Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21T-11-2011.pdf
PDF · 114.21 KB
Case nature
Area
Subarea
21T/11/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Vladimírom Sopúchom v trestnej veci proti obžalovanému G. E., pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.09.2018, takto
rozhodol:
Obžalovaný,
G. E., narodený XX.XX.XXXX v L., trvale bytom V. č. XX L.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :
v presne nezistenom čase dňa 28.10.2004 na Hlohovskej ulici číslo 2 v Nitre - Lužianky na Daňovom úrade Nitra II podával ako podnikateľský subjekt s obchodným menom G. E. R. Q. L. za tento daňový subjekt s prideleným daňovým identifikačným číslom XXXXXXXXXX na základe príjmov z podnikania vykonávaného na základe živnostenského oprávnenia číslo XXX-XXXXX zo dňa 4.1.2001 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťroka 2004, v rámci ktorého uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 746 206,- Slovenských korún (24 769,50 eur) tým, že odpočítal daň z pridanej hodnoty z nákupu tovaru v tuzemsku, a to konkrétne daň vo výške 150 000,- Slovenských korún (5 045,48 eur) z dodávateľskej faktúry číslo X/XXXX zo dňa 1.7.2004 za predaj 25 000 kusov ložísk za kúpnu cenu s daňou vo výške 952 000,- Slovenských korún (31 600,61 eur), daň vo výške
152 000,- Slovenských korún (5 045,48 eur) z dodávateľskej faktúry číslo X/XXXX. zo dňa 30.7.2004 za predaj 25 000 kusov ložísk za kúpnu cenu s daňou vo výške 952 000,- Slovenských korún (31 600,61, eur) daň vo výške 152 000,- Slovenských korún (5 045,48 eur) z dodávateľskej faktúry číslo X/XXXX zo dňa 31.7.2004 za predaj 25 000 kusov ložísk za kúpnu cenu s daňou vo výške 952 000,- Slovenských korún (31 600,61 eur), daň vo výške 152 000,- Slovenských korún (5 045,48 eur) z dodávateľskej faktúry číslo X/XXXX zo dňa 1.8.2004 za predaj 25 000 kusov ložísk za kúpnu cenu s daňou vo výške 952 000,- Slovenských korún (31 600,61 eur) a daň vo výške 138 000,- Slovenských korún (4 580,76 eur) z dodávateľskej faktúry číslo X/XXXX zo dňa 31.8.2004 za predaj 20 000 kusov ložísk za kúpnu cenu s daňou vo výške 865 606,- Slovenských korún (28 732,86 eur), vystavených podnikateľským subjektom E. E. C. ako predávajúcim s tým, že vyššie uvedený obchod spočívajúci v nákupe ložísk bol fiktívny a v skutočnosti k nemu medzi podnikateľskými subjektmi G. E. R. Q. L. ako kupujúcim a E. E. C. ako predávajúcim vôbec nedošlo,
t e d a :
neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech,
t ý m s p á c h a l :
zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 277 odsek 2 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, Trestného zákona, bez zistenia poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona, bez zistenia priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 49 odsek 1, písmeno a) Trestného zákona, obžalovanému výkon tohto trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á . Podľa § 50 odsek 1, Trestného zákona, u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona, obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 odsek 4 písm. g/ Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť podrobiť sa súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor Nitra, (ďalej v texte len so znením „prokurátor“) podal Okresnému súdu Nitra (ďalej v texte tiež so znením „súd“) dňa 07.02.2011 na G. E. (ďalej v texte tiež so znením „obžalovaný“) obžalobu sp. zn. 3Pv 1141/2006 (ďalej v texte len so znením „obžaloba“), pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súd vykonal dokazovanie tak, ako ho navrhli vykonať strany obžaloby a obhajoby, na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného G. E., svedkov W. O., E. E., C.. T. Q., C. O., C. O., W.. W. C., C. O., G. D., prečítal zápisnicu o výsluchu zomrelého svedka G. I. a prečítal listinné dôkazy. Obžalovaný G. E. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený obžalobou za vinu. Uviedol, že E. E., s ktorým sa zoznámil u jeho účtovníčky, klame a že to bol on kto mu ponúkol za dobrú cenu na predaj ložiská do fénov a vysávačov a dodnes mu dlží za ložiská peniaze. Obžalovaný ďalej uviedol, že ložiská doviezol na dvakrát a zložil ich u účtovníčky O. v garáži jej domu, pri čom mu pomáhali jej synovia a šofér I.. Dohodol sa s E., že mu za ložiská zaplatí zálohovými platbami, tak, že po tom ako mu známy pod menom G. dal určitú časť, túto dal E. a uplatnil si nadmerný odpočet a pracovníci daňového úradu vykonali kontrolu ložísk. Známy G. sa mu ozval, že ložiská nezodpovedajú vzorkám a niektoré aj boli poškodené, pričom obžalovaný uviedol, že mali na sebe povlak. Z uvedeného dôvodu oslovil E., ale ten sa mu už vyhýbal. Obžalovaný na položené otázky uviedol, že v tom čase bol živnostník, pod menom R. Q., mal rybársku predajňu a obchodoval tiež s iným tovarom za províziu, ale so strojárskym tovarom neobchodoval, bolo to prvýkrát a ložiská boli s I. zobrať v Močenku. Pýtal sa svojich známych, či niekto nemá záujem o ložiská, ktorých pôvod neskúmal a cez známeho sa mu ozval známy z Martina, myslel si, že sa volal G., priezvisko si už nepamätal, že by ich vedel vyviesť do Rakúska
a tak im dal vzorky. Predaj ložísk sprostredkovával s tým, že obchod sa uskutočnil u pani O. tak, že faktúry a dodacie listy vystavil E. a príjmové pokladničné doklady vypísal on, alebo O., na čo sa už nepamätal a podpísal ich E., pri preberaní peňazí, pri ktorom boli len oni dvaja. Vyplatil mu na dvakrát po jednom milióne Sk, s tým, že prvý milión mu dal známy G. z Martina v hotovosti v Nitre, ktorý potom vyplatil E. v kuchyni u O. a druhý milión Sk mu už známy G. z Martina nechcel vyplatiť tak mu požičali z rodiny a známy a potom ho vyplatil E. v kuchyni u O.. Celková suma
obchodu bola 4 milióny Sk a zisk mal predstavovať 7až 8 %. Obžalovaný ďalej uviedol, že svedok I. klamal, keďže s ním mal nezhody a klamal aj svedok E., ktorý mu nevrátil peniaze a ktorý tvrdil, že aj jeho oklamali. E. celkom za ložiská vyplatil 2 mil. Sk v dvoch splátkach v kuchyni u pani O., pričom mu vrátil len 20 000,- Sk, s tým, že zvyšné ložiská vráti a vyplatí ho, ale už ho potom nevidel a trestné oznámenie na neho nepodal. Obžalovaný na položenú otázku nechcel povedať meno známeho, ktorý sprostredkoval známeho G. N. z Martina. Svedkyňa W. O., ktorá robila účtovníctvo tak obžalovanému ako aj E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že predmetné ložiská boli v roku 2004 u nej v garáži, ktoré skontrolovali počas kontroly pracovníci daňového úradu a urobili zápisnicu, že nadmerný odpočet je v poriadku. Svedkyňa uviedla, že E. bol kvartálnym platcom DPH. Svedkyňa ďalej uviedla, že kúpnu cenu vyplácal E. v hotovosti po čiastkach a že myslela, že bola pri tom, s tým, že peniaze mali byť E. vyplatené v kancelárii. Príjmové pokladničné doklady a faktúry vystavila firma p. E., dali na ne pečiatky a E. ich podpísal. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný v rokoch 2004 až 2006 nemal žiadnu prevádzku. Svedok E. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevie, či sa ložiská kupovali. O. mu povedala, že by sa nejaké ložiská mali kupovať a chceli od neho nejaké splnomocnenia. O tom, že sa mali kupovať ložiská sa dozvedel až na polícii. Svedok na položené otázky uviedol, že sa v tom čase zaoberal dovozom osobných automobilov a robil sprostredkovanie tovaru. Obžalovaného nepoznal a nestretol sa s ním. Svedok ďalej uviedol, že obchod s ložiskami nerealizoval a o ložiskách vedel len od O., že ich ona mala kúpiť a následne predať. Ložiská nevidel a neprišiel s nimi do kontaktu, faktúry videl až pri výsluchu u policajtov a nepodpisoval ich. Žiadnu peňažnú sumu nepreberal, nevedel o obchode s ložiskami. Asi rok po tom, ako mu O. hovorila o obchode s ložiskami, bol za ním v tej súvislosti jeden pán, aby mu podpísal plnomocenstvo, že to potrebuje na políciu. Svedok uviedol, že na príjmových pokladničných dokladoch a faktúrach je jeho pečiatka, ale podpis nie je jeho. Nemal vedomosť o tom, či boli doklady zaúčtované, ale mal problém s tým, že jeho doklady sa u O. stratili. Faktúry a príjmové doklady mu pri podnikaní vystavovala O. a on ich u nej podpisoval.
Svedok C.. T. Q., pracovník Daňového úradu Nitra II. so sídlom v Lužiankach, na hlavnom pojednávaní uviedol, že s kolegyňou C. vykonával daňovú kontrolu u obžalovaného, výsledok ktorej zaznamenali v protokole o daňovej kontrole s tým, že nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty neuznali z jednoznačného dôvodu, keďže dodávateľ odmietol, že by tovar dodal. Svedok v tejto súvislosti uviedol, že nadmerný odpočet DPH sa viaže na tovar a dodávateľa. Dozvedeli sa, že účtovníčka dodávateľa mala manipulovať s pečiatkami. Vykonali obhliadku tovaru u O., z ktorej zistili, že sa jednalo o ložiská československej výroby z roku 1990, ktoré boli prehrdzavené. Ďalej preverením účtovníctva a dodávateľských faktúr zistili, že tovar nedodal dodávateľ uvedený na faktúrach. Svedok C. O., syn účtovníčky O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho matka požiadala, aby pomohol pri vykladaní ložísk. Nevedel o koho ložiská sa jedná a bol pri dvoch vykládkach, pri ktorých bol aj jeho brat a obžalovaný E.. Svedok na položenú otázku uviedol, že sa nepamätal, či pri vykládkach bol aj O. a E.. Svedok C. O., syn účtovníčky O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na vykládku prišli dve autá, pričom v jednom bol obžalovaný E. a jeho brat a v druhom O. a E.. Matka mu povedala, že vykladaný tovar je obžalovaného E.. Svedok po položení otázok upresnil, že E., ktorého pozná ako klienta matky neprišiel s autom, ale bol pri vykládke prítomný. Svedkyňa W.. W. C., pracovníčka daňového úradu na hlavnom pojednávaní uviedla, že daňovú kontrolu vykonala s kolegom Q.. V tom období v roku 2004 pracovala ako kontrolórka dani z prímov právnických a fyzických osôb na Daňovom úrade Nitra II. so sídlom v Lužiankach, s tým, že sa už nepamätala, či sa jednalo o obžalovaného E. a už sa nepamätala, čo vypovedala pred vyšetrovateľom. Svedok C. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa už nepamätal, o čo sa jednalo, len vedel o tom, že obžalovaný E. mal kúpiť nejaké ložiská a tiež na to, že bol pri ich vykládke. Svedok ďalej uviedol, že trvá na svojej výpovedi, ktorú urobil pred vyšetrovateľom. Na položené otázky uviedol, že bol v tom čase zamestnaný u O. a dopočul sa, že obžalovaný E. mal ložiská nevedel od koho, len započul, že od E.. Ložiska videl, boli vo veľkosti dvojeurovej mince v tubách v samostatných malých škatuliach, uložené vo veľkých škatuliach. Svedok G. D. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, s odôvodnením, že by mohol sebe privodiť trestné stíhanie. Súd z prečítanej zápisnice o výsluchu svedka na (č.l. 197-199 vyšetrovacieho spisu) zo dňa 12.03.2010 zistil, že svedok odmietol vo veci zo strachu vypovedať.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnice o výsluchu zomrelého svedka G. I. na (č.l. 153 - 154 vyšetrovacieho spisu) zo dňa 16.10.2007 a na (č.l. 341-342 vyšetrovacieho spisu) zo dňa 9.12.2010.
Svedok vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že vedel o tom, že obžalovaný mal obchod s rybárskymi potrebami v Nitre. Svedok na položené otázky vo výpovedi uviedol, že obžalovaný E. ho nepožiadal o žiadnu prepravu ložísk z Močenku do Nitry v roku 2004, teda žiadne ložiská ani neprevážal ani neskladal. Svedok ďalej uviedol, že O. osobne nepoznal, obžalovaný mu povedal, že mu robí účtovníctvo. Bol vlastníkom osobného motorového vozidla značky Fiat a ak by mal prevážať ložiská potreboval by na to nákladné auto, ktoré nevlastnil a ani si ho na účel prevozu ložísk nezapožičal, s tým, že prepravu takého tovaru by si určite pamätal. Súd na hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy z vyšetrovacieho a súdneho spisu. Súd pri vykonaní dokazovania postupoval v súlade so zásadou trestného konania podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku tak, že zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie. Súd vykonaným dokazovaním zistil okolnosti spáchania skutku, zistil, že skutok kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa stal tak, ako je popísaný v obžalobe a že skutok spáchal obžalovaný G. E. tak, že neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech. Súd mal vykonaným dokazovaním zavinenie obžalovaného jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností, preukázané. Obžalovaný poprel spáchanie skutku, ktorý mu obžaloba kladie za vinu. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní pred súdom ale vyplynulo, že obžalovaný bol zo spáchania skutku bez akýchkoľvek pochybností usvedčený predovšetkým zhodnými výpoveďami priamych svedkov, E. E., C.. T. Q., W.. W. C. a G. I., ktorí obžalovaného jednoznačne usvedčujú zo spáchania skutku kladenému mu za vinu. Súd vyhodnocoval dve skupiny svedkov. V prvej skupine to boli svedkovia W. O., C. O., C. O. a C. O. a v druhej skupine usvedčujúci svedkovia E. E., C.. T. Q., W.. W. C. a G. I.. Obžalovaný na svoju obranu pred súdom vypovedal, že svedkovia E. E. a G. I. zámerne nehovorili pravdu, aby mu uškodili. Obžalovaný G. E. pred súdom tvrdil, že tovar - ložiská odkúpil za sumu 2 mil. Sk (66 387,84 eur) od E.a E.a, ktorý to ale poprel. Svedok E. E., tiež poprel, že obžalovanému dodal ložiská, poprel, že by sa podieľal na ich
dovezení k účtovníčke O., poprel, že by vystavoval faktúry, príjmové pokladničné doklady a že by ich podpisoval. O tom, že by sa mal realizovať obchod s ložiskami vedel len od O., ktorá mu robila účtovníctvo tak, ako aj obžalovanému a mala tak prístup k jeho účtovným dokladom a k jeho firemnej pečiatke. Svedok E. E. pred súdom ako aj v konaní pred daňovým úradom jednoznačne tvrdil, že príjmové pokladničné doklady č. 5, 6,7,8 a 9 na (č.l. 13 až 17 vyšetrovacieho spisu) a faktúry č. 052004, 062004, 072004, 082004 a 092004 na (č.l. 18 až 22 vyšetrovacieho spisu) ani nevyhotovil ani nepodpísal. Súd z vykonaného dokazovanie zistil, poukazujúc pri tom na zhodné usvedčujúce výpovede svedkov C.. T. Q. a W.. W. C., pracovníkov Daňového úradu Nitra II. - správcu dane obžalovaného ako podnikateľského subjektu - G. E. R. Q. L. a listinné dôkazy nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise a prečítané na hlavnom pojednávaní, že výpoveď svedka E. E. je potrebné vyhodnotiť ako dôveryhodnú. V tejto súvislosti súd poukazuje na listinné dôkazy vo vyšetrovacom spise, a to zápisnicu o ústnom pojednávaní obžalovaného na (č.l. 26 vyšetrovacieho spisu), zápisnice o miestnom zisťovaní na (č.l. 27 až 30 vyšetrovacieho spisu), účtovnú evidenciu a evidenciu dane z pridanej hodnoty - podnikateľského subjektu E. E. na (č.l. 31 až 39 vyšetrovacieho spisu), zápisnicu o ústnom pojednávaní na (č.l. 41 až 42 vyšetrovacieho spisu), odpovede Daňového úradu Námestovo na (č.l. 51 vyšetrovacieho spisu), odpovede Daňového úradu Bratislava III. na (č.l. 57 vyšetrovacieho spisu), protokolu o daňovej kontrole obžalovaného ako podnikateľského subjektu - G. E. R. Q. L. na (č.l. 60 až 64 vyšetrovacieho spisu), zápisnice o ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní daňového subjektu - E. E. na (č.l. 69 až 71 vyšetrovacieho spisu), protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly podnikateľského subjektu - G. E. R. Q. L. č. 827/320/561/06/Ceb, na (č.l. 74 až 80 vyšetrovacieho spisu), dodatočného platobného výmeru na daň z pridanej hodnoty v sume 746 206,- Sk (24 769,50 eur) na (č.l. 91 až 94 vyšetrovacieho spisu), daňové priznania k dani z pridanej hodnoty podnikateľského subjektu - G. E. R. Q., za I až IV štvrťrok roku 2004 na (č.l. 104 až 108 vyšetrovacieho spisu), daňové priznania k dani z pridanej hodnoty podnikateľského subjektu - E. E., za I až IV štvrťrok roku 2004 na (č.l. 239 až 257 vyšetrovacieho spisu), výkaz o majetku a záväzkoch podnikateľského subjektu - E. E. na (č.l. 258 až 259 vyšetrovacieho spisu), výkaz o príjmoch a výdavkoch podnikateľského subjektu - E. E. na (č.l. 260 až 261 vyšetrovacieho spisu), protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly podnikateľského subjektu - E. E. na (č.l. 262 až 278 vyšetrovacieho spisu), z ktorých súd zistil, že predmetom fakturácie a následného uplatnenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty mal byť tovar - 120 000
zahrdzavených ložísk od výrobcu ZLK, vyrobené v ČSSR v rokoch 1989-1990 uložených v 29 krabiciach, v priestoroch rodinného domu W. O. G. v L., ktoré ale E. E. obžalovanému fakticky nepredal.
Svedok E. E. na hlavnom pojednávaní a v konaní Daňových úradov Nitra a Šaľa jednoznačne tvrdil, že s obžalovaným neobchodoval, žiadne ložiská mu nepredal a že ho nepoznal. Správca dane spochybnil pôvod tovaru, teda otázku od koho E. tovar nakúpil, keďže vo faktúrach deklarovaný dodávateľ - D., s.r.o. so sídlom Y. XX, L. nevedel predložiť hodnoverné účtovné a daňové doklady k fakturácii tovaru a na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní vo veci odmietol vypovedať. Z výsledkov daňového šetrenia vyplynulo, že obžalovaný ako daňový subjekt svoje právo na odpočítanie dane v zmysle zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov deklaroval na základe skutočností, ktoré sa v priebehu daňového konania ukázali ako nepravdivé, že službu prijal od platiteľa DPH. Podľa názoru súdu zhodné výpovede svedkov E. E., C.. T. Q., W.. W. C., G. I. a listinných vykonaných dôkazov z daňových šetrení jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú obžalovaného z protiprávneho konania vytvárajúc ucelený rad dôkazov v ich súhrne rozplývajúci nepresvedčivú a nedôveryhodnú obranu obžalovaného. Svedok G. I. poprel tvrdenie obžalovaného, že zabezpečoval prepravu ložísk z Močenku do domu O.. Súd vyhodnotil výpoveď svedkyne W. O., s poukazom na výpoveď svedka E. E., ktorému zabezpečovala účtovníctvo ako i s poukazom na zistené výsledky daňových šetrení za nedôveryhodnú a účelovú, tiež s poukazom na skutočnosť, že vypovedala, že predmetné príjmové doklady a predmetné faktúry E. E. podpisoval u nej v kancelárii, teda v rozpore s tvrdením obžalovaného. Je nepochybné, že O. mala prístup tak k účtovným dokladom obžalovaného, ako aj k účtovným dokladom E. E. ako i k jeho pečiatke. To, že u svedka E. E. absentoval motív vypovedať nepravdivo potvrdzuje samotné šetrenie daňových úradov vykonávajúcich kontrolu. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na motív samotného konania obžalovaného, neoprávneného získania finančného prospechu. Súd vyhodnocoval vykonané dôkazy jednotlivo a v ich súhrne na základe logických úvah. Výpovede svedkov C. O., C. O. a C. O. sa týkali výlučne prevozu tovaru - ložísk, a to, či ložiská existovali a či u O. boli alebo neboli zložené pre posúdenie zavinenia obžalovaného vzhľadom k tomu, že z výsledkov daňového konania vyplynulo, že ich pôvod nie je známy, nemali žiadnu relevantnú hodnotu.
Súd do konania na návrh obhajoby pribral znalca z odboru písmoznalectvo odvetvia ručné písmo a v nadväznosti na jeho písomné stanovisko do konania pribral znalecký ústav - Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru Bratislava, z odboru - prírodovedné skúmanie a kriminalistické analýzy, odvetvie
- písmoznalectvo a jazyková expertíza za účelom posúdenia pravosti podpisov E. E. na faktúrach a príjmových pokladničných dokladoch na (č.l. 13 až 22 vyšetrovacieho spisu), na odstránenie rozporov výpovedí E. E. a W. O., či E. E. je pisateľom podpisov na uvedených listinách. Z odborného stanoviska KEÚ PZ na (č.l. 591-592 súdneho spisu) súd zistil, že sporné podpisy sú neskúmateľné, vyhotovené ako ľahko napodobniteľné parafy bez identifikačne hodnotných znakov bez možnosti ich písmoznaleckého skúmania za účelom identifikácie pisateľa. Skutkovú podstatu charakterizuje objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka trestného činu. Objektom trestného činu sú právom chránené spoločenské vzťahy (záujmy), proti ktorým je čin namierený. Subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu, úmyselného protiprávneho konania obžalovaného spočíva v tom, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, teda vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný G. E. neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech fiktívnym nákupom ložísk, o čom súd z vykonaného dokazovania nemal žiadne pochybnosti. Objektívna stránka trestného činu zahŕňa samotné konanie obžalovaného a jeho spôsob konania, ktorým bolo predstieranie nákupu ložísk. Trestnosť činu a trestná zodpovednosť páchateľa je založená na zavinení, ako obligatórnej súčasti subjektívnej stránky trestného činu, teda pri absencii zavinenia niet trestného činu ani trestu. Zavinenie je vnútorný a zároveň psychický vzťah páchateľa k podstatným prvkom trestného činu a tvoria ho dve zložky, vedomostná a vôľová, teda pohnútka a motivácia obžalovaného, ktoré ako vyplynulo z vykonaného dokazovania boli jednoznačne preukázané. Možno tak bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že subjektívna stránka danej skutkovej podstaty bola úmyselným zavinením obžalovaného
jednoznačne preukázaná. Súd vykonaním dôkazov a ich vyhodnotením v ich vzájomnom súhrne dospel k záveru, že tieto nasvedčujú vierohodnosti výpovedí usvedčujúcich svedkov s usvedčujúcimi listinnými dôkazmi. Pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak trestný zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti. Podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona, veta druhá, sa trestného činu neodvedenia dane a poistného dopustí ten, kto neoprávnene v malom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Podľa § 277 ods. 1, písm. b/ Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo väčšom rozsahu. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona, veta prvá, veta druhá, veta tretia škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- eur, škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Súd z vykonaného dokazovania, predovšetkým z daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťroka 2004 zistil, že obžalovaný si uplatnil nadmerný odpočet vo výške 746 206,- Slovenských korún (24 769,50 €), teda v rozsahu sumy prevyšujúcej desaťnásobok sumy 266,- eur, čo predstavuje sumu najmenej 2666,- eur a neprevyšujúcej sumu dosahujúcu stonásobok sumy 266,- eur, čo predstavuje sumu najmenej 26600,- eur, teda obžalovaný čin spáchal vo väčšom rozsahu. Súd konanie obžalovaného z vykonaného dokazovania vyhodnotil ako úmyselné, v kontexte s jeho pred súdom preukázaným motívom zabezpečiť, pre seba majetkový prospech. Obžalovaný bol vykonaným dokazovaním jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčený zo spáchania skutku a jeho konaním boli naplnené všetky zákonné znaky zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi jeho jednoznačne protiprávnym a úmyselným konaním podľa § 15 písmeno a/ Trestného zákona a následkom súd nemal žiadne pochybnosti. Pre právne posúdenie zavinenia obžalovaného boli vo vykonanom dokazovaní produkované vyššie popísané dôkazy, ktoré obžalovaného jednoznačne usvedčujú, že predstieraným - fiktívnym zdaniteľným plnením - nákupom ložísk krátil daň z pridanej hodnoty tak, že znížil vlastnú daňovú povinnosť, teda daňovú povinnosť splnil, ale daň odviedol v nižšej výške ako mal, o rozdiel dane v sume 746 206,- Slovenských korún (24 769,50 €), o čom svedčí predovšetkým rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 27.06.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.07.2006 na (č.l. 9 až 11 vyšetrovacieho spisu).
Pre právne posúdenie objektívnej stránky konania obžalovaného nebolo relevantné, kde boli deklarované ložiská uskladnené a ako sa tam dostali, ale skutočnosť, na ktorú sa okrem preukázania tovaru viaže nadmerný odpočet DPH, teda kto bol dodávateľom ložísk, teda ako ich obžalovaný nadobudol. Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní bolo jednoznačne dokázané, že obžalovaný vykonal fiktívny obchod, keď deklaroval nákupnú cenu ložísk, ktoré boli staré a poškodené, predovšetkým z miestnych šetrení vykonaných príslušným správcom dane Daňovým úradom Nitra II., ale i dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. Súd z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní zistil, že skutok obžalovaný spáchal tak, že si zadovážil 120 000 kusov ložísk, u ktorých s cieľom uplatnenia si nadmerného odpočtu DPH deklaroval ich nadobudnutie kúpou na základe faktúr od E. E.S., ako platcu DPH. Vojtech Vőrőš ale kúpu a predaj ložísk, podpísanie faktúr a príjmových pokladničných dokladov poprel napriek tomu, že mal vo svojich účtovných dokladoch - v zozname došlých piatich faktúr nadobudnutie ložísk od dodávateľa D. D.., ktorého konateľom bol na hlavnom pojednávaní vypočutý G. D., ktorý ale odmietol pred súdom v obave, že sebe privodí trestné stíhanie a v prípravnom konaní zo strachu vypovedať. Daňový úrad v Námestove a Daňový úrad Bratislava III. nedohľadali žiadne doklady a účtovné písomnosti spoločnosti D. D.. a spoločnosti bola daň vyrubená podľa pomôcok. Z vykonaného dokazovania tak vyplynulo, že titul nadobudnutia ložísk E. E. od spoločnosti D. D. a faktúry k tomu vystavené bol len fiktívny obchod, bez reálneho plnenia, teda reálneho odovzdania tovaru na základe uhradených faktúr a z uvedeného dôvodu v reťazci kúpy a predaja predmetných ložísk bol fiktívny aj následne ich odpredaj obžalovanému, keďže iný titul ich nadobudnutia nedeklaroval
Skutok je obžalobou správne kvalifikovaný, pretože v čase spáchania skutku (konania páchateľa a následku) bol účinný Trestný zákon v znení, v rámci ktorého neexistoval trestný čin Daňového podvodu podľa § 277a Trestného zákona (toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až dňa 01.10.2012). Neoprávnené uplatnenie nadmerného odpočtu je postihované v rámci skutkovej podstaty neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, Trestného zákona, druhá alinea a keďže bol skutok spáchaný do 01.10.2012 tak musí byť posudzovaný podľa vtedy účinného znenia zákona a kvalifikovaný ako neodvedenie dane a poistného podľa § 277. Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd pri rozhodovaní o určení druhu trestu a jeho výmery obžalovanému podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona, prihliadal na spôsob a okolnosti spáchania činu, jeho následok, ďalej na preukázané úmyselné zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd z odpisu registra trestov zistil, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu bol súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Súd z výpisu z evidencie priestupkov Obvodného úradu v Nitre zistil, že obžalovaný v evidencii priestupkov má evidovaný jeden priestupok proti verejnému poriadku. Súd zo správy Daňového úradu Nitra II. zistil, že obžalovaný ako daňový subjekt G. E. R. Q. L. je platiteľom dani z príjmov fyzickej osoby a má evidované nedoplatky na daniach, pre ktoré bolo voči nemu začaté daňové exekučné konanie. Súd zo správy o povesti Mesta Nitra zistil, že voči obžalovanému neeviduje žiadne priestupkové konanie a že má jedno dieťa. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Súd tak pri určení druhu trestu a jeho výmery postupoval podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona a trest ukladal v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe. Súd pri určení druhu a výmery trestu dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude možné na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu obžalovaného dosiahnuť trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu, s probačným dohľadom, keďže súd ukladal trest odňatia slobody neprevyšujúci tri roky za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti o vine a treste obžalovaného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku odvolanie smeruje, do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.