Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-46-2018.pdf
PDF · 153.08 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/46/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: OKER, s.r.o., so sídlom Kollárova 90, 036 01 Martin, IČO: 36 389 366, zastúpeného zástupcom Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s. (predchádzajúce obchodné meno Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.), so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, v konaní o zaplatenie 170,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/249/2015-133 zo dňa 9. novembra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/249/2015-133 zo dňa 9. novembra 2017 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania okresný súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 170,25 Eur s príslušenstvom na tom základe, že žalobca je vlastník a prevádzkovateľ zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej energie v zariadeniach FVZ OKER B1 a FVZ OKER B2, ako aj, že je výrobcom s právom na podporu. Žalobca ďalej poukázal na to, že na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava (ďalej len „ÚRSO“) zo dňa 19.11.2013 bola na roky 2014 až 2026 schválená pevná cena elektriny vyrobenej zo slnečnej energie zariadení výrobcu vo výške 259,17 Eur/MWh. Na rok 2014 mal žalobca uzavretú Zmluvu o doplatku a Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát so žalovaným, a to na dobu určitú do 31.12.2014. Žalobca mal za to, že si splnil povinnosť podľa ust. § 4 zákona č. 309/2009 Z.z., ale aj napriek tomu mu žalovaný odmietol vyplatiť podporu a uzavrieť zmluvy na rok 2015. I napriek uvedenému žalobca vystavil faktúru za 01/2015 za obidve zariadenia žalobcu, avšak žalovaný faktúru neuhradil.
2. Okresný súd uviedol, že mal preukázané to, že žalobca so žalovaným uzavreli Zmluvu o doplatku č. 860/2014/D a Zmluvu o doplatku č. 633/2014/D, ako aj Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát č. 633/2014 (č.l. 20-35). Bolo nesporné, že dané zmluvy boli uzavreté na rok 2014. Medzi stranami bolo nesporné, že na rok 2015 neboli uzavreté takéto zmluvy. Okresný súd poukázal na ust. § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 309/2009 Z.z., v znení do 31.12.2013, § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. v znení od 01.01.2014 a uviedol, že od 01.01.2014 bola sankcia rozšírená na nesplnenie ktorejkoľvek povinnosti v ods. 2 ako sankcia nielen vo forme straty práva na odber, ale aj na doplatok. Účelom novej právnej úpravy
bolo prijať ustanovenie, obsahom ktorého by bola strata podpory na jeden rok v prípade nesplnenia si povinnosti výrobcu. Ústavný súd SR Nálezom PL. ÚS 50/2015-148 skonštatoval, že ustanovenie § 4 zákona č. 309/2009 Z.z. nie je v rozpore s Ústavou SR a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okresný súd v odseku 17. napadnutého rozsudku uviedol, že predmet a účel zákona o podpore OZE je koncentrovane vyjadrený v § 1 zákona č. 309/2009 Z.z., pričom ust. § 4 ods. 2 predmetného zákona predstavuje sankčný mechanizmus pre prípadné porušenie uvedených povinností ukladaných výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a účelom ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. už podľa jeho pôvodného znenia bolo ustanoviť právne dôsledky nesplnenia niektorých povinností, ktoré tento zákon výrobcom elektriny ukladal. Novelizáciou zákona o podpore OZE vykonanou zákonom č. 382/2013 Z.z. došlo s účinnosťou od 01.01.2014 „len“ k zmene, resp. rozšíreniu týchto právnych dôsledkov, a to nielen straty práva na odber elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, ale aj práva na tzv. doplatok. ÚS SR vo svojom náleze vyslovil, že ide o špecifickú sankciu, ktorá má súkromnoprávny charakter a súčasne Ústavný súd SR zdôraznil, že nesplnenie zákonom ustanovených povinností nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu. Ústavný súd SR v prvom rade poukázal na právny názor princípu právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov. Princíp právnej istoty je v podmienkach materiálneho právneho štátu nerozlučne spätý aj so zákazom retroaktivity právnych noriem. K problematike retroaktívneho pôsobenia noriem sa Ústavný súd SR už mnohokrát vyjadroval vo svojej judikatúre, pričom sa usiluje o dôsledné rozlišovanie medzi pravou a nepravou retroaktivitou. Nepravú retroaktivitu v prípadoch, ak existujú „závažné dôvody všeobecného záujmu, ktoré si môže vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu“ (PL. ÚS 3/00), považuje z ústavného hľadiska za prípustnú, a to aj s poukazom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. Mellacher v. Rakúsko, rozsudok z 19.12.1989, bod 51. Za nepravú retroaktivitu Ústavný súd SR v zmysle svojej ustálenej judikatúry považuje stav, v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím (PL. ÚS 38/99, PL. ÚS 28/00). O nepravú retroaktivitu ide aj v prípade, ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia tohto nového zákona ešte nenastali (PL. ÚS 3/00). Ústavný súd SR sa vyjadril, že je celkom prirodzené a legitímne, ak zákonodarca viaže poskytnutie tejto podpory na dôsledné dodržiavanie povinností ustanovených zákonom o podpore OZE výrobcami elektriny. Ústavný súd SR zastáva zároveň názor, že zavedenie nepravej retroaktivity prostredníctvom nového znenia § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. je z hľadiska požiadaviek vyvoditeľných z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR z ústavného hľadiska nielen akceptovateľné, ale aj žiaduce.
3. Okresný súd uviedol, že v danom prípade sa žalobca domáha vyplatenia podpory za faktúru z roku 2015, teda za obdobie, ktorému predchádzalo už nové znenie § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z., podľa ktorého bol žalobca povinný splniť povinnosti, aby nestratil právo na podporu a odber na nasledujúci rok, čo znamenalo, že pri nesplnení povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z. stratil právo na odber a na doplatok, ale iba na nasledujúci rok. Podľa názoru okresného súdu žalobca bol povinný splniť povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z. už v roku 2014, aby nestratil právo na odber a doplatok pre nasledujúci rok, t.j. pre rok 2015. Okresný súd poukázal na ust. § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z., ktoré je potrebné vykladať podľa výkladových pravidiel tak, že dané ustanovenie sa týka podmienok podpory, ktoré sú zakotvené v § 3 zákona č. 309/2009 Z.z.. Ustanovenie § 4 zákona č. 309/2009 Z.z. určuje práva a povinnosti so sankčným mechanizmom v prípade ich porušenia, avšak samotné podmienky výroby elektriny sú stanovené v § 3 a pre zariadenia uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014 platí úprava podmienok podpory stanovených pred 01.01.2014 v zmysle § 18e. S týmto sa totožne vysporiadal aj Ústavný súd SR vo svojom Náleze PL. ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 tak, že ustanovenie zákona o podpore v § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z. je relevantné pre všetky subjekty, ktoré majú nárok na podporu bez ohľadu na to, kedy boli uvedené do prevádzky a kedy môžu podporu uplatňovať a zároveň povedal aj to, že tento postih a sankčný mechanizmus na stratu podpory je oprávnený, je dôvodný a je žiaduci.
4. Okresný súd poukázal na ust. § 3 zákona č. 309/2009 Z.z., ktoré upravuje spôsob a podmienky podpory výroby elektriny, teda upravuje, aké podmienky podpory výroby musia byť splnené. Ustanovenie § 3 predmetného zákona nemožno zamieňať s ust. § 4 zákona č. 309/2009 Z.z., ktorý stanovuje práva
a povinnosti výrobcu elektriny. Zároveň výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky podľa § 3, má určité práva a povinnosti uložené v § 4 zákona č. 309/2009 Z.z. a pokiaľ ich nesplní, je zákonom daná sankcia, a to od 01.01.2014 strata práva na podporu na nasledujúci kalendárny rok. Pokiaľ žalobca má vydané rozhodnutie o cene na roky 2014 až 2026, má právo na podporu, však bez splnenia ďalších zákonných povinností toto právo stráca na nasledujúci rok. Samotné ustanovenie zákona č. 309/2009 Z.z. ukladá žalobcovi povinnosť oznámiť uplatnenie podpory a zároveň oznámiť a uviesť predpokladané množstvo.
5. Podľa názoru okresného súdu žalobca bol povinný splniť povinnosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. tak, že mal žalovanému oznámiť uplatnenie podpory a zároveň oznámiť a uviesť predpokladané množstvo. Z listiny, ktorú predložil žalobca nevyplýva uvedené, okrem uvedenia predpokladanej výroby podľa nadpisu, avšak s tým, že tabuľky pre jednotlivé zariadenia sú nezrozumiteľné, riadne nešpecifikované. Z danej listiny nevyplynulo ani oznámenie uplatnenia podpory pre rok 2015. Išlo o listinu označenú ako „Predpoklady výroby obnoviteľnej energie na rok 2015 - fotovoltické zariadenia v správe skupinou MARTEL elektromontáže“. Z danej listiny nebolo zrejmé, komu je adresovaná, a teda či skutočne žalovanému. Pečiatka o doručení nenahrádza určenie adresáta. Danou listinou nebolo možné posúdiť vôľu žalobcu oznámiť žalovanému uplatnenie podpory. Žalobca mal vykonať dva úkony - 1. oznámiť uplatnenie podpory a zároveň 2. oznámiť a uviesť predpokladané množstvo. Z predloženej listiny vyplynula len vôľa - oznámenie predpokladanej výroby, aj to veľmi neurčito a nezrozumiteľne. Podľa okresného súdu jeho záver má oporu v ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., keďže sám zákonodarca stanovuje povinnosť dvoch oznámení. Oznámenie predpokladanej výroby nenahrádza aj oznámenie o uplatnení podpory a nemožno to považovať za taký prejav vôle žalobcu. Zákonné ustanovenie jednoznačne určuje dve oznámenia a ak je oznámené iba predpokladané množstvo, neznamená to aj oznámenie o uplatnení podpory pre rok 2015. Ide o dve samostatné oznámenia, ktoré môžu byť obsiahnuté v jednom dokumente, avšak v predloženej listine oznámenie uplatnenia podpory absentovalo (listina sa nachádza na č.l. 42 až 50 spisu).
6. Okresný súd poukázal na ust. § 266 Obchodného zákonníka a prijal záver, že oznámením jednej skutočnosti sa nenahrádza vôľa oznámiť aj druhú skutočnosť, keďže ide o dve samostatné skutočnosti, ktoré bol výrobca povinný oznámiť. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie notifikačnej povinnosti v celom rozsahu tak, ako to ustanovoval zákon č. 309/2009 Z.z.. Predložená listina označená ako „Predpoklady výroby obnoviteľnej energie na rok 2015 - fotovoltické zariadenia v správe skupinou MARTEL elektromontáže“ nespĺňa splnenie zákonom uloženej povinnosti v celom rozsahu a zároveň je nezrozumiteľná, čo sa týka oznámenia predpokladaného množstva výroby. Nebola zrejmá vôľa žalobcu ohľadom splnenia povinnosti oznámiť uplatnenie podpory za rok 2015. Doručenie takejto listiny automaticky neznamená prejavenie takejto vôle. Nič nevylučuje, že výrobca oznámil len predpokladané množstvo, avšak bez uplatnenia podpory. To, že oznámil predpokladané množstvo, nebolo zároveň aj oznámením o uplatnení podpory. Keby tomu tak bolo, predsa v ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. by nebolo potrebné uloženie povinnosti oznámiť aj uplatnenie podpory. Sám zákonodarca v zákonnej podobe stanovil ako dve samostatné oznámenia, preto nebolo možné to vykladať tak, že postačuje oznámenie o predpokladanom množstve bez ďalšieho. Okresný súd poznamenal, že ÚRSO nad rámec právnej úpravy poučil výrobcov na oficiálnej webovej stránke a zároveň poskytol formulár pre splnenie daných povinností. Výrobca nebol povinný použiť taký formulár, bola to iba pre neho pomôcka, ktorá v takej forme bola považovaná za splnenie povinností. Doručenie tejto listiny bolo rovnako spochybňované, pričom žalobcom nebola ani okresnému súdu predložená hodnoverná listina riadne a včas s poukazom na § 153 CSP. Predloženú listinu vo forme neoverenej fotokópie bez označenia adresáta, nezviazaná a nezrozumiteľne, až chaoticky obsiahnuté tabuľky pre 45 subjektov s možnosťou výmeny/zámeny niektorej strany, nebolo možné považovať za hodnovernú. V danom dokumente je súhrn tabuliek so súčtom výroby, pričom nie je ani zrejmé, o aké údaje ide čo sa týka ich identifikácie. Predložená listina podľa záverov okresného súdu neobsahuje zákonom požadované náležitosti, pretože neobsahuje oznámenie o uplatnení podpory na rok 2015 a z listiny nebolo zrejmé, kto by mal takú vôľu prejaviť, keďže daná listina je dokument s tabuľkami 45 subjektov a nie je ani zrejmé, komu by taký prejav mal smerovať, keďže na dokumente nebol uvedený ani adresát a nepostačuje takú listinu s takým obsahom iba doručiť žalovanému a považovať to ako prejav vôle voči nemu ohľadom oznámenia o uplatnení podpory. Žiadna listina, ktorá by obsahovala dané oznámenie o uplatnení podpory na rok 2015 u žalovaného, nebola predložená.
7. Okresný súd súčasne poukázal na to, že pre poskytnutie podpory nepostačovalo iba splnenie povinnosti, ale aj uzavretie zmluvy, a to s poukazom na § 5 zákona č. 309/2009 Z.z. v spojitosti
s Prevádzkovým poriadkom vydaným na základe rozhodnutia ÚRSO a ktorým sú účastníci trhu s elektrinou viazaní, to znamená aj žalobca. V zmysle ust. § 5 zákona č. 309/2009 Z.z. a Prevádzkového poriadku sa vyžadovala pre poskytnutie podpory písomná zmluva. Bolo zrejmé, že žiadna zmluva na rok 2015 nebola uzavretá. Okresný súd poukázal aj na účelové a zavádzajúce tvrdenie žalobcu, keď uviedol, že predložením listiny o predpokladanom množstve výroby bola zároveň splnená aj povinnosť oznámiť uplatnenie podpory na nasledujúci rok. Pre rok 2016 žalobca predložil obe požadované oznámenia s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. na rozdiel pre rok 2015, kedy predložil iba oznámenie o predpokladanom množstve výroby. Okresný súd zdôraznil podstatu a význam dôkazného bremena so záverom, že ak žalobca nepreukázal splnenie požadovanej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. v celom rozsahu tak, ako to vyžaduje dané zákonné ustanovenie, v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. žalobca stratil právo na podporu na nasledujúci rok, t.j. na rok 2015. Z týchto záverov mal okresný súd za to, že nárok žalobcu je neopodstatnený, nakoľko v konaní nebolo ničím relevantným preukázané, že si splnil zákonom vyžadované povinnosti, a preto stratil nárok na podporu pre rok 2015. Hoci u žalobcu išlo o zariadenia uvedené do prevádzky pred 01.01.2014, okresný súd opätovne uviedol, že prechodné ust. § 18e zákona č. 309/2009 Z.z. sa týka ust. § 3, teda pre podmienky podpory výroby elektriny, kedy sú doterajšie predpisy zachované, ale práva a povinnosti stanovené v § 4 sa týkajú každého subjektu bez ohľadu na to, kedy bolo zariadenie uvedené do prevádzky. Iný výklad by bol nelogický, nespravodlivý a diskriminačný, keby sa týkal iba zariadení uvedených do prevádzky po 01.01.2014.
8. Okresný súd hodnotil dôkazy v zmysle ust. § 191 CSP, pričom v zmysle návrhov na dokazovanie zo strany žalobcu tieto neboli vykonané, keďže predloženie hodnovernej listiny, napr. originálu listiny bolo v záujme žalobcu, aby takýto dôkaz bol predložený riadne a včas, resp. predložiť k nahliadnutiu takú listinu, ktorou by žalobca preukázal svoju uplatnenú pohľadávku, ale ak žalobca uvedené navrhol predložiť až takmer 3 roky po začatí konania, tak je nepochybné, že nešlo o predloženie dôkazu riadne a včas, s poukazom k ust. § 153 CSP. Okresný súd uviedol, že daný dôkaz predložením originálu listiny nevykonal aj z dôvodu hospodárnosti, keďže z predloženej listiny, ani zo žiadnej inej nevyplynulo splnenie povinnosti - oznámenie uplatnenia podpory pre rok 2015, teda žalobca nepreukázal splnenie zákonom stanovených povinností v celom rozsahu a ak danou listinou uvedené nepreukázal, tak nebolo potrebné zisťovať jej pravosť. Bolo neefektívne zisťovať pravosť listiny, pokiaľ druhá povinnosť nebola splnená. Ak navrhol žalobca výsluch svedka, ktorý mal potvrdiť, že osobne doručil danú listinu žalovanému, okresný súd opätovne nevykonal tento dôkaz s poukazom na časový odstup od údajného doručenia do prípadného výsluchu svedka - cca viac ako 3 roky, pričom daná listina sa mala týkať až 45 subjektov, teda okresný súd posúdil daný dôkaz s vysokou pravdepodobnosťou za nehodnoverný a nepovažoval jeho vykonanie za efektívne a hospodárne. Ak žalobca navrhoval pripojenie spisov, tak tento návrh rovnako zamietol, pretože dané spisy sa týkali iných strán konaní a dôvodom na pripojenie nie je obdobný predmet sporu, a to aj s poukazom na nezávislosť súdu a jeho viazanosť právnymi predpismi a nie postupom súdu, či rozhodnutím v obdobnej veci v inom konaní, a teda pripojenie daných spisov by bolo nadbytočné a nepoužiteľné pre dané konanie. Rovnaký predmet sporu týkajúci sa iného žalobcu nebol dôvodom na vykonanie navrhovaného dôkazu.
9. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255, § 262 ods. 1 a 2 CSP. Úspešným bol žalovaný, preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd podľa ust. § 262 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením.
10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalobcovi nevznikol voči žalovanému nárok podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., keďže si nesplnil notifikačnú povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) citovaného zákona a listina predložená žalobcom splnenie tejto povinnosti nepreukazovala, pretože ju podľa obsahu nebolo možné v zmysle záveru okresného súdu považovať za uplatnenie podpory formou doplatku v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Táto listina podľa záveru okresného súdu bola predložená len vo forme fotokópie a navyše bola nezrozumiteľná a z nej ani nevyplývalo, komu bola adresovaná. Podľa názoru okresného súdu doplatok v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. bol podmienený aj uzatvorením písomnej zmluvy podľa ust. § 5 zákona č. 309/2009 Z.z., k čomu nedošlo. Žalobca uviedol, že odvolacie dôvody vychádzajú z ust. § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP, keďže okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, okresný súd podľa výsledkov vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zotrval na tom, že podľa výsledkov dokazovania bolo preukázané, že dňa 27.05.2014 bolo do podateľne žalovaného doručené podanie - Predpoklady výroby obnoviteľnej energie na rok 2015 v správe skupinou MARTEL elektromontáže (ďalej aj „podanie“), ktorý dokument obsahoval zoznam subjektov - výrobcov el. energie s právom na podporu, vrátane presnej špecifikácie predpokladaného množstva dodanej energie na rok 2015. Vzhľadom na uvedené toto podanie podľa názoru žalobcu je nutné považovať za uplatnenie podpory v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. V konaní pritom nebolo sporné, že žalobca si notifikačnú povinnosť voči ÚRSO splnil. Konštatovanie okresného súdu, že tento dokument nespĺňa náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., pretože v ňom nie je vyslovene napísané „uplatnenie podpory“, nemôže podľa názoru žalobcu obstáť. Tento záver okresného súdu naviac nemôže obstáť z toho dôvodu, že pre tento „úkon“ nie je predpísaná žiadna konkrétna forma. Posúdenie veci podľa záverov okresného súdu bolo nespravodlivé a príliš formalistické, ktoré je v rozpore s účelom a zmyslom zákonného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Ak sa na tomto podaní nachádza pečiatka žalovaného, tak mimo akúkoľvek pochybnosť je nesporné, že tento úkon bol adresovaný žalovanému. Nemožno sa stotožniť s názorom okresného súdu o nezrozumiteľnosti podania, pretože z neho je zrejmé, ktoré subjekty vrátane žalobcu si nárok na podporu uplatňujú a predpokladané množstvo dodanej elektriny, ktorú tieto subjekty v roku 2015 plánujú vyrobiť. Navyše žalobca navrhol výsluch p. C.. Ak okresný súd mal pochybnosti, či tento dokument bol adresovaný žalovanému, resp. či mu bol doručený, tak mal za týmto účelom vykonať výsluch navrhnutého svedka, aby boli zistené rozhodujúce skutočnosti potrebné na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Žalobca v zmysle navrhnutých dôkazov nemôže za to, že okresný súd nariadil pojednávanie až po viac ako dvoch rokoch od podania žaloby. Žalobca pritom svojimi podaniami zo dňa 04.09.2015, 28.09.2015 a 03.12.2015 žiadal, aby okresný súd vo veci konal a nariadil pojednávanie. Vo vzťahu k uvedenému podaniu nebola vznesená zo strany žalovaného pochybnosť o jeho hodnovernosti a ak po uskutočnenom pojednávaní po námietke žalovaného právny zástupca žalobcu priamo do zápisnice navrhol, aby bolo umožnené predloženie originálu v dodatočnej lehote 7 dní, tak okresný súd nemal s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania takýto dôkaz zamietnuť v zmysle ust. § 153 CSP, keďže je tu ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany sporu. Predmetné konanie začalo ešte pred nadobudnutím účinnosti CSP, a pokiaľ neboli v danom prípade splnené podmienky na uplatnenie inštitútu sudcovskej koncentrácie konania, a aj napriek tomu sudcovskú koncentráciu okresný súd aplikoval v neprospech žalobcu, tak takýmto postupom okresný súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.
11. Žalobca v ďalšej časti odvolania poukázal na odsek 31. rozsudku okresného súdu, s poukazom na citáciu ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., v spojení s ust. § 5 ods. 6 písm. a) predmetného zákona, z ktorých vyplýva, že výrobca elektrickej energie s právom na podporu má v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. právo na odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty i doplatok. Z uvedeného je zrejmé, že právo na odber elektriny za cenu elektriny na straty a právo na doplatok sú dva celkom odlišné inštitúty podpory poskytované v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z.. Nakoľko predmetom sporu bol nárok žalobcu na doplatok v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., je pre žalobcu nepochopiteľné, z akého dôvodu podmienil okresný súd vznik tohto nároku existenciou písomnej zmluvy v zmysle § 5 zákona č. 309/2009 Z.z.. V uvedenom ustanovení, konkrétne v § 5 ods. 6 písm. a) zákona č. 309/2009 Z.z., je upravená povinnosť prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy uzatvoriť s výrobcom el. energie zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát a nie zmluvu o doplatku. Z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. pritom vyplýva, že nárok na doplatok v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. je nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona, ktorého vznik nie je podmienený kontraktačnou povinnosťou prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy a výrobcu el. energie, ale tento vzniká na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy. Podľa žalobcu došlo k splneniu notifikačnej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. a nakoľko žalovanému vystavil účtovné doklady v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) predmetného zákona, boli podľa žalobcu splnené zákonné podmienky na vznik jeho nároku na doplatok v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., preto navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť s priznaním náhrady trov súdneho konania, resp. rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
12. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 20.12.2017 (č.l. 166 - 167 spisu). Žalovaný sa nestotožnil so žiadnym z odvolacích dôvodov žalobcu. Žalovaný poukázal na
to, že od samotného začiatku súdneho konania namietal dokument predložený žalobcom, nazvaný „Predpoklady výroby obnoviteľnej energie za rok 2015 v správe skupinou MARTEL elektromontáže“, keďže podľa žalovaného tento dokument nie je podaním v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Týmto podaním si žalobca nesplnil notifikačnú povinnosť, ktorá mu je stanovená zákonom č. 309/2009 Z.z.. Toto podanie naviac nebolo žalovanému doručené a ide o nezrozumiteľné, nečitateľné podanie predložené súdu v obyčajnej fotokópii a súčasne nemalo ani žiadneho adresáta. Žalovaný sa stotožnil s názorom okresného súdu, že predmetné podanie, v prípade, ak by aj žalovanému bolo doručené, nebolo podaním podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Z tohto podania v zmysle aj záveru okresného súdu vyplývali len nezrozumiteľné a nečitateľné číselné údaje, ktoré asi znázorňujú predpokladané výroby 45 subjektov na rok 2015. Z tohto podania nevyplýva ani vôľa žalobcu uplatniť podporu na nasledujúci kalendárny rok. Žalovaný sa stotožnil aj s postupom okresného súdu, ktorý nevykonal výsluch svedka, keďže išlo o dôkaz nadbytočný, pretože tento svedok by mal byť vypočutý len ku skutočnosti, či podanie bolo žalovanému doručené. Ak by aj bolo preukázané doručenie tohto podania, tak obsahom tohto podania nebolo splnenie notifikačnej povinnosti žalobcom v plnom rozsahu. Nemožno súhlasiť ani s odvolacím argumentom žalobcu, že by žalovaný v priebehu konania nespochybnil hodnovernosť tohto dôkazu, a to podania predloženého žalobcom, keďže tento dôkaz od samotného začiatku žalovaný napádal. Žalovaný zdôraznil, že právo na odber elektriny na straty a na doplatok sú dva celkom odlišné inštitúty. Žalobca poukázal na to, že nemá povinnosť so žalovaným uzatvoriť zmluvu o doplatku a podporu si môže uplatniť len na základe účtovného dokladu vystaveného žalovanému. Takéto tvrdenie žalobcu je v rozpore s Prevádzkovým poriadkom žalovaného, ktorý je v zmysle § 13 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach pre žalobcu záväzný. V zmysle 6.1.1 Prevádzkového poriadku výrobca elektriny, t.j. žalobca, ktorý si chce uplatniť právo na doplatok v súlade so zákonom č. 309/2009 Z.z., uplatňuje svoje právo na podporu spolu s uvedením obdobia, na ktoré si právo uplatňuje, podaním žiadosti o uzavretie zmluvy o doplatku. V zmysle bodu 6.1.4 Prevádzkového poriadku žalovaný zaplatí doplatok výrobcovi elektriny, ktorý spĺňa podmienky na jeho uplatnenie, na základe účtovného dokladu vystaveného výrobcom elektriny na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac z obnoviteľných zdrojov energie, upravenú podľa § 3 ods. 4 zákona č. 309/2009 Z. z. doručeného žalovanému najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vyrobil elektrinu, na ktorú si uplatňuje nárok na doplatok, najskôr však po uzavretí zmluvy o doplatku. Podľa žalovaného nesporne vyplýva, že žalobca vystavil účtovné doklady v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. bez uzatvorenia platnej zmluvy o doplatku, preto žalovaný nebol povinný ani oprávnený doplatok žalobcovi uhradiť. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.
13. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 07.02.2018. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., z ktorého vyplýva, že výrobca elektriny s právom na podporu, t.j. žalobca bol povinný oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, t.j. žalovanému uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Toto oznámenie musí obsahovať aj predpokladané množstvo dodanej elektriny. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 27.05.2014 bol do podateľne žalovaného doručený dokument - Predpoklady výroby obnoviteľnej energie na rok 2015 v správe skupinou MARTEL elektromontáže (ďalej len „podanie“). Doručenie tohto podania žalovanému bolo preukázané podacou pečiatkou, ktorou bol uvedený dokument opatrený. Podanie obsahovalo zoznam subjektov - výrobcov el. energie s právom na podporu (vrátane žalobcu) a presnú špecifikáciu predpokladaného množstva dodanej energie na rok 2015. Tento dokument bolo potrebné považovať za uplatnenie podpory v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z., ktorý jednoznačne vyjadroval vôľu výrobcov el. energie uplatniť si svoj zákonný nárok v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) a c) predmetného zákona. Pre splnenie notifikačnej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. nie je stanovená žiadna konkrétna forma. V podstate žalovaný tento dokument, a to až do pojednávania konaného dňa 09.11.2017 nespochybnil z dôvodu, že sa jedná o fotokópiu. Po námietke žalovaného právny zástupca žalobcu navrhol, aby mu bolo umožnené predložiť originál tohto podania, a to v dodatočnej lehote 7 dní. Okresný súd však tento návrh s poukazom na tzv. sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 CSP zamietol, čo však bolo v rozpore s ust. § 470 ods. 2 CSP, čo podrobne žalobca zdôvodnil v odvolaní. Žalobca navrhol aj výsluch svedka p. C., ktorý toto podanie osobne zaniesol do podateľne žalovaného. Ak mal okresný súd pochybnosť ohľadne tohto dokumentu a jeho doručenia žalovanému, mal za týmto účelom vykonať výsluch navrhnutého svedka tak, aby boli zistené rozhodujúce skutočnosti potrebné na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Ďalej žalobca poukázal na ust. § 13 ods. 1 písm. a), ods. 4 zákona č. 250/2012 Z.z., z ktorého vyplýva, že pre účastníkov trhu s elektrinou sú záväzné len rozhodnutia ÚRSO o schválení prevádzkového
poriadku, t.j. záväzný nie je obsah tohto dokumentu. Zákonné podmienky o vzniku nároku na podporu vo forme doplatku sú stanovené kogentnými ustanoveniami, od ktorých nie je možné sa odchýliť dohodou strán a ani prevádzkovým poriadkom prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, a to bez ohľadu na to, či takýto prevádzkový poriadok bol alebo nebol schválený ÚRSO. V opačnom prípade by to znamenalo, že interným dokumentom prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy
- prevádzkovým poriadkom by bolo možné meniť obsah kogentných ustanovení zákona č. 309/2009 Z.z. a prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy by sa mohol jednoducho zbaviť svojej povinnosti na zaplatenie doplatku odmietnutím uzatvorenia písomnej zmluvy s výrobcom el. energie s právom na podporu, pretože takúto povinnosť mu zákon neukladá. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. má právo na doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa ust. § 3, na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa tohto písmena neuplatňuje. Podľa žalobcu v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. jednoznačne vyplýva, že nárok na doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. vzniká na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy a nie na základe písomnej zmluvy, t.j. vznik tohto nároku nie je podmienený kontraktačnou povinnosťou. Nakoľko si žalobca splnil notifikačnú povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. a vystavil žalovanému účtovné doklady podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., boli splnené zákonné podmienky na vznik jeho nároku na doplatok podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., preto žiadal, aby bol rozsudok okresného súdu zmenený, žalobe vyhovené alebo vec zrušená a vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
14. K podaniu žalobcu zo dňa 07.02.2018 sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 02.03.2018. Žalovaný zvýraznil, že sa pridržiava všetkých skutkových a právnych skutočností, ktoré uviedol vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 20.12.2017. Cieľom jeho stanoviska nie je zopakovať opätovne tvrdenia žalovaného. Žalobca však uvádza, že pre účastníkov trhu s elektrinou je záväzné len rozhodnutie ÚRSO o schválení prevádzkového poriadku, nie však obsah takéhoto dokumentu. Tento názor považoval žalovaný za absurdný. Žalobca nepreukázal splnenie svojej oznamovacej povinnosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., a na tento stav je bez vplyvu to, či je alebo nie je prevádzkový poriadok záväzný alebo nie. Nad rámec uvedeného žalovaný zvýraznil, že prevádzkový poriadok nie je v žiadnom prípade interným dokumentom ako sa snaží navodiť žalobca, ale je schvaľovaný vo forme rozhodnutia ÚRSO v rámci výkonu vecnej regulácie zo strany ÚRSO. Toto rozhodnutie je záväzné pre všetkých užívateľov trhu s elektrinou, a to priamo na základe ust. § 13 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z.z.. Je zrejmé, že sa jedná o rozhodnutie ÚRSO, a toto je priamo na základe zákona záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou, ktorými sú aj žalobca ako výrobca elektriny, ako aj žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Žalobca uvádza, že ustanovenia zákona č. 309/2009 Z.z. sú kogentné a nie je možné sa od nich odchýliť dohodou strán ani prevádzkovým poriadkom. Žalobca však zjavne opomína ust. § 5 ods. 10 písm. d) zákona č. 309/2009 Z.z., z ktorého vyplýva, že prevádzkové poriadky prevádzkovateľov distribučných sústav obsahujú pre podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou spôsob uplatnenia podpory podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c). Samotný zákon č. 309/2009 Z.z. uvádza, že spôsob uplatnenia podpory vo forme doplatku upravujú prevádzkové poriadky prevádzkovateľov distribučných sústav a zároveň prevádzkový poriadok je rozhodnutím ÚRSO č. 0056/2014-E-PP platným v roku 2015, z ktorého pod bodom 6.2.22 vyplýva, že ...„výrobca má na vymedzenom území prevádzkovateľa distribučnej sústavy v súlade s ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. nárok na získanie doplatku za elektrinu vyrobenú z OZE alebo VÚKVET na základe zmluvy o doplatku“. Tvrdenia žalobcu neobstoja, pretože prevádzkový poriadok je záväzný ako pre žalovaného, tak aj pre žalobcu. Zákon č. 309/2009 Z.z. jednoznačne uvádza, že spôsob uplatnenia podpory upraví prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy a prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy jednoznačne uvádza, že nárok žalobcu na získanie doplatku vzniká žalobcovi až uzavretím zmluvy o doplatku, k čomu v predmetnom prípade nedošlo. SSD uzavrie zmluvu o doplatku s výrobcom elektriny v prípade, ak si tento splní svoje zákonné povinnosti a vznikne mu nárok na podporu vo forme doplatku na príslušný kalendárny rok. Pretože si žalobca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., SSD neuzatvorila so žalobcom zmluvu o doplatku na kalendárny rok 2015. Žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, preto žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.
15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/46/2018-189 zo dňa 21.06.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 11.09.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
17. Primárne krajský súd uvádza, že posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, ktoré dôvody odvolania boli obsiahnuté v podaní žalobcu zo dňa 06.12.2017. Krajský súd konštatuje vecnú správnosť skutkových a právnych záverov vyjadrených okresným súdom v napadnutom rozsudku, na ktoré závery odkazuje. Pre vyhodnotenie žalobcovho nároku bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie okresným súdom, preto krajský súd pri posudzovaní odvolania žalobcu bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie za aplikácie ust. § 383 CSP, keďže nebol zo strany krajského súdu zistený dôvod na zopakovanie dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie a ani na jeho doplnenie. Nemožno sa stotožniť s odvolacím dôvodom žalobcu v tom, že pre posúdenie žalobcovho nároku bolo potrebné vykonať dôkazy navrhnuté žalobcom. Určujúce bolo vyhodnotiť, či listinné dôkazy, ktoré tvorili súčasť spisového materiálu, boli dôkazmi, podľa ktorých boli splnené zákonné podmienky právnej úpravy zákona č. 309/2009 Z.z. k požadovanému nároku žalobcom alebo tieto vykonané dôkazy nepreukázali splnenie zákonných podmienok pre oprávnenosť žalobcovho nároku. Svedecká výpoveď p. C., ktorá bola navrhnutá žalobcom a nevykonaná okresným súdom, nemôže meniť obsah listiny, a to dokumentu označeného - „Predpoklady výroby obnoviteľnej energie na rok 2015 - fotovoltické zariadenia v správe skupinou MARTEL elektromontáže“ (ďalej len „podanie žalobcu“) a ak tento dôkaz nebol okresným súdom vykonaný, tak uvedeným postupom sa nezasiahlo do práv žalobcu a ani nenastala skutočnosť nedostatočného zistenia skutkového stavu veci. Pokiaľ k uvedenému podaniu žalobcu bol zo strany žalobcu návrh na doloženie originálu tejto listiny, ktorý návrh nebol akceptovaný súdom prvej inštancie, tak ani uvedený postup nemožno hodnotiť ako stav nedostatočne vykonaného dokazovania. Obsahovo predmetná listina, a to podanie žalobcu nie je splnením si povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z.z.“), preto následne nebolo rozhodné ani dokladanie originálu tejto listiny na preukázanie jej hodnovernosti, pravosti. Vzhľadom k uvedeným zhodnoteniam krajským súdom potom nevykonaním navrhnutých dôkazov žalobcom nedošlo ani k porušeniu ust. § 470 ods. 2 CSP.
18. Nebol relevantný ani odvolací dôvod žalobcu v tom, že by okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okresný súd dôkazy vykonané hodnotil za dôslednej aplikácie ust. § 191 CSP. Pri hodnotení dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie nebolo zo strany krajského súdu zistené, že by z nich boli vyvodené nesprávne skutkové zistenia, ktoré následne boli právne hodnotené.
19. Žalobca žalobou uplatňoval ako výrobca elektriny s právom na podporu v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. zákonný nárok na doplatok s tvrdením bez potreby uzatvorenia osobitných zmlúv s odôvodnením, že si splnil všetky povinnosti, na základe čoho vystavil žalovanému za mesiac január 2015 účtovné doklady, ktorými vyfakturoval žalovanému zákonný nárok na doplatok:
- faktúru č. 1FV150001, vystavenú dňa 31.01.2015, splatnú dňa 15.02.2015, znejúcu na sumu 40,45 Eur,
- faktúru č. 1FV150002, vystavenú dňa 31.01.2015, splatnú dňa 15.02.2015, znejúcu na sumu 129,80 Eur. Okresný súd správne podrobil uplatnený žalobcov nárok skúmaniu splnenia, resp. nesplnenia zákonných podmienok vyplývajúcich z právnej úpravy zákona č. 309/2009 Z.z.. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil s názorom okresného súdu, že si nesplnil notifikačnú povinnosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., keďže podľa názoru žalobcu malo byť preukázané, že dňa 27.05.2014 bolo do podateľne žalovaného doručené podanie - „Predpoklady výroby obnoviteľnej energie na rok 2015 - fotovoltické zariadenia v správe skupinou MARTEL elektromontáže“ (ďalej len ako bolo
uvedené vyššie „podanie žalobcu“), ktorý dokument obsahoval zoznam subjektov - výrobcov elektrickej energie s právom na podporu vrátane presnej špecifikácie predpokladaného množstva dodanej energie na rok 2015. Žalobca mal za to, že toto jeho podanie je nutné považovať za uplatnenie podpory v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Žalobca nesúhlasil s názorom okresného súdu, že tento dokument - podanie žalobcu nespĺňa náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., pretože v ňom nie je výslovne napísané „uplatnenie podpory“. Takéto posúdenie okresným súdom žalobca považoval za príliš formalistické a v rozpore s účelom a zmyslom predmetného zákonného ustanovenia.
20. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že žalobca si notifikačnú povinnosť splnil voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. vyplýva, že žalobca ako výrobca elektriny bol povinný oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, t.j. žalovanému, uplatnenie podpory podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok, t.j. vždy o rok dopredu. Zo zákonného ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. vyplýva, že žalobca mal zákonnú povinnosť oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy tak uplatnenie podpory, ako aj oznámiť predpokladané množstvo dodanej elektriny. Žalobca v konaní tvrdil, že zákonnú povinnosť oznámiť uplatnenie podpory u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, t.j. u žalovaného, si splnil podľa listinného dôkazu doloženého vo forme fotokópie na č.l. 42 až 50 spisu, označeného ako „Predpoklady výroby obnoviteľnej energie na rok 2015 - fotovoltické zariadenia v správe skupinou MARTEL elektromontáže“, ktorá listina je na prvej strane opatrená pečiatkou žalovaného a táto mala byť doručená žalovanému dňa 27.05.2014. Krajský súd po oboznámení sa s touto listinou, jej obsahom, tabuľkových údajov v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že z textu tejto listiny okrem predpokladanej výroby, resp. predpokladaného množstva dodanej elektriny nevyplýva aj oznámenie o uplatnení podpory podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. pre rok 2015. Takéto uplatnenie podpory žalobcom nie je v tejto listine inkorporované. Krajský súd zvýrazňuje, že je potrebné hodnotiť len to, čo je poznateľné z textu listiny, a to z podania žalobcu. Nepochybne zákonné ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. stanovuje žalobcovi povinnosť oznámiť voči žalovanému dve skutočnosti, a to oznámiť uplatnenie podpory a oznámiť predpokladané množstvo dodanej elektriny. Je nepochybné v zmysle argumentácie žalobcu, že predmetná zákonná úprava nestanovuje formu pre splnenie si týchto dvoch notifikačných povinností, avšak musí byť preukázané, že boli splnené. Z podania žalobcu nemožno konštatovať, že okrem oznámenia predpokladaného množstva dodanej elektriny vyplýva aj oznámenie o uplatnení podpory, pretože takáto skutočnosť uplatnenia podpory z tohto podania žalobcu nevyplýva. Len samotné oznámenie predpokladaného množstva dodanej elektriny neznamená súčasne oznámenie uplatnenia podpory, pokiaľ zákonná úprava, a to ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. vyžaduje splnenie obidvoch notifikačných povinností, t.j. oznámiť tak uplatnenie podpory, ako aj oznámiť predpokladané množstvo dodanej elektriny. Nejde zo strany súdu prvej inštancie o formalistický prístup k zákonnej úprave, prípadne o formalistické posúdenie listiny - podania žalobcu, keďže ak ide o zákonnú požiadavku splnenia si obidvoch notifikačných povinností, tak v prípade vyvolaného súdneho sporu je na mieste, ak sa skúma na základe doložených dôkazov ich splnenie alebo nesplnenie. Uvedený postup súdu prvej inštancie a v rámci vyvolaného odvolacieho konania aj krajského súdu potom nemožno hodnotiť tak, ako argumentoval žalobca v odvolaní ako formalistický. Predsa nie je možné na základe podania žalobcu, obsahom ktorého je len oznámenie predpokladaného množstva dodanej elektriny, konštatovať, že jeho súčasťou je aj prejav uplatnenia podpory, ak takýto prejav z obsahu tejto listiny nevyplýva. V podaní žalobcu nie je uvedené oznámenie o uplatnení podpory. V prípade podania žalobcu z listiny, ktorá sa nachádza na č.l. 42 až 50 spisu, vyplýva len oznámenie predpokladaného množstva dodanej elektriny.
21. Žalobca v odvolaní namietal aj záver okresného súdu, ktorý nesprávne uviedol, že podmienkou vzniku nároku na doplatok podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. je existencia písomnej zmluvy podľa ust. § 5 zákona č. 309/2009 Z.z.. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že právo na odber elektriny za cenu elektriny na straty a právo na doplatok sú dva celkom odlišné inštitúty podpory, poskytované podľa zákona č. 309/2009 Z.z., a pokiaľ predmetom sporu bol nárok žalobcu na doplatok podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., tak bolo nesprávne zo strany okresného súdu podmienené pre vznik tohto nároku uzavretie, resp. existencia písomnej zmluvy podľa ust. § 5 zákona č. 309/2009 Z.z.. Žalobca zdôraznil, že z ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. vyplýva to, že nárok na doplatok podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. je nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona, ktorého vznik nie je podmienený kontraktačnou povinnosťou prevádzkovateľa regionálnej distribučnej
sústavy a výrobcu elektrickej energie, ale tento vzniká na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy. Žalobca ďalej v odvolaní zvýraznil, že ak si splnil notifikačnú povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. a vystavil žalovanému účtovné doklady podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., boli splnené zákonné podmienky pre vznik jeho nároku pre doplatok podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z..
22. K uvedenému odvolaciemu dôvodu žalobcu krajský súd poukazuje na ust. § 5 ods. 10 písm. d) zákona č. 309/2009 Z.z., z ktorého vyplýva, že prevádzkové poriadky prevádzkovateľov distribučných sústav obsahujú pre podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou spôsob uplatnenia podpory podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c). Z ustanovenia § 13 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z.z. vyplýva, že rozhodnutia vydané Úradom pre reguláciu sieťových odvetví sú záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou, ktorými je bez pochybnosti aj žalobca, pričom jedným z takýchto rozhodnutí je aj rozhodnutie o schválení prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Spôsob uplatnenia podpory vo forme doplatku upravujú prevádzkové poriadky prevádzkovateľov distribučných sústav a zákonné ust. § 5 zákona č. 309/2009 Z.z. priamo odkazuje na prevádzkový poriadok pri uplatňovaní podpory podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Prevádzkový poriadok žalovaného platný pre rok 2015, t.j. v období, za ktoré si žalobca uplatnil doplatok, bol schválený rozhodnutím ÚRSO č. 0056/2014/E-PP zo dňa 05.12.2014 a je dostupný na web. adrese Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Podľa bodu 6.2.22 prevádzkového poriadku ...„výrobca má na vymedzenom území PDS (prevádzkovateľa distribučnej sústavy) v súlade s ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. nárok na získanie doplatku za elektrinu vyrobenú z OZE alebo VÚKVET na základe zmluvy o doplatku“. Okresný súd v odseku 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku správne poukázal na to, že pre poskytnutie podpory v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. nepostačuje iba predložiť účtovný doklad, a to faktúru vystavenú na žalovaného podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., ale je potrebné mať uzavretú aj zmluvu o doplatku v zmysle ust. § 5 ods. 10 písm. d) zákona č. 309/2009 Z.z. v spojení s prevádzkovým poriadkom žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy, čo v predmetnej veci, tak ako to konštatoval okresný súd, splnené nebolo.
23. Vo väzbe k zhodnoteniam uvedeným krajským súdom sa poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 147/2011 zo dňa 25.4.2012, podľa ktorého ...„odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi okresného súdu, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu“.
24. Na základe vyššie uvedených zhodnotení vyjadrených krajským súdom nebol ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu relevantný, pretože okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, z neho vyvodil správne skutkové závery, ktoré aj po právnej stránke správne vyhodnotil a posúdil, preto bol rozsudok okresného súdu v spojení aj so závislým výrokom o náhrade trov prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.