Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4Er/361/2010

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, proti povinnému: X. N., nar. XX.XX.XXXX, C. XX/XX, R., na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 5.094,37 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Márií Zervanovej, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 18, 811 07 Bratislava, pod sp. zn. EX 794/2010, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 52,31 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

III. Oprávnenému a povinnému súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Poverením Okresného súdu Topoľčany č. 5406 029593 * zo dňa 01.06.2010 bol súdny exekútor JUDr. Mária Zervanová (ďalej len „súdny exekútor“) poverený v zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia - Okresného súdu Topoľčany platobného rozkazu č. k. 6RO/619/2008-25 zo dňa 27.10.2008 pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 5.094,37 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.

2. Súdny exekútor doručil dňa 22.06.2018 na tunajšom súde podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko vykonaným šetrením bola zistená nemajetnosť povinného. Súdny exekútor zároveň žiadal priznať trovy exekúcie podľa predloženého vyčíslenia v sume 54,95 eur s DPH.

3. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170401> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017 (ďalej len Exekučný poriadok). Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

4. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže

vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Dôvodom na zastavenie exekúcie je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5.Súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok povinného. Z podnetu a písomností predložených súdnym exekútorom a tiež súdneho spisu vyplýva, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, nie je evidovaný ako vlastník motorových vozidiel a nemá vedené účty v peňažných ústavoch. Lustráciou v Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave bolo zistené, že povinný nie je poberateľom žiadnej z dávok. Povinný nie je zamestnaný a naposledy vykonával prácu na základe Dohody o pracovnej činnosti - nepravidelný príjem v roku 2015. V konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti a súdnym exekútorom nebol zistený majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na to súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Súd podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto veci sa majetkové pomery povinného počas exekučného konania nezmenili - súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu.

6. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môže byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutých trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eur (20 Sk) za každú aj len začatú polhodinu.

8. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 52,31 eur. Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 196 ods. 1 EP). Oprávnený platí trovy exekúcie iba vtedy, keď zaviní zastavenie exekúcie (§ 203 ods. 1 EP), alebo vtedy, keď je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 prvá veta EP) a ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§203 ods. 3 EP). K zastaveniu exekúcie v tejto veci došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, preto trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znáša oprávnený. Vzhľadom na to súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

9. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v sume 54,95 eur, pozostávajúcej z minimálnej paušálnej odmeny a z náhrady hotových výdavkov v sume 12,63 eur a 20 % DPH.

10. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, súd priznal súdnemu exekútorovi sumu 33,19 eur ako minimálnu paušálnu odmenu.

11. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky priznal súd náhradu hotových výdavkov v sume 10,40 eur pozostávajúcich z poštovného v sume 9,30 eur, ktoré bolo preukázané v spise (doručenky v spise 6x 1,30+1x1,70) a elektronickú lustráciu bánk v sume 0,70 eur a lustráciu ODI v sume 0,20 eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vynaložených na poštovné v sume 2,23 eur + DPH, nakoľko boli nepreskúmateľné. Iné poštovné bolo z exekučného spisu nezistiteľné, súdny exekútor ho nezdokladoval. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora a v jeho záujme vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise.

12. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 52,31 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 43,59 eur (33,19+10,40) a 20 % DPH zo sumy 43,59 eur vo výške 8,72 eur.

13. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa § 256 tak, že oprávnenému a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania z dôvodu nemajetnosti povinného nezavinila. Keďže oprávnený ani povinný nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 rozhodované nebude.

Poučenie:

Proti výroku I. a III. tohto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 (musí v ňom byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)). Podľa § 364 rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.