Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/44/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: VSŽ a.s., Južná trieda 97, 040 01 Košice, IČO: 45 887 012, proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, o zaplatenie 183.652,33 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/127/2004-283 zo dňa 12.9.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/127/2004-283 zo dňa 12.9.2016 m e n í tak, že žaloba žalobcu sa z a m i e t a .

Žalovaný má voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 132.642,90 EUR s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 116.045,94 EUR od 19.04.1997 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 16.596,96 EUR od 15.04.1997 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania a odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu. Rozhodol tak s poukazom na § 92 ods. 2, 3 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, § 132 ods. 1, 182, 191, 192 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , §§ 40 ods. 1, 37 ods. 1, 524 ods. 1, 2, 525 zák. č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len , §§ 261 ods. 1, 6, 1 ods. 1, 2, 387 ods. 1, 2, 388 ods. 1, 2, 394 ods. 1, 2, 3 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len . V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.03.2004 domáhal voči žalovanému, obchodnej spoločnosti OTP Banka Slovensko, a.s. zaplatenia sumy 183.652,33 EUR (5.532.710 Sk) s príslušenstvom a trovami konania z titulu bezdôvodného obohatenia a náhrady škody. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným (jeho právnym predchodcom IRB a.s.) dňa 25.03.1997 uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávky. Predmetom postúpenia bola pohľadávka žalovaného voči dlžníkovi Chemko, a.s. Strážske vo výške 38.327.173,61 Sk ako záväzok z čiastkovej zmluvy o úvere delimitovanej na žalovaného zo ŠBČS dňa 28.11.1988. Pohľadávka bola na žalobcu postúpená odplatne a žalobca dňa 18.04.1997 v zmysle čl. IV. bodu l a) citovanej zmluvy zaplatil žalovanému aj časť odplaty vo výške 3.496.000,- Sk. Žalovaný ako postupca oznámil dlžníkovi Chemko, a.s. Strážske postúpenie pohľadávky a žalobca ako nový veriteľ požadoval jej úhradu. Keďže dlžník svoj záväzok neplnil, podal žalobca dňa 31.03.1997 na Krajský súd v Košiciach ako veriteľ pohľadávky žalobu o jej úhradu. Dňa 12.03.2002 vyniesol Krajský súd v Košiciach pod č.k. 4Cb/613/1997 rozsudok, ktorým žalobu zamietol s odôvodnením, že právny úkon žalovaného, ktorým previedol pohľadávku voči Chemko, a.s. Strážske na žalobcu je neplatný, nakoľko záväzok žalovaného (Chemko, a.s. Strážske) zanikol ešte pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa žalobcu sa tým žalovaný bezdôvodne obohatil plnením žalobcu z neplatného právneho úkonu vo výške 3.496.000,- Sk titulom čiastkovej

úhrady odplaty za postupovanú pohľadávku. Ďalej podľa žalobcu mu žalovaný spôsobil škodu vo výške 2.036.710,- Sk titulom trov konania voči žalovanému Chemko, a.s. Strážske (predmetná suma pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku, za návrh vo výške 500.000,- Sk, zo sumy 415.420,- Sk náhrada trov konania žalovaného a zo sumy 1.121.590,- Sk trovy právneho zastúpenia žalovaného). Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca sa v žalobe odvoláva na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cb/613/1997, ktorým však nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci platnosti alebo neplatnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky, v rámci konania to súd riešil len ako predbežnú otázku, pričom konštatoval, že pohľadávka ešte pred postúpením zanikla oddlžením zo strany štátu. Napriek zamietnutiu žaloby žalobca (resp. právny predchodca žalobcu) nevyužil možnosť podať proti uvedenému rozsudku odvolanie, čím rozsudok nadobudol právoplatnosť. Podľa žalovaného si žalobca škodu, ktorá mu tým vznikla zavinil vlastným konaním. Pre prípad, že súd sa nestotožní s uvedenou argumentáciou, vznáša námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní, ako aj námietku premlčania. Sporná pohľadávka voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, mala byť v zmysle tvrdenia žalobcu postúpená spoločnosťou RAPAX, a.s. v konkurze konajúcou správcom konkurznej podstaty na spoločnosť NSC, s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.03.2004 a následne na druhý deň bola spoločnosťou NSC, s.r.o. postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2004. Podľa žalovaného ani v jednom z týchto prípadov nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. V zmluve o postúpení pohľadávky uzavretej medzi spoločnosťou RAPAX, a.s. v konkurze a spoločnosťou NSC, s.r.o. dňa 09.03.2004 je uvedené len, že predmetom postúpenia je pohľadávka v sume 5.532.710,- Sk voči žalovanému bez toho, aby bol uvedený aj právny titul pohľadávky. Z toho dôvodu je táto zmluva absolútne neplatná pre neurčitosť. Spoločnosť NSC, s.r.o. sa teda nikdy nestala majiteľom žalovanej pohľadávky, a preto ju ani nemohla platne postúpiť na žalobcu. Čo sa týka premlčania, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo, resp. keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla (objektívna premlčacia doba). Nároky vznesené žalobcom v tomto konaní boli uplatnené už po uplynutí tejto objektívnej premlčacej doby. V čase podania žaloby dokonca uplynula aj dvojročná subjektívna premlčacia doba, keďže žalobca argumentuje absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, najneskôr vtedy, keď bola námietka absolútnej neplatnosti voči nemu alebo jeho právnemu predchodcovi uplatnená z takých dôvodov, o ktorých predtým nemohol mať vedomosť. Žalovaný vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

Návrhom doručeným súdu dňa 08.07.2005 žalobca požiadal o zámenu účastníkov na strane žalobcu podľa § 92 ods. 2 O.s.p.. Na základe postúpenia pohľadávky medzi postupcom MONOPOL, a.s. a postupníkom INTERFLUG, a.s., uzavretej dňa 30.06.2005 súd uznesením zo dňa 18.01.2006 pripustil, aby z konania vystúpila spoločnosť MONOPOL, a.s. a na jej miesto do konania vstúpila spoločnosť INTERFLUG, a.s. Rastislavova 80, Košice.

Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že celkovo došlo k nasledovným postúpeniam pohľadávky, a to: Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 25.03.1997 medzi postupcom INVESTIČNÁ A ROZVOJOVÁ BANKA akciová spoločnosť a postupníkom HALAG akciová spoločnosť, pričom v čl. I sa uvádza: Postupca postupuje postupníkovi pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi CHEMKO akciová spoločnosť Strážske vo výške: Sk 38.327.173,61 na základe zmluvy o úvere, pohľadávka Sk 38.327.173,61 zo ŠBČS - zo dňa 28.11.1988 pozostávajúca ku dňu 25.03.1997 zo zostatku úveru vo výške Sk 22.149.600, úrokov vo výške Sk 9.268.159,36 poplatkov z omeškania vo výške Sk 6.909.324,25 a iných poplatkov v čiastke 90, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o postúpení pohľadávky. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.03.2004 bola postúpená pohľadávka na základe uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi JUDr. Ivan Jurčišín, Slovenská R.. Č.. XX, XXX XX X., správca konkurznej podstaty úpadcu RAPAX, a.s., (ako postupca) a NCS, s.r.o. (ako postupník), kde v bode I. Predmet zmluvy, zmluvné strany uviedli: Predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky úpadcu RAPAX, a.s. Južná trieda 7, Košice na základe Opatrenia Krajského súdu v Košiciach č. 4K 194/02 zo dňa 03.03.2004 pre NSC, s.r.o., Jiskrova 4, 040 01 Košice. Ide o túto pohľadávku s príslušenstvom: OTP a.s. pobočka Michalovce v sume 5.532.710,- Sk. Podľa názoru žalovaného je práve táto Zmluva o postúpení pohľadávky absolútne neplatná pre neurčitosť. Spoločnosť NSC, s.r.o. sa teda nikdy nestala majiteľom žalovanej pohľadávky, a preto ju ani nemohla platne postúpiť na žalobcu, namietal žalovaný. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2004 postupca NCS, s.r.o. postúpil predmetnú pohľadávku na postupníka MONOPOL s.r.o., kde v bode II. zmluvné strany uviedli: Postupca postupuje dňom podpisu tejto zmluvy postupníkovi svoje pohľadávky 5.532.710 Sk; voči dlžníkovi OTP a.s. (predtým IRB a.s.). Postupca prehlasuje, že uvedené pohľadávky existujú na základe platieb ešte

pôvodného veriteľa RAPAX a.s. (predtým HALAG a.s.) v prospech OTP a.s. (predtým IRB a.s.). Tieto platby boli realizované za postúpenie pohľadávok. Právoplatným rozhodnutím 4Cb 613/97-1219 však Krajský súd v Košiciach rozhodol, že tieto pohľadávky neexistujú. Z týchto dôvodov RAPAX a.s. nemal právny dôvod na platbu voči OTP a.s., ktorá mala tieto finančné prostriedky vrátiť ešte pôvodnému veriteľovi RAPAX a.s.. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2005 postupca, obchodná spoločnosť MONOPOL, a.s., postúpila pohľadávku na INTERFLUG, a.s., kde podľa čl. II. predmetnej zmluvy si zmluvné strany dojednali: Postupca postupuje dňom podpisu tejto zmluvy postupníkovi svoju pohľadávku s príslušenstvom, vrátane všetkých práv s pohľadávkami spojených v celkovej výške 5.809.345,- Sk, z toho výška istiny 5.532.710,- Sk a súdny poplatok vo výške 276.635,- Sk voči dlžníkovi: OTP, a.s. Bratislava, pobočka Michalovce. V súčasnosti prebieha súdny spor na Okresnom súde Bratislava I, č. k. 31Cb/127/04. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2010 postupca INTRFLUG, a.s. (ktorý po uzatvorení uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky vstúpil do likvidácie) a postupník VSŽ a.s.. Podľa čl. II.: Postupca postupuje dňom podpisu tejto zmluvy postupníkovi svoju pohľadávku s príslušenstvom, vrátane všetkých práv s pohľadávkami spojených, v celkovej výške 5.809.345, Sk: 192.834,93 EUR) s príslušenstvom, z toho výška istiny je 5.532.710 Sk (183.652,33 EUR) a súdny poplatok vo výške 276.635 Sk (9.182,60 EUR) voči dlžníkovi: OTP, a.s. Bratislava, Pobočka Michalovce. Z obsahu pojednávaní a vykonaných procesných úkonov je zrejmé, že žalobca trval na žalobe v celom rozsahu a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy ako aj príslušenstva. Pracovníčka žalovaného uviedla, že pôvodný vzťah bol medzi spoločnosťou HALAG, s.r.o. a Investičnou a rozvojovou bankou. Žalovaný, t.j. OTP banka, ktorá mala pohľadávku pôvodne voči spoločnosti Chemko, a.s. Strážske, postúpil svoju pohľadávku na spoločnosť HALAG, s.r.o., ktorá následne zmenila obchodné meno na RAPAX a.s. a uvedená spoločnosť je od roku 2003 v konkurze. Správca konkurznej spoločnosti úpadcu RAPAX predal pohľadávku úpadcu spoločnosti NSC s.r.o. a uvedená obchodná spoločnosť predmetnú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpila na spoločnosť MONOPOL, a.s. a tá na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpila na spoločnosť INTERFLUG, a.s.. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného, doručeného súdu dňa 26.11.2004, písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.12.2008, v ktorom uviedol, že žalovaný spája dva samostatné obchodné, zároveň aj súdne prípady medzi sebou. Úplne pôvodným obchodným partnerom IRB a.s. bola spoločnosť HALAG a.s., uviedol žalobca, ktorá odkúpila dve pohľadávky od IRB a.s.. Obidve pohľadávky sa neskôr dostali do vlastníctva žalobcu, pričom sú to dva samostatné obchodné prípady, ktoré medzi sebou nesúvisia. Ďalej žalobca uviedol, že prvý spor na sumu 38.327.173,60 Sk bol právoplatne skončený, a to rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 4Cb/613/97 zo dňa 12.03.2002, pričom rozsudok je zároveň aj súčasťou predmetného sporu. Druhý spor voči Chemko a.s. Strážske je o zaplatenie 85.615.916,45 Sk, doteraz prebieha súdne konanie na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. 14Cb/314/1998, tento spor nie ešte právoplatne ukončený. Súd sa predovšetkým zaoberal vznesenou námietkou žalovaného o absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.03.2004, v ktorej sa uvádza, že predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky úpadcu RAPAX, a.s. na základe Opatrenia Krajského súdu v Košiciach č. 4K/194/02 zo dňa 03.03.2004 pre NCS, s.r.o. Jiskrova 4, 040 01 Košice. Ďalej sa uvádza v predmetnej zmluve: „Ide o túto pohľadávku s príslušenstvom OTP a.s. pobočka Michalovce v sume 5.532.710 Sk.“ Súd uznesením zo dňa 15.07.2009 konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach č.k. 4Cb/613/97. Listom doručeným súdu dňa 23.09.2009 právny zástupca žalobcu uviedol, že v konaní 14Cb/34l/98 ako vedľajší účastník na strane žalobcu vystupovala Investičná a rozvojová banka a.s. Bratislava (právny predchodca OTP a.s., Bratislava), ktorá by na prípadné nezrovnalosti zo zákona ako prvotný veriteľ musela poukázať, čo sa nestalo, pretože ani na to nebol žiaden dôvod a navrhol, aby súd nariadil pojednávanie a vo veci ďalej konal. Voči predmetnému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave bolo predmetné uznesenie Okresného súdu Bratislava I zrušené. Krajský súd v zrušujúcom uznesení uviedol: „Žalobca (pôvodný) ako postupca si uplatnil vyššie uvedenú postúpenú pohľadávku voči Chemko a.s. Strážske v žalobe sp. zn. 4Cb/613/1997 na Krajskom súde v Košiciach. Túto žalobu súd dňa 12.03.2002 zamietol s odôvodnením, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, pretože záväzok Chemko Strážske zanikol ešte pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky. Toto konanie je právoplatne skončené. V konaní vedenom pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 14Cb/341/1998 sa prejednáva iná žaloba spoločnosti HALAG a.s. Košice proti Chemko a.s. Strážske.“ Ďalej sa v predmetnom uznesení uvádza, že v konaní pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. l4Cb/314/1998 sa prejednáva iná pohľadávka a posudzuje sa iná zmluva o postúpení pohľadávky ako v konaní pred

Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 31Cb/127/2004. Otázku platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.03.1997 si bude súd prvého stupňa riešiť ako otázku predbežnú v rámci konania sp. zn. 31Cb/127/2004. Táto otázka nie je riešená v konaní pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 14Cb/314/1998. Návrhom doručeným súdu dňa 15.12.2010 požiadal žalobca o zámenu účastníkov konania na stane žalobcu na základe uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. OZ, v ktorej postupca INTERFLUG, a.s. postúpil pohľadávku na postupníka VSŽ, a.s.. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.04.2012 súd pripustil, aby z konania vystúpila spoločnosť INTERFLUG a.s. v likvidácií a na jej miesto vstúpila spoločnosť VSŽ a.s. so sídlom Južná trieda 97,04001 Košice, IČO: 45 887 012

- žalobca v čase rozhodovania súdu. Uznesením súdu zo dňa 06.08.2012 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej pred Okresným súdom v Košiciach č.k. 14Cb/341/1998, na základe žiadosti žalovaného, nakoľko v predmetnom konaní sa o.i. riešila aj otázka platnosti postúpenia zmluvy o postúpení pohľadávky v roku 1997, uzatvorenej medzi Investičnou a rozvojovou bankou a.s. a spoločnosťou HALAG a.s., ako aj zánik dlhu spoločnosti Chemko Strážske z dôvodu oddlženia. Predmetné uznesenie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Bratislave v konaní č. 2Cob/355/2012 - 208. Pri rozhodovaní sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovaným, ktorý tvrdil, že nárok žalobcu je premlčaný. Súd mal zo súdneho spisu preukázané, že žalobca podal na súd žalobu dňa 12.03.2004. Ak ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, premlčacia doba začína plynúť podľa § 391 OBZ. Súd v danom prípade vec posúdil podľa ustanovenia § 397 OBZ, kde je stanovená premlčacia doba 4 roky. Žalobca si popri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil voči žalovanému náhradu škody vo výške 2.036.710,- Sk, pričom predmetná pohľadávka pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku žalobcu vo výške 500.000,- Sk, trov konania vo výške 415.420,- Sk a trov právneho zastúpenia žalovaného vo výške 1.121.590,- Sk, na základe rozhodnutia KS v Košiciach č.k. 4Cb/613/97, v ktorom bola žalobca neúspešný a zaviazaný na zaplatenie predmetných trov konania. Z vykonaného dokazovania súd však nemal preukázané tieto zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Zároveň súd dospel k záveru, že predmetná Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 09.03.2004 uzatvorená medzi JUDr. Ivanom Jurčišinom, správcom konkurznej podstaty úpadcu RAPAX a.s. Košice a spoločnosťou NSC s.r.o., Košice je neplatná a v spore z tohto dôvodu žalobca nie je aktívne legitimovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení a listinných dôkazov tak, že žalobu zamietol a nepriznal náhradu trov žalovanému.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nepremlčanom nároku uplatnenom v žalobe, avšak v časti nároku na náhradu škodu, ktorý súd zamietol, považuje záver súdu za nedostatočne odôvodnený.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. Poukázal na listinný dôkaz uvedený na č.l. 109 súdneho spisu označený ako príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 09.03.2004 uzatvorenej medzi JUDr. Ivanom Jurčišinom, správcom konkurznej podstaty úpadcu RAPAX a.s. Košice a spoločnosťou NSC s.r.o., Košice, ktorej obsahom je špecifikácia postúpenej pohľadávky podľa znaleckého posudku SK ACTIVE s.r.o. znaleckej organizácie v odbore podnikové hospodárstvo - oceňovanie a hodnotenie podnikov č. XX/XXXX/SK zo dňa 21.03.2003, kde je uvedené, že pohľadávka vznikla v súvislosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach vo veci žalobcu HALAG a.s. proti žalovanému Chemko, a.s. Strážske o úhradu sumy 38.327.173,60 Sk. Na základe uvedeného bolo u úpadcu vykonané preúčtovanie záväzku 3.496.000,- Sk do pohľadávok. Odvolací súd vyslovil názor, že predmetné rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, najmä v časti zdôvodnenia, prečo považuje predmet postúpenia pohľadávky za nedostatočne určitý. Na základe uvedeného odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým, že v novom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa riadne odôvodniť svoje rozhodnutie s poukazom na zistenia odvolacieho súdu.

V priebehu konania po odvolacom konaní žalobca zobral návrh v časti nároku v sume 51.009,43 EUR späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Súd po oboznámení sa so stanoviskom žalovaného k návrhu na späťvzatie žaloby v časti, uznesením zo dňa 12.09.2016 súd konanie v časti nároku v sume 51.009,43 EUR zastavil. Súd zároveň pripustil zmenu petitu žaloby v tomto znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 132.642,90 EUR s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy

116.045,94 EUR od 19.04.1997 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 16.596,96 EUR od 15.04.1997 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“ Žalobca sa vo svojom písomnom podaní doručenom súdu 07.06.2016 a 14.06.2016 predložil opakovane aj Prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 09.03.2004 a vyjadrenie správcu konkurznej podstaty úpadcu RAPAX a.s. - JUDr. Ivana Jurčišina, ktorý uviedol, že pohľadávku, ktorá bola predmetom postúpenia špecifikoval tak, ako vyplývalo z účtovných dokladov úpadcu, čím namietal záver súdu v tomto konaní v rozsudku z 14.10.2013. Svoje tvrdenia o špecifikácii pohľadávky podporil aj uvedením skutočnosti, že Krajský súd v Košiciach svojím Opatrením č. 4K/194/02 z 09.03.2004 udelil súhlas na predaj majetku, patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu - pohľadávky OTP a.s., pobočka Michalovce, v sume 5.532.710,- Sk mimo dražby pre spoločnosť NSC s.r.o.. Na základe uvedeného bola spísaná Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 09.03.2004, vrátane Prílohy č. 1 k zmluve. Žalovaný vo svojom podaní doručenom súdu 24.06.2016 trval na skutočnosti, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok nároku na náhradu škody. Právny predchodca nevyužil právo podať odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cb/613/97, v ktorom mu nepriznal plnenie z pohľadávky z dôvodu jej zániku oddlžením zo strany štátu. Namietal naďalej premlčanie nároku žalobcu z dôvodu uplatnenia premlčacej doby podľa OZ. Má za to, že o nároku mal žalobca vedomosť skôr, nie až v súvislosti s vydaným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cb/613/97 zo dňa 12.03.2002, pričom do pozornosti súdu dáva aj charakter absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súvislosti so začatím premlčacej lehoty.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi - doplnenými tak, ako sú uvedené v odseku 4, 5, 6 tohto rozsudku a výpoveďami účastníkov konania nasledovne: Žalobca uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava skôr uvedených vyjadrení, má za to, že odvolací súd sa s argumentáciou prvostupňového súdu v časti premlčania stotožnil, avšak ho žiadal o riadne zdôvodnenie. Žalovaný uviedol, že nárok žalobcu je premlčaný, tak v časti nároku na vrátenie odplaty za postúpenú pohľadávku, nakoľko podľa § 394 ods. 2 premlčacia lehota podľa jeho názoru začala plynúť dňa 18.04.1997, kedy bola zaplatená odplata a uplynula 4 roky od tohto momentu v zmysle ustanovenia OBZ. Taktiež SP zaplatený za podanie žaloby, ktorého vrátenie si nárokuje žalobca, je podľa jeho názoru premlčaný v zmysle § 268 v súvislosti s § 394 ods. 3 OBZ, teda má za to, že nárok je premlčaný, a preto žiada, aby súd v zmysle podaných vyjadrení žalobu zamietol.

Námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku neosvedčenia vlastníctva k pohľadávke súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Argumentácia žalovaného o spornosti platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.03.2004 je odstránená záverom súdu, že zmluva je platná, čím je založená aj aktívna legitimácia žalobcu. Ohľadne postúpenia pohľadávky s dôrazom na špecifikáciu pohľadávky súd uviedol, že právna úprava postúpenia pohľadávky je predmetom § 524 a § 530 OZ. V zmluve, ktorá musí mať písomnú formu, je nutné presne pohľadávku špecifikovať, určiť jej výšku, označiť dlžníka, faktúru, zmluvu alebo iný písomný podklad potvrdzujúci jej vznik. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť inému, je však povinný to bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Podľa uvedeného Opatrenia KS v Košiciach č.k. 4K/194/02 sa uvádza: Krajský súd v Košiciach rozhodol v konkurznej veci úpadcu: RAPAX, a.s. o súhlase s predajom majetku patriaceho do konkurznej podstaty mimo dražby súhlasí s predajom majetku úpadcu konkurznej podstaty pre NSC, s.r.o., - pohľadávku voči spoločnosti OTP Banka Slovensko a.s. pobočka Michalovce (pôvodne IRB a.s. Bratislava) za cenu 20.000 Sk. Podľa súdu postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupca) a novým veriteľom (postupník) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi na nového veriteľa, či už odplatne alebo bezodplatne. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje jednak písomná forma o postúpení pohľadávky (§ 40 ods. 1) OZ, pričom táto postupovaná pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná. Podmienkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je spôsobilý predmet postúpenia, t.j. aby išlo o postupiteľnú pohľadávku. Pohľadávka pritom musí byť dostatočne určitá, resp. určená čo do výšky i obsahu právneho titulu ako aj osoby oprávneného a povinného, a nemôže ísť o nárok nemožný splniť. Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára pôvodný veriteľ (postupca) s inou osobou (postupníkom). Zmluva o postúpení pohľadávky je právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú nielen prevod pohľadávok v nej označených, ale s postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka i jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Súd po dôkladnom preštudovaní obsahu listinných dôkazov ohľadne špecifikácie pohľadávky v kontexte vydaných rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky je platná. Nie je dôvod na vyslovenie jej neurčitosti a rozporu s ustanovením § 37 a § 40 OZ. Súd mal za to,

že aj keď špecifikácia predmetu postúpenia nie je uvedená v obsahu zmluvy, ale v jej Prílohe č. 1, takže medzi pohľadávkami špecifikovaným v textovej časti zmluvy a v jej prílohe nie je rozpor, teda uvedenú nepresnosť možno odstrániť výkladovými pravidlami. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 09.03.2004 uzavretá medzi JUDr. Ivan Jurčišín, Slovenská R.. Č.. XX, XXX XX X.H., správca konkurznej podstaty RAPAX, a.s., (ako postupca) a NCS, s.r.o. (ako postupník), bola uzavretá v súlade s citovanými ustanoveniami OZ, nakoľko predmet postúpenia pohľadávky bol dostatočne určitý, teda pohľadávka bola spôsobilým predmetom postúpenia. Právny úkon postúpenia pohľadávky vyvolal zmenu práv a povinností s ktorými právnym predpis tento prejav vôle spája.

Súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovaným, ktorý tvrdil, že nárok žalobcu je premlčaný. Súd mal zo súdneho spisu preukázané, že žalobca podal na súd žalobu dňa 12.03.2004. Súd v danom prípade dospel k záveru, že právny vzťah z bezdôvodného obohatenia sa týka obchodného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a preto sa riadi právnou úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku. Súd danú vec posúdil podľa ustanovenia § 397 „Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.“ Súd sa zaoberal premlčaním obchodného záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia vzniknutého prijatím plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, s ohľadom na to, že právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku má komplexnú povahu a že výslovne neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby a jej dĺžku, pokiaľ ide o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, neplynie nutnosť použitia právnej úpravy Občianskeho zákonníka (§ 107), ale tieto otázky je nutné riešiť predovšetkým aplikáciou všeobecných ustanovení (§ 391 a § 397).

Súd s poukazom na § 387 ods. 1, 2, § 388, § 394 ods. 1, 2, 3 vyvodil právny názor, že žalobca si mohol svoje právo na súde uplatniť prvý raz, keď sa dozvedel, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaným. Súd mal za to, že až rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cb/613/97, ktorý zamietol návrh žalobcu o zaplatenie, nakoľko až v konaní pred KS v Košiciach sa žalobca dozvedel, že právny úkon žalovaného, ktorý previedol pohľadávku voči Chemko a.s. Strážske je neplatný. Až týmto dňom, t.j. 12.03.2002, resp. dňom právoplatnosti 22.05.2002 sa žalobca dozvedel o tejto skutočnosti, a teda lehota na uplatnenie nároku žalobcu voči žalovanému začala plynúť najskôr od 13.03.2002. Súd v danom prípade vec posúdil podľa ust. § 397 OBZ, kde je stanovená premlčacia doba 4 roky, preto nárok žalobcu nemohol byť v tomto prípade premlčaný. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo/383/2001 z 21. augusta 2003, sp. zn. 29Odo/813/2001 z 27. augusta 2003, rozhodnutie II. ÚS SR 92/06-29 z 22. marca 2007, rozhodnutie NS SR sp. zn. 57/03 z 26.02.2004. Ohľadne vydania nároku z bezdôvodného obohatenia, tento nárok žalovaný čo do výšky nenamietal, namietal jeho premlčanie, čo súd zdôvodnil vyššie. Výpisom z bankového účtu bolo preukázané, že žalobca zaplatil sumu 116.045,94 EUR (3.496.000,- Sk) dňa 18.04.1997 na účet žalovaného, čo žalovaný nerozporoval. Žalobca si popri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil voči žalovanému náhradu škody vo výške celkom 16.596,96 EUR (500.000,- Sk) titulom zaplateného súdneho poplatku v konaní o zaplatenie dlžnej sumy, v ktorej bol žalobca ako žalobca neúspešný pre neexistenciu pohľadávky o plnenie ktorej žiadal v konaní Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cb/613/97. Žalobca pôvodne uplatnil nárok na náhradu škody vo výške náhrady trov konania celkom v sume 500.000,- Sk súdny poplatok + 415.120,- Sk trovy právneho zastúpenia a 1.121.590,- Sk náhrada trov konania. V tomto konaní zobral svoj nárok v časti 415.120,- Sk a 1.121.590,- Sk späť. Uvedeným úkonom odstránil žalobca spornosť v preukazovaní výšky náhrady škody. Súd uviedol, že v zmysle ustanovenia § 398 „Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.“ Z uvedeného je zrejmé, že k premlčaniu nároku ani pri náhrade škody nedošlo, nakoľko o škode sa žalobca dozvedel na základe rozhodnutia Krajského súdu v Košicich v konaní č. 4Cb/613/97 z 12.03.2002. K podstate nároku na náhradu škody súd uviedol, že základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v obchodnom práve, nakoľko sa jedná o objektívnu zodpovednosť, je a/ porušenie povinnosti, b/ existencia škody, c/príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Vyššie uvedené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú objektívny charakter. V prípade, že škodca preukáže existenciu takých okolností z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode

nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať, zbaví sa zodpovednosti. V kontexte uvádzaných skutočností súd vyhodnotil konanie žalovaného ako spĺňajúce kritériá nároku na zodpovednosť za škodu vo všetkých zákonných predpokladoch, a to z dôvodu, že na strane žalovaného došlo k porušeniu povinnosti - postúpil neexistujúcu/zaniknutú pohľadávku, v dôsledku čoho vznikla škoda ako majetková ujma na strane žalobcu - náhrada trov konania o zaplatenie dlžnej sumy v konaní, kde žalobcom bol žalobca aj v tomto konaní, resp. jeho právny predchodca, a to vo výške 16.596,96 EUR (500.000,- Sk) zaplatený súdny poplatok v súvislosti s podanou žalobou o plnenie voči žalovanému, tak ako je uvedené v súvislosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cb/613/97-1219 zo dňa 12.03.2002, ktorý v kauzálnej súvislosti so vznikom škody je tým, že ak by nedošlo k porušeniu povinnosti žalovaným, žalobcovi by tieto náklady/výdavky nevznikli. Tým by nedošlo ani k majetkovej ujme na jeho strane. Skutočnosť, že žalobca zobral žalobu v časti nedostatočne preukázaných nákladov späť sa prejavila v závere súdu tak, že súd vyhovel upravenému petitu nároku žalobcu, ktorému v takto upravenej výške vyhovel. V dôsledku porušenia povinnosti na strane žalovaného riadne a včas zaplatiť odplatu za službu, vznikla na strane žalovaného sankcia vo forme platenia úrokov z omeškania. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania po dni zaplatenia sumy 116.045,94 EUR a 16.596,96 EUR ako súdny poplatok po dni zaplatenia v konaní, za ktorý bol súdny poplatok zaplatený žalobcom, a to vo výške úroku z omeškania v súlade s citovanými právnymi predpismi. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Zároveň súd rozhodol aj o náhrade trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 396 CSP. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý mal za to, že súd v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že sporná pohľadávka voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, mala byť podľa žaloby postúpená spoločnosťou RAPAX, a.s. v konkurze konajúcou správcom konkurznej podstaty na spoločnosť NSC, s.r.o. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 9.3.2004 a následne niekoľkonásobným postúpením sa mala postúpiť na žalobcu. Žalovaný trval na tom, že pohľadávka nebola v predmetnej Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 9.3.2004 riadne identifikovaná. V zmluve o postúpení pohľadávky je potrebné označiť pohľadávku, ktorá má byť predmetom postúpenia, pričom treba dodržať ustanovenie § 37 ods. 1 z hľadiska určitosti právneho úkonu. Postupovanú pohľadávku je preto treba identifikovať nielen označením dlžníka a výšky pohľadávky, ale aj uvedením právneho dôvodu pohľadávky (právneho titulu). V zmluve o postúpení pohľadávky uzavretej medzi spoločnosťou RAPAX, a.s. v konkurze a spoločnosťou NSC, s.r.o. dňa 9.3.2004 je uvedené len, že predmetom postúpenia je pohľadávka v sume 5.532.710,- Sk voči žalovanému bez toho, aby bol uvedený aj právny titul pohľadávky. Podľa jeho názoru ani dodatočne predložená príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky na tom nič nemení, dokonca zmluva o postúpení pohľadávky, pokiaľ ide o jej špecifikáciu, sa na žiadnu prílohu neodvoláva a údajná príloha č. 1 ani nie je podpísaná zo strany postupníka. Z tohto dôvodu trval na tom, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 9.3.2004 je absolútne neplatná pre neurčitosť. V konaní nebolo preukázané, že všetky opakované postúpenia tejto spornej pohľadávky boli žalovanému riadne preukázané predložením originálov zmlúv o postúpení pohľadávky alebo písomnými oznámeniami postupcov doručenými žalovanému. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že zmluva o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi Chemko, a.s. Strážske uzavretá dňa 25.3.1997 so žalovaným ako postupcom je neplatná, a z tohto dôvodu sa žalovaný bezdôvodne obohatil titulom prijatia odplaty za postúpenú pohľadávku. Žalobca sa pritom odvolával na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.3.2002, sp. zn. 4Cb 613/1997. Otázkou oddlženia úverov poskytnutých žalovaným spoločnosti Chemko, a.s. Strážske sa zaoberal Krajský súd v Košiciach aj v konaní sp. zn. 14 Cb 341/1998, kde tejto námietke nebolo vyhovené - pričom právny predchodca žalobcu bol účastníkom aj tohto konania. V konaní na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 14 Cb 341/1998 bol zistený skutkový stav tak, že úver pre Chemko, a.s. Strážske bol oddlžený vo výške 50 mil. Sk a zostatok úveru po oddlžení bol 22.149.600,- Sk (táto suma je uvedená aj v Zmluve o postúpení

pohľadávky voči dlžníkovi Chemko, a.s. Strážske uzavretej dňa 25.3.1997). Súd prvej inštancie mal spis č. 14 Cb 341/1998 v rámci tohto konania z Krajského súdu v Košiciach zapožičaný. Na pojednávaní dňa 3.6.2013 tiež založili do spisu informáciu o oddlžení zo dňa 23.11.1993 adresovanú žalovaným dlžníkovi Chemko, š.p. o rozsahu oddlženia, ktorý bol len vo výške 50 mil. Sk, teda nie v celej výške úverov. Aj keď je možné súhlasiť s tým, že išlo o dve rôzne konania na Krajskom súde v Košiciach, dôležité je ale si uvedomiť, že sa zaoberali rovnakou skutkovou otázkou - oddlžením dlžníka Chemko, a.s. Strážske zo strany štátu. Pokiaľ teda súd prvej inštancie neprihliadol vôbec na to, ako bola táto otázka riešená pred Krajským súdom v Košiciach v konaní 14 Cb 341/1998, tak mal riešiť túto otázku ako predbežnú otázku v rámci tohto konania, na čo ho zaviazal aj odvolací súd uznesením sp. zn. 2 Cob/355/2012-208 zo dňa 28.9.2012. Súd prvej inštancie sa ale vôbec otázkou oddlženia dlžníka Chemko, a.s. Strážske zo strany štátu a jeho rozsahom nezaoberal a žalobca k tomu nepredložil ani žiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že postúpená pohľadávka bola pred postúpením oddlžená v celom rozsahu. Z uvedených dôvodov považuje aj zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 25.3.1997 za platnú, a preto na jej základe nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Súd sa nevysporiadal ani s námietkou, že ak by žalobcovi aj údajná škoda vznikla z dôvodu postúpenia neexistujúcej pohľadávky, spôsobil si ju žalobca sám (resp. jeho právny predchodca), keďže nevynaložil všetko úsilie, ktoré možno od neho objektívne požadovať, aby škode zabránil. Právny predchodca žalobcu nevyužil možnosť podať odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cb 613/97, ktorým mu súd nepriznal plnenie z pohľadávky postúpenej na neho žalovaným z dôvodu, že pohľadávka údajne ešte pred postúpením zanikla oddlžením zo strany štátu. Na základe odvolania pritom mohol nepriaznivý rozsudok zvrátiť. Keď v konaní na Krajskom súde v Košiciach č.k. 4Cb 613/97 bolo žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) doručené vyjadrenie dlžníka Chemko, a.s. Strážske k žalobe, v ktorom dlžník namietal, že pohľadávka ešte pred postúpením zanikla oddlžením zo strany štátu, tak žalobca (resp. jeho právny predchodca) nás v tomto konaní nenavrhol ako vedľajšieho účastníka ani nám to neoznámil aby sme mohli vstúpiť do postavenia vedľajšieho účastníka a tak zvrátiť nesprávne rozhodnutie súdu v tejto veci, keďže sme na ňom mali tiež právny záujem. Navyše nie je možné ani súhlasiť s tvrdením súdu, že je tu príčinná súvislosť medzi prípadnou neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi Chemko, a.s. Strážske, uzavretej dňa 25.3.1997, a vznikom škody vo výške zaplateného súdneho poplatku, žalobca resp. jeho právny predchodca mohol na dlžníkom podanú námietku oddlženia zobrať žalobu späť, ak ju považoval za preukázanú, a naopak, ak túto námietku neuznal, mohol voči rozhodnutiu súdu podať odvolanie, čo neurobil a možnosť podať odvolanie nemal ani žalovaný, keďže nebol vedľajším účastníkom v konaní. Súd sa nesprávne vysporiadal aj s námietkou premlčania uplatneného nároku. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu, odvolateľ poukázal na to, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá dňa 25.3.1997 medzi Investičnou a rozvojovou bankou, a.s. a HALAG, a.s., o ktorú žalobca svoj nárok opiera, bola uzavretá ešte pre novelou Obchodného zákonníka č. 530/2003 Z.z.. Podľa znenia Obchodného zákonníka do tejto novely platilo, že aj zmluvy medzi podnikateľmi, ktoré nie sú upravené Obchodným zákonníkom a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku (teda aj zmluva o postúpení pohľadávky), sa spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Podľa § 106 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Z uvedeného je nepochybné, že tak pri práve na náhradu škody ako aj pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto prípade došlo k uplynutiu objektívnej trojročnej premlčacej doby, keďže časť odplaty za postupovanú pohľadávku, ktorej vrátenia sa žalobca z titulu bezdôvodného obohatenia domáha, bola žalovanému uhradená dňa 18.4.1997 a súdny poplatok za žalobu voči dlžníkovi Chemko, a.s. Strážske, ktorého náhrady sa žalobca domáha z titulu náhrady škody, bol zaplatený dňa 14.4.1997. Žaloba v tomto konaní bola podaná až dňa 12.3.2004. Aj keby sa premlčanie posudzovalo podľa Obchodného zákonníka, súd nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia upravujúce premlčanie na túto vec. Podľa jeho názoru premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť najskôr od 13.3.2002, pričom súd sa odvoláva na vydanie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cb 613/97 zo dňa 12.3.2002, kedy sa mal žalobca dozvedieť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaným. Sám súd cituje aj ustanovenie § 394 ods. 2 OBZ, podľa ktorého pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy

začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo. Toto ustanovenie je priamo aplikovateľné aj na danú vec, súd ho ale vôbec nebral do úvahy. Odplata z údajne neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky bola žalovanému zaplatená dňa 18.4.1997 vo výške 116.045,94 EUR (3.496.000,- Sk), teda právo na jej vrátenie z titulu prípadnej neplatnosti tejto zmluvy sa podľa ustanovenia § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčalo 18.4.2001, žaloba v tomto konaní bola podaná až dňa 12.3.2004. Pokiaľ ide premlčanie práva na náhradu údajnej škody vo výške zaplateného súdneho poplatku, t.j. 16.596,96 (500.000,- Sk), súd poukázal na ustanovenie § 398 OBZ, podľa ktorého „pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.“ Aj tu sa súd odvoláva na to, že žalobca sa o škode dozvedel na základe rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cb 613/97 zo dňa 12.3.2002. Aj v tomto prípade však súd neaplikoval správne ustanovenie zákona, pričom tu súd len konštatoval, že žalovaný porušil povinnosť(nevieme či súd myslel zmluvnú alebo zákonnú povinnosť) tým, že postúpil neexistujúcu/ zaniknutú pohľadávku, v dôsledku čoho vznikla škoda - náhrada trov konania o zaplatenie dlžnej sumy. Aj keby žalovaný postúpil neexistujúcu pohľadávku (čo popierame), nie je možné toto samotné kvalifikovať ako porušenie zákonnej alebo zmluvnej povinnosti, súd prvého stupňa vôbec neuviedol, aké konkrétne zmluvné alebo zákonné ustanovenie žalovaný týmto konaním mal porušiť. Pritom na pojednávaní konanom dňa 12.9.2016 žalovaný namietal, že aj prípadný nárok na náhradu škody je premlčaný v zmysle ustanovenia § 394 ods. 3 v spojení s ustanovením § 268 OBZ, s čím sa súd vôbec nevysporiadal. Ak by tu totiž aj bola daná zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu, tak len podľa ustanovenia § 268 OBZ, podľa ktorého „kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti.“ V zmysle ustanovenia § 394 ods. 3 pri práve na náhradu škody podľa § 268 začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným. Ak by teda aj sporná zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 25.3.1997 bola z dôvodu neexistencie postupovanej pohľadávky neplatná, tak premlčacia lehota pre prípadnú náhradu škody spôsobenej jej neplatnosťou začala plynúť v zmysle § 394 ods. 3 v deň jej uzavretia, t.j. dňa 25.3.1997 a uplynula dňa 25.3.2001. Žaloba v tomto konaní bola podaná až dňa 12.3.2004. Dokonca aj keby sa premlčanie náhrady škody malo (tak ako to tvrdí súd) posudzovať § 398 OBZ, podľa ktorého „pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode, tak možnosť uplatnenia nároku na náhradu škody aj tu treba posudzovať objektívne, teda podľa toho, kedy sa žalobca, resp. jeho právny predchodca mohol dozvedieť o údajnej škode, teda o skutkových okolnostiach podstatných pre vymedzenie zodpovednej osoby, pritom nemusí ísť o úplnú istotu v bežnom zmysle ale postačuje, aby skutkové okolnosti, resp. informácie, ktorými disponoval, boli spôsobilé viesť k záveru o možnej zodpovednosti žalovaného. Keďže žalobca argumentuje absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, vtedy začína premlčacia doba plynúť už v čase uzavretia takéhoto právneho úkonu, najneskôr vtedy, keď bola námietka absolútnej neplatnosti voči nemu, resp. voči jeho právnemu predchodcovi uplatnená z takých dôvodov, o ktorých predtým nemohol mať vedomosť. V danom prípade voči žalobcovi (resp. voči právnemu predchodcovi žalobcu

- spoločnosti HALAG, a.s.) boli dôvody údajnej absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi Chemko, a.s. Strážske, uzavretej dňa 25.3.1997 uplatnené samozrejme ešte skôr, ako bol vyhlásený rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cb 613/1997, teda ešte pred 12.3.2002. Premlčacia doba teda v takomto prípade začala plynúť najneskôr vtedy, keď v konaní na Krajskom súde v Košiciach č.k. 4Cb 613/97 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie dlžníka Chemko, a.s. Strážske k žalobe, v ktorom dlžník namietal, že pohľadávka ešte pred postúpením zanikla oddlžením zo strany štátu. Spis Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cb 613/97, z ktorého je zrejmé, kedy bolo takéto vyjadrenie doručené žalobcovi v uvedenom konaní, mal súd prvej inštancie v tomto konaní pripojený. Keďže predmetný spor začal v roku 1997, aj podľa tohto ustanovenia zákona by nárok na náhradu škody bol premlčaný. Súd zároveň úplne nesprávne posúdil aj lehotu, od ktorej priznal žalobcovi úroky z omeškania zo spornej uplatnenej pohľadávky. Zo sumy 132.642,90 EUR priznal súd žalobcovi úroky z omeškania od 19.4.1997, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola táto suma ako odplata za postúpenie pohľadávky zaplatená žalovanému. Zo sumy 16.596,96 EUR priznal súd žalobcovi úroky z omeškania od 15.4.1997, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola táto suma zaplatená právnym predchodcom žalobcu ako súdny poplatok za podanú žalobu. Samotný súd konštatuje, že momentom omeškania sa s úhradou dlžnej sumy je deň nasledujúci po márnom uplynutí dňa splatnosti jednotlivých nárokov. Pokiaľ ide o deň splatnosti, súd pritom poukázal na ustanovenie § 340 ods. 1 OBZ., podľa ktorého „dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“ Vôbec nie je zrejmé, ako na základe tohto ustanovenia

súd určil splatnosť na plnenie prípadného bezdôvodného obohatenia na deň 19.4.1997 a splatnosť na plnenie náhrady škody na deň 15.4.1997. Ak by aj bol uplatnený nárok dôvodný, resp. nebol by premlčaný, tak v tomto prípade by bolo možné postupovať len podľa § 340 ods. 2 OBZ, podľa ktorého ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, kedy prvýkrát požiadal žalovaného o zaplatenie plnenia, ktorého sa žalobou domáha. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 9.11.2004, takže aj keby bol nárok žalobcu dôvodný a nebol by premlčaný, žalovaný sa mohol dostať do omeškania s jeho plnením najskôr až nasledujúci deň po doručení žaloby (resp. až tretí deň po doručení žaloby, lebo spravidla sa za lehotu bez zbytočného odkladu považuje lehota troch dní od výzvy na plnenie) a až od tohto dňa by mohol súd priznať úroky z omeškania zo žalovanej sumy. Na záver namietal aj správnosť výroku, ktorým súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s odôvodnením, že mal vo veci plný úspech. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 183.652,33 EUR s príslušenstvom. Podaním zo dňa 7.6.2016 zobral žalobca žalobu v časti sumy 51.009,43 EUR s príslušenstvom späť, na základe čoho súd v tejto časti konanie zastavil, pričom zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil žalobca. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, a preto mal súd náhradu trov konania pomerne rozdeliť, prípadne vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I preskúmal a rozhodol nasledovne: „Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31Cb 127/2004-283 zo dňa 12.9.2016 sa mení nasledovne: Súd žalobu v celom rozsahu zamieta. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý k namietanému nedostatku aktívnej legitimácie uviedol, že žalovaný nebol (na strane postupcu alebo postupníka) účastníkom Zmlúv o postúpení pohľadávky (voči dlžníkovi - žalovanému), a preto samotné tvrdenie žalovaného bez dôkazu alebo dokazovania je neodôvodnené. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalovaný počas celého konania nenavrhol vykonať nejaký dôkaz alebo predvolať svedka. Pri návrhoch žalobcu na zámenu účastníka na strane žalobcu sa žalovaný ani raz neodvolal proti následným uzneseniam o zámene účastníka na strane žalobcu. V uznesení Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob 355/2012-208 zo dňa 28.09.2012 je uvedené: „Žalobca (pôvodný) ako postupca si uplatnil vyššie uvedenú postúpenú pohľadávku voči Chemko a.s. Strážske v žalobe sp. zn. 4 Cb 613/1997 na Krajskom súde v Košiciach. Túto žalobu súd dňa 12.03.2002 zamietol s odôvodnením, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, pretože záväzok Chemko a.s. Strážske zanikol ešte pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky. Toto konanie je právoplatne skončené. Ďalej odvolací súd na str. 2 uviedol: „V konaní vedenom pred Krajským súdom Košice pod sp. zn. 14Cb 341/1998 sa prejednáva iná žaloba spoločnosti Halag a.s. Košice proti Chemko a.s. Strážske o zaplatenie 85 615 916,45 Sk, ktorú pohľadávku nadobudol Halag a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.11.1997 od Investičnej a rozvojovej banky a.s." Ďalej súd uviedol: „Ako vyplýva z vyššie uvedeného v konaní pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 14Cb 341/1998 sa prejednáva iná pohľadávka a posudzuje sa iná zmluva o postúpení pohľadávky ako v konaní pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 31 Cb 127/2004." Tento právny záver odvolacieho súdu žalovaný nerešpektuje. V uznesení Krajského (odvolacieho) súdu v Bratislave sp. zn. 8 Cob 27/2014-241 zo dňa 14.04.2016 na str. 7 sa uvádza: „V časti náhrady škody, po doplnení dokazovania zameraného na preukázanie zákonných predpokladov pre vznik náhrady škody, prvostupňový súd rozhodne akceptujúc ustanovenie § 154 ods. 1 OSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (t.j. či v rozhodnom čase žalobcovi škoda skutočne vznikla zaplatením požadovaných súm)." Na str. 2 sa uvádza: „Žalovaný tiež vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní, ako aj námietku premlčania. Odvolací súd sa v predmetnom rozhodnutí nestotožnil s námietkami žalovaného. Ďalej uviedol, že žalovaný mal možnosť sa odvolať proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31Cb 127/2004-274 zo dňa 12.09.2016, čo však neučinil. Žalovaný ešte skôr svojím podaním zo dňa 22.06.2016 (doručené Okresnému súdu Bratislava I dňa 24.06.2016) súhlasil s rozhodnutím vo veci bez prítomnosti žalovaného. V prípade vyrubenia súdneho poplatku za odvolanie , pokiaľ žalovaný došiel k záveru, že výška poplatku za odvolanie je nesprávne vyčíslená, žalovaný mal možnosť sa odvolať. Žalovaný vo svojom odvolaní uvádza množstvo nepresností, ale aj zavádzajúcich a nepravdivých údajov. Napríklad uvádza, že žalobca nepredložil originál zmluvy o postúpení pohľadávky. Zo zápisnice

o pojednávaní zo dňa 23.09.2013 vyplýva: „Súd konštatuje, že fotokópie založené v spisoch sú totožné s predloženými originálmi, ktoré sa vracajú navrhovateľovi späť." Žalovaný nerešpektuje právny názor rozhodnutí odvolacieho súdu a ani právny názor už právoplatného rozhodnutia, a to uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo 298/99 zo dňa 06.10.2000, kde súd poukázal na to, že keďže rozhodnutie o platnosti alebo neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.03.1997 je prejudiciálne a zatiaľ o tejto otázke nebolo rozhodnuté , súd prvého stupňa predčasne rozhodol o peňažnom plnení, ktoré má právny základ v zmluve. Rozhodnutie bude mať vplyv na posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu, ktorú žalovaný (Chemko a.s. Strážske) spochybňoval od začiatku konania. V právoplatnom rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4 Cb 613/97 - 1219 zo dňa 12.03.2002 na str. 12 sa uvádza: „Preto v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.03.1997, uzatvorenej medzi IRB, a.s., Bratislava a žalobcom neexistovala platná pohľadávka postupcu IRB, a.s., Bratislava voči Chemku a.s., Strážske, ktorá bola špecifikovaná v bode 1/časti I. uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky. Keďže právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný, súd s prihliadnutím aj na ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka považoval zmluvu o postúpení pohľadávky, uzatvorenú medzi IRB, a.s., Bratislava a žalobcom zo dňa 25.03.1997, za neplatnú. Nakoľko záväzok žalovaného zaplatiť sumu 38 327 173,60 Sk zanikol pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky, súd považoval nárok žalobcu na úhradu tejto sumy za nedôvodný. Počas celého súdneho konania žalovaný ani raz neuviedol, že v pôvodnej Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 25.03.1997 žalovaný ako postupca v čl. II tejto zmluvy prehlásil: „Postupca vyhlasuje, že postúpená pohľadávka v celom rozsahu môže byť postihnutá výkonom rozhodnutia alebo exekúciou podľa príslušných právnych predpisov, nemá žiadne právne vady a toto postúpenie pohľadávky neodporuje dohode s dlžníkom". Preto žalobca navrhuje potvrdiť rozsudok súdu pňa a priznať trovy odvolacieho konania.

4. K vyjadreniu žalobcu zaujal stanovisko žalovaný, ktorý tvrdí, že je to práve žalobca, ktorý má dokázať riadne identifikovanie pohľadávky v zmluve o postúpení. V zmluve o postúpení pohľadávky uzavretej medzi spoločnosťou RAPAX, a.s. v konkurze a spoločnosť NSC, s.r.o. dňa 9.3.2004 je uvedené len, že predmetom postúpenia je pohľadávka v sume 5.532.710,- Sk voči žalovanému bez toho, aby bol uvedený aj právny titul pohľadávky. Opätovne zdôraznil, že ani dodatočne predložená príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky na tom nič nemení, zmluva o postúpení pohľadávky, pokiaľ ide o jej špecifikáciu, sa na žiadnu prílohu neodvoláva a údajná príloha č. 1 ani nie je podpísaná zo strany postupníka. Takýto prejav vôle nespĺňa požiadavku zákona na určitosť právnych úkonov. Žalobca tvrdí, že žalovaný nerešpektuje právny záver odvolacieho súdu. Žalovaný nespochybňuje, že išlo o dve rôzne konania na Krajskom súde v Košiciach, trvá ale na tom, že súdy sa zaoberali rovnakou skutkovou otázkou - oddlžením dlžníka Chemko, a.s. Strážske zo strany štátu. Pokiaľ teda súd neprihliadol vôbec na to, ako bola táto otázka riešená pred Krajským súdom v Košiciach v konaní 14 Cb 341/1998, tak mal riešiť túto otázku ako predbežnú otázku v rámci tohto konania, na čo ho zaviazal aj odvolací súd uznesením sp. zn. 2 Cob/355/2012-208 zo dňa 28.9.2012. Súd sa ale vôbec otázkou oddlženia dlžníka Chemko, a.s. Strážske zo strany štátu a jeho rozsahom nezaoberal a žalobca k tomu nepredložil ani žiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že postúpená pohľadávka bola pred postúpením oddlžená v celom rozsahu. K otázke zodpovednosti za škodu, k premlčaniu uplatneného nároku, k úrokom z omeškania ako aj k náhrade trov konania žalovaný zopakoval svoje argumenty uvedené v odvolaní. Žalobca vo svojom ďalšom stanovisku trval na všetkých doterajších ústnych i písomných podaniach.

5. Vo svojom doplnení svojho stanoviska uviedol, že v priebehu konania už 2-krát rozhodoval odvolací súd, a to: -Uznesenie sp. zn. 2 Cob 355/2012 - 208 zo dňa 28.09.2012, kde súd rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 31 Cb 127/2004-204 zo dňa 06.08.2012 zrušuje. Uznesením sp. zn. 8 Cob 27/2014-241 zo dňa 14.04.2016 súd rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb 127/2004-214 zo dňa 14.10.2013 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Prvostupňový súd, držiac sa usmernení a právnych záverov odvolacieho súdu, sa vysporiadal so všetkými podstatnými náležitosťami a skutočnosťami pre spravodlivé rozhodnutie. V rámci konania zároveň riešil otázku (ako predbežnú ) platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.03.1997 medzi postupcom IRB a.s. Bratislava (pôvodný žalovaný - právny predchodca, teraz OTP a.s. Bratislava) a postupníkom Halag a.s. Košice (pôvodný žalobca - právny predchodca, teraz VSŽ a.s.), pričom došiel k záveru, že otázka platnosti zmluvy zo dňa 25.03.1997 bola riešená pred Najvyšším súdom

SR v Bratislave (ako súd odvolací) ako aj pred Krajským súdom Košice (ako súd prvostupňový), čoho dôkazom sú aj ich právoplatné rozhodnutia, a to: Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obo 298/99 zo dňa 06.10.2000, kde súd poukázal na to, že keďže rozhodnutie o platnosti alebo neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.03.1997 je prejudiciálne a zatiaľ o tejto otázke nebolo rozhodnuté, súd prvého stupňa predčasne rozhodol o peňažnom plnení, ktoré má právny základ v zmluve. Rozhodnutie bude mať vplyv na posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu, ktorú žalovaný (Chemko a.s. Strážske) spochybňoval od začiatku konania. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4 Cb 613/97-1219 zo dňa 12.03.2002, kde na str. 12 súd uviedol: „ Preto v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.03.1997, uzatvorenej medzi IRB, a.s., Bratislava a žalobcom (Halag a.s.), neexistovala platná pohľadávka postupcu IRB a.s. Bratislava voči Chemku a.s., Strážske (dlžník), ktorá bola špecifikovaná v bode 1 časti I uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky. Keďže právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný, súd s prihliadnutím aj na ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka považoval zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú medzi IRB a.s. Bratislava a žalobcom (Halag a.s.) zo dňa 25.03.1997 za neplatnú. Nakoľko záväzok žalovaného zaplatiť sumu 38 327173,60 Sk zanikol pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky, súd považoval nárok žalobcu na úhradu tejto sumy za nedôvodný.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd vo veci nenariadil pojednávanie z dôvodu, že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, ale jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.

7. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 183.652,33 EUR (5.532.710 Sk) s príslušenstvom a trovami konania z titulu bezdôvodného obohatenia a náhrady škody. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným (jeho právnym predchodcom IRB a.s.) dňa 25.03.1997 uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bola pohľadávka žalovaného voči dlžníkovi Chemko, a.s. Strážske vo výške 38.327.173,61 Sk ako záväzok z čiastkovej zmluvy o úvere delimitovanej na žalovaného zo ŠBČS dňa 28.11.1988. Pohľadávka bola na žalobcu postúpená odplatne a žalobca dňa 18.04.1997 v zmysle čl. IV. bodu l a) citovanej zmluvy zaplatil žalovanému aj časť odplaty vo výške 116.045,94 EUR (3.496.000,- Sk). Keďže dlžník svoj záväzok neplnil, podal žalobca dňa 31.03.1997 na Krajský súd v Košiciach ako veriteľ pohľadávky žalobu o jej úhradu. Dňa 12.03.2002 vyniesol Krajský súd v Košiciach pod č.k. 4Cb/613/1997 rozsudok, ktorým žalobu zamietol s odôvodnením, že právny úkon žalovaného, ktorým previedol pohľadávku voči Chemko, a.s. Strážske na žalobcu je neplatný, nakoľko záväzok žalovaného (Chemko, a.s. Strážske) zanikol ešte pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky. Rozsudok sa stal právoplatný dňa 22.5.2002. Podľa žalobcu sa tým žalovaný bezdôvodne obohatil plnením žalobcu z neplatného právneho úkonu vo výške 116.045,94 EUR (3.496.000,- Sk), titulom čiastkovej úhrady odplaty za postupovanú pohľadávku. Ďalej podľa žalobcu mu žalovaný spôsobil škodu vo výške 67.606,39 EUR (2.036.710,- Sk) titulom trov konania voči žalovanému Chemko, a.s. Strážske (predmetná suma pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku, za návrh vo výške 16.596,96 EUR (500.000,- Sk), zo sumy 13.789,42 EUR (415.420,- Sk) náhrada trov konania žalovaného a zo sumy 37.229,97 EUR (1.121.590,- Sk) trovy právneho zastúpenia žalovaného).

8. Žalobca podaním zo dňa 7.6.2016 zobral žalobu v časti náhrady škody vo výške 13.789,42 EUR (415.420,- Sk) a 37.229,97 EUR (1.121.590,- Sk) späť.

9. Súd uznesením č.k. 31Cb/127/2004-274 zo dňa 12.9.2016 konanie vo výške 51.009,43 EUR zastavil a pripustil zmenu petitu: žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 132.642,90 EUR s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 116.045,94 EUR od 19.04.1997 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 16.596,96 EUR od 15.04.1997 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Nárok žalobcu po späťvzatí časti žaloby pozostáva z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 116.045,94 EUR (3.496.000,- Sk), zaplatená čiastka dňa 18.4.1997 pôvodným žalobcom (HALAG,

a.s.) v prospech žalovaného na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky 25.3.1997 a 16.596,96 EUR (500.000,- Sk) zaplatený súdny poplatok dňa 14.4.1997 pôvodným žalobcom (HALAG, a.s.) ako zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania Krajského súdu v Košiciach v konaní sp. zn. 4Cb/613/1997. Žalovaný v priebehu konania pred súdom ako aj v odvolaní namietal, že nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 9.3.2004 medzi postupcom správcom konkurznej podstaty úpadcu RAPAX, a.s. v konkurze a postupníkom NSC s.r.o. nie je riadne identifikovaná a je absolútne neplatná. V dôsledku toho i ďalšie postúpenie pohľadávky je neplatné.

10. K aktívnej legitimácii sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu, ktorý uviedol, že argumentácia žalovaného o spornosti platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.03.2004 je odstránená záverom súdu, že zmluva je platná, čím je založená aj aktívna legitimácia žalobcu. Súd uviedol, že v zmluve, ktorá musí mať písomnú formu, je nutné presne pohľadávku špecifikovať, určiť jej výšku, označiť dlžníka, faktúru, zmluvu alebo iný písomný podklad potvrdzujúci jej vznik. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť inému, je však povinný to bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Podľa uvedeného Opatrenia KS v Košiciach č.k. 4K/194/02 sa uvádza: Krajský súd v Košiciach rozhodol v konkurznej veci úpadcu: RAPAX, a.s. o súhlase s predajom majetku patriaceho do konkurznej podstaty mimo dražby súhlasí s predajom majetku úpadcu konkurznej podstaty pre NSC, s.r.o., - pohľadávku voči spoločnosti OTP Banka Slovensko a.s. pobočka Michalovce (pôvodne IRB a.s. Bratislava) za cenu 20.000 Sk. Súd správne dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky je platná. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 09.03.2004 uzavretá medzi JUDr. Ivan Jurčišín, Slovenská R.. Č.. XX, XXX XX X., správca konkurznej podstaty RAPAX, a.s., (ako postupca) a NCS, s.r.o. (ako postupník), bola uzavretá v súlade s citovanými ustanoveniami OZ, nakoľko predmet postúpenia pohľadávky bol dostatočne určitý, teda pohľadávka bola spôsobilým predmetom postúpenia. Právny úkon postúpenia pohľadávky vyvolal zmenu práv a povinností, s ktorými právny predpis tento prejav vôle spája. K tomu odvolací súd dodáva, že na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zákon nevyžaduje, aby v nej bol uvedený právny dôvod vzniku pohľadávky ani aby v nej bola uvedená právna kvalifikácia postupovanej pohľadávky. Podstatné je, že účastníci zmluvy v zmluve o postúpení pohľadávky vymedzili postupovanú pohľadávku dostatočne presne inými údajmi. Aj keď špecifikácia predmetu postúpenia nie je uvedená v obsahu zmluvy, ale v jej Prílohe č. 1, medzi pohľadávkami špecifikovaným v textovej časti zmluvy a v jej prílohe nie je rozpor, preto možno vyvodiť záver, že predmet postúpenia je dostatočne určitý a zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 9.3.2004 je platná. K ďalšiemu postupovaniu pohľadávok odvolací súd dodáva, že všetky opakované postúpenia tejto spornej pohľadávky boli riadne preukázané predložením originálov zmlúv o postúpení pohľadávky alebo písomnými oznámeniami postupcov doručenými žalovanému, čo vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.09.2013.

11. K tvrdeniu odvolateľa, že súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že zmluva o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi Chemko, a.s. Strážske uzavretá dňa 25.3.1997 so žalovaným ako postupcom je neplatná, a z tohto dôvodu sa žalovaný bezdôvodne obohatil titulom prijatia odplaty za postúpenú pohľadávku, pričom sa žalobca odvolával na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.3.2002, sp. zn. 4Cb 613/1997, ktorým nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci platnosti alebo neplatnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky (v rámci konania to súd riešil len ako predbežnú otázku, pričom konštatoval, že pohľadávka ešte pred postúpením zanikla oddlžením zo strany štátu), odvolací súd dodáva, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cb/613/1997 sa stalo právoplatné dňa 22.5.2002. Hoci neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.3.1997 súd riešil len ako predbežnú otázku, táto je v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zdôvodnená, na jej základe súd žalobu zamietol. Tým sa žalobca stal aktívne legitimovaný na podanie žaloby, ktorá je predmetom tohto konania.

12. Ďalej odvolateľ namietal premlčanie celého uplatneného nároku, pričom uviedol, že Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá dňa 25.3.1997 medzi Investičnou a rozvojovou bankou, a.s. a HALAG, a.s., o ktorú žalobca svoj nárok opiera, bola uzavretá ešte pred novelou Obchodného zákonníka č. 530/2003 Z.z.. Podľa znenia Obchodného zákonníka do tejto novely platilo, že aj zmluvy medzi podnikateľmi, ktoré nie sú upravené Obchodným zákonníkom sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku.

13. Odvolací súd sa s týmto názorom odvolateľa nestotožnil, nakoľko podľa odvolateľa aj keby sa premlčanie posudzovalo podľa Obchodného zákonníka, súd nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia

OBZ, upravujúce premlčanie na túto vec. Podľa jeho názoru premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť najskôr od 13.3.2002, pričom súd sa odvoláva na vydanie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cb 613/97 zo dňa 12.3.2002, kedy sa mal žalobca dozvedieť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaným. Sám súd cituje aj ustanovenie § 394 ods. 2 OBZ, podľa ktorého pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo. Toto ustanovenie je priamo aplikovateľné aj na danú vec, súd ho ale vôbec nebral do úvahy. Odplata z údajne neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky bola žalovanému zaplatená dňa 18.4.1997 vo výške 116.045,94 EUR (3.496.000,- Sk), teda právo na jej vrátenie z titulu prípadnej neplatnosti tejto zmluvy sa podľa ustanovenia § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčalo 18.4.2001, žaloba v tomto konaní bola podaná až dňa 12.3.2004.

14. Pokiaľ ide premlčanie práva na náhradu údajnej škody vo výške zaplateného súdneho poplatku, t.j. 16.596,96 EUR (500.000,- Sk), súd poukázal na ustanovenie § 398 OBZ, podľa ktorého „pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.“ Aj tu sa súd odvoláva na to, že žalobca sa o škode dozvedel na základe rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cb 613/97 zo dňa 12.3.2002. Na pojednávaní konanom dňa 12.9.2016 žalovaný namietal, že aj prípadný nárok na náhradu škody je premlčaný v zmysle ustanovenia § 394 ods. 3 v spojení s ustanovením § 268 OBZ, s čím sa súd vôbec nevysporiadal. Ak by tu totiž aj bola daná zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu, tak len podľa ustanovenia § 268 OBZ, podľa ktorého „kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti.“ V zmysle ustanovenia § 394 ods. 3 „pri práve na náhradu škody podľa § 268 začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným.“ Ak by teda aj sporná zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 25.3.1997 bola z dôvodu neexistencie postupovanej pohľadávky neplatná, tak premlčacia lehota pre prípadnú náhradu škody spôsobenej jej neplatnosťou začala plynúť v zmysle § 394 ods. 3 v deň jej uzavretia, t.j. dňa 25.3.1997 a uplynula dňa 25.3.2001. Žaloba v tomto konaní bola podaná až dňa 12.3.2004.

V prípade námietky premlčania práva na bezdôvodné obohatenie a náhrady škody zo strany žalovaného sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom odvolateľa o tom, že nárok žalobcu je premlčaný.

15. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, že právny vzťah z bezdôvodného obohatenia sa týka obchodného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a preto sa riadi právnou úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku. Aj keď sa bezdôvodné obohatenie riadi Občianskym zákonníkom, premlčanie práv z neho v obchodných vzťahoch bude podliehať iným pravidlám ako tým, ktoré platia v režime Občianskeho zákonníka (Ústavný súd SR sp. zn. IV. ÚS/214/2004).

16. V konaní je nesporné, že uplatnený nárok je nárokom z neplatnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.3.1997, a to na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cb 613/97 zo dňa 12.3.2002. v ust. § 394 ods. 2 výslovne rieši práva na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej obchodnej zmluvy.

17. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal aj na ust. § 394 ods.2 a 3 OBZ, avšak nevyvodil z nich správny právny záver. Sám súd cituje aj ustanovenie § 394 ods. 2 OBZ, podľa ktorého pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo. Toto ustanovenie je priamo aplikovateľné aj na danú vec, súd ho ale vôbec nebral do úvahy.

18. Podľa § 451 ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 394 ods. 2 pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčanie plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo. Pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy je začiatok plynutia upravený odchylne než v prípadoch ďalších skutkových podstát bezdôvodneho obohatenia, či v prípade odstúpenia od zmluvy. Ak je zmluva neplatná a na jej základe sa

plnilo, vzniká právo na vrátenie plnenia. Plnenie na základe neplatnej zmluvy napĺňa skutkovú podstatu plnenia bez právneho dôvodu (condictio indebiti), čím vzniká zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. . Premlčanie práva na vrátenie uskutočneného podľa neplatnej zmluvy upravené v § 394 ods. 2 je jednoznačné a stanovuje, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo, pričom platní štvorročná premlčacia doba. Začiatok plynutia premlčacej doby je tak viazaný len na objektívnu skutočnosť. Toto ustanovenie je vo vzťahu k ust. § 107 ustanovením špeciálnym, ktoré upravuje premlčanie len jedného druhu bezdôvodného obohatenia - bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatnej zmluvy.

20. Bezdôvodné obohatenie žalobcovi vzniklo zaplatením odplaty z postúpenej pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 25.3.1997 vo výške 116.045,94 EUR (3.496.000,- Sk), ktorá bola žalovanému uhradená dňa 18.4.1997. Právo na jej vrátenie sa podľa ustanovenia § 394 ods. 2 premlčalo v štvorročnej premlčacej dobe dňa 18.4.2001, pričom žaloba v tomto konaní bola podaná až dňa 12.3.2004.

21. V prípade náhrady škody je potrebné aplikovať § 394 ods. 3 OBZ, podľa ktorého pri práve na náhrady škody podľa § 268 začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným. V tomto prípade nemôže byť rozhodujúci deň, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a škodcovi, ako je to v § 398. Ustanovenie ods. 3 je vo vzťahu k § 398 osobitnou úpravou.

22. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 25.3.1997 bola z dôvodu neexistencie postupovanej pohľadávky neplatná. V zmysle § 394 ods. 3 premlčacia lehota pre náhradu škody spôsobenej jej neplatnosťou začala plynúť v deň jej uzavretia, t.j. dňa 25.3.1997 a uplynula dňa 25.3.2001. Žaloba v tomto konaní bola podaná až dňa 12.3.2004.

23. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že nárok žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 116.045,94 EUR a nárok na náhradu škody vo výške 16.596,96 EUR je premlčaný. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd ďalšími námietkami odvolateľa nezaoberal.

24. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností rozsudok súdu v zmysle § 388 zmenil tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

25. O trovách konania pred súdom prvej inštancie ako i odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania.

26. Podľa § 262 ods. 1, 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

28. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .