Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-3T/9/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej a prísediacich členov senátu Heleny Krajčíkovej a Márie Lukáčovej, v trestnej veci obžalovaného J. Y. pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch dňa 19. septembra 2018 takto

rozhodol:

obžalovaný

J. Y., narodený XX. XX. XXXX v X., trvale bytom V., M. L. XXXX/X, toho času od 02. 11. 2017 vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra,

j e v i n n ý , ž e :

od presne nezistenej doby, približne od roku 2009 do 01.11.2017 v Topoľčanoch, v byte č. XX vo vchode D na 2. poschodí, na ul. M. L. XXXX/X ako aj na iných miestach, po situáciách, ktoré mu neboli po vôli, napríklad ako sa syn E. Y. zachoval alebo niečo spravil, mu obžalovaný vulgárne nadával, ponižoval ho a viackrát fyzicky napadol tým spôsobom, že ho fackal, ubil po tele bodliakmi, škrtil rukami pod krkom, vyhrážal sa mu, že ak to povie matke, tak ju viac neuvidí, naposledy dňa 01.11.2017 v čase o 21.00 hodine ho v mieste trvalého pobytu udrel približne 10 krát päsťou do tváre, poškriabal na hrudi a spôsobil mu viacnásobné pomliaždenie tváre s maximom v oblasti zygomatických oblúkov a čela vľavo, pomliaždenie nosa, odreniny prednej hrudnej steny a bližšie nešpecifikované poranenie pravého oka, súčasne bez vážneho dôvodu vyvolával konflikty a následne stresové situácie u manželky H. Y., na ktorú agresívne kričal, vulgárne jej nadával, v lete 2011 po tom, čo uviedla, že od neho odíde, sa jej vyhrážal, že jej vystrelí revolverom hlavu, keď chcela zavolať políciu, tak jej nadával, pričom uvedeným konaním E. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., M. L. XXXX/X spôsobil poškodenie psychického zdravia v zmysle rozvoja úzkostnej depresívnej reakcie na závažný stres a H. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., M. L. XXXX/X spôsobil posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá sa u nej prejavila výskytom depresívneho ladenia, výraznými známkami aktuálnej úzkosti, neurotickými symptómami s vegetatívnou reakciou, poruchami spánku, pozornosti, autoakuzáciami, zvýšenou senzitivitou a excitáciou (predráždenosťou), flashbackmi - opakovanými, neodbytnými znovuvybavovaniami a znovuprežívaním v spomienkach a v snoch, pričom táto porucha jej podstatne zhoršila obvyklý spôsob života pravdepodobne od roku 2013, avšak s určitosťou od roku 2014 až do 02.11.2017,

t e d a :

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním,

ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie a spôsobil tým ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l :

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Okresný súd Topoľčany na základe obžaloby prejednal trestnú vec obžalovaného J. Y.. Na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne-poškodenej H.. H. Y., znalcov z odboru psychológie J.. C. L., z odboru psychiatrie H.. U. Y., oboznámením obsahu CD nosičov s audiovizuálnym obsahom, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní i súdnom konaní. Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti rozsudku. Obžalovaný J. Y. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd vyhlásenie obžalovaného, ktoré bolo jednoznačné, zrozumiteľné, ničím nepodmieňované, po splnení všetkých zákonom upravených podmienok prijal a súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Dokazovanie bolo vykonané iba v súvislosti s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Svedkyňa - poškodená Mgr. H. Y. vo vzťahu k výroku o treste vypovedala, že v roku 2012 lekári zistili malol. poškodenému E. životohrozujúci stav. Bojoval o život v nemocnici na Kramároch. Mal poškodený mozog, zostal ležiaci, trpel bolesťami, kŕčmi. Nemohol rozprávať, prehĺtať, stav jeho mozgu lekári prirovnali k veku 80 rokov. Poškodeného uviedli ho do umelého spánku, zaviedli sondu na prijímanie potravy, boli pochybnosti, či prežije a ak áno, prognózy neboli dobré. Pri poškodenom sa v nemocnici s obžalovaným striedali, potreboval 24 hodinovú starostlivosť vrátane komunikácie v stave kómy. Ako rodina spojili sily, v manželstve dala obžalovanému druhú šancu. S obžalovaným sa striedali na liečeniach, keď sa prebral z kómy a zdravotný stav sa postupne zlepšoval. Z úradu práce nedostali potrebnú sumu na terapiu v hyperbarickej komore, obžalovaný oslovil nadácie, spolužiakov na stužkovej, zabezpečil tým 2% z dane, vozil autom poškodeného do hyperbarickej komory, ona bola s poškodeným popoludní. Obžalovaný tiež zabezpečil kyslíkový prístroj, poškodená masážnu kefu, zabezpečili biolampu, prístroje, pomôcky, detoxikačnú vaničku, perličkový kúpeľ, aby poškodený mohol ovládať ruky a nohy. Obžalovaný s poškodeným cvičil, masírovali ho. Obžalovaný napísal do Modrého z neba, kde zabezpečil delfínoterapiu. Zdravotný stav poškodeného sa zlepšoval, začal bicyklovať, chodili plávať, tiež vyhral prvú cenu detský čin roka, keď zachránil 5 mesačné bábätko, ktoré by sa zadusilo. Očami jej dal znamenie, že sa dieťa v postieľke dusí. Neskôr poškodený začal chodiť do školy na 2 hodiny s asistentom, pomáhal im jej otec, chodil pre poškodeného do školy, kde dokončil 9. ročník s plným vyučovacím rozsahom s minimálnou asistenciou. Podľa lekárov je zázrak, čo poškodený zdravotne dosiahol. Okrem oslabenia jemnej motoriky nemá vážnejšie následky, iba menšie rečové problémy, ktoré sa zlepšujú. Obžalovaný mal zdravotné problémy s kĺbom na nohe a s chrbticou, odmietal práceneschopnosť, chodil normálne na ryby, nešetril si kĺb, hrozila mu operácie, barle nenosil vôbec. Obžalovaný bol vyčerpaný,

kríval. Pokiaľ ide o vplyv ochorenia poškodeného na fungovanie rodiny, prežívala väčší strach o dieťa, snažili sa, aby mal všetko čo potrebuje. Obžalovaný bol v tomto aktívnejší, zabezpečoval kúpele, oslovil nadácie. Poškodená pracuje s mentálne postihnutými deťmi, ktorým ľutovanie nepomáha. Poškodený ich pomoc prijímal, spolupracoval. Tvrdosť obžalovaného k poškodenému bola neprimeraná, silou ho búchal do chrbta, i keď nemal chránič.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria H.. U. Y. vyplýva záver, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel žiadnou duševnou poruchou ani chorobou a netrpí nimi ani aktuálne. Obžalovaný v čase spáchania skutku mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a toto mohol v čase spáchania skutku ovládať. Obžalovaný je schopný vypovedať pred orgánmi činnými v trestnom konaní aj pred súdom, plne chápe zmysel trestného konania. Zo psychiatrického hľadiska aktuálne nie je jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný.

Na hlavnom pojednávaní znalec po oboznámení s lekárskymi správami, podľa ktorých obžalovaný počas výkonu väzby požil nadmerné množstvo liekov dodal, že z medicínskeho pohľadu ani lekári v tejto súvislosti nezistili u obžalovaného počas pobytu vo väzbe duševné ochorenie v pravom slova zmysle. Zistená bola adaptačná porucha súvisiaca s tým, čo obžalovaný aktuálne prežíva. Na tomto konaní obžalovaného sa mohlo podpísať súčasne viac reaktívnych faktorov - rozvod, väzba, ovplyvnenie väzňami, nebola však zistená žiadna psychotická depresívna porucha s narušením kontaktu s realitou. Adaptačná porucha patrí medzi neurotické a stresom vyvolané stavy. Ide o nezávažné duševné ochorenie, vyvolá ju reaktívny zrozumiteľný moment - úmrtie, opustenie partnera. Nejedená sa o duševnú chorobu. Adaptačná porucha odoznieva asi do pol roka, maximálne do roka od udalosti a to aj spontánne bez užívania liekov. Organizmus sa potom dostane do pôvodného stavu. Schopnosť adaptovať sa je daná individuálne. Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých J.. C. L. vyplýva záver, že intelektové výkony obžalovaného sa nachádzajú na úrovni polupačného priemeru. Intelektové schopnosti sa nachádzajú v nižšom pásme priemernej inteligencie. Verbálna zložka intelektu je v nižnom pásme priemernej inteligencie. Performačná zložka intelektu sa aktuálne nachádza v pásme podpriemernej inteligencie. Rozumová chápavosť obžalovaného je primerane zachovaná, intaktná, nenarušená. Kognitívne funkcie nevykazujú narušenia, ktoré by mali vplyv na schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti, ktoré prežil a ktorých sa zúčastnil priamo. Slovná zásoba je primeraná, postačujúca k schopnosti vyjadrovať sa a pomenovávať udalosti a situácie, ktoré zažil. Osobnosť obžalovaného vykazuje alternáciu v oblasti afektomotivity, so zvýraznenými impulzívnymi, egocentrickými rysmi osobnosti, s tendenciou k hypervigilancii voči nekonformite k jeho záujmom, cieľom a pohnútkam. Výrazne nekritický voči svojej osobe a svojmu konaniu. Osobnosť poruchová, s nedostatočnými vnútornými mechanizmami na zvládanie záťaže. V situáciách záťaže ponúka plauzibilnú racionalizáciu svojho konania, externý locus of control. Modulácia afektu je v bežných situáciách primeraná, avšak má nízky frustračný prah, to znamená, že už pri minimálnej záťaži koná impulzívne, pod vplyvom zaplavenia afektu. Jedná sa o impulzívne konanie, ktoré však nemusí byť v každej situácii nutne maladaptívne, agresívne, hostilné. Agresivita u obžalovaného nie je preexponovaná črta osobnosti, má narušené zvládacie mechanizmy v záťaži, kedy koná impulzívne, bez rozmyslu. Hodnotový systém obžalovaného je silne poznačený egocentrizmom. Sociálne menej zrelý, uprednostňuje svoje potreby pred potrebami druhých. Sebahodnotenie obžalovaného sa nachádza v pásme vyššieho priemeru, udržiava si priaznivé súdy o vlastnej osobe. Emočne nestabilná porucha osobnosti, impulzívny typ. Základná ingrediencia konvenčného testovania reality je zachovaná, apsychotický. Hodnotový systém obžalovaného je silne poznačený egocentrizmom, teda síce má osvojené sociálne žiaduce hodnoty, avšak vplyvom impulzivity, egocentrického nastavenia a hypervigilancie je iritabilný v situáciách, kedy vníma, že jeho potreby, ciele a záujmy nie sú napĺňané resp. ohrozené. To sa prejavuje napríklad tak, že v záťažových situáciách si vynucuje konformitu aj menej adaptívnym spôsobom. Agresivita u obžalovaného nie je preexponovaná črta jeho osobnosti, má narušené zvládacie mechanizmy v záťaži, kedy koná impulzívne, bez rozmyslu. Motivácia obžalovaného zo psychologického hľadiska v predmetnom konaní sa týkala tendencie udržať resp. korigovať situáciu z hľadiska subjektívne stanoveného hodnotového systému. Obžalovaný sa snaží situácie štruktúrovať, udržiavať pod vlastnou kontrolou, kedy ak sú jeho potreby, ciele a záujmy nenapĺňané, resp. ohrozené, hatené, koná impulzívne, vznetlivo, v záťažových situáciách si vynucuje konformitu aj menej adaptívnym spôsobom.

Pri reakcii na stresové situácie je osobnosť obžalovaného s nedostatočnými vnútornými mechanizmami na zvládanie záťaže, má nízky frustračný prah, pri minimálnej záťaži koná impulzívne, pod vplyvom zaplavenia afektu. Jedná sa o impulzívne konanie, ktoré však nemusí byť v každej situácii nutne maladaptívne, agresívne, hostilné. V situáciách záťaže ponúka plauzibilnú racionalizáciu svojho konania, externý locus of control. Pokiaľ ide o sociálnu úroveň vzťahov a sociálnu a občiansku adaptáciu, v bežných sociálnych situáciách a interakciách obžalovaný dokáže fungovať adaptívne, v situáciách konfliktu či nesúhlasu komunikačného partnera má výrazne limitovanú schopnosť kooperácie si nachádzania konsenzu s druhou osobou. Kooperácia je zo strany obžalovaného možná len povrchne, za účelom napĺňania jeho vlastných potrieb a cieľov. Sociálne je menej zrelý, uprednostňuje svoje potreby pred potrebami iných. Obžalovaný je v sociálnych vzťahoch a schopnosti adaptácie limitovaný osobnostnou štruktúrou v zmysle egocentrického nastavenia a signifikantnej impulzivity v záťaži, kde frustračná tolerancia obžalovaného je nízka. Na hlavnom pojednávaní k nadmernému požitiu liekov obžalovaným dodal, že obžalovaný reagoval na záťaž, za ktorú je potrebné považovať nekonformný stav v súvislosti s rozvodom a tým, že je to v rozpore s tým, ako si situáciu predstavoval. Keďže to nebolo v zhode s jeho predstavami, reagoval depresívne ladený skratkovito užitím liekov. Počas znaleckého vyšetrenia znalec nezistil u obžalovaného schizofréniu - stavy poruchy vnímania. Adaptačná porucha u obžalovaného je jeho reakciou na schopnosť zvládať stres. Táto schopnosť je u neho znížená, vtedy reaguje impulzívne, čiže ak je nejaká prekážka a jej riešenie nie je v jeho rukách, podľa jeho predstáv, môže konať aj sebadeštrukčne.

Oboznámené boli CD nosiče predložené obžalovaným obsahujúce rodinné fotografie z obdobia uvedeného vo výroku o vine. Na fotografiách je zaznamenaný obžalovaný, obaja poškodení, maloleté dcéry obžalovaného a poškodenej na viacerých rodinných dovolenkách v rámci Slovenskej republiky, dovolenky v Turecku pri mori, rybačky, turistických a športových výletoch, kultúrnych podujatiach, ktorých sa ako rodina zúčastnili. Oboznámené prehratím boli CD nosiče s audiovizuálnym záznamom televíznych relácií Família - Zázrak, Modré z neba, Zázrak na pokračovanie a Srdce pre deti. Na týchto je zaznamenaná rodina Vizičkaničových v čase ich spolužitia, maloletý poškodený počas liečenia zdravotných problémov v špecializovaných zdravotníckych zariadeniach, dovolenka pri mori počas liečenia.

Prečítané boli listinné dôkazy, z ktorých súd zistil nasledovné : Obžalovaný v roku 1999 pracoval ako brigádnik v Osobitnej škole internátnej v Topoľčanoch, kde bolo nahlásené fyzické trestanie chovanca školy obžalovaným. Po pohovore s riaditeľom školy bol po dohode okamžite rozviazaný pracovný pomer s obžalovaným. V roku 2003 obžalovaný pracoval v Špeciálnej základnej škole internátnej pre nehovoriacich a ZŠ a MŠ pri NsP v Topoľčanoch, kde bolo zistené používanie výchovných metód - krik, pôsobenie strachu, trestanie detí spôsobom znižujúcim ich dôstojnosť, na čo bol upozornený riaditeľom školy pod následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Obžalovaný je zamestnaný ako vychovávateľ v Spojenej škole v Topoľčanoch, kde bol dňa 10.04.2017 upozornený na porušenie pracovnej disciplíny v súvislosti s nenastúpením do práce. Počas výkonu väzby bol obžalovaný jedenkrát disciplinárne potrestaný pokarhaním pre vzájomné fyzické napadnutie so spolubývajúcim väzňom na cele a jedenkrát zákazom dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí, okrem vecí základných potrieb osobnej hygieny a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu pre úmyselné spôsobenie si ujmy na zdraví, pretože požil veľké množstvo liekov. Uvedené vyplýva aj z lekárskej správy na čl. 487, podľa ktorej bol obžalovaný od 25.01.2018 do 27.01.2018 hospitalizovaný na internej klinike Fakultnej nemocnice v Nitre. Podľa prepúšťacej správy zo psychiatrického oddelenia NOaO Trenčín obžalovaného na tento čin nahovorili spoluväzni, aby z toho mal nejaké výhody a dostal sa na psychiatrické oddelenie. Obžalovaný následne uvádzal, že chcel spáchať samovraždu, lekári jeho konania hodnotili ako účelové s prejavmi simulácie. Podľa prepúšťacej správy JIS interného oddelenia FN Nitra pri požití uvedeného množstva liekov na bolesť nie je nutná dialýza, nejednalo sa teda o požitie takej dávky lieku, ktorá by ohrozila obžalovaného na živote. Išlo z jeho strany o premyslené konanie za účelom dosiahnutia prospechu. Z lekárskych správ predložených obžalovaným vyplýva, že poškodená je evidovaná v ambulancii diabetologičky H.. C. S. v Topoľčanoch. Obžalovaný trpí bolesťami chrbtice s koreňovým dráždením, má

diagnostikovanú koxatrózu, trpí obmedzením hybnosti bedrového kĺbu stredného stupňa, jeho stav je stabilizovaný, bez progresie poruchy mobility. Podľa posudku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava je obžalovaný fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, neboli mu navrhnuté žiadne kompenzácie ani peňažné príspevky, nie je odkázaný na sprievodcu.

Súd odmietol vykonať obžalovaným navrhnutý dôkaz výsluchom malol. svedka E. Y., ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou a výsluch zamerať na starostlivosť, ktorú maloletému počas jeho životohrozujúceho stavu poskytoval. Táto okolnosť bola preukázaná inými vykonanými dôkazmi, najmä výsluchom poškodenej H. Y., fotografiami, záznamami televíznych relácií venovaných práve zdravotnému stavu maloletého poškodeného a starostlivosti jeho rodičov o neho. Maloletého poškodeného je potrebné považovať za obzvlášť zraniteľnú obeť podľa osobitného zákona, ktorý aj v liste písanom obžalovanému počas súdneho konania odmieta sa s týmto stretnúť, nemieni mu viac písať, zmenil si SIM kartu v telefóne, aby mu obžalovaný nevolal. Súd chrániac práva a oprávnené záujmy poškodeného ako obzvlášť zraniteľnej obete podľa zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá počas súdneho konania naviac nedovŕšila plnoletosť, považoval tento navrhovaný dôkaz za nedôvodný. Súd odmietol na návrh obžalovaného zabezpečiť odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok ohľadne psychického stavu obžalovaného v súčasnosti, keďže na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru psychológie i znalec z odboru psychiatrie, ktorí sa vyjadrovali tak k osobnosti obžalovaného ako aj k jeho duševnému stavu a napokon aj k adaptívnej poruche zistenej u obžalovaného počas výkonu väzby.

K osobe obžalovaného bolo zistené, že je rozvedený. V ústrednej evidencii priestupkov má evidovaný jeden dopravný priestupok, ktorého sa dopustil dňa 17.11.2017 podľa § 22 odsek 1 písmeno l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a bola mu uložená pokuta 5 eur. Obžalovanému bol v súvislosti so vzneseným obvinením zaistený zbrojný preukaz na skupinu A - nosenie zbrane a streliva a bol vyzvaný na bezodkladné odovzdanie zbrojného preukazu do úschovy polície. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, v komisii verejného poriadku Mesta Topoľčany - Mestský úrad nebol prejednaný. V odpise z registra trestov obžalovaného nie je doposiaľ žiaden záznam o odsúdeniach, nie je stíhaný pre inú trestnú činnosť.

Súd zhodnotil vykonané dôkazy týkajúce sa skutku nezávisle podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne a súčasne nezávisle od toho, či tieto dôkazy obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete rozsudku. Tento skutok vykazuje znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona, pretože obžalovaný blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie a spôsobil tým ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Ku konaniu opísanému vo výroku o vine rozsudku sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal, keď urobil vyhlásenie, že zo spáchania skutku je vinný. Okrem toho bol jednoznačne usvedčovaný svedeckými výpoveďami poškodených Miroslavy Y., maloletého E. Y., svedkov D. H. a H. F.. Nepriamo obžalovaného usvedčovali znalecké posudky a výpovede znalcov na hlavnom pojednávaní z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a z odboru psychológia, fotodokumentácia zranení maloletého poškodeného, lekárske správy a nálezy ohľadne zranení maloletého poškodeného.

Pokiaľ ide o zavinenie, súd dospel k záveru, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým je ochrana blízkych osôb žijúcich v rodinnom vzťahu - manželky a maloletého dieťaťa pred domácim násilím.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval podľa § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona. Do úvahy vzal spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. Z poľahčujúcich okolností vymenovaných v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil, že sa v súdnom konaní priznal a svoje konanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona), pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písmeno j) Trestného zákona), aj napriek jednému postihnutiu za priestupok a upozorneniam na porušenie pracovnej disciplíny zamestnávateľmi a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písmeno n) Trestného zákona), pretože urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku na hlavnom pojednávaní. Súd nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona.

Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd aplikoval pri určení výmery trestu postup podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, keď hornú hranicu trestnej sadzby za spáchaný zločin 7 rokov až 15 rokov znížil o jednu tretinu a ukladal trest v upravenej sadzbe 7 rokov až 12 rokov a 4 mesiace.

Pri konečnej výmere trestu súd prihliadol na horeuvedené pomery obžalovaného, doteraz nestrestaného, jeho osobnú starostlivosť a angažovanosť pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti maloletému poškodenému či zabezpečovaní finančných prostriedkov od darcov, spôsob spáchania činu - fyzické a najmä psychické utrpenie spôsobené pod dlhší čas dvom osobám - blízkej osobe

- manželke a zverenej osobe - maloletému poškodenému s ťažkým zdravotným životohrozujúcim stavom počas jeho rekonvalescencie po dobu najmä od roku 2009 do 01.11.2017, následok - poškodenie psychického zdravia v zmysle rozvoja úzkostnej depresívnej reakcie na závažný stres u maloletého poškodeného a súčasne spôsobenie posttraumatickej stresovej poruchy poškodenej H. Y. s podstatne zhoršeným obvyklým spôsobom života pravdepodobne od roku 2013, s určitosťou od roku 2014 až do 02.11.2017, úmyselné zavinenie, zistené tri poľahčujúce okolnosti a nezistené priťažujúce okolnosti, možnosť nápravy obžalovaného. Príčinou trestnej činnosti páchanej obžalovaným boli jeho osobnostné predpoklady - afektomotivita so zvýraznenými impulzívnymi, egocentrickými rysmi osobnosti, s tendenciou k hypervigilancii voči nekonformite k jeho záujmom, cieľom a pohnútkam, keď obžalovaný je výrazne nekritický voči svojej osobe a svojmu konaniu, osobnosť poruchová s nedostatočnými vnútornými mechanizmami na zvládanie záťaže.

Účelom trestu je ochrana spoločnosti pred páchateľom trestného činu vyjadrená vo forme represie. Cieľom uplatňovania tejto zásady je uložiť páchateľovi trest vo forme určitej odplaty, vo forme ujmy, ktorá však nie je účelom trestu, ale iba jeho prostriedkom, ako ho dosiahnuť. Okrem odplaty ide aj o ochranu spoločnosti, teda zabránenie páchateľovi v páchaní trestnej činnosti a tiež o prevenciu - individuálnu - pôsobenie na odsúdeného trestom tak, aby do budúcna viedol riadny život, ale aj vo forme generálnej prevencie - pôsobenie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie pravidiel môžu byť odsúdení. Účelom trestu je tiež morálne odsúdenie páchateľa. Súd po zvážení týchto konkrétnych okolností dospel k záveru, že pre nápravu a prevýchovu obžalovaného je primeraným trestom trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, spodnej hranici upravenej sadzby. Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody (§ 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona. Takto uložený trest súd považuje za zodpovedajúci všetkým okolnostiam prípadu i osobe páchateľa, je primeraný a schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie, individuálne i generálnej a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Z týchto dôvodov súd rozhodol v zmysle výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje odvolací súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré

rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.