bolo to ešte predtým, než bola umiestnená do detského domova. Poškodená sa mu nikdy nezdôverila, že by spala s obžalovaným, viackrát sa jej na to pýtal, nikdy mu to nepotvrdila. Nevie povedať, či spolu spali alebo nie, poškodená mu o tom nikdy nehovorila. Spočiatku vzťahy medzi poškodenou a obžalovaným boli dobré, problémy v podstate začali, až keď mala poškodená ukradnúť peniaze. Poškodená sa o obžalovanom v podstate nevyjadruje nijako, vôbec ho nespomína, ani svoju matku. Vôbec sa nestretávajú. Pokiaľ by mal zhodnotiť, aká je poškodená, táto si len tak nič nenechá, neustúpi. V minulosti poškodená vedela aj jeho oklamať v hocičom, napr. keď sa jej pýtal, či niekde bola, ona povedala, že áno, ale jej kamarátky povedali niečo iné. Poškodená si mala rezať žily kvôli nemu, keď sa pohádali. Poškodená si rezala žily hocikedy, keď neboli spolu 2-3 dni, už si išla rezať žily. Nepamätá si, že by posielal nejakú sms správu A. matke. Nevie presne, kedy sa poškodená odsťahovala z holobytov na I. v H.. Pokiaľ uviedol, že sa odsťahovala dňa 9.3., tak to tak môže byť.

Svedkyňa Mgr. C. Š. (psychologička DeD Holíč) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodená o tom, čo sa stalo jej nikdy nehovorila. Ona poškodenú len sprevádzala, vedela len to, čo povedala poškodená u vyšetrovateľov alebo u znalcov. Sama nikdy nezačala rozprávať o tom, čo sa stalo. Bola nahnevaná na mamu, že dala prednosť cudziemu chlapovi pred vlastnou dcérou. K obžalovanému cítila nenávisť a bála sa ho, ale iné v tejto veci jej nič nepovedala. K dospelým sa v DeD vždy správala slušne, problémy boli v škole, vždy si to vybíjala na tých slabších, bezbrannejších, problémy mala s kradnutím a asi aj s klamaním. Svedkyňa uviedla, že o veci vie len zo spisov a z výsluchov poškodenej, keďže túto sprevádzala na úkony a to na výsluch k vyšetrovateľovi, znalcovi a na polygraf. Poškodená popisovala, že to bolo doma, mama bola na nočnej, zostala s obžalovaným sama večer, išla do sprchy, potom prišlo medzi ňou a obžalovaným k nejakému stretu, mal ju hodiť vraj na posteľ a znásilniť. Vždy keď to rozprávala, tak sa rozplakala, bolo to ťažké pre ňu o tom rozprávať. Tieto všetky veci sa dozvedela, keď bola prítomná s poškodenou pri výsluchoch. Jej ako psychologičke v DeD sa s týmito vecami nezdôverila, ale zdôverila sa vychovávateľke v DeD O. C.. Oporu videla vo svojom priateľovi Q., bol jediný človek, ktorý pri nej stál, bola na neho dosť naviazaná. Bavili sa o tom, či spolu spávajú, najprv jej poškodená tvrdila, že nie, potom sa priznala, že áno, ale že až po 15. roku veku. Vie, že spolu intímne žili počas jej pobytu v DeD. Vraj pred umiestnením do DeD ešte intímne s priateľom nežila, ale určite v čase, keď bola v DeD, tak intímnym životom žila. Zverila sa jej o tom asi po pol roku od umiestnenia v DeD. Spočiatku im poškodená tvrdila, že intímnym životom s priateľom Q. nežila vôbec, potom keď sa priznala,

tak že až potom, keď mala 15 rokov. Po rozchode s Q. mala psychické problémy. Poškodená nechcela, aby matka bola s obžalovaným, ale matka sa s obžalovaným nechcela rozísť. Poškodená bola celkovo taká nevyrovnaná, mala nespracované zážitky z detstva a mladosti. Každý týždeň mala poškodená s matkou iný vzťah. Poškodená konfrontáciu s obžalovaným z jej pohľadu zvládla dobre. Počas celého pobytu v DeD nikdy nezmenila názor na obžalovaného, vždy sa o ňom vyjadrovala rovnako. Prečo ho tak strašne nemala rada, podľa svedkyne najsilnejším motívom bolo asi to, že to bol človek, ktorý ju obral o matku. Bola nahnevaná, že mama jej neverila, že sa postavila na stranu obžalovaného. Dávala ich potom už vždy dokopy, že bola matka s obžalovaným a ona na druhej strane, akoby stratila nádej, že sa vráti k matke. Bolo tam aj niečo s krádežou, poškodená mala obžalovanému ukradnúť peňaženku. Aj zo školy prišlo, že niečo ukradla, najprv tvrdila že nie, ale nakoniec sa priznala. Takže tendencia klamať tam bola. Matka s obžalovaným dali poškodenej mobil, keď bola v DeD, ktorý sa mal stratiť. Matka s obžalovaným to prišli riešiť a poškodená potom povedala, že ho predala niekomu inému, asi chovancovi v DeD.

Svedkyňa Ing. O. C. (vychovávateľka DeD Holíč) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s poškodenou sa zoznámila ako vychovávateľka v DeD, konkrétne mala poškodenú v osobnej starostlivosti, mali dobré, priateľské vzťahy, jedna druhej vychádzali v ústrety. Poškodená bola ochotná jej pomáhať s deťmi, veľmi pomáhala v kuchyni, varila, upratovala. Poškodená ju vnímala ako bližšiu osobu, dôverovala jej. Denisa bola také živšie dievča, ale dala sa ukorigovať. Predtým než sa matka zoznámila s obžalovaným, ich vzťahy boli dobré, kamarátske. Vzťahy sa narušili, keď sa jej matka zoznámila s obžalovaným, vzťahy sa začali meniť. Vie, že tam boli nejaké problémy, že poškodená ukradla nejaké veci obžalovanému a spomínala, že tým sa to vlastne začalo, chcela na to všetko zabudnúť. Poškodená ako aj ostatné deti v domove sa neradi zdôverovali, ale pri takom bližšom kontakte s ňou jej povedala, že v mladosti bola pohlavne zneužitá svojím otčimom. Nič konkrétne k tomu však neuviedla. Kde malo prísť k tomu skutku, to jej nepovedala. Občas klamala. Svedkyňa sa vyjadrila, že to čo jej poškodená povedala o tom, čo sa jej stalo, by brala tak 50 na 50.

Svedok W. A. na hlavnom pojednávaní si nevedel takmer na nič spomenúť, vypovedal, že asi v januári 2013 začala chodiť jeho bývalá priateľka A. T.D. st. s obžalovaným, asi po týždni začali spolu aj žiť na ul. K. T., H.. S nimi tam žila aj poškodená, pričom tam začali žiť spolu v rovnakom čase. Poškodená sa nikdy nevyjadrovala k tomu, aký má vzťah s obžalovaným. Pre rozpory bola výpoveď z prípravného konania svedkovi prečítaná, pričom uviedol, že asi sa mu poškodená sťažovala, povedala mu len, že ju mal obžalovaný obťažovať. Toto jej tvrdenie jej neuveril.

So súhlasom prokurátora, obhajcu i obžalovaného boli prečítané svedecké výpovede z prípravného konania svedkov Bc. O. Š., Mgr. S. I., Mgr. A. Z. a K. D..

Svedkyňa Bc. O. Š. (pracovníčka ÚPSVaR Senica, pracovisko Skalica) uviedla, že problémy vážnejšieho charakteru v rodine poškodenej zachytili dňa 28.2.2014 na základe informácie od inej rodiny s tým, že poškodená sa mala sťažovať, že jej matka nedáva jesť a matkin partner je k nej agresívny. Bývali v mestskom byte na I. ul., H.. Neskôr matka odovzdala byt a odišla bývať aj s poškodenou k obžalovanému na ul. K. T.. Matka aj poškodená boli spočiatku spokojné u obžalovaného, neskôr obžalovaný vyžadoval od poškodenej slušné správanie, ktoré poškodená nevedela dodržiavať. Následne sa dňa 15.3.2014 obžalovaný zosobášil s matkou poškodenej, chceli odísť bývať do Bratislavy. Dňa 7.4.2014 riešili krádež peňazí. Dňa 8.4.2014 bola poškodená umiestnená do DeD Holíč. Dňa 26.5.2014 sa pýtala poškodenej, či jej obžalovaný fyzicky ublížil, poškodená jej uviedla, že nie, nikdy ju doma nezbil. Zneužívanie nespomínala. Dňa 3.10.2014 riešili krádež mobilného telefónu v škole. Podľa úsudku svedkyne, si táto myslí, že si poškodená celé obvinenie W. ohľadom sexuálneho zneužívania vymyslela, nakoľko nemôže preniesť cez srdce, že jej matka dala prednosť obžalovanému pred vlastnou dcérou.

Svedkyňa Mgr. S. I. (pracovníčka ÚPSVaR Senica, pracovisko Skalica) uviedla, že spis ohľadom poškodenej bol založený v r. 2003. Svedkyňa vo svojej výpovedi popisuje jednotlivé úkony úradu vykonávané počas ústavnej starostlivosti maloletej v DeD Holíč, správy o študijných výsledkoch a správaní sa poškodenej v škole. Bez bližšieho ozrejmenia skutkových okolností.

Svedkyňa Mgr. A. Z. (riaditeľka Detského domova Holíč) uviedla, že poškodená bola prijatá do DeD Holíč dňa 8.4.2014. Vzťah k matke je komplikovaný. Konflikty začína väčšinou matka. Čo sa týka sexuálneho zneužívania, jej o tom nič poškodená nepovedala. Obžalovaného vôbec nespomína. Poškodená nemala

dobrú výchovu, žiadny vzor, pravidlá, systém, zlyhala tam úplne výchova matky. Poškodená nosí vyzývavé oblečenie, takto už prišla k nim. Je však v puberte.

Svedkyňa K. D. uviedla, že A.O. T.Á. je jej neter. Býva 32 rokov v K.. Chodievala často do Holíča. Podľa jej názoru si to poškodená vymyslela. Neverí tomu, že by ju obžalovaný sexuálne zneužil. Poškodená je herečka, dokáže si hocičo vymyslieť. Asi cez leto 2014 volala svojej sestre A. I., ktorá jej dala poškodenú k telefónu, ktorej sa pýtala, či sa niečo stalo a poškodená jej povedala, že nevie, že ona im ešte zavarí.

Znalkyňa PhDr. Alena Kopányiová, PhD., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa pridržiava záverov písomne podaného znaleckého posudku. Pokiaľ ide o mentálnu vyspelosť a štruktúru osobnosti poškodenej, intelekt je v pásme priemeru, pamäť, schopnosti neporušené, osobnostne v tom čase išlo o pubescentnú osobnosť vo vývine s prejavmi presadzovania sa najmä v podobe konfliktov s dospelou osobou. Vlastné sebapresadenie realizovala formou zvyšovania vlastnej atraktivity, v tom čase bola v jej správaní zjavná neurotická symptomatológia, neurologické prejavy ako sebapoškodzovanie, výrazné obhrýzanie nechtov, výrazné napätie. Podľa ich zistení bola schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti a okolnosti ohľadom veci sexuálneho zneužívania, aj keď pred vyšetrovateľom uviedla niekoľko verzií, tá verzia ohľadom okolností ohľadom obžalovaného sa javí ako hodnoverná. Vzťah poškodenej k matke bol v detstve pozitívny až do spolužitia s obžalovaným. Výrazne negatívny tento vzťah bol potom navonok aj k matke, nakoľko došlo k eskalácii napätia medzi nimi, ako sú hádky, zvýšené sebapoškodzovanie, pravdepodobne z dôvodu že matka začala favorizovať partnera pred dcérou. Poškodená vníma konanie obžalovaného ako výrazne negatívne, zamerané proti nej a vníma aj jeho podporu od matky, ktorá ho favorizuje. Vzhľadom k jej psychosexuálnemu vývinu, v 14. rokoch sa aktívne zaujímala o osoby opačného pohlavia, dbala o svoj vzhľad, s matkou riešili antikoncepciu, keď dosiahla 15 rokov. Ku skutku sa vyjadrovala v rôznych verziách, menila svoje výpovede na polícii, v celom tom kontexte motiváciou k zmenám mohol byť fakt, že poškodená to opisovala tak, aby neublížila svojej matke a jej manželovi, pokiaľ mala matkinu podporu. Vo výpovedi je len menší počet detailov, ktoré možno pripísať časovému odstupu od prežitej situácie. Je zachovaná všeobecná vierohodnosť a špecifická vierohodnosť, nakoľko ide o reprodukciu opisu situácie s konkrétnymi popismi priebehu situácie aj so sekundárnymi autentickými opismi priebehu situácie, ktoré svedčia o reálnosti prežitej situácie. Jednou z motivácii, prečo sama poškodená nepodala trestné oznámenie bolo, tváriť sa, akoby sa nič nestalo. Obranný mechanizmus je rôzny, v kontexte jej motivácie bojovala ešte o priazeň svojej matky.

V priebehu konania bol skúmaný duševný stav obžalovaného. Zo znaleckého posudku MUDr. Ivana Andrého, PhD. MHA, znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria č. 37/2016 zo dňa 12.7.2016 vyplýva, že obžalovaný netrpí duševnou poruchou, osobnostne ide však o akcentovaného jedinca v polymorfnom zmysle, emočne nestabilného, s histriónskymi znakmi. Táto osobnostná štruktúra obžalovaného nevytvára presvedčivejšie predpoklady, či dispozície k spáchaniu skutku, za ktorý je stíhaný. Bola diagnostikovaná adaptačná porucha súvisiaca s prebiehajúcim trestným konaním, ktorá má mierny depresívny charakter. Nebolo zistené, že by obžalovaný trpel sexuálnou deviáciou. Nie je pre spoločnosť nebezpečný. Znalec v posudku konštatuje, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, nenesie zrozumiteľnejší psychologický, či sociálny kontext. V čase spáchaniu skutku sa schyľovalo k svadbe, do svojej budúcej ženy bol zamilovaný, sexuálne bol dostatočne saturovaný, pracovne riadne fungoval, projektoval svoj budúci život vrátane začlenenia poškodenej do štruktúry budúcej rodiny. Ak ku skutku naozaj došlo, možno ho chápať ako nie výsledok duševnej choroby, či deviácie pohlavného pudu, ale skôr ako realizáciu túžby u nevhodného objektu, ktorá súvisela s prekročením prirodzených zábran, ktoré by mali v takýchto situáciách fungovať. Mohli k tomu predisponovať niektoré nepriaznivé osobnostné vlastnosti obžalovaného, ako aj hygienické zvyklosti v domácnosti. Motivácia skutku nemá zrozumiteľnejší psychologický, či sociálny kontext. Jedná sa o intelektovo a pamäťovo dobre disponovaného jedinca s kultivovanými vonkajšími prejavmi. Je schopný udalosti včítane jeho zážitkov s poškodenou správne vnímať a aj reprodukovať, výpoveď je vierohodná, tendencie ku konfabuláciam, pseudológii zistené neboli.

Uznesením Okresného súdu Skalica č.k. 2PPOm/1/2014-29 zo dňa 10.4.2014 bolo nariadené dočasné zverenie poškodenej do ústavnej starostlivosti do Detského domova Holíč. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dôvodom pre umiestnenie poškodenej do Detského domova bolo to, že matka a obžalovaný nezvládajú výchovu poškodenej. Poškodená ich nerešpektuje, vulgárne matke nadáva, odmieta bývať s ňou v spoločnej domácnosti, zanedbáva prípravu do školy i školskú dochádzku, jej študijné výsledky

sú veľmi slabé, správanie voči spolužiakom i učiteľom je problematické, matke odcudzila finančnú hotovosť, tiež ju fyzicky napadla. Podľa odborného gynekologického vyšetrenia už mala pohlavný styk. Stará matka odmieta poškodenú prevziať do svojej starostlivosti. Matka má v úmysle presťahovať sa s obžalovaným do Bratislavy, pričom poškodená odmieta odísť s matkou, toto rozhodnutie nerešpektuje.

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 2P/29/2014-39 zo dňa 27.11.2014 bola nariadená ústavná starostlivosť nad poškodenou s tým, že sa bude realizovať v Detskom domove Holíč.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 10.4.2014 a dňa 12.5.2014 vyplýva, že starostlivosť o poškodenú zabezpečovala matka sama, s čím jej vypomáhal jej partner W. A.. Spolu bývali asi do konca februára 2014 na adrese H., B.. I. v mestskom nájomnom byte. Matka začiatkom marca 2014 priznala výchovné problémy s poškodenou. V tomto období nadviazala matka známosť s obžalovaným, ktorý býval na adrese ul. K. T. v H.. Začala navštevovať jeho domácnosť a neskôr s ním uzatvorila manželstvo. Odovzdala byt na I. ul. a presťahovala sa s poškodenou do domácnosti obžalovaného. Dňa 8.4.2014 vo večerných hodinách bola poškodená umiestnená do Detského domova Holíč.

Zo správy Detského domova Holíč zo dňa 17.9.2014 je zrejmé, že poškodená bola umiestnená do ich zariadenia dňa 8.4.2014.

Z návrhu Úradu práce sociálny vecí a rodiny na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 9.4.2014 vyplýva, že dňa 28.2.2014 pri prešetrovaní pomerov v inej rodine im bolo oznámené, že poškodená sa sťažovala na narušený vzťah s matkou a agresívne správanie jej partnera. V tom čase bývala matka s poškodenou na adrese H., ul. I. ul. v mestskom nájomnom byte, tzv. holobyte.

Zo správy Strednej odbornej školy Holíč zo dňa 14.10.2015 vyplýva, že správanie poškodenej je náladové, niekedy je drzá, výbušná, nedá sa s ňou pracovať, inokedy je milá a priateľská.

Zo správy zamestnávateľa matky poškodenej Luto automotive s.r.o. vyplýva, že v dochádzke za 02/2014 je vyznačená nočná zmena, ktorá začínala v nedeľu 2.2.2014.

Z rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 7C/133/2014-21 zo dňa 11.9.2014 mal súd preukázané, že manželstvo obžalovaného s matkou poškodenej bolo uzavreté dňa 15.3.2014 a rozvedené dňa 17.9.2014.

Z lekárskej správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica a.s., Gynekologickej ambulancie, MUDr. N. D. zo dňa 2.7.2014 vyplýva, že hymen cirkulárne neporušený, avšak prechodný pre spekulá, jednoznačne však pohlavný styk v minulosti nemožno vylúčiť.

Zo správy MUDr. K. I., gynekologická ambulancia Holíč zo dňa 13.3.2014 a dňa 4.7.2017 vyplýva, že dňa 28.2.2014 priviedla poškodenú na vyšetrenie jej matka pre podozrenie, že poškodená mala pohlavný styk. Hymen porušený staršieho dáta.

Zo správy Mesta Holíč zo dňa 19.4.2018 vyplýva, že nájom k bytu na ul. I., H. bol ukončený dňa 31.3.2014.

Odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej prevádzky sa orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo bližšie objasniť trestnú činnosť.

Súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý prokurátorom a to oboznámením výsledkov výsluchu svedkyne poškodenej na polygrafe (tzv. detektore lži), nakoľko v zmysle ustálenej súdnej praxe nie je možné tento v trestnom konaní použiť ako dôkaz (viď bližšie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.júla 2002, sp.zn. 6Tz 13/02, publikované pod č. 38 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3, ročník 2003, ale i napr. uznesenie NS SR sp.zn. 1 TdoV/13/2015 z 2.2.2016). Naviac súd len poznamenáva, že na polygrafe boli svedkyni - poškodenej položené dve otázky: „Klamete vo vašej písomnej výpovedi ohľadom sexuálneho zneužitia?“ Klamete vo vašej dnešnej písomnej výpovedi ohľadom sexuálneho zneužitia?“ Z položených otázok je zrejmé, že nemali viesť ani tak k zisteniu pravdovravnosti svedkyne vo všeobecnej rovine, ale ku konkrétnemu overeniu pravdivosti výpovede

svedkyne. Je neprípustné, aby v trestnom konaní „detektor“ hodnotil vierohodnosť výpovede svedka. Takéto hodnotenie dôkazu prislúcha výlučne a jedine súdu. Takýto dôkazný prostriedok - overenie vierohodnosti výpovede nie je upravený v Trestnom poriadku a zjavne by nahrádzal výsluch svedka. Otázky na overenie pravdovravnosti výpovede by nemali v žiadnom prípade úzko súvisieť s konaním, v ktorom sa vidí trestný čin. Dokonca ani znalcom neprislúcha hodnotiť vierohodnosť výpovede svedka, nie je oprávnený sa vyjadrovať k otázke, či výpoveď svedka je vierohodná alebo nie (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. R 12/1987-11), preto takýto dôkaz nemôže poslúžiť ani ako odborné vyjadrenie, ktoré slúži na objasnenie skutočností v jednoduchších prípadoch.

Iné návrhy na doplnenie dokazovania strany nemali.

Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Na základe takto vykonaného dokazovania, rešpektujúc zásadu kontradiktórneho konania, súd vyvodil záver, že obžalobe sa nepodarilo pred súdom jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Vzhľadom na vyššie vykonané dokazovanie, vina obžalovanému nebola v plnom rozsahu zo strany obžaloby preukázaná, nakoľko ani akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nie je schopný vytvoriť spoľahlivý a hlavne zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu, ktorý hlavne z ústavného hľadiska musí byť vždy výrazom ľudsky dosiahnutej istoty, plynúcej predovšetkým zo zákonom stanoveného procesu zisťovania a nasledujúceho vyhodnotenia rozhodných skutočností tak, aby sa skutkové závery súdneho rozhodnutia neocitli v extrémnom rozpore s vlastným obsahom prevedených dôkazov.

Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, ako i pochybnosť o tom, že tento skutok je trestným činom.

Uvedené platí zvlášť v tomto prejednávanom prípade, v ktorom existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú. Na jednej strane je tu priamy dôkaz výpoveď poškodenej, ktorá obžalovaného usvedčuje zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania, teda že s ňou mal obžalovaný vykonať súlož pred tým než nadobudla pätnásť rokov a mal ju iným spôsobom sexuálne zneužiť. No na druhej strane tu je výpoveď obžalovaného, ktorý popiera spáchanie trestného činu, ku skutku vôbec nemalo dôjsť, s poškodenou nevykonal súlož, ani ju iným spôsobom sexuálne nezneužil. Ďalší priami svedkovia týchto skutkových okolností absentujú.

Obžaloba opiera vinu obžalovaného predovšetkým o výpoveď poškodenej, ktorú považuje za vierohodnú (čo sa zrejme len nedopatrením dokonca ocitlo i v skutkovej vete obžaloby) s poukazom na závery znaleckého posudku znalkyne PhDr. Aleny Kopányiovej a výsledkom na polygrafe. Pokiaľ ide o výsledok výpovede poškodenej na polygrafe, súd poukazuje na vyššie zdôvodnenie neuznania tohto dôkazu. Pokiaľ ide o vierohodnosť svedkyne poškodenej, ktorú obžaloba opiera predovšetkým o závery znaleckého dokazovania, súd k uvedenému uvádza, že znalkyňa PhDr. Alena Kopányiová zhodnotila, že výpoveď poškodenej je vierohodná. Je zachovaná všeobecná vierohodnosť a špecifická vierohodnosť, nakoľko ide o reprodukciu opisu situácie s konkrétnymi popismi priebehu situácie aj so sekundárnymi autentickými opismi priebehu situácie, ktoré svedčia o reálnosti prežitej situácie. Zároveň však na tomto mieste súd upriamuje pozornosť i na znalecký posudok vypracovaný na osobu obžalovaného, v ktorom znalec MUDr. Ivan André, PhD. MHA rovnako konštatuje, že u obžalovaného sa jedná o intelektovo a pamäťovo dobre disponovaného jedinca s kultivovanými vonkajšími prejavmi, je schopný udalosti včítane jeho zážitkov s poškodenou správne vnímať a aj reprodukovať, výpoveď je vierohodná, tendencie ku konfabuláciam, pseudológii zistené neboli. Teda pokiaľ obžaloba tvrdí, že vierohodnosť poškodenej je podporená znaleckým dokazovaním, rovnako to potom platí i u obžalovaného. Súd len dáva do pozornosti, že hodnotenie vierohodnosti výpovede obžalovaného i poškodenej prislúcha výlučne a jedine súdu a nie znalcom. Znalec je oprávnený sa vyjadrovať len k určitým črtám osobnosti poškodenej a obžalovaného, ktoré môžu mať vplyv na jeho vierohodnosť, nie je však oprávnený sa

vyjadrovať k otázke, či výpoveď je vierohodná alebo nie (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. R 12/1987-11). Na túto časť znaleckého posudku potom nemožno prihliadať, samozrejme nespôsobuje to nepoužiteľnosť znaleckého posudku ako celku.

Znalec ďalej uviedol, že obžalovaný netrpí duševnou poruchou, osobnostne ide však o akcentovaného jedinca v polymorfnom zmysle, emočne nestabilného, s histriónskymi znakmi. Táto osobnostná štruktúra obžalovaného nevytvára presvedčivejšie predpoklady, či dispozície k spáchaniu skutku, za ktorý je stíhaný. Nebolo zistené, že by obžalovaný trpel sexuálnou deviáciou. Znalec v posudku konštatuje, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, nenesie zrozumiteľnejší psychologický, či sociálny kontext. V čase spáchaniu skutku sa schyľovalo k svadbe, do svojej budúcej ženy bol zamilovaný, sexuálne bol dostatočne saturovaný, pracovne riadne fungoval, projektoval svoj budúci život vrátane začlenenia poškodenej do štruktúry budúcej rodiny. Ak ku skutku naozaj došlo, možno ho chápať ako nie výsledok duševnej choroby, či deviácie pohlavného pudu, ale skôr ako realizáciu túžby u nevhodného objektu, ktorá súvisela s prekročením prirodzených zábran, ktoré by mali v takýchto situáciách fungovať. Mohli k tomu predisponovať niektoré nepriaznivé osobnostné vlastnosti obžalovaného, ako aj hygienické zvyklosti v domácnosti. Motivácia skutku však nemá zrozumiteľnejší psychologický, či sociálny kontext. Takéto závery znaleckého dokazovania svedčia skôr na prospech obhajoby.

Ďalej obžaloba dôvodila, že vierohodnosť poškodenej vyplýva i z jej nemennosti výpovedí v prípravnom konaní, pri konfrontácii i pri výsluchu pred súdom. Rovnako však uvedené platí i u obžalovaného. Aj obžalovaný od samého začiatku vypovedá rovnako, popisuje rovnako skutočnosti, pre ktoré nemohlo prísť ku skutku, rovnako popisuje dôvody, pre ktoré si to poškodená mala podľa neho vymyslieť, nezmenil výpoveď ani pri konfrontácii, ani pred súdom. Naviac pri výsluchoch poškodenej je možné nájsť menšie nezrovnalosti, ako napr. pri popise udalosti dňa 20.5.2014 uviedla, že obžalovaný mal chlpy na hrudi, bol dole zarastený, dňa 14.7.2015 uviedla, že chlpy nemal, dole bol oholený. Dňa 20.5.2014 uviedla, že s obžalovaným pohlavný styk nemala a vzápätí uviedla, že vlastne spravil to.

S poukazom na vyššie uvedené, súd sa o to viac zameral na nepriame dôkazy predložené stranami.

Je potrebné tiež poukázať na sled udalostí daného prípadu a skutočnosť, že trestné oznámenie nepodávala poškodená, ale trestné oznámenie podala matka poškodenej na priateľa poškodenej Q. A. a to dňa 28.2.2014, ihneď po tom, čo bola matka s poškodenou dňa 28.2.2014 na gynekologickom vyšetrení u MUDr. I.j, nakoľko mala podozrenie, že jej dcéra - poškodená vedie sexuálny život, čo sa na gynekologickom vyšetrení aj potvrdilo. Na gynekologické vyšetrenie a následne podať i trestné oznámenie ich odviezol obžalovaný, ktorý sám povedal, že by sa to malo nejako riešiť. Je predsa nelogické, ak by naozaj ku skutku došlo, že by sa obžalovaný nesnažil nejakým spôsobom skôr matku poškodenej prehovoriť, aby z toho nič nerobila, aby nepodávala trestné oznámenie, ale naopak, tento jej bol ešte nápomocný, sám jej uviedol, že je to potrebné riešiť, odviezol ich ku gynekologičke i podať trestné oznámenie. Poškodená až po tom, čo bolo podané trestné oznámenie na jej priateľa, označila za páchateľa obžalovaného. Teda samotný začiatok, podanie trestného oznámenia a sled udalostí, ktorý tomu predchádzal, vnáša skôr pochybnosti do prípadu, či sa stal skutok tak, ako ho popisuje poškodená.

Poškodená vypovedala, že o tom, čo sa stalo, teda že ju zneužil obžalovaný, povedala svojmu priateľovi a babke (č.l.120). Jej priateľ Q. A. (v súčasnosti žijú ako druh družka) však uvedené nepotvrdil. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa mu poškodená nikdy nezdôverila, pričom sa jej viackrát na to pýtal, ale nikdy mu to nepotvrdila, nikdy mu o tom nehovorila (č.l. 291). Naviac jej priateľ hovoril, že poškodená vedela v minulosti aj jeho oklamať v hocičom. Taktiež ani babka poškodenej A. I. nepotvrdila, že by jej poškodená o tom hovorila. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená jej nepovedala nič, čo sa týka skutku, o týchto veciach jej nič nehovorila (č.l. 290). Teda opäť vnesená pochybnosť v neprospech poškodenej. Jedine svedkyňa Ing. O. C., vychovávateľka v detskom domove uviedla, že poškodená jej povedala, že bola v mladosti zneužitá otčimom, ale nič viac konkrétne neuvádzala, pričom svedkyňa to brala z hľadiska vierohodnosti tak 50 na 50. Ďalej svedok W. A. (bývalý priateľ matky poškodenej) vypovedal, že poškodená mu povedala, že ju mal obžalovaný obťažovať, nepovedala ako, ani nič konkrétne, neveril jej.

Súd dáva tiež do pozornosti, že čím je nižšia kvantita dôkazov, tým vyššia kvalita dôkazov sa vyžaduje pre uznanie viny.

Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že skutok sa mal odohrať dňa 2.2.2014, teda v čase, kedy poškodená s matkou už mali bývať u obžalovaného na adrese K. T., H.. Obžaloba vierohodnosť poškodenej dôvodila aj tým, že poškodená uviedla, že skutok sa mal odohrať práve počas nočnej smeny jej matky a to v nedeľu v mesiaci február 2014, pričom bolo zamestnávateľom matky potvrdené, že skutočne v tento deň mala nočnú zmenu. Súd však poukazuje na skutočnosť, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by poškodená s matkou v čase spáchania skutku, už bývali u obžalovaného. Jediný, kto tak tvrdí, je poškodená. Obžalovaný ako aj svedkovia a listinné dôkazy tomu nenasvedčujú, práve naopak. Poškodená tvrdí, že k súloži prišlo, keď už bývali u obžalovaného. Najskôr sa k nemu nasťahovala matka a asi po týždni ona. Bolo to v mesiaci január 2014. Obžalovaný tvrdí, že dňa 2.2.2014 býval ešte sám. Najskôr sa k nemu nasťahovala matka poškodenej 3.3.2014 a po týždni 10.3.2014 aj poškodená. Matka poškodenej tvrdí, že sa k obžalovanému nasťahovali až po svadbe, dňa 3. marca ešte odovzdávala byt na I. B.. H.. Svedkyňa A. I. (babka poškodenej,) u ktorej tiež bývala poškodená, uviedla, že matka aj poškodená sa k obžalovanému nasťahovali až po svadbe. Svedok Q. A., priateľ poškodenej uviedol, že poškodená sa k obžalovanému nasťahovala 9.3.2014. Zo správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica zo šetrenia pomerov v domácnosti vyplýva, že starostlivosť o poškodenú zabezpečovala matka sama, s čím jej vypomáhal jej partner W. A., pričom spolu bývali asi do konca februára 2014 na adrese H., B.. I. v mestskom nájomnom byte. Matka začiatkom marca 2014 priznala výchovné problémy s poškodenou. V tomto období nadviazala matka známosť s obžalovaným, ktorý býval na adrese ul. K. T. C. H.. Začala navštevovať jeho domácnosť a neskôr s ním uzatvorila manželstvo. Odovzdala byt na I. ul. a presťahovala sa s poškodenou do domácnosti obžalovaného. Z návrhu Úradu práce sociálny vecí a rodiny na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že dňa 28.2.2014 pri prešetrovaní pomerov v inej rodine im bolo oznámené, že poškodená sa sťažovala na narušený vzťah s matkou a agresívne správanie jej partnera. V tom čase bývala matka s poškodenou na adrese H., B.. I. ul. v mestskom nájomnom byte, tzv. holobyte. Dôkazy skôr nasvedčujú tomu, že sa k obžalovanému nasťahovali až v priebehu mesiaca marec 2014. Samozrejme dátum, kedy prišlo k spáchaniu skutku, je možné posunúť a nebude tým porušená totožnosť skutku, ale v danom prípade, dátum spáchania skutku je hlavný argument obžaloby s poukazom práve na nočnú zmenu matky poškodenej, ktorá mala byť dňa 2.2.2014 a kedy malo prísť k spáchaniu skutku. Ak by malo prísť k súloži v mesiaci marec, takpovediac padá tým celá argumentácia obžaloby a poškodenej. Teda opäť súd musí konštatovať, že obžalobe sa nepodarilo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vôbec preukázať, že dňa 2.2.2014 už poškodená spoločne so svojou matkou bývali u obžalovaného, keďže podľa tvrdenia poškodenej k súloži malo prísť v čase, kedy už bývali u obžalovaného a práve počas nočnej zmeny jej matky.

Vierohodnosť poškodenej je spochybnená aj tým, že tvrdila, že so svojím priateľom Q. A. žila intímnym životom až po 15. roku jej veku. Svedok Q. A. tiež uviedol, že pohlavným životom s poškodenou začali žiť až po dovŕšení jej 15. roku veku. Svedok však uviedol, že prvý pohlavný styk s poškodenou mal na holobytoch na ul. I. a bolo to ešte pred tým, než bola umiestnená do detského domova Holíč. Poškodená však bola umiestnená do detského domova Holíč dňa 8.4.2014, teda v tom čase mala 14 rokov. Tiež svedkyňa Mgr. C. Š. uviedla, že vie o tom, že poškodená s priateľom intímne žili počas pobytu poškodenej v detskom domove. Vraj pred umiestnením do detského domova ešte intímne s priateľom nežila, ale určite v čase, keď bola v detskom domove, tak intímnym životom žila, zverila sa jej o tom asi po pol roku od umiestnenia do detského domova. Súd len poukazuje na to, že poškodená bola umiestnená do detského domova 8.4.2014 a pätnásť rokov dovŕšila až dňa 24.11.2014. Samozrejme nie je možné vylúčiť, že poškodená v jednej veci môže klamať a v druhej veci zase hovoriť pravdu, ale je tu vnesená minimálne pochybnosť, znižujúca výrazne jej dôveryhodnosť.

S poukazom na vyššie uvedené závery má súd za to, že z hľadiska kvantity a kvality dôkazov predložených stranami v predmetnej veci, nemôže súd bezpečne vysloviť vinu obžalovaného. Orgány činné v trestnom konaní, uvedomujúc si zrejme tiež dôkaznej sily, „vyslali“ poškodenú na polygraf, tento dôkaz však tak ako súd vyššie odôvodnil, nemôže byť dôkazom použitým v trestnom konaní. Pokiaľ je v konkrétnej veci tak ako verzia poškodenej rovnako možná a pravdepodobná aj verzia obžalovaného a ďalšími nepriamymi dôkazmi v tomto prípade nie je možné sa bezpečne a bez akýchkoľvek pochybností prikloniť na stranu poškodenej, skôr naopak nepriame dôkazy vyznievajú v prospech obhajoby, nie je možné obžalovaného s ohľadom na zásadu in dubio pro reo uznať za vinného. Vina obžalovaného môže byť za určitých podmienok založená aj na len jednom dôkaze (keďže neplatí zásada testis unus, testis nullus, teda jediný svedok je ako žiadny svedok), ale v prípade, ak má výpoveď svedkyne

poškodenej slúžiť ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a hlavne nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. V danom prípade, poukazujúc na vyššie popísané pochybnosti, nemožno výpoveď poškodenej za takúto považovať.

Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosti. Tieto pochybnosti však aj po vykonaní dôkazov a ich náležitom zhodnotení naďalej pretrvávajú. Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne a bez akýchkoľvek pochybností určiť, ktorý z variantov skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí zvoliť súd po vyčerpaní dosiahnuteľných dôkazov ten, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší.

Keďže pochybnosti (vyššie popísané), ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, súd rozhodol aplikujúc zásadu „in dubio pro reo“, teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ vyplývajúcu z § 2 ods. 4 Trestného poriadku a obžalovaného spod obžaloby oslobodil pretože, nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Skalica na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.) -obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.