Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/76/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. H. H., členov JUDr. U. Y. a JUDr. K. G., PhD., v právnej veci žalobcu: A. P., miesto podnikania G. XXX, XXX XX L. nad L., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: E.. H. Y., CSc., advokát so sídlom X. XX, 821 XX L., proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, so sídlom Prievozská 32, pošt. prieč. 29, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. R. zo dňa 15.05.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 07.06.2017 bola Krajskému súdu v Bratislave doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/XXXX/XX/XXXX zo dňa 15.05.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho odvolanie žalobcu a potvrdzujúceho rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej aj „SOI“) so sídlom v Trenčíne pre Trenčiansky kraj č. F/XXXX/XX/XXXX zo dňa 05.12.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1.500,- Eur za porušenie povinnosti podľa § 6 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 377/2004 Z.z.“), spočívajúce v predaji tabakových výrobkov maloletej osobe.

2. Uznesením č.k. 2S/125/2017-11 zo dňa 23.08.2017 Krajský súd v Bratislave postúpil vec Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“), ktorému vec napadla dňa 06.10.2017.

3. Žalobca v podanej správnej žalobe namietol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. V správnom konaní nebola dostatočne preukázaná skutočnosť, že žalobca nesie objektívnu zodpovednosť za zistené porušenie zákona, pričom na prípad žalobcu nie je možné aplikovať ustanovenie § 16 Obchodného zákonníka, nakoľko žalovaný pri kontrolnom nákupe postupoval účelovo postupoval protizákonne, keď si od osoby predávajúceho - H. Z. - nevyžiadal potvrdenie o jeho zamestnaní u žalobcu. Žalobcovi nie je zrejmé, o akú konkrétnu osobu ide v prípade subjektu, ktorého správny orgán označuje ako „dotknutý čašník“. Správny orgán si mal vyžiadať od „dotknutého čašníka“ pracovnú zmluvu, prípadne iné potvrdenie, čo však nevykonal.

4. Žalobca vyjadril nesúhlas s právnym záverom žalovaného o tom, že dokazovaním bol zistený závažný charakter protiprávneho konania žalobcu, nakoľko k takémuto protiprávnemu konaniu na strane žalobcu nedošlo. Ak by aj správny orgán vyhodnotil konanie H. Z. v prevádzke žalobcu ako porušenie zákona o ochrane nefajčiarov, toto v žiadnom prípade nevykazuje závažný charakter. V rámci sankčného rozpätia

od 331,- Eur do 6.638,- Eur ide pri pokute vo výške 1.500,- Eur o nedostatočne odôvodnené tvrdé potrestanie žalobcu zo strany žalovaného, keď pri ukladaní sankcie nebola vzatá do úvahy najmä požiadavka primeranosti trestu.

5. Keďže kontrolný nákup bol vykonaný prostredníctvom maloletej osoby, nie je podľa žalobcu možné riadne preukázať všetky okolnosti predchádzajúce samotnému predaju predmetného tovaru zo strany predávajúceho, čím dochádza na strane žalovaného k dôkaznej núdzi, na čo nadväzuje nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Z vykonaného dokazovania tiež nie je možné vyvodiť záver, že by reálne aj došlo k ohrozeniu zdravia mladistvého, pretože nie je dostatočne preukázaná skutočnosť, že tovar bol predaný mladistvému priamo na jeho osobné užitie a nie jeho zákonným zástupcom na základe ich výslovnej žiadosti. Taktiež nie je podľa žalobcu možné súhlasiť s tvrdením žalovaného o dostatočne preukázanej možnosti vzniku závislosti od nikotínu u kupujúceho mladistvého. Ide len o domnienky žalovaného. Žalovaný namietol, že zo samotného zákona č. 377/2004 Z.z. nevyplýva, že by dovoľoval príslušnému správnemu orgánu použiť pri výkone kontroly mladistvú osobu v pozícii agenta provokatéra, preto žalobca má za to, že vykonanie kontroly bolo v rozpore so zákonom, čoho dôsledkom je vydanie rozhodnutia nemajúceho oporu v zákone.

6. Žalobca záverom bez uvedenia bližších dôvodov namietol aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pričom sumarizujúc a premietnuc žalobné dôvody do konkrétnych ustanovení právnych predpisov skonštatoval, že postupom správnych orgánov bol ukrátený na svojich právach vyplývajúcich z ustanovení § 3, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku.

7. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu vyjadril žalovaný. Reagujúc na žalobné námietky zdôraznil, že pri kontrolnom nákupe dňa 16.08.2016 a následnom správnom konaní postupoval v zmysle a v medziach zákona. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach venovali dostatočnú pozornosť jednotlivým námietkam žalobcu, vznášaným v rámci správneho konania a uviedli dôvody, pre ktoré sa s argumentáciou žalobcu nestotožnili. Závery správnych orgánov sú dostatočne odôvodnené. Hlavným podkladom rozhodnutí bola kontrola vykonaná inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 16.08.2016. Výstup z kontroly tvorí inšpekčný záznam, ktorý mal k dispozícii aj samotný žalobca.

8. Žalovaný zdôraznil, že žalobca ako zamestnávateľ nesie objektívnu zodpovednosť na porušenie zákonných povinností svojimi zamestnancami. Takéto vnímanie otázky zodpovednosti zamestnávateľa vyplýva napr. aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/209/2005 zo dňa 31.01.2007, ktorý okrem iného uviedol nasledovné: „Tu sa nemožno stotožniť s námietkou žalobcu, že nebol oboznámený s výsledkami kontrol, pretože tieto boli nesporne doručené príslušným zamestnancom žalobcu v priestoroch prevádzky, teda podľa § 15 Obchodného zákonníka inšpektori, pokiaľ konali s vedúcimi pracovníkmi prevádzky, konali so žalobcom. Nakoniec oznámenie o začatí správneho konania bolo doručené žalobcovi, takže aj v tomto štádiu mal možnosť vyjadriť sa k zisteniam kontroly. Pokiaľ teda neboli zo strany žalobcu namietané výsledky kontroly, nič nebránilo žalovanému tento skutkový stav považovať za dostatočne zistený.“ Krajský súd v Bratislave v inej veci v rozsudku sp. zn. 2S/20/08 zo dňa 10.06.2009 konštatoval nasledovné: „... kontrolou SOI sa zisťuje skutkový stav vyskytujúci sa na mieste v čase výkonu kontroly a jeho následné zaznamenanie do inšpekčného záznamu. Pri kontrole je účasť osoby vystupujúcej na strane kontrolovanej osoby nevyhnutná. Aj súd je toho názoru, že pri kontrole uskutočňovanej v takýchto prevádzkach, ako je napr. prevádzka žalobcu, nie je potrebná prítomnosť štatutárneho zástupcu, ale osoby znalej pomerov na prevádzke, a preto bola aj kontrola správne uskutočnená za prítomnosti vedúceho kontrolovanej prevádzky, prípadne vedúcich jednotlivých oddelení. Tieto osoby teda mali jednoznačne možnosť v závere kontroly uviesť svoje vyjadrenie k spísanému skutkovému stavu, pri zisťovaní ktorého boli osobne prítomní, a teda mali aj možnosť namietať nesprávnosť zaznamenaného skutkového stavu. Oprávnenia inšpektorov SOI ako aj práva a povinnosti kontrolovaných subjektov vyplývajú zo zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa.“ Odkážuc na citované rozsudky žalovaný uviedol, že inšpektori SOI vykonávali kontrolu stavu zisteného priamo pri kontrole, a to porovnaním so stavom predpísaným platnými právnymi predpismi, pričom došlo k preukázaniu porušenia ustanovenia zákona o ochrane nefajčiarov. Zamestnanec žalobcu mohol a mal pripojiť ku kontrole svoje odlišné názory, ak bol presvedčený o nezákonnosti či už v postupe inšpektorov alebo pri zistených nedostatkoch. K inšpekčného záznamu zo dňa 16.08.2016, strana 3, vyplýva, že zamestnanec žalobcu využil svoje právo sa vyjadriť, keď uviedol: „Pri kontrole som bol prítomný a uvádzam, že cigarety som predal mladistvému,

nakoľko som si myslel, že je starší.“ Žalovaný poukázal na ustanovenie § 30 živnostenského zákona, podľa ktorého podnikateľ je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne, pričom tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu.

9. K námietke žalobcu, že inšpektori SOI si od predávajúceho H. Z. nevyžiadali pri kontrole pracovnú zmluvu alebo iné potvrdenie, žalovaný poukázal na ustanovenie § 16 Obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. V spojení s ustanovením § 15 Obchodného zákonníka ak zamestnanec žalobcu H. Z. konal v mene žalobcu a teda bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Uvedený záver konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžo/112/2007 zo dňa 11.03.2008, v ktorom uviedol: „Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti zistenia skutkového stavu veci a preukázania protiprávnosti uvedeného konania pracovníka žalobcu, pričom nebolo pochybností o tom, že žalobca ako predávajúci je zodpovedným subjektom za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a vzhľadom na ustanovenie § 15 a § 16 Obchodného zákonníka zodpovedá za konanie osôb, ktoré boli poverené výkonom činnosti v predmetnej prevádzke žalobcu.“ Podľa žalovaného zo zákona jednoznačne vyplýva, že na prevádzku podniku zamestnancom nie je potrebné osobitné splnomocnenie. Žalobca tým, že poveril svojho zamestnanca na konanie v jeho mene, sa vzdal časti svojich (aj procesných) práv, aby niektoré úkony, ktoré je vzhľadom na povahu veci možné objektívne vykonať len priamo na mieste pri výkone kontroly (napr. napadnúť postup inšpektorov a rozporovať ich tvrdenia) preniesol na svojho zodpovedného zamestnanca a nakoľko tento zamestnanec žiadne pochybenia pri vykonanej kontrole nenamietal, dodatočné spochybňovanie výsledkov vykonanej kontroly bez podpory relevantných dôkazov sa javí žalovanému ako okolnosť, na ktorú dodatočne nebolo možné už prihliadnuť.

10. K námietke žalobcu o nezákonnosti použitia maloletej osoby pri výkone kontroly žalovaný uviedol, že novelizáciou zákonom č. 142/2013 Z.z. bola explicitne zavedená možnosť použitia maloletej osoby na kontrolný nákup v súlade so zákonnými kritériami. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 128/2002 Z.z.“) SOI je na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja podľa osobitného predpisu za prítomnosti maloletej osoby, ktorá vykoná kontrolný nákup podľa § 4 ods. 3 písm. g) predmetného zákona. Žalovaný má za to, že v prejednávanej veci bola maloletá osoba pri výkone kontroly použitá v súlade so zákonom.

11. K námietke o neprimeranosti uloženej sankcie žalovaný uviedol, že pri jej ukladaní zohľadnil závažný charakter zisteného protiprávneho konania, nakoľko bol tabakový výrobok odpredaný maloletému spotrebiteľovi, kde nie je možné obhájiť sa tým, že maloletý vyzeral ako dospelá osoba alebo že k protiprávnemu konaniu nedošlo. Pokuta bola uložená obligatórne, v rámci stanovených kritérií a jej výška je primeraná zistenému nedostatku, pri jej ukladaní správny orgán zohľadnil najmä charakter a povahu zistených nedostatkov a tiež zásadu, aby pri rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalovaný nemohol znížiť výšku uloženej sankcie, nakoľko by potom vybočil z medzí ukladania pokút iným subjektom za obdobné porušenia právneho predpisu. Súčasne dodal, že na to, aby sankcia spĺňala aj represívnu funkciu, musí byť citeľná v majetkovej sfére žalobcu, nakoľko má pôsobiť ako trest (represia) za spáchanie iného správneho deliktu, spôsobilá do budúcnosti odradiť sankcionovaný subjekt od prípadného opakovania protiprávneho konania (individuálna prevencia), pričom má pôsobiť aj smerom navonok vo vzťahu k ostatným podnikateľským subjektom s potenciálom odstrašiť ich od porušovania rovnakých alebo obdobných zákonných povinností (generálna prevencia). 12. K vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe podal žalobca repliku. K rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave, na ktoré poukazoval žalovaný, uviedol, že tieto vychádzali z iných skutkových okolností, než aké sú dané v prejednávanej veci. Jeho zamestnanec H. Z. je osobou vysokého veku s množstvom zdravotných problémov, na čo mali inšpektori prihliadnuť a kontaktovať pri výkone kontroly priamo štatutára, nakoľko to mohlo spôsobiť (a aj spôsobilo) stratu možnosti uplatniť námietky zo strany žalobcu voči výsledku kontroly. Tým, že napriek vedomosti inšpektorov o tom, že zamestnanec žalobcu je vysokého veku a s určitosťou nemôže porozumieť právam, ktoré zo zákona má, nekontaktovali

štatutára, poškodili žalobcu na jeho právach. Žalobca zotrval na názore, že inšpektori sa pri výkone kontroly mali presvedčiť, či H. Z. je zamestnancom žalobcu a na akú činnosť bol pri prevádzkovaní podniku poverený. Podľa žalobcu sú tu tiež pochybnosti o tom, či a v akom rozsahu bol H. Z. oboznámený s výsledkom kontroly, jeho právami a možnosťou podať námietky proti výsledku kontroly. Taktiež nemožno s určitosťou ustáliť, či vyjadrenie H. Z. v zázname z kontroly zo dňa 16.08.2016 bolo vykonané slobodne, vážne a bez nátlaku, že riadne bol poučený o všetkých svojich právach a povinnostiach a tomuto poučeniu aj porozumel.

13. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených SSP domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených SSP.

15. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

16. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a súc viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho doručení žalobcovi, notifikácii repliky žalovanému rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko o jeho vykonanie nežiadal žiaden z účastníkov konania, pričom správny súd nariadenie pojednávania nepovažoval za nevyhnutné.

17. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/ XXXX/XX/XXXX zo dňa 15.05.2017, zamietajúceho odvolanie žalobcu a potvrdzujúceho rozhodnutie Inšpektorátu SOI so sídlom v Trenčíne pre Trenčiansky kraj č. F/XXXX/XX/XXXX zo dňa 05.12.2016, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1.500,- Eur za porušenie povinnosti podľa § 6 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z.z.

18. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 16.08.2016 vykonali inšpektori SOI kontrolu v prevádzke L. G., A. P. - bufet, L. nad L., ktorú ako predávajúci prevádzkuje žalobca A. P., XXX XX G. XXX, IČO: XX XXX XXX. Z inšpekčného záznamu, vyhotoveného dňa 16.08.2016 inšpektormi SOI, vyplýva, že kontrola bola zameraná na dodržiavanie povinností stanovených zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a tiež na dodržiavanie povinností predávajúceho, stanovených zákonom č. 377/2004 Z.z. so zameraním na dodržiavanie zákazu predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktorú sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov (maloletým a mladistvým). Dodržiavanie zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov bolo dňa 16.08.2016 preverené kontrolným nákupom, vykonaným osobou mladšou ako 18 rokov, konkrétne maloletým K. K. vo veku 13 rokov, a to na základe Zmluvy o poskytnutí súhlasu zákonného zástupcu s vykonaním kontroly, uzatvorenej podľa § 51 Občianskeho zákonníka dňa 11.08.2016 medzi zákonným zástupcom maloletého K. K. a SOI. Pri kontrolnom nákupe boli maloletým K. K. nakúpené tabakové výrobky - cigarety značky L&M červené, ktoré mu v prevádzke L. G. predal H. Z., pričom osobe mladšej ako 18 rokov nebolo predávajúcim odopreté predať tabakový výrobok. Z inšpekčného záznamu okrem už uvedeného vyplýva, že na kontrolný nákup nebol vydaný doklad o kúpe, na čo maloletý kupujúci žiadal vydať doklad o kúpe, ktorý mu predávajúci vytlačil, a to doklad č. 01* 001, ktorý neobsahoval kupované cigarety, ale predchádzajúci nákup. Pokladničný doklad je pripojený k inšpekčnému záznamu. Na vydanom pokladničnom doklade, vytvorenom elektronickou registračnou pokladnicou nachádzajúcou sa v prevádzke žalobcu, je v záhlaví na mieste označujúcom predávajúceho uvedené „A. P., G. XXX, XXX

XX G., prevádzka: A. P. - bufet, XXX XX L. nad L., IČO: XX XXX XXX.“ Účtujúci H. Z. bol s obsahom inšpekčného záznamu oboznámený priamo na mieste po vykonaní kontrolného nákupu, vyjadril sa, že jeho obsahu porozumel, potvrdil, že pri kontrole bol prítomný a na vysvetlenie uviedol, že cigarety predal maloletému, pretože si myslel, že je starší. Kontrola inšpektormi SOI bola ukončená dňa 16.08.2016 o 13:50 hod., inšpekčný záznam bol H. Z. prečítaný a bol ním podpísaný, pričom mu bolo uložené, aby o vykonanej kontrole ihneď informoval žalobcu.

19. Dňa 19.11.2016 prevzal žalobca oznámenie o začatí správneho konania pre porušenie ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z.z. Bolo mu oznámené, že ako účastník správneho konania má možnosť sa do 8 dní vyjadriť k dôvodom konania, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania.

20. Dňa 05.12.2016 vydal Inšpektorát SOI so sídlom v Trenčíne pre Trenčiansky kraj pod č. F/ XXXX/XX/XXXX rozhodnutie, ktorým podľa § 9 ods. 1 písm. a) a § 10 ods. 1 zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.500,- Eur „pre porušenie povinnosti predávajúceho zistené pri kontrole dňa 16.08.2016 v prevádzke L. G., A. P. - bufet, L. nad L., a to: pre porušenie zákazu predávať tabakové výrobky osobám mladším ako 18 rokov, pretože maloletej osobe vo veku 13 rokov bolo odpredané 1 balenie cigariet L&M červené v hodnote 3,10 Eur, čím došlo k porušeniu § 6 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

21. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán odkázal na kontrolný nákup vykonaný dňa 16.08.2016 v prevádzke žalobcu a na inšpekčný záznam o tejto kontrole ako rozhodujúci dôkazný prostriedok. Žalobca nerešpektovaním zákazu predávať tabakové výrobky osobám mladším ako 18 rokov porušil zákonom stanovené povinnosti na ochranu ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky nachádzajúcej sa v tabaku a v tabakových výrobkoch a došlo aj k možnému ohrozeniu zdravia mladistvého umožnením požívania tabakových výrobkov, ktorých škodlivosť pre zdravie je všeobecne známa. Preskúmaním podkladového materiálu dospel správny orgán k záveru, že skutkový stav bol spoľahlivo preukázaný. Žalobca zistenie nedostatkov nespochybnil právne relevantným spôsobom. Žalobca objektívne zodpovedá za porušenie povinnosti bez ohľadu na zavinenie, preto správny orgán neskúma úmysel, ale zisťuje protiprávny stav. Zákon tým, že zakazuje predaj tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov, nepriamo umožňuje predávajúcemu overiť si vek spotrebiteľa, ak má pochybnosti, či spĺňa túto podmienku. V prípade, že spotrebiteľ odmietne preukázať tento údaj, má predávajúci možnosť odmietnuť realizáciu predaja. Povinnosťou žalobcu ako predávajúceho bolo dodržať všetky zákonom stanovené podmienky pri predaji tabakových výrobkov, čo preukázateľne nesplnil. Pri rozhodovaní o výške pokuty správny orgán prihliadol na to, že bol porušený zákaz predávať tabakové výrobky osobám mladším ako 18 rokov predajom 1 balenia cigariet maloletej osobe vo veku 13 rokov. Výšku pokuty správny orgán považoval za primeranú vzhľadom na rozsah protiprávnej činnosti.

22. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Poukázal na porušenie zásady ne bis in idem, keďže ohľadne toho istého konania, ktoré je mu kladené za vinu, ide už o druhé rozhodnutie. Prvým bolo rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXX/XXXXXX/XXXX/ MH zo dňa 31.05.2016, ktorým mu bola uložená pokuta bo výške 660,- Eur. Žalobca tiež namietol nedostatočne zistený skutkový stav, keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, o koho ide v prípade osoby, ktorú správny orgán pomenúva „dotknutý čašník.“ Predávajúci si neoveroval vek spotrebiteľa nakupujúceho cigarety, nakoľko nemal pochybnosti o tom, že ide o dospelú osobu, čo usúdil z výzoru kupujúceho. Žalobca spochybnil oprávnenie inšpektorov SOI využiť pri výkone kontroly agenta provokatéra, čo podľa neho nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona č. 377/2004 Z.z. Napokon žalobca namietol výšku uloženej pokuty, označiac ju za výrazne neprimeranú vzhľadom na rozsah skutku, kladeného mu za vinu, zdôrazniac, k nemu nedošlo úmyselne, ale pre odôvodnený omyl vo veku spotrebiteľa na strane predávajúceho.

23. Napadnutým rozhodnutím č. SK/XXXX/XX/XXXX zo dňa 15.05.2017 žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil, zamietnuc súčasne odvolanie žalobcu. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami prvostupňového správneho orgánu a ich právnym posúdením. K námietke poukazujúcej na porušenie zásady ne bis in idem uviedol, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXX/ XXXXXX/XXXX/MH zo dňa 31.05.2016 sa týka inej veci. Podľa uvedeného rozhodnutia sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej

registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov tým, že dňa 28.03.2016 v priestoroch prevádzky Bufet G. v L. nad L. nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu na evidenciu tržby prijatej za kontrolný nákup vykonaný pracovníkmi Colného úradu V.. Ide teda z hľadiska času spáchania a porušenia zákonom chráneného záujmu o iný skutok, pričom obe kontroly, ktoré uloženiu sankcií predchádzali, boli vykonané nezávisle od seba rôznymi kontrolnými orgánmi. 24. K odvolacej námietke, že si inšpektori SOI mali vyžiadať od predávajúceho v prevádzke žalobcu pracovnú zmluvu, prípadne iné potvrdenie, preukazujúce vzťah k žalobcovi, žalovaný uviedol, že takáto povinnosť pre správny orgán nevyplýva zo žiadneho z platných právnych predpisov. Poukázal na ustanovenie § 16 Obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Uvedené ustanovenie upravuje tzv. fikciu zodpovedného zástupcu podnikateľa, za ktorého je považovaná každá osoba, ktorá koná v prevádzkarni podnikateľa, aj je kupujúci v dobrej viere, že ide o zástupcu podnikateľa, t.j. že nevie, že tam konajúca osoba nie je k takémuto konaniu oprávnená. Ustanovenie § 16 Obchodného zákonníka predpokladá priame konanie osôb v objekte, kde podnikateľ prevádzkuje predmet svojej činnosti a má chrániť dobromyseľnosť tretích osôb, t.j. na základe uvedeného mal žalovaný za to, že účtujúci a predaj realizujúci H. Z., ktorý bol podľa inšpekčného záznamu dňa 16.08.2016 prítomný pri kontrole v prevádzke žalobcu, je zamestnancom žalobcu.

25. K odvolacej námietke o nezákonnosti použitia maloletej osoby pri výkone kontroly žalovaný uviedol, že novelizáciou zákonom č. 142/2013 bola výslovne zavedená možnosť použitia maloletej osoby na kontrolný nákup vykonávaný inšpektormi SOI v súlade so zákonnými kritériami. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z.z. SOI je na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletého oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja podľa osobitného predpisu za prítomnosti maloletej osoby, ktorá vykoná kontrolný nákup podľa § 4 ods. 3 písm. g) zákona č. 128/2002 Z.z.

26. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysvetlil, že podnikateľ musí postupovať obzvlášť obozretne pri predaji tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, nakoľko mnohí maloletí sú už na prvý pohľad výzorom starší ako 18 rokov. Keďže zákon predaj tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov zakazuje, je vecou predávajúceho, ako si organizačne zabezpečí kontrolu osôb, u ktorých nie je jednoznačné na prvý pohľad, či prekročili alebo neprekročili vek 18 rokov. Poskytnutie tohto údaju je dobrovoľné, avšak v prípade odmietnutia súčinnosti spotrebiteľa má predávajúci zákonnú možnosť odmietnuť realizáciu transakcie s odkazom na zákonnú úpravu. Žalobca za zistené porušenie zákona č. 377/2004 Z.z. nesie objektívnu zodpovednosť, pričom zákon neumožňuje správnemu orgánu prihliadnuť na akékoľvek subjektívne aspekty. Žalobca, konajúci prostredníctvom predávajúceho H. Z., mal dňa 16.08.2016 možnosť overiť si dátum narodenia spotrebiteľa, u ktorého mal pochybnosti ohľadne splnenia podmienky veku. Bolo povinnosťou žalobcu, aby na svojej prevádzke zabezpečil dôkladné dodržiavanie zákazu predaja tabakových výrobkov tak, aby sa tieto nedostali do rúk maloletým osobám.

27. K odvolacej námietke smerujúcej proti výške uloženej sankcie žalovaný uviedol, že pri jej ukladaní správny orgán prihliadol na závažnosť porušenia povinností, čas trvania a na vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na zdravie. Prihliadol tiež na to, že tabakový výrobok bol napriek zákonnému zákazu predaný maloletému vo veku iba 13 rokov. Došlo tým k potenciálnemu ohrozeniu zdravia maloletého umožnením požívania tabakových výrobkov, ktorých škodlivosť pre zdravie je všeobecne známa. Správny orgán prihliadol aj na reálnu možnosť vzniku závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky nachádzajúcej sa v tabaku, pričom toto nebezpečenstvo je o to vážnejšie, že sa jedná o maloletého spotrebiteľa. Od výšky uloženej pokuty je potrebné očakávať nielen represívny, ale aj preventívny účinok. Aby spĺňala svoj účel, musí byť citeľná aj majetkovej sfére žalobcu. Pokuta bola uložená v rámci zákonom stanovených kritérií, zohľadňuje charakter a povahu zistených nedostatkov a taktiež účel § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Preto žalovaný ako odvolací orgán nemohol znížiť výšku uloženej pokuty, nakoľko by potom vybočil z medzí ukladania sankcií za obdobné porušenia právnych predpisov.

28. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 128/2002 Z.z. kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečné, v správnom množstve, miere a kvalite.

29. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z. orgánom kontroly vnútorného trhu je Slovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá.

30. Podľa § 4 ods. 3 písm. g) zákona č. 128/2002 Z.z. Slovenská obchodná inšpekcia je pri kontrole oprávnená vykonávať kontrolné nákupy.

31. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z.z. Slovenská obchodná inšpekcia je na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja podľa osobitného predpisu za prítomnosti maloletej osoby, ktorá vykoná kontrolný nákup podľa § 4 ods. 3 písm. g).

32. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z.z. zakazuje sa predávať tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov.

33. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 377/2004 Z.z. každý, kto predáva tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, je povinný odoprieť ich predaj osobe, ktorá je mladšia ako 18 rokov.

34. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 377/2004 Z.z. Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 331 Eur do 6 638 Eur fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nerešpektuje zákaz alebo obmedzenie predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, podľa § 6.

35. Podľa § 10 ods. 7 zákona č. 377/2004 Z.z. pri ukladaní pokút sa prihliada na závažnosť porušenia povinností, čas trvania a na vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na zdravie.

36. Podľa § 10 ods. 9 zákona č. 377/2004 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na ukladanie pokút všeobecné predpisy o správnom konaní.

37. Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

38. Podľa § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

39. Po preskúmaní správnej žaloby, obsahu písomných podaní účastníkov konania a pripojeného administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného vedúci k napadnutému rozhodnutiu. Správny súd, nestotožniac sa so žiadnou zo žalobných námietok, konštatuje, že správne orgány vykonali vo veci dostatočné a na účely predmetu administratívneho konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu. Základným dôkazným prostriedkom sa stal inšpekčný záznam zo dňa 16.08.2016, pri ktorom správny súd nezistil žiadne formálne ani obsahové nedostatky. Žalobca mal možnosť na poklade doručeného mu oznámenia o začatí správneho konania zasiahnuť do rozsahu, spôsobu a priebehu dokazovania svojimi vlastnými návrhmi a právnou argumentáciou, avšak z administratívneho spisu vyplýva, že toto právo využil až v odvolacom konaní. V tomto kontexte preto správny súd nepovažuje žalobnú námietku o nedostatočne zistenom skutkovom stave za dôvodnú. Z vykonaného dokazovania správne orgány vyvodili správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený skutkový stav správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení. Správny súd považuje rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené nielen citáciou konkrétnych ustanovení príslušných právnych predpisov, ale aj správnou úvahou použitou pri ich aplikácii. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vyporiadal s každou relevantnou odvolacou námietkou žalobcu, pričom spôsob, akým tak učinil, nevykazuje prvky arbitrárnosti.

40. K žalobnej námietke o tom, že inšpektori SOI si pri kontrole dňa 16.08.2016 mali vyžiadať od H. Z. pracovnú zmluvu uzatvorenú medzi ním ako zamestnancom a žalobcom ako zamestnávateľom,

čo malo preukazovať status Miroslava Z. ako zodpovedného zástupcu žalobcu v jeho prevádzke, správny súd uvádza, že vzhľadom na okolnosti prípadu nebolo povinnosťou inšpekčných orgánov preukazovať, že H. Z. bol v čase kontroly zamestnancom žalobcu oprávneným vykonávať v prevádzke žalobcu v mene žalobcu a na účet žalobcu scudzovacie úkony (predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi). Dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, a to v tom smere, aby preukázal, že H. Z. jeho zamestnancom v rozhodnom čase nebol. Na uvedenú situáciu sa totiž vzťahuje vyvrátiteľná právna domnienka upravená v § 16 Obchodného zákonníka, podľa ktorej podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. V administratívnom konaní neboli preukázané skutočnosti (neboli dokonca ani namietané) znemožňujúce aplikáciu tohto zákonného ustanovenia na kontrolný nákup vykonaný dňa 16.08.2016 v prevádzke žalobcu, navyše za situácie, keď H. Z., hoci až na vyžiadanie kupujúceho spotrebiteľa, vydal o uskutočnenej transakcii pokladničný doklad, v ktorom ako predávajúci podnikateľský subjekt bol jednoznačne uvedený a identifikovaný žalobca. Preto ani nebolo povinnosťou inšpektorov SOI pri ďalšom priebehu výkonu kontroly vyžadovať na mieste listinné dôkazy preukazujúce pracovnoprávny vzťah H. Z. k žalobcovi (nešlo totiž o inšpektorov z inšpektorátu práce), keďže aj z inšpekčného záznamu vyplýva, že H. Z. žiadnym spôsobom nespochybnil, že by bol v čase kontroly zamestnancom žalobcu, napr. argumentáciou, že je tiež iba zákazníkom náhodne sa vyskytujúcim v prevádzke žalobcu.

41. Vychádzajúc z nevyvrátiteľnej právnej domnienky znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov správny súd k niektorým obhajobným tvrdeniam žalobcu uvádza, že si žalobca mal byť vedomý toho, že súčasťou podnikateľskej činnosti, najmä ak je jej predmetom predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi, sú aj kontroly rôznych štátnych orgánov zamerané na dodržiavanie zákonných zákazov, povinností príp. obmedzení. Preto bolo na jeho vlastnom rozhodnutí, koho zamestná ako osobu zodpovednú za chod prevádzky. Nemôže sa vyhovárať na to, že jeho zamestnanec je napr. vysokého veku, zle vidiaci, nespôsobilý porozumieť právam, ktoré mal pri výkone kontroly, pretože bolo len a len na autonómnom rozhodnutí žalobcu, či takúto osobu ponechá v prevádzke predávať tovar v rámci realizácie vlastnej podnikateľskej činnosti. Ak sa teda žalobca dobrovoľne rozhodol zamestnávať na prevádzke osobu, o ktorej sám vedel alebo musel vedieť, že vzhľadom na vek či zdravotný stav môže u nej dochádzať k zanedbávaniu zákonných povinností, obmedzení či zákazov pri predaji tovaru (tu konkrétne predaj cigariet maloletému, opomenutie vydania pokladničného dokladu pri nákupe, následné vydanie pokladničného dokladu na vyžiadanie, avšak s nesprávnym obsahom), musí znášať dôsledky svojej voľby v prípadoch, kedy jeho zamestnanec poruší príslušné právne predpisy regulujúce oblasť predaja niektorých špecifických druhov tovaru konečnému spotrebiteľovi. Správny súd len pripomína, že zodpovednosť žalobcu za správny delikt podľa § 6 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 377/2004 Z.z. je objektívna, nastupuje bez ohľadu na kvalitatívny rozmer subjektívnej stránky protiprávneho konania (úmysel či nedbanlivosť), pričom v zásade ide o zodpovednosť za výsledok, resp. protiprávne konanie, aké bolo preukázateľne zistené inšpektormi SOI pri kontrolnom nákupe dňa 16.08.2016.

42. S námietkou spochybňujúcou možnosť využiť pri kontrolnom nákupe podľa § 4 ods. 3 písm. g) zákona č. 128/2002 Z.z. aj maloletú osobu sa vysporiadal už žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Správny súd preto len opakuje, že uvedená možnosť je výslovne upravená ustanovením § 5 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z.z. za splnenia tam stanovenej podmienky, ktorou je predchádzajúci písomný súhlas zákonného zástupcu maloletej osoby. Z administratívneho spisu vyplýva, že táto jediná podmienka splnená bola a preto nič nebránilo inšpektorom SOI využiť maloletého K. K. dňa 16.08.2016 na realizáciu kontrolného nákupu v prevádzke žalobcu za účelom vykonania kontroly dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak.

43. Z ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 377/2004 Z.z. vyplýva, že každý, kto predáva tabakové výrobky, je povinný odoprieť ich predaj osobe, ktorá je mladšia ako 18 rokov. Z uvedeného možno vyvodiť, že táto povinnosť neplatí iba v prípade, ak sa osoba kupujúceho javí byť predávajúcemu mladšou ako 18 rokov, ale platí aj vtedy, ak kupujúci pochybnosť dostatočného veku u predávajúceho nevyvoláva. Preto obhajobná argumentácia žalobcu, že kupujúci spotrebiteľ sa mu dňa 16.08.2016 nejavil ako maloletý a preto ani H. Z. nevyžadoval od neho informácie za účelom preverenia veku, je právne nevýznamná, odhliadnuc od toho, že vek 13 rokov je natoľko vzdialený od zákonnej hranice dospelosti, že umožňuje relevantne pochybovať o tom, že by sa maloletý K. K. mal predávajúcemu naozaj javiť ako dospelý. Je vždy na podnikateľovi, aký mechanizmus prístupu k jednotlivým zákazníkom zvolí za účelom zabezpečenia dodržiavania príslušných zákonných zákazov, obmedzení a povinností. Musí však

ísť o mechanizmus efektívny, výsledkom ktorého bude vylúčenie prípadov porušovania zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov. V tejto súvislosti v nadväznosti na ďalší obhajobný argument žalobcu správny súd uvádza, že zákon nerozlišuje, za akým účelom maloletý vykonáva nákup, t.j. či napr. cigarety nekupuje pre inú dospelú osobu, ktorej sa zákaz predaja netýka. Preto argumentácia tým, že nebolo dokázané, či dňa 16.08.2016 kupované cigarety boli určené maloletému, nie je namieste. Zákon postihuje samotnú transakciu majúcu povahu scudzovacieho právneho úkonu, ktorá sa nesmie uskutočniť medzi predávajúcim podnikateľom a osobou mladšou ako 18 rokov ako kupujúcim. Je nepodstatné, či maloletý po realizovanom nákupe si cigarety ponechá a sám spotrebuje, alebo ich ďalej distribuuje (odovzdá) tretej osobe, ktorá sa tak stane ich faktickým finálnym spotrebiteľom.

44. Žalobca napokon v správnej žalobe namietol neprimeranosť uloženej pokuty vzhľadom na okolnosti prípadu. Vychádzajúc zo zákonom stanoveného sankčného rozpätia od 331,- Eur do 6.638,- Eur sa správnemu súdu pokuta uložená vo výške 1.500,- Eur nejaví ako neprimeraná. Správne orgány, najmä však žalovaný v napadnutom rozhodnutí, dostatočne a zrozumiteľne vysvetlili, ktoré preukázané skutočnosti zohľadnili pri voľbe konkrétnej výšky ukladanej pokuty, že vzali zreteľ aj na požiadavky nielen individuálnej, ale aj generálnej prevencie, pričom zohľadnili aj požiadavku na to, aby v podobných prípadoch porušenia zákonného zákazu, ako bol ten žalobcov, sa neodklonili od ich obvyklej rozhodovacej praxe. V zmysle § 10 ods. 7 zákona č. 377/2004 vzali zreteľ aj na vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na zdravie, ktoré je potrebné obzvlášť citlivo vnímať, ak je poškodenou, alebo potenciálne poškodenou osobou maloletý. Rozhodnutie správnych orgánov o konkrétnej výške uloženej pokuty nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

45. S poukazom na uvedené je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

46. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že by pre priznanie náhrady trov konania žalovanému boli splnené podmienky hypotézy právnej normy obsiahnutej v tomto ustanovení.

47. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Sloven-skej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doru-čené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom roz-sahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súd-nictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k po-rušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhod-nutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasač-nej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysoko-školské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.