Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/211/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobcu: D. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., F. XXX/ XX, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r. o., so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 36 233 935, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 19. júla 2018, č. k. 16C/53/2018-51, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 19. 07. 2018, č. k. 16C/53/2018-51, zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 193, § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334 CSP, § 21 ods. 1, 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „“).

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom súdu prvej inštancie dňa 04. 07. 2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému 1. povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy zo dňa 02. 02. 2012, vkladovanej v katastri nehnuteľností pod V-XX/XXXX k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Levice, katastrálny odbor na LV č. XXX, pre kat. úz. A., obec A., okres A., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcely č. XXX/X o výmere 114 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere XXXX m2, druh: záhrady, parcela č. XXX/X o výmere 346 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, na parcele č. XXX/X stavba, rodinný dom, súpisné číslo XXX, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Levice o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že vlastnícke právo nevzniklo. Zároveň sa domáhal, aby súd uložil aj žalovanému 2. povinnosť zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaným Okresným úradom Levice, kat. úz. A., obec A., okres A., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcely č. XXX/X o výmere 114 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 1286 m2, druh: záhrady, parcela č. XXX/X o výmere 346 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, na parcele č. XXX/X stavba, rodinný dom, súpisné

číslo XXX, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Levice o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že vlastnícke právo nevzniklo.

4. Žalobca v návrhu uviedol, že v minulosti bol vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX - rodinný dom súp. číslo XXX na parcele č. XXX/X „C“ a pozemkov s číslom parcely XXX/X a XXX/X a XXX/X registrované v registri „C“, obec A., kat. úz. A.. Dňa 18. 08. 2011 žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorou predmetné nehnuteľnosti previedol na O.. E. R. za kúpnu cenu vo výške 60 000 eur. Predmetnú kúpnu zmluvu mu dal podpísať D. H., ktorý vystupoval ako finančný poradca a ktorý mal za kúpnu cenu vyplatiť žalobcove dlhy a dlhy žalobcovej rodiny a mal žalobcovi a jeho manželke E. E. U. vybaviť úver. Ďalej uviedol, že kúpnu zmluvu mu D. H. nedal pred podpisom prečítať, nemal vedomosť čo podpisuje, a to, že podpísal kúpnu zmluvu sa dozvedel až z podkladov z katastra nehnuteľností. Kupujúca O.. E. R. odovzdala kúpnu cenu W. U., pričom táto kúpna cena mala byť použitá na vyplatenie dlhov. Z kúpnej ceny boli vyplatené pohľadávky vymáhané v exekučnom konaní u súdneho exekútora D.. S. P., PhD., vedenými pod EX 8629/10 a EX 936/10 v celkovej sume 9 891,78 eura. Žiadne finančné prostriedky z kúpnej ceny nikdy neobdržal a zostal bývať s jeho rodinnou v predmetných nehnuteľnostiach. Taktiež nemal vedomosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti boli následne prevedené dňa 22. 12. 2012 na C. T. a zaťažené záložným právom v prospech žalovaného 1. Žalobca uviedol, že v predmetnej veci - teda v spôsobe konania D. H. a W. U. je vedené trestné konanie, vedené vyšetrovateľom OKP KR PZ Žilina pod ČVS:KRP-14/2-VYS-ZA-2014 a bola podaná obžaloba Okresnému súdu Žilina na obvineného D. H. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. g.) Trestného zákona a na obvinenú W. U. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. g) Trestného zákona. V tomto trestnom konaní žalobca vystupuje ako poškodený s tým, že predmetné nehnuteľnosti, boli od neho vylákané podvodným spôsobom s deklarovaním finančnej pomoci zo strany D. H.. Konaním D. H. a W. U. boli spolu s manželkou uvedení do omylu tým, že im dali nepravdivý prísľub vyriešenia zlej finančnej situácie a neuviedli všetky skutočnosti - nevyplatenie žiadnych finančných prostriedkov z úveru a ani navrátenie nehnuteľnosti. Manželka žalobcu vyzvala žalovaného 1. na zdržanie sa výkonu záložného práva, ktorý jej oznámil, že s ním nie je v úverovom vzťahu a neposkytol jej žiadne informácie. Žalovaný 2. nereagoval na výzvu manželky žalobcu.

5. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2

písm. d) odôvodnil žalobca tým, že existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov strán, pretože výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam smeruje proti osobe, ktorá nie je ich skutočným vlastníkom. Prvotná kúpna zmluva zo dňa 18. 08. 2011 s E. R. nebola uzavretá slobodne a vážne, bola uzavretá v tiesni a predstavuje poskytnutie finančných prostriedkov na vyplatenie záväzkov v exekučnom konaní, teda jej skutočným predmetom nebol prevod vlastníckeho práva a ide o zastretý právny úkon - zmluva o pôžičke a kúpna zmluva bola simulovaným právnym úkonom. Žalobca uviedol, že E. R. sa nestala vlastníkom predmetných nehnuteľností a nesvedčí tak vlastnícke právo ani C. T., ktoré malo byť odvodené od E. R. ako prvej kupujúcej. Žalobca uviedol, že podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka záložcom môže byť len osoba, ktorej svedčí vlastnícke právo k predmetu zálohu, pričom C. T. sa nikdy platne nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností a nemohlo tak vzniknúť záložné právo na uvedených nehnuteľnostiach. Žalobca uviedol, že na Okresný súd Levice podáva žalobu o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že záložné právo nevzniklo. W. tvrdí, že prípadnou dražbou predmetných nehnuteľností by došlo k nenávratnému stavu a do vyriešenia otázky vo veci samej je potrebné, aby nedochádzalo k zmene právneho stavu a prípadnému zásahu do práv a povinností tretích osôb. 6. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca uzatvoril s E. R. kúpnu zmluvu dňa 18. 08. 2011, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - zapísaných na LV č. XXX - rodinný dom súp. číslo XXX na parcele č. XXX/X „C“ a pozemkov s číslom parcely XXX/X a XXX/X a XXX/X registrované v registri „C“, obec A., kat. úz. A.. Dňa 04. 01. 2012 bola uzavretá kúpna zmluva medzi E. R. a C. T., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a zároveň C. T. uzavrel záložnú zmluvu dňa 04. 01. 2012, na základe ktorej sa uskutočňujú úkony smerujúce k vykonaniu dobrovoľnej dražby. V tejto súvislosti sa žalobca domáha zdržania výkonu záložného práva zo strany žalovaných s poukazom na to, že výkon záložného práva je nezákonný, pretože žalobca je stále vlastníkom predmetných nehnuteľností a jeho právni nástupcovia neplatne nadobudli vlastníckeho právo k predmetným nehnuteľnostiam, a preto aj žalobca spochybňuje platnosť záložného práva.

7. Z obsahu žalobcovho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že pravdepodobnosť jeho úspechu v spore, resp. osvedčenia, že je nutné dočasne upraviť právne vzťahy medzi stranami neodkladným opatrením je postavená na tom, že proti osobám, ktoré vystupovali pri prevodoch predmetných nehnuteľností (D. H. a W. U.) sa vedie trestné konanie a bola na nich podaná obžaloba na Okresnom súde Žilina. Súd prvej inštancie poukázal na zásadu prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny je jednou z kľúčových zásad trestného konania, ktorá je zakotvená nielen v právnom poriadkom Slovenskej republiky, ale aj v medzinárodnoprávnych dokumentoch ako napr. Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd. Jej zmyslom je to, aby orgány činné v trestnom konaní, súdy a ktokoľvek iný nazeral na obvineného ako na nevinného do momentu, kým nie je vyslovená právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vina, z čoho obvinenému vyplývajú ďalšie práva. Súd konštatoval, že hoci je podaná obžaloba na D. H. a W. U., nemožno z tejto skutočnosti vyvodzovať akékoľvek závery o ich vine, a teda nemožno ani zastávať názor o osvedčení nároku na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu vedenia trestného konania na spomínané osoby. Súd si nemôže v civilnom procese urobiť právny názor na to, kto spáchal trestný čin a akým spôsobom ho spáchal, keďže je viazaný rozhodnutím o tom, či bol spáchaný trestný čin k vydaniu ktorého rozhodnutia, však ešte nedošlo. V tomto smere poukázal prvoinštančný súd na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 To 20/2010. Poukazujúc na uvedené skutočnosti nemožno pri posudzovaní nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade brať do úvahy vedenie trestného konania a podanie obžaloby na D. H. a W. U..

8. Návrh žalobcu, aby sa žalovaní zdržali úkonov smerujúcich k vykonaniu dobrovoľnej dražby nie je dôvodný. Z obsahu spisu mal súd za preukázané, že žalobca spolu s rodinou stále býva v predmetných nehnuteľnostiach, ktoré sú vo vlastníctve tretej osoby v poradí - C. T.. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani vedenie trestného konania proti D. H. a W. U. a tiež žalobcove argumenty ohľadom neplatnosti právnych úkonov, ktorými boli prevedené dané nehnuteľnosti do vlastníckeho práva iných osôb. Žalobca v podnaom návrhu poukazuje na dôvody neplatnosti právnych úkonov absolútneho charakteru, ktoré nastávajú ex lege, avšak na druhej strane z dôvodu právnej istoty všetkých účastníkov týchto právnych úkonov je potrebné deklaratórne rozhodnúť, či sú tieto právne úkony neplatné aj s poukazom na § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, v zmysle ktorého sú údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Žalobca podal na súde prvej inštancie žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorá je vedená samostatne pod sp. zn. 15C/40/2018, avšak tento spor nie je právoplatne skončený a teda opak nie je preukázaný. Predmetné neodkladné opatrenie sa vedie pod samostatnou spisovou značkou (16C/53/2018), pretože okruh strán sporu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nezhoduje s okruhom strán sporu v konaní o určenie vlastníckeho práva vedenom pod sp. zn. 15C/40/2018. Z uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a navyše žalobca už po prvom prevode vlastníckeho práva stratil oprávnenie v daných nehnuteľnosti bývať v roku 2011, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobu o určenie vlastníckeho práva podal až v roku 2018 z čoho vyplýva, že nebola potreba okamžitej dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi stranami.

9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal, aby sa prestali vykonávať úkony k vykonaniu dobrovoľnej dražby, teda ešte pred samotnou úspešnou dražbou je potrebné, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodný, pretože žalobca má k dispozícii iný prostriedok nápravy stavu, o ktorom tvrdí, že je v rozpore so zákonom, a to žalobu o určenie neplatnosti dražby. Aj napriek tomu, že v takom prípade musí najskôr prebehnúť dražba, a teda (v prípade vydraženia predmetu dražby) dôjde k formálnej zmene vlastníctva bytu, avšak zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách má inštitúty, ktorých účelom je práve ochrana pôvodného vlastníka pre prípad neplatnosti dražby (§ 21 ods. 3, ods. 5) a právo na bývanie je chránené aj tým, že vysťahovanie (aj po zmene vlastníctva bytu príklepom na dražbe) je možné len so súhlasom súdu. Tieto inštitúty považoval súd za dostatočne chrániace práva a právom chránené záujmy žalobcu, pričom táto ochrana je súčasne vyvážená s ochranou oprávnených subjektov tak, aby nedochádzalo k opakovanému mareniu výkonu dražby bez toho, aby bolo súdom rozhodnuté o jej neplatnosti. Keďže existuje inštitút (žaloba o určenie neplatnosti dražby), ktorý zabezpečí ochranu práv a právom chránených záujmov žalobcu, pričom do práv iných oprávnených subjektov zasiahne menej, než by tomu bolo pri nariadení neodkladného

opatrenia navrhovaného žalobcom, s ohľadom na princíp proporcionality dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť (uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/27/2017, podobne aj uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/96/2016).

10. Pokiaľ ide o aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu v prípadnom spore o neplatnosť dražby súd dodal, že žalobca môže v spore vystupovať ako dotknutá osoba, pretože prípadné účinky rozhodnutia vo veci sa budú týkať aj jeho osoby, keďže býva v predmetnej nehnuteľnosti. Žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby nie je určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, ale je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Naliehavý právny záujem na určení právnych skutočností vždy vyplýva z iného - osobitného právneho predpisu, preto v týchto prípadoch žaloba nemôže byť zamietnutá z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a žalobca ani nie je povinný naliehavý právny záujem tvrdiť a preukazovať. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dobrovoľnej dražby v tomto prípade vyplýva z § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. Účastníkmi konania o neplatnosť dražby sú vždy povinne navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba. Žalobca ako dotknutá osoba môže po právoplatnom odsudzujúcom výroku o vine D. H. a W. U. podať žalobu o neplatnosť dražby aj v dlhšej lehote ako tri mesiace od udelenia príklepu v zmysle § 21 ods. 2 druhá veta Zákona o dobrovoľných dražbách. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil, že právny vzťah medzi ním a žalovanými vyžaduje bezodkladnú úpravu a neosvedčil aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 s tým, že keďže v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania sa žalovaný nestal stranou sporu, trovy konania mu nevznikli a rozhodnutie mu nebude ani doručované, súd preto o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému nerozhodoval a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

12. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že neosvedčil nárok na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj to, že nie je daná potreba okamžitej dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi stranami z dôvodu, že žalobca stratil oprávnenie bývať v predmetných nehnuteľnostiach už v roku 2011 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobu o určenie vlastníckeho práva podal až v roku 2018. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na žalobu o určenie neplatnosti dražby, ktorou sa môže domáhať ochrany svojich práv a právnom chránených záujmov, pričom takýmto spôsobom sa do práv iných oprávnených subjektov zasiahne menej ako nariadením neodkladného opatrenia a zdôraznil princíp proporcionality. Uvedené závery vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že podaným návrhom sa domáha ochrany svojho ústavného práva - práva na obydlie, ako aj ochrany vlastníckeho práva v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 15C/40/2018. Sporné nehnuteľnosti užíva aj po roku 2011 spoločne s jeho rodinou a predstavujú ich bydlisko. Zapísaný vlastník týchto nehnuteľností okrem začatia sporu vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 9C/244/2014 nepodnikol žiadne právne kroky, ktoré by smerovali k vysťahovaniu z obydlia. Reálnu obavu začal pociťovať až v súvislosti s vytýčením termínu dražby nehnuteľností, a preto podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až v roku 2018. Poznamenal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nezaoberal otázkou ústavného práva na obydlie a poukázal na rozsudok ESĽP McCann vs. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk vs. Švédsko, č. 27183/04, § 137).

13. Vzhľadom k tomu, že svoje užívacie právo, ako aj vlastnícke právo, ktorého ochrany sa domáha určovacou žalobou je konaním žalovaných 1. a 2., je priamo ohrozené, keďže prípadným nedôvodným výkonom záložného práva by došlo k nenávratnej ujme na právach žalobcu. Nesúhlasil s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, že existuje iný právny prostriedok ochrany, ktorý je možné využiť v budúcnosti v prípade úspešnej dražby. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16. 05. 2017, sp. zn. 16co/165/2017. Záverom poznamenal, že dostatočne preukázal zásah do svojich ústavných práv a možnú stratu obydlia. Vzhľadom k uvedenému v danej veci skutkový a právny stav odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalovanému 1. a 2. nevznikne žiadna ujma, pretože súčasný právny stav k predmetným nehnuteľnostiam sa nemení. Z dôvodu zachovania právnej istoty, aby nedošlo k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi považuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný.

14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

15. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca dňa 04. 07. 2018 doručil súdu prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému 1. povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy zo dňa 02. 02. 2012, vkladovanej v katastri nehnuteľností pod V-XX/XXXX k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Levice, katastrálny odbor na LV č. XXX, pre kat. úz. A., obec A., okres A., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcely č. XXX/X o výmere 114 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 1286 m2, druh: záhrady, parcela č. XXX/X o výmere 346 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, na parcele č. XXX/X stavba, rodinný dom, súpisné číslo XXX, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Levice o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že vlastnícke právo nevzniklo. Zároveň sa domáhal, aby súd uložil aj žalovanému 2. povinnosť zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaným Okresným úradom A., kat. úz. A., obec A., okres A., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcely č. XXX/X o výmere 114 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 1286 m2, druh: záhrady, parcela č. XXX/ X o výmere 346 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, na parcele č. XXX/X stavba, rodinný dom, súpisné číslo XXX, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Levice o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že vlastnícke právo nevzniklo. K návrhu doložil oznámenie o podaní žaloby proti D. H. a W. U., ktoré mali od žalobcu podvodným spôsobom vylákať predmetné nehnuteľnosti a následne ich ďalej previesť. Ďalej priložil Zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného (žalobcu, O.. E. R.), Návrh na podanie obžaloby ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014, Kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom ako predávajúcim a O.. E. R. ako kupujúcou, Zápisnicu o výsluchu svedka D.. R. R., Realitný a dražobný špeciál č. XX/XXXX, výpis z LV č. XXX, kat. úz. A., Odpoveď na výzvu na zdržanie sa výkonu záložného práva a Výzvu na zdržanie sa vykonania dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/40/2018 domáha určenia vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie vychádzajúc z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z listín k nemu pripojených vo veci rozhodol napadnutým uznesením tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

16. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi stranami nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Predbežné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).

18. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že strany nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobcovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

19. Ďalej odvolací súd konštatuje, že tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej.

20. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania a po skončení konania.

21. V zmysle čl. 51 Ústavy SR je zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu ochranu do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva postupuje podľa menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana strane sporu/navrhovateľovi neodkladného opatrenia a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie môže mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného opatrenia súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým títo nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie predbežného opatrenia je zamerané na usmerňovanie subjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych skutočností. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti ohrozené. Inštitút predbežných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné vymedziť predpoklady jeho nariadenia, aby nedochádzalo k neprimeranému a nenapraviteľnému zásahu zas do práv žalovaného alebo tretej osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho stavu.

22. Odvolací súd preskúmajúc listinné dôkazy zo súdneho spisu dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, majúc za nedostatočne osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako to žiadal žalobca v podaní dourčenom súdu prvej inštancie dňa 04. 07. 2018 označenom ako Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo veci samej, t. j. v konaní vedenom súdom prvej inštancie pod sp. zn. 15C/40/202018 sa žalobca domáha určenia, že vlastnícke právo žalovaných nevzniklo, a to na základe žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom A., katastrálny odbor na LV č. XXX, pre kat. úz. A., obec A., okres A., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcely č. XXX/X o výmere 114 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 1286 m2, druh: záhrady, parcela č. XXX/X o výmere 346 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, na parcele č. XXX/X stavba, rodinný dom, súpisné číslo XXX. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáha, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému 1. povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy zo dňa 02. 02. 2012, vkladovanej v katastri nehnuteľností pod V-39/2012 k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Levice, katastrálny odbor na LV č. XXX, pre kat. úz. A., obec A., okres A., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcely č. XXX/X o výmere 114 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 1286 m2, druh: záhrady, parcela č. XXX/X o výmere 346 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, na parcele č. XXX/X stavba, rodinný dom, súpisné číslo XXX, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Levice o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že vlastnícke právo nevzniklo. Zároveň sa domáhal, aby súd uložil aj žalovanému 2. povinnosť zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaným Okresným úradom A., kat. úz. A., obec A., okres A., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcely č. XXX/X o výmere 114 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 1286 m2, druh: záhrady, parcela č. XXX/X o výmere 346 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, na parcele č. XXX/X stavba, rodinný dom, súpisné číslo XXX, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Levice o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že vlastnícke právo nevzniklo.

23. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe obsahu súdneho spisu k správnym právnym záverom, keď konštatoval, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to navrhoval žalobca.

24. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé,

že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (v tomto prípade žalobca) osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

25. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona (zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách), alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Prípady, ak na zálohu vznikne viac záložných práv, upravuje Občiansky zákonník v § 151k.

26. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). 27. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pretože v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže neexistuje potreba bezodkladne upraviť pomery strán a neexistuje ani obava, že exekúcia, resp. výkon rozhodnutia bude ohrozený. Aj keď podľa ustanovenia § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, z podstaty neodkladného opatrenia vyplýva, že ak súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, na to, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a neodkladné opatrenie nariadil, by museli byť splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia (najmä potreba bezodkladne upraviť pomery) aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Odvolací súd však ani v čase rozhodovania o podanom odvolaní nevzhliadol splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda nemožno vyhovieť návrhu žalobcu, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie a neodkladné opatrenie nariadi tak, ako to v návrhu žiadal.

28. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom smere, že tak, ako sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia nemôže byť dosiahnutá ochrana, ktorej sa vo veci samej podaným návrhom domáha. Samotná skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie žalobcu, nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Obydlie občana Občiansky zákonník spomedzi zálohov nevylučuje. Správne súd prvej inštancie poukázal na to, že záložný veriteľ má právo podať návrh na výkon záložného práva výkonom dobrovoľnej dražby v zmysle Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, keďže si žalobca neplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, ktorú so záložným veriteľom uzavrel. Vzhľadom k tomu, že výkon záložného práva záložným veriteľom (žalovaným 1.) začal a v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie sa výkon záložného práva už realizoval, a to prostredníctvom vybranej dražobnej spoločnosti, vychádzajúc pritom aj z Realitného a dražobného magazínu č. 12/2018, ročník 8, 15. jún 2018. Vykonávateľom dražby je v takomto prípade dražobník, ktorý realizuje výkon dražby tak, ako mu to ukladá vyššie citovaný zákon. Navyše, ak žalovaný 1. nevykonáva výkon záložného práva, ale záložné právo vykonáva žalovaný 2., je nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 1. absolútne bezpredmetné. Vzhľadom k tomu, že začal výkon záložného práva, čo bolo v konaní preukázané, nariadením neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť náležitú ochranu pred výkonom záložného práva tak, aby sa neprimeraným spôsobom nezasiahlo do práv žalovaného 1. ako záložného veriteľa a taktiež aj do činnosti žalovaného 2. ako vykonávateľa dražby.

29. Odvolací súd opätovne na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 zo dňa 24. 09. 2014 a poznamenal, že z § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, vyplýva, že priamo záložný veriteľ plní takpovediac funkciu nezávislej súdnej moci (pričom vyhlásenie veriteľa plní funkciu exekučného titulu), keďže bez priznania práva prostredníctvom nezávislého a nestranného súdu, umožňuje tzv. „vyhlásením veriteľa o pravosti výške a splatnosti pohľadávky“ realizovať dobrovoľnú dražbu a týmto spôsobom zasahovať do princípov právneho štátu ako aj do ústavného práva vlastníka nehnuteľností (čl. 19, čl. 20 Ústavy SR) a realizovať dobrovoľnú dražbu bez exekučného titulu. Inak povedané k realizácii dobrovoľnej dražby v prípade záložného veriteľa ako navrhovateľa dražby nie je potrebné disponovať zo strany záložného veriteľa akýmkoľvek exekučným titulom, ktorý by mal byť podkladom na „nútený“ predaj nehnuteľnosti v tomto prípade predaj prostredníctvom dobrovoľnej dražby.

30. Poukazujúc na uvedené skutočnosti nemožno teda s poukazom na skutkový a právny stav dospieť k záveru, že žalobca osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov strán, resp. že by hrozila ťažko odstrániteľná ujma na právach žalobcu.

31. Odvolací súd v súvislosti s námietkami žalobcu, že realizáciou dobrovoľnej dražby bude zasiahnuté do jeho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam takým spôsobom, že budú porušené jeho práva nenapraviteľným spôsobom, poukazuje na to, čo už v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval aj súd prvej inštancie, a to, že žalobca má k dispozícii iný prostriedok nápravy stavu, o ktorom tvrdí, že je v rozpore so zákonom, a to žalobu o určenie neplatnosti dražby. Je síce pravda, že v takom prípade musí najskôr prebehnúť dražba, a teda až v prípade vydraženia predmetu dražby dôjde k formálnej zmene vlastníctva nehnuteľností žalobcu. Avšak zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách má inštitúty, ktorých účelom je práve ochrana pôvodného vlastníka pre prípad neplatnosti dražby (§ 21 ods. 3, ods. 5) a právo na bývanie je chránené aj tým, že vysťahovanie (aj po zmene vlastníctva bytu príklepom na dražbe) je možné len so súhlasom súdu. Tieto inštitúty dostatočne chránia práva a právom chránené záujmy žalobcov, pričom táto ochrana je súčasne vyvážená s ochranou oprávnených subjektov tak, aby nedochádzalo k opakovanému mareniu výkonu dražby bez toho, aby bolo súdom rozhodnuté o jej neplatnosti. Keďže existuje inštitút (žaloba o určenie neplatnosti dražby), ktorý zabezpečí ochranu práv a právom chránených záujmov žalobcov, pričom do práv iných oprávnených subjektov (v tomto prípade najmä do práva záložného veriteľa zákonným spôsobom speňažiť predmet zálohu) zasiahne menej, než by tomu bolo pri nariadení neodkladného opatrenia navrhovaného žalobcom, s ohľadom na princíp proporcionality bolo potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

32. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie uvedeného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to aj napriek skutočnosti, že sporné nehnuteľnosti spolu so svojou manželkou obýva, pretože ako bolo preukázané výpisom z LV č. XXX, pre kat. úz. A., vlastníkom sporných nehnuteľností je C. T., bytom U., E. XXXX/XX, na ktorého boli nehnuteľnosti prevedené kúpnou zmluvou. Taktiež z predložených listín nebolo preukázané, že by bol žalobca účastníkom zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. V tomto smere odvolací súd vzhliadol okrem iného aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý sa domáha poskytnutia dočasnej ochrany nariadením neodkladného opatrenia, a to aj napriek skutočnosti, že nie je vlastníkom nehnuteľností, ktorých sa týka výkon záložného práva a zároveň ani nie je záložca, teda účastník zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 04. 01. 2012. Odvolací súd má z vyššie uvedených skutočností za preukázané, že žalobca okrem iného nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, čo je taktiež dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Majúc pritom však na zreteli, že ako osoba dotknutá výkonom záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe má žalobca možnosť podať len žalobu o určenie neplatnosti dražby v zmysle vyššie cit. ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách.

33. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol stranou hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.

34. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

35. Aktívnou vecnou legitimáciou sa teda rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

36. Zo skutočností vyplývajúcich z listinných dôkazov predložených súdu prvej inštancie má odvolací súd za preukázané, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že nie je vlastníkom nehnuteľností, ochrany vlastníckeho práva ku ktorým sa v tomto konaní domáha a taktiež nie je účastníkom ani zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorá zabezpečuje plnenie povinnosti z úverovej zmluvy. Z uvedeného dôvodu nemohol súd prvej inštancie vyhovieť podanému návrhu, ktorým sa domáhal ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré mu v zmysle predložených listín nesvedčí.

37. Navyše je potrebné poukázať na správnu konštatáciu súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci nemôže byť preukázaná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu, keďže žalobca stratil užívacie právo k sporným nehnuteľnostiam v roku 2011, pričom ochrany formou nariadenia neodkladného opatrenia sa domáha až v roku 2018. V takomto prípade nemožno hovoriť o naliehavej potrebe dočasnej ochrany, keď uvedený stav trvá takmer sedem rokov, počas ktorých sa žalobca mohol domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam žalobou o určenie vlastníckeho práva skôr, ako prišlo k výkonu záložného práva žalovaným 1. Žalobca bol počas uvedeného obdobia pasívny, nedomáhajúci sa ochrany svojho vlastníckeho práva, pretože sa necítil byť ohrozený tým, že by súčasný vlastník akokoľvek s nehnuteľnosťami disponoval. Žalobca sa však nemohol spoliehať na to, že vlastník nehnuteľnosti s ňou nedisponuje, prípadne k nej nezriadi záložné právo, ktorého výkon mohol byť začatý kedykoľvek skôr. Vlastník nehnuteľnosti totiž nemal dôvod žalobcu o spôsobe nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, akýmkoľvek spôsobom informovať. Žaloba, ktorý ako uviedol je presvedčený o tom, že prišlo k podvodu ohľadom prevodu nehnuteľností, mal možnosť ochrany svojho vlastníckeho práva domáhať sa skôr, čo však neurobil, v dôsledku čoho sa javí jeho terajšia aktivita ako nespĺňajúca zákonné podmienky pre nariadenia neodkladného opatrenia, najmä pokiaľ ide o osvedčenie naliehavej potreby žiadanej ochrany.

38. Pokiaľ ide o trestné konanie, na ktoré žalobca poukázal, v tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie správne poukázal na zásadu prezumpcie neviny, v dôsledku čoho súd v civilnom konaní nemôže vyvodzovať závery o tom, či prišlo alebo neprišlo k spáchaniu trestného činu, ani to k akému trestnému činu došlo a kto ho spáchal a uvedené následne zohľadniť aj vo svojom rozhodnutí. Vzhľadom k tomu, že doposiaľ nebolo trestné konanie právoplatne skončené, je potrebné nahliadať na osoby obžalované ako na osoby nevinné, a to až do času, kedy o ich vine a treste právoplatne nerozhodne príslušný súd. Poukazujúc na uvedené súd prvej inštancie, ako ani odvolací súd nemôže z predložených listín vyvodzovať žiadne závery, ktoré by mali zásadný vplyv pre toto konanie.

39. Odvolací súd uznáva argumenty žalobcu, že dražba nehnuteľností slúžiacich a bývanie môže vážnym spôsobom zasiahnuť do práva vlastniť majetok podľa čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy SR, čo ale neznamená, že dražba takýchto nehnuteľností (výnimkou prípadu uvedeného v § 3 ods. 6 zákona) podľa zákona č.

527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov nie je prípustná. Relevantná súdna prax dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, resp. s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva únie; tento záver vyplýva z rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie (pozri rozsudok zn. C-43/2013 E. P. proti SMART Capital, a. s., zo dňa 10. 09. 2014) ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. PL.ÚS23/2014 zo dňa 24. 09. 2014); v obidvoch prípadoch však tieto súdne orgány dospeli k tomuto záveru len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje.

40. Záverom je potrebné dodať, že vlastnícke právo fyzickej aj právnickej osoby podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky požíva rovnakú ochranu. Žalobca neosvedčil potrebu chrániť jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom záložnej zmluvy vo väčšom rozsahu než právo žalovaného v 1. na vrátenie poskytnutého úveru. 41. Poukazujúc na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď nevzhliadol žiadne skutočnosti, ktoré by primäli odvolací súd zmeniť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v dôsledku napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že procesne úspešným žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnili a ani im žiadne nevznikli.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .