Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-27-2021.pdf
PDF · 105.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3C/27/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske, sudcom JUDr. Eduardom Szabom v spore žalobcu: I. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. nad T. XXX, zast.: JUDr. Edit Balážiková, advokátka so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5, proti žalovanému: S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. nad T. XXX, zast.: JUDr. Stanislava Čagalová, advokátka so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova 3, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Partizánske, obec F. nad T., k. ú. F. nad T., evidovaných Okresným úradom Partizánske, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX ako parcela reg. "C", parc. č. XXX o výmere 779 m2 - záhrada, parcela reg. "C", parc. č. XXX o výmere 473 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parcele reg. "C" parc. č. XXX o výmere 473 m2 -zastavaná plocha a nádvorie do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobkyni nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1.) Žalobou doručenou tunajšiemu súdu sa žalobkyňa domáha vypratania nehnuteľností nachádzajúcej sa v okrese Partizánske, obec F. nad T., k. ú. F. nad T., evidovaných Okresným úradom Partizánske, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX ako parcela reg. "C", parc. č. XXX o výmere 779 m2 - záhrada, parcela reg. "C", parc. č. XXX o výmere 473 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, rodinný dom súp. č. XXX stojaci na parcele reg. "C" parc. č. XXX o výmere 473 m2 -zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len ako „nehnuteľnosti“) a náhrady trov konania.
(2.) Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností. V čase spoločného spolužitia so žalovaným ako manželia užívali nehnuteľnosti so súhlasom vlastníkov nehnuteľností (ich spoločných detí). Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2Pc/34/2019 zo dňa 19.02.2020. Titulom darovacej zmluvy zo dňa 08.06.2021, registrovanej Okresným úradom Partizánske, katastrálny odbor pod č. V XXXX/XXXX sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností. Vzhľadom na rozvod manželstva vyzvala ústne žalovaného k vyprataniu nehnuteľností a to aj opakovane. Keďže žalovaný na výzvy nereagoval, vyzvala ho k vyprataniu nehnuteľností písomne výzvou zo dňa 10.08.2021. Na písomnú výzvu žalovaný do dňa podania žaloby nereagoval. Žalovaný do dňa podania žaloby nehnuteľnosti nevypratal, naďalej ich užíva a to napriek tomu, že k tomu nemá žiadny právny dôvod. Za užívanie nehnuteľností neplatí žiadnu odplatu.
(3.) Žalobkyňa ako dôkazy navrhla vykonať: výpis z LV č. XXX; písomná výzva na vypratanie nehnuteľnosti; spis Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2Pc/34/2019.
(4.) Súd následne žalobu doručil žalovanému. Zároveň ho vyzval, aby sa k nej vyjadril a aby označil dôkazy, ktoré chce, aby boli v konaní vykonané a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach.
Žalovaný vyjadrenie k žalobe doručil súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 17.03.2022. Uviedol v ňom, že so žalobou nesúhlasí a navrhuje ju zamietnuť v celom rozsahu. Nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa po uzavretí manželstva ako dedičstvo po svojich rodičoch. Najprv krátko po svadbe zdedila podiel po svojej matke na základe finančného vysporiadania sa so svojimi súrodencami. Keďže boli mladomanželia, vnímali uvedené ako príležitosť vlastného bývania, z dôvodu ktorého sa finančne podieľal svojimi za slobodna našetrenými úsporami na vyrovnaní s jej rodinou. Rodinný dom bol značne v zlom stave, nemal zavedený vodovod, kanalizáciu, plyn a elektriku. Z tohto dôvodu bolo nutné pristúpiť k rekonštrukcii, na ktorej bol účastný tiež finančne a aj fyzicky. Rodinný dom prerábal svojpomocne spolu s bratom, ktorý je vyučeným murárom. Aj keď zhruba v roku 2006 začali v manželstve problémy, stále sa podieľal na financovaní domácnosti a rodiny. V roku 2014 začali žiť oddelene, na popud žalobkyne sa presťahoval do inej izby, stále žalobkyni uhrádzal náklady za bývanie v sume, aké mu oznámila. A to ani nevedel, že v roku 2006 žalobkyňa dávno nebola vlastníčkou nehnuteľností, pretože bez jeho vedomia previedla nehnuteľnosti na ich tri dospelé deti, ktoré od neho žiadnu úhradu nikdy nepožadovali. Náklady na bývanie v rozsahu určenom žalobkyňou uhrádza doposiaľ, aj keď ich súd v roku 2020 rozviedol. Je pre neho zarážajúce, že žalobkyňa v žalobe uvádza, že žiadnu odplatu za užívanie domu neplatí, najmä keď ju ani sama od neho nepýtala. Svedčí o tom skutočnosť, že neplatenie odplaty neuviedla vo výzve na vypratanie nehnuteľností. Neakceptovala ani svoju určenú lehotu na mimosúdne vyriešenie veci, pritom akékoľvek vypratanie nehnuteľnosti nie je objektívne možné zrealizovať za tak krátky čas. Nepopiera, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, avšak výkon vlastníckeho práva nie je chránený absolútne, respektíve nepožíva právnu ochranu, pokiaľ je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa nevyporiadala so žalovaným veci ohľadom nehnuteľností, a na výzvu jeho právnej zástupkyne v tejto otázke nereagovala. Veď aj jeho prispením nadobudla nehnuteľnosti, skvalitnilo sa bývanie a tým sa aj zvýšila hodnota nehnuteľností. Za účelové konanie žalobkyne považuje skutočnosť, že nehnuteľnosti nadobudla darom od detí po rozvode manželstva, aby mohla namietať, že nemá v nehnuteľnostiach právny nárok bývania. Je si vedomá, že s deťmi má dobrý vzťah, a tieto by ho na ulicu nevyhodili (vo vzťahu k žalobkyni boli zaviazané v jej prospech zriadeným doživotným právom bývania). Keď ich v minulosti darovala, čím prejavila vôľu ich nevlastniť, prečo ich zrazu od nich dostáva darom späť. Konanie žalobkyne vníma ako rozporné s dobrými mravmi aj preto, že žalobkyňa je si vedomá toho, že nemá kam ísť bývať a prakticky by z neho na „staré kolená“ spravila bezdomovca. V Solčanoch síce má zriadené doživotné právo bývania a užívania rodinného domu a priľahlých nehnuteľností, avšak tieto sú sotva obyvateľné pre neho ako chorého človeka. Rodinný dom v Solčanoch je na rozpadnutie, nie je v ňom zavedená kanalizácia a hlavne nedisponuje elektrikou, ktorú potrebuje pre svoj život. Trpí totiž diagnózou spánkového apnoe, z dôvodu ktorého musí byť večer napojený na kyslíkový prístroj, ku ktorému je elektrická energia nevyhnutná. Odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1630/2002 zo dňa 28.07.2003.
(5.) Ako dôkazy navrhol žalovaný vykonať: vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 28.02.2022; informácia z okresného úradu-katastrálny odbor zo dňa 14.03.2022; LV č. 203 katastrálne územie Solčany + fotografie o mieste samom; výsluch strán sporu; výsluch detí žalobkyne a žalovaného.
(6.) Na pojednávaní dňa 22.03.2022 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu z dôvodov tak, ako sú v nej uvedené. Vyjadrí sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe, ktoré obdržali 21.03.2022. Je nesporné, ako dokumentuje aj LV, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľností, ktoré nadobudla titulom dedenia jednak po svojej matke a následne po svojom otcovi. Podľa vyjadrenia žalobkyne, matka zomrela ešte pred uzavretím manželstva so žalovaným s tým, že finančné vyporiadanie, na ktoré odkazuje žalovaný v čl. II, realizovala z oddelených prostriedkov, keďže sa starala o svojho otca ako spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorý disponoval finančnou čiastkou, ktorú žalobkyni daroval. Popiera, že by v rodinnom dome nebola elektrika, ako tvrdí žalovaný a na základe skutočnosti, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2Pc/34/2019 zo dňa 19.02.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.03.2020, trvá žalobkyňa na podanej žalobe, popiera, že by zo žalovaného mala urobiť tzv. bezdomovca, poukazuje na to, že argumentácia, že jej konanie je v rozpore s dobrými mravmi s tým, že ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti požíva ochranu vlastníckeho práva tak, ako ustanovuje Občiansky zákonník. Právna argumentácia, na ktorú poukazuje žalovaný v danom prípade neobstojí, nakoľko žalovaný nevychováva a nestará sa o maloleté dieťa a navyše, žalovaný, ako dokumentovali v zmysle LV č. XXX pre k.ú. G., má zriadené vecné bremeno k rodinnému domu s.č. XXX tak, ako je na tomto LV zapísané. Ide o vecné bremeno bezplatné doživotné právo užívania tohto rodinného domu. Namieta teda argumentáciu uvedenú protistranou ohľadom rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 22Cdo/1630/2002 zo dňa 28.07.2003, nakoľko v tomto prípade dané skutočnosti nie sú totožné s prípadom uvedeného judikátu.
(7.) Na pojednávaní dňa 22.03.2022 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí a žiada ju zamietnuť s prihliadnutím na dôvody, ktoré boli uvedené v ich poslednom podaní. S poukazom na dnešné vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní si dovolí uviesť, že má za to, že ani absolútne vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnosti nepožíva právnu ochranu, pokiaľ je jeho výkon v rozpore s dobrými mravmi. Má za to, že judikatúra, na ktorú bolo poukázané, síce rieši otázku aj vo vzťahu k maloletým deťom, avšak dá sa logickým výkladom z toho usudzovať, že ide o osobu, ktorá je osobitne chránená zákonom a má za to, že aj žalovaný je s prihliadnutím na svoj vek, zdravotný stav a dlhodobú užívateľnosť danej nehnuteľnosti, chránenou osobou obzvlášť, keď si v tejto nehnuteľnosti zabezpečuje svoje bytové potreby. Pokiaľ ide o tvrdenie, že v danej nehnuteľnosti nebola prerobená elektrika, v tomto sa bližšie vyjadrí žalovaný, ktorého výsluch navrhuje. Avšak, je zrejmé a nepoprela to ani žalobkyňa, že žalovaný vykonal v danej nehnuteľnosti množstvo prác a dal nehnuteľnosť do stavu, v akom je. Žalovaný nepoprel, že by žalobkyňa sa so svojimi súrodencami, ako výsledok dedičského konania, ktorým nadobudla nehnuteľnosť po svojich rodičoch, nevysporiadala aj so svojich finančných prostriedkov, ale tiež nebolo spochybnené z jej strany, že by tak neučinil aj samotný žalovaný zo svojich finančných prostriedkov. Žalovaný si je vedomý, že predmetom tohto konania nie je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale bolo tým poukázané na to, že žalobkyňa „zabudla“, že nehnuteľnosť obhospodaroval, udržoval a zhodnocoval aj samotný žalovaný práve pre to, že v nej spoločne žili ako rodina. Pokiaľ ide o existujúce doživotné právo bývania v Solčanoch zriadené v prospech žalovaného, bolo preukázané prílohami vo vyjadrení k žalobe, že ide o nehnuteľnosť, ktorá je prakticky na rozpadnutie a bez elektrickej energie, ktorú potrebuje žalovaný kvôli zdravotnému stavu. Žalovaný trpí spánkovým apnoe a používa prístroj kvôli lepšiemu spánku a ten je samozrejme napojený na elektrinu. O tomto zakladá aj ako doklad do spisu. Žalovaný požiadal Správu Mesta Partizánske o poskytnutie sociálneho bytu, avšak bolo mu oznámené, že byty sa prideľujú žrebom. Žalovaný si zároveň nemôže dovoliť ani podnájom, vzhľadom na jeho finančnú situáciu a ceny podnájmov.
(8.) Na pojednávaní dňa 22.03.2022 žalovaný uviedol, že sa stotožňuje v celom rozsahu s tým, čo uviedla na pojednávaní jeho právna zástupkyňa. Podieľal sa zo svojich finančných prostriedkov aj na vyplácaní súrodencov žalobkyne po smrti jej matky a tiež aj na robení elektriny v dome. Predtým v dome bola elektrina na jednofázový prúd a prerobili ho na štvorfázový prúd a na tom sa finančne zo svojich peňazí podieľal. Až pred rozvodom sa dozvedel, že na ich deti previedla vtedy žalobkyňa vlastníctvo k nehnuteľnosti a po rozvode ho deti v nej nechali bývať a to, že nehnuteľnosť deti zase darovali žalobkyni, je zvláštne. Otesával múry na dome. Pozostalosť po matke žalobkyne vyplácal aj on zo svojich vlastných prostriedkov sčasti a sčasti to so žalobkyňou vyplácali zo spoločných prostriedkov.
(9.) Na pojednávaní dňa 22.03.2022 žalobkyňa uviedla, že sa stotožňuje v celom rozsahu s tým, čo uviedla jej právna zástupkyňa. Na vyplácaní jej súrodencov z dedičstva, sa žalovaný nepodieľal žiadnou sumou, ona to platila z peňazí, čo jej zanechal otec, lebo ho doopatrovala. V tom čase bol žalovaný na protialkoholickom liečení. Dedičstvo - predmetnú nehnuteľnosť, previedla na deti, pretože zistila, že bez jej súhlasu jej žalovaný vybral z účtu 10.000 Sk a ani doteraz jej neuviedol, na čo ich minul. Nemôže povedať, že by sa žalovaný staral o záhradu a o dom. Keď sa niečo pokazilo, musela si hľadať remeselníkov. Vedela, že nemôže žalovanému veriť a pomyslela si, že čo by mohlo byť s ňou a ak by sa niečo stalo, tak by po nej žalovaný dedil. To nechcela, preto previedla dom na deti, ktoré ho potom, po rozvode darovaním dali na ňu. Keď zistila, že nemôže s domom nakladať, tak preto sa s deťmi dohodla, že oni jej dom naspäť darujú. Na otázky žalovaného odpovedala, že po rozvode zistila, že nemôže nakladať s nehnuteľnosťou. Nemohla ju previesť, pretože bola ich detí, asi 10 rokov. Pôvodnú zmluvu, keď darovala nehnuteľnosti deťom, si poriadne neprečítala. Z jej popudu bolo zriadené v jej prospech doživotné právo bývania v nehnuteľnostiach. Žalovaný v rodinnom dome býva 45 rokov - od uzavretia manželstva. Odišla zo spálne so žalovaným, lebo tam s ním nemohla žiť, lebo sa k nej drzo správal a išla do izby k dcére, kde spáva doposiaľ. U dcéry v izbe spávala na epedách na zemi, ale pred časom dcéra odišla do Topoľčian, tak spáva u nej na posteli. Po uzavretí manželstva prvých 20 rokov žalovaný požíval alkohol, potom už nie, keď bol vyliečený alkoholik, teda zvyšných 20 rokov už nepožíval alkohol, ale rovnako drzo sa ku nej chová. Žalobu podala jeden a pol roka po rozvode pretože si myslela, že žalovaný sa dobrovoľne odsťahuje. Žalovaný sa mal riadne zaujímať o svoj dom v Solčanoch, ktorý má po rodičoch. Vedel, že v ňom býva slobodný brat žalovaného, ktorý ho ničí a nič proti tomu neurobil.
(10.) Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní navrhla doplnenie dokazovania výsluchom detí strán sporu (I. K., nar. XXXX; I. K., nar. XXXX a I. K., nar. XXXX). Zároveň žiadala doložiť obe darovacie zmluvy. Právna zástupkyňa žalobkyne s výsluchom svedkov nesúhlasila, pretože výsluch detí strán sporu z hľadiska právneho základu žaloby nič neozrejmí.
(11.) V záverečnej reči na pojednávaní dňa 22.03.2022 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žaloba bola podaná dôvodne aj s poukazom na § 126 OZ. Žalovaný užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Navrhuje, aby súd zaviazal žalovaného vypratať nehnuteľnosť a rozhodnúť v zmysle petitu žaloby. Žalovaný od augusta roku 2021 si je vedomý, že žalobkyňa nesúhlasí s jeho bývaním v dome, ako výlučná vlastníčka, preto navrhuje žalobe vyhovieť. Rozpojuje tvrdenie žalovanej strany, že by žalobkyňa postupovala v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný nikdy nebol vlastníkom nehnuteľnosti a výlučné vlastníctvo žalobkyne je nesporné. Uplatňuje si náhradu trov konania v rozsahu 100%.
(12.) V záverečnej reči na pojednávaní dňa 22.03.2022 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, zotrváva na doposiaľ vykonaných prednesoch. Má za to, že v prípade, že by súd žalobe nevyhovel, žalobkyni by nevznikla neprimeraná ujma oproti ujme, ktorá vznikne žalovanému. V prípade, že súd mieni žalobe vyhovieť, žiada, aby k otázke nároku na náhradu trov konania zároveň prihliadol na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného a s prihliadnutím na tento sociálny aspekt nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
(13.) Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, a oboznámením: výpis z LV č. XXX na č.l. 3; výzva k vyprataniu nehnuteľnosti zo dňa 10.08.2021 na č.l. 4; výzva na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na č.l. 66; informácia z Okresného úradu Partizánske, katastrálny odbor na č.l. 67; výpis z LV č. XXX na č.l. 68 až 69; fotografie na č.l. 70 až 74; oznámenie Správy majetku mesta, n.o., Partizánske zo dňa 02.12.2021 na č.l. 84; správa z kontrolného vyšetrenia zo dňa 07.12.2021 na č.l. 85 a zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktorých vypratania sa domáha. Nehnuteľnosť nadobudla na základe darovacej zmluvy č. V 1068/2021. Žalobkyňa výzvou zo dňa 10.08.2021 vyzvala žalovaného na vypratanie nehnuteľnosti, pričom mu určila lehotu 10 dní na vyjadrenie k výzve. Strany sporu majú zriadené vecné bremeno - bezplatné doživotné právo užívania rodinného domu súp. č. M. nachádzajúceho sa v obci G.. Rodinný dom je v značne poškodenom stave, ako vyplýva z predložených fotografií. Žalovaný prostredníctvom jeho právnej zástupkyne výzvou zo dňa 28.02.2022 vyzval žalobkyňu, aby právnu zástupkyňu žalovaného skontaktovala za účelom dohodnutia stretnutia ohľadom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Listom zo dňa 02.12.2021 bolo žalovanému Správou majetku mesta, n.o., Partizánske oznámené, že jeho žiadosť o pridelenie bytu bola zaradená do evidencie žiadateľov. Zároveň bol poučený o nutnosti pravidelnej aktualizácie svojej žiadosti. Žalovaný má diagnostikované zmiešané apnoe ťažkého stupňa, pričom pri spaní používa prístroj na dýchanie. (14.) Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
(15.) Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(16.) Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
(17.) Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha uloženia povinnosti žalovanému, aby vypratal nehnuteľnosti. Žalovaný v konaní namietal, že do predmetných nehnuteľností investoval čas a peniaze, vypratanie sa prieči dobrým mravom z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu a skutočnosti, že nemá zabezpečené náhradné bývanie.
(18.) Súd v prvom rade konštatuje, že návrh na vykonanie dôkazu výsluchom detí strán sporu (I. K., nar. XXXX; I. K., nar. XXXX a I. K., nar. XXXX) nevykonal a to z dôvodu, že vykonanie takéhoto dôkazu nebolo potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Predmetom konania je vypratanie nehnuteľnosti. Súd má za to, že v konaní nie je podstatné riešiť otázku, akým spôsobom a za akých okolností nadobudla žalobkyňa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od svojich detí, keďže vlastnícke právo žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam samotný žalovaný uznáva. Takisto pre rozhodnutie vo veci samej nie je
potrebné zisťovať skutočnosti o vzťahoch medzi stranami sporu, respektíve spolunažívaní v domácnosti. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal ani dôkaz spočívajúci v predložení darovacích zmlúv.
(19.) Súd má z listinných dôkazov predložených žalobkyňou za preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktorých vypratania sa domáha. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že prispel na vyplatenie súrodencov žalobkyne v rámci dedičského konania, zveľaďoval a udržiaval nehnuteľnosti a investoval do nich, túto súd vzhľadom na predmet konania považuje za nedôvodnú. Pokiaľ žalovanému voči žalobkyni vznikol nárok napríklad z bezdôvodného obohatenia, má sa ho domáhať samostatnou žalobou. V neposlednom rade súd konštatuje, že svoje tvrdenia žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. To isté platí pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
(20.) Predmetom sporu je vypratanie nehnuteľností. V rámci sporu je dôležité, či sa vypratania domáha ten, kto je vlastníkom nehnuteľností a či ten, voči komu je nárok smerovaný má, respektíve nemá právo (právny dôvod) danú vec užívať. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, čo v konečnom dôsledku žalobca ani nesporuje. Poukazuje síce na predmet nadobudnutia vlastníckeho práva, darovaciu zmluvu, ktorou deti strán sporu darovali nehnuteľnosti žalobkyni, avšak opätovne súd konštatuje, že pokiaľ by žalovaný namietal neplatnosť darovacej zmluvy, musí tak urobiť samostatnou žalobou. Žalovaný zároveň užíva nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, nemá zriadené vecné bremeno k nehnuteľnosti, alebo uzatvorenú nájomnú zmluvu, prípadne súhlas vlastníka.
(21.) Pokiaľ žalovaný namieta, že vypratanie nehnuteľnosti je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho zdravotný stav a nemožnosť zabezpečenia si nového bývania súd konštatuje, že z predloženej lekárskej správy vyplýva, že žalovaný trpí zmiešanou spánkovou apnoeou ťažkého stupňa, čo je nesporné. Z predložených fotografií vyplýva, že rodinný dom v Solčanoch nie je uspôsobený na bývanie pre osobu s vážnymi zdravotnými problémami. Na druhej strane však žalovanému nič nebráni zaobstarať si nájomné bývanie. Žalovaný síce poukazuje na svoju zlú finančnú situáciu, avšak túto nijakým spôsobom nepreukázal. Súd má za to, že nemôže byť na ujmu žalobkyne, že žalovaný má zdravotné problémy, v dôsledku ktorých by musela strpieť užívanie nehnuteľností žalovaným. Takýto zásah do vlastníckeho práva žalobkyne by bol podľa súdu neprimeraný. Žalovaný je osoba, ktorá má plnú spôsobilosť na právne úkony, teda je schopný sa sám o seba postarať a to napriek zdravotným problémom. To vyplýva aj z vyjadrení strán sporu, že v rodinnom dome žijú oddelene a žalovaný nie je odkázaný na starostlivosť žalobkyne. Súd má za to, že žalovaný je schopný sa sám o seba postarať a zabezpečiť si náhradné ubytovanie.
(22.) Je pravdou, že výkon vlastníckeho práva nemôže byť absolútny. V tomto prípade sa však žalobkyňa domáha vypratania nehnuteľností proti žalovanému, ktorý ako je uvedené vyššie je plne svojprávnou osobou, ktorá sa dokáže sama o seba postarať a to aj napriek jeho zdravotným problémom. Žalobkyňa a žalovaný sú od začiatku roka 2020 rozvedení, teda žalobkyni voči žalovanému nevyplýva povinnosť sa o žalovaného starať, ako by to bolo podľa zákona o rodine v prípade ak by naďalej boli manželmi. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1630/2002 zo dňa 28.07.2003 na ktoré žalovaný poukazuje sa viaže na vypratanie žalovaných s maloletým dieťaťom, pričom títo neboli finančne schopný zabezpečiť si náhradné bývanie. Ako už súd uviedol vyššie, svoju nepriaznivú finančnú situáciu žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. Zároveň súd konštatuje, že vo vyššie uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd Českej republiky prihliadol aj na ochranu rodiny, kedy v prípade vypratania by došlo k tomu, že by vznikli dôvody na nariadenie ústavnej starostlivosti pre maloleté dieťa, teda k odobratiu dieťaťa od rodičov. Takýto zásah do práva na ochranu rodiny v tomto prípade nehrozí. Súd tak konštatuje, že daný prípad o ktorom rozhodoval Najvyšší súd Českej republiky nemožno použiť na toto konanie.
(23.) Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho práva neoprávnene zasahuje. Žalovaný naďalej užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne. Skutočnosti, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a že žalovaný nehnuteľnosť užíva bez právneho dôvodu a túto ani na výzvu žalobkyne nevypratal ani samotný žalovaný nesporoval, a tieto uznal. Zároveň ako je uvedené vyššie súd nemá za to, že vypratanie nehnuteľnosti by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žaloba je v celom rozsahu podaná dôvodne a súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia a uložil žalovanému povinnosť nehnuteľnosť vypratať a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa ustanovenia § 232 ods. 3 CSP.
(24.) O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žalobkyni nárok náhradu trov konania nepriznal, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa považuje skutočnosť, že žalovaný sa až výzvou na vypratanie nehnuteľností dozvedel, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vypratania sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a nie ich spoločných detí, ako tomu bolo predtým.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.