Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6CoCsp-28-2021.pdf
PDF · 118.35 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/28/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti žalovanej: S. G., E.. XX.XX.XXXX, I. K. D., D. XX, zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom v Košiciach, Urbánkova 6, o zaplatenie 878,43 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 2. marca 2021 sp. zn. 24Csp/280/2017
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 2. marca 2021 č.k. 24Csp/280/2017-249.
Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 2.3.2021 č.k. 24Csp/280/2017-249 žalobu v časti o zaplatenie 722,06 € s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 7.6.2015 do zaplatenia zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 878,43 € s 5,05 % úrokom z omeškania od 7.6.2015 do zaplatenia z odôvodnením, že dňa 21.1.2015 uzavrel so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500099737, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1500,- eur. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 47,43 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri prvej splátke a do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru zaplatila len sumu 1.113,63 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou prvej splátky o viac ako 3 mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru dňa 7.6.2015. Žalovaná suma vo výške 878,43 eur predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka a nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z..
3. Okresný súd Košice II vo veci už rozhodol rozsudkom č.k. 24Csp/280/2017-167 zo dňa 5.3.2019, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 156,37 € s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 7.6.2015 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo výške 30,- € splatných do 30. dňa každého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok a v prevyšujúcej časti (o zaplatenie 722,06 € s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 7.6.2015 do zaplatenia) žalobu zamietol. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 %.
4. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6Co/199/2019-197 zo dňa 26.8.2020 rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 5.3.2019 zrušil vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že rozsudok bol v napadnutých výrokoch nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
5. Po vrátení veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 - 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spolu s § 9 ods. 2, § 9 ods. 10, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (k 21.1.2015).
6. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 21.1.2015 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.500 € pri RPMN 25,66 %, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach po 47,43 € v období od 1.3.2015 do 1.8.2018. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi s dohodnutými úrokmi vo výške 18,08 % ročne, celkom 2.142,06 €. Z poskytnutého úveru žalovaná do podania žaloby zaplatila sumu 1.113,63 € a žalobca žiadal o zaplatenie zvyšku úveru vo výške 878,43 €. Žalovaná od podania žaloby 8.12.2017 uhradila žalobcovi 80 € (od decembra 2017 do októbra 2018 t.j. 8 x 10,- eur), spolu teda zaplatila 1.193,63 €.
7. Súd konštatoval, že žalobca žalovanej reálne poskytol sumu 1.350 €, lebo z dohodnutého úveru 1.500 € odpočítal sumu 150 € titulom poplatku za poskytnutie úveru. Poplatok za poskytnutie úveru nie je skutočným plnením spotrebiteľovi, nesleduje záujmy spotrebiteľa, ale je ďalšou odmenou veriteľa popri dohodnutých úrokoch za úver a je v rozpore s ust. § 9 ods. 10 zák.č. 129/2010 Z.z..
8. Námietku premlčania vznesenú žalovanou súd posúdil ako nedôvodnú, keďže vzťah medzi žalobcom a žalovanou posúdil ako záväzkový vzťah zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy a nie ako vzťah z bezdôvodného obohatenia. Prvá splátka úveru bola splatná dňa 1.3.2015 a žaloba bola podaná na súd dňa 8.12.2017, teda pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka.
9. Námietku žalovanej, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) z.č. 129/2010 Z.z., lebo konečná splatnosť úveru nie je určená dátumom (a preto je úver bezúročný), súd považoval za nedôvodnú. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru zo dňa 21.1.2015, ktoré žalovaná nesporne obdržala v deň uzavretia zmluvy, vyplýva schválená výška úveru 1500 €, splatnosť úveru 42 mesiacov, dátum splatnosti prvej splátky úveru 1.3.2015 aj dátum splatnosti poslednej splátky úveru 1.8.2018.
10. Súd k žalovanou tvrdenej chýbajúcej obligatórnej náležitosti predmetnej zmluvy v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, t.j. výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uviedol, že z predloženej zmluvy vyplýva výška úveru, výška úrokovej sadzby, výška anuitnej splátky, termín splatnosti prvej anuitnej splátky, počet anuitných splátok, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky, splatnosť úveru ako aj celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť. Mal za to, že eurokomformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť v tej ktorej anuitnej splátky (výška ktorej je konštantná) bude pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy vo forme amortizačnej tabuľky. Vychádzajúc z účelu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a účelu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zák. č. 129/2010 Z. z. hovorí vo výške a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebného ho eurokomformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej
položke (t.j. istine, úrokov a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017).
11. K námietke žalovanej o nesprávne uvedenej výške RPMN v zmluve, súd uviedol, že v predmetnej zmluve o úvere je uvedená RPMN 25,66 %. Podľa výpočtu žalovanej je RPMN 26 %. Súd po zadaní vstupných údajov do interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MFSR (pri zmluve uzatvorenej 21.1.2015, poskytnutej sume úveru 1.500 €, dodatočnom náklade 150 €, počte splátok 42 vo výške 47,43 €, splatnosti 1. splátky 28.2.2015 - keďže podľa zmluvy 1. splátka bola splatná 1.3.2015) dospel k vypočítanej výške RPMN 25,71%. Podľa interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN, ktorá sa nachádza v registri súdu, po zadaní vstupných údajov (pri zmluve uzatvorenej 21.1.2015, poskytnutej sume úveru 1.500 €, dodatočnom náklade 150 €, počte splátok 42 vo výške 47,43 €, splatnosti 1. splátky 1.3.2015) je výška RPMN 25,66 %.
12. Žalobca vo svojich podaniach len opísal vzorec na výpočet RPMN z Prílohy č. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. tvrdiac, že podľa uvedeného vzorca bol urobený výpočet RPMN v zmluve, ale nepredložil vlastný výpočet RPMN a teda nepreukázal detailne a presne správnosť výpočtu RPMN v zmluve. Súd prvej inštancie vychádzal z úvahy, že doposiaľ neexistuje detailná a presná interaktívna kalkulačka na výpočet RPMN, v dôsledku čoho aj výstupy z rôznych kalkulačiek sú rozdielne. Súd vzhľadom na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, pri rozhodovaní vychádzal z výpočtu podľa interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MFSR, zhodne s odvolacím súdom, a pri zadaní vstupných údajov - zmluva uzatvorená 21.1.2015, poskytnutá suma úveru 1.500,- eur, dodatočný náklad 150 €, počet splátok 42 vo výške 47,43 €, splatnosť 1. splátky 28.2.2015, dospel k vypočítanej výške RPMN 25,71%. Preto pokiaľ v zmluve je uvedená RPMN 25,66 %, teda nižšia ako skutočná RPMN, je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa a úver je podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., bezúročný a bez poplatkov.
13. Žalobca reálne poskytol žalovanej 1.350 € (1.500 mínus 150), z ktorej sumy žalovaná zaplatila spolu 1.193,63 € (1.113,63 + 80). Vzhľadom na uvedené súd žalovanú rozsudkom č. 24Csp/280/2017-168 zo dňa 5.3.2019 zaviazal na zaplatenie zostatku istiny vo výške 156,37 € (1.350 mínus 1.193,63) a v prevyšujúcej časti istiny 722,06 € s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 7.6.2015 do zaplatenia, žalobu ako nedôvodnú zamietol.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca žiadal zaplatiť 878,43 €, úspešný bol v časti 156,37 €, t.j. v 18 % a žalovaná bola úspešná v 82 %, preto súd žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 % (82 - 18).
15. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie aj v časti o zaplatenie 722,06 € s úrokom z omeškania.
16. Žalobca namietal procesný postup a závery konajúceho súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu nesprávne určenej RPMN, k čomu súd dospel na základe vlastného výpočtu. Žalobca namietal, že výpočet RPMN sa určuje postupom určeným zákonom č. 129/2010 Z.z. a rozsudok je podľa neho v tejto časti nepreskúmateľný, keďže nie je zrejmé aký výpočet bol použitý súdom a či tento výpočet je zhodný s výpočtom podľa vzorca určeného zákonom. Citoval § 19 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. v zmysle, ktorého ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 a poukázal na vzorec tak ako je v tejto prílohe uvedený. Zdôraznil, že z tohto vzorca vyplýva aké údaje sa pri výpočte RPMN musia zohľadniť, pričom objektívne nie je verejne známa ani dostupná žiadna interaktívna kalkulačka, ktorá by počítala so všetkými vyššie uvedenými údajmi, predovšetkým s dátumom čerpania úveru, intervalmi medzi splatnosťou prvej splátky a každej nasledujúcej splátky. Z rozsudku nevyplýva či súd vypočítaval RPMN podľa tohto vzorca, preto žalobca napáda rozsudok a jeho závery ako nezákonné.
17. Žalovaná sa k podanému odvolaniu vyjadrila písomne tak, že súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil, preto navrhla, aby odvolací súd tento rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil. Poukázala na § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o spotrebiteľských úveroch v zmysle, ktorého nesprávne uvedená RPMN v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň podľa § 9 ods. 2 tohto zákona (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) zmluva musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Má za to, že ak zákon vyžaduje uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť aj matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN, ktorý v zmluve absentuje, čo zakladá dôvod pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
19. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP
20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 22. marca 2022 o 09.45 hod v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 16. 03. 2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP.
21. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postup znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. b/), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f/) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h/).
22. K jednotlivým odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné:
23. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
24. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
25. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
26. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.
27. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
28. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
29. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
30. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
31. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v dôsledku nesprávne uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa.
32. K odvolacej námietke žalovaného, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je dostatočné, odvolací súd uvádza, že aj keď právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, v danom prípade rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí podľa ust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno ho považovať za nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok nie je dôvodný v celom rozsahu, a to v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V danom prípade tak nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP ako sa domnieval odvolateľ.
33. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim skutkovým a právnym záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval, a preto mu nemožno vytýkať, že by jeho rozhodnutie bolo arbitrárne.
34. Za nedôvodnú odvolací súd považoval námietku odvolateľa, že rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia (v ods. 20) jasne a zrozumiteľne uviedol na základe akých úvah dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru uzatvoreného medzi stranami sporu. Keďže dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti bola nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, súd prvej inštancie v odôvodnení vysvetlil akú výšku RPMN považoval za správnu oproti tej, ktorá bola uvedená v zmluve. Zároveň vysvetlil aj spôsob akým dospel k záveru o tom, ktorá výška je správna.
35. Odvolací súd dáva za pravdu súdu prvej inštancie, že spôsob výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov neupravovalo žiadne opatrenie a príslušný zákon je v detailoch výpočtu nedostačujúci. V dôsledku skutočnosti, že neexistuje detailná a presná interaktívna kalkulačka na výpočet RPMN a výstupy z rôznych kalkulačiek sú rozdielne, súd prvej inštancie správne aplikoval výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a pri rozhodovaní vychádzal z výpočtu podľa interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa Ministerstva financií SR, na základe ktorého vypočítaná RPMN vo výške 25,71 % nie je zhodná s RPMN uvedenou v zmluve.
36. Žalobca v odvolaní dostatočným spôsobom (resp. vôbec) nevysvetlil dôvody spochybňujúce správnosť výpočtu RPMN na základe kalkulačky uvedenej na portáli finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa Ministerstva financií SR. Neuviedol aký je správny výpočet (ako by mal byť realizovaný) a neuviedol aké hodnoty mali byť pri výpočte použité, iba vo všeobecnosti konštatoval, že súd výpočet nerealizoval správne. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne uviedol akú kalkulačku použil (portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa Ministerstva financií SR) a aké údaje zadal pri predmetnom výpočte. Žalobca v odvolaní nešpecifikoval, ktoré z týchto údajov neboli správne, resp. ktoré údaje mali byť prípadne doplnené, v akej konkrétnej výške a ako mal byť výpočet realizovaný. Všeobecný opis vzorca na výpočet RPMN z Prílohy č. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. bez zadania konkrétnych údajov nemožno považovať za dostatočný.
37. Odvolací súd (v zhode so žalovanou) poukazuje na to, že v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola aj ročná percentuálna miera nákladov vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zároveň bolo nevyhnutné uviesť v zmluve všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd prvej inštancie vychádzal práve z údajov uvedených v zmluve, t.j. z dátumu uzatvorenia zmluvy (dátumu čerpania), výšky poskytnutého úveru, dodatočných nákladov, počtu splátok, výšky splátky, splatnosti prvej splátky a splatnosti poslednej splátky, ktoré údaje obsahovalo oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.
38. Pokiaľ žalobca je toho názoru, že pri výpočte mali byť zadané aj ďalšie parametre, bolo v prvom rade jeho povinnosťou tieto uviesť v uzatvorenej zmluve, resp. oznámení o schválení úveru tak, aby zmluva (oznámenie o schválení) obsahovalo všetky predpoklady, ktoré boli použité na výpočet ročnej percentuálne miery nákladov, či už spotrebiteľom alebo súdom v prípade sporu. Následne v konaní pred súdom, kde preukázanie správnosti výpočtu RPMN (ktorá je odlišná od RPMN zistenej kalkulačkou na portáli MF SR) bolo v jeho záujme, bol povinný špecifikovať vstupné údaje a celý výpočet.
39. Je potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno vždy zaťažuje tú stranu, ktorá má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha tú stranu sporu, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní skutočne preukázaná.
40. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na to, že už z uznesenia odvolacieho súdu, ktorým zrušil zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 5.3.2019 č.k. 24Csp/280/2017-167, bolo zrejmé, že predmetom ďalšieho skúmania zo strany súdu bude práve výpočet RPMN a jeho správnosť. Preto mal žalobca dostatok možností doplniť dokazovanie práve v súvislosti s posúdením ne/správnosti tohto výpočtu. Žalovaný však po vrátení veci ostal nečinný a nepredložil žiadne stanovisko vo vzťahu k výpočtu RPMN. Ani v odvolacom konaní žalobca jasne a zrozumiteľne nešpecifikoval a neuviedol presný výpočet ani jednotlivé vstupné parametre.
41. Zároveň odvolací súd uvádza, že práve z dôvodu, že vzorec pre matematický výpočet RPMN je zložitý nielen pre priemerného spotrebiteľa, ale aj pre súd, súd použil dostupné internetové kalkulačky (ako to urobil aj vo svojom skoršom rozhodnutí, kde však nešpecifikoval aké vstupné údaje zadal). Preto ak žalobca považoval za potrebné použiť iný spôsob výpočtu, bolo jeho povinnosťou tento podrobne uviesť v priebehu konania, aby sa súd a žalovaná mohli s týmto výpočtom oboznámiť a vyjadriť sa k nemu. Zároveň žalobca mal možnosť doplniť dokazovanie napríklad dopytom na Národnú banku Slovenska a predložiť jej odborné stanovisko - vyjadrenie k výpočtu v tomto konkrétnom prípade alebo predložením znaleckého posudku (resp. odborného stanoviska), avšak do rozhodnutia súdu prvej inštancie a ani v odvolacom konaní tak neučinil.
42. Vo vzťahu k nesprávnosti výpočtu RPMN odvolací súd pre úplnosť dodáva, že v priebehu konania žalobca nevysvetlil ani údaj obsiahnutý v oznámení o schválení úveru, a to časť splátky vo výške 34,56 € zahrnutej do výšky celkovej platby na úhradu. Celková výška mesačnej platby 81,99 € pozostáva z mesačnej splátky úveru 47,43 € a splátky podľa dohody o poskytnutí služby vo výške 34,56 €. Zároveň v oznámení o schválení úveru je uvedený úverový limit 1.500 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.142,06 € a osobitne je uvedená odplata za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytovaní
služieb 1.451,52 €. Zo žaloby ani predložených dôkazov a ani zo žiadneho vyjadrenia žalobcu však nie je zrejmé o akú dohodu o poskytnutí služby sa má jednať. Odvolací súd má za to, že (bez prípadného osobitného dôvodu-vysvetlenia) je tento poplatok nevyhnutné zahrnúť do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle § 19 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., kedy výška RPMN by bola ešte oveľa vyššia, t.j. nesprávna v neprospech spotrebiteľa.
43. Na podporu uvedeného odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie žalobcu, ktorý okrem iného uviedol, že zo strany žalovanej došlo pred podaním žaloby k úhrade 15 splátok (pričom posledná bola uhradená len z časti). Pri súčasnom tvrdení žalobcu, že do okamžitej splatnosti úveru žalovaná zaplatila len sumu 1.113,63 € je zrejmé, že sa nemohlo jednať o splátky vo výške 47,43 € (15 krát 47,43 € je 711,45). Z uvedeného vyplýva, že sám žalobca pri zohľadňovaní výšky splatenej časti úveru zohľadňoval nielen časť mesačnej platby vo výške 47,43 €, ale celú sumu splátky 81,99 €. Aj z uvedeného možno dospieť k záveru, že pri výpočte RPMN mala byť zohľadnená mesačná splátka vo výške 81,99 €, a nie vo výške 47,43 €. Pri takomto výpočte by RPMN bola diametrálne odlišná od výšky uvedenej v zmluve bez ohľadu na kalkulačku, ktorá by bola použitá, resp. na prípadnú menšiu nesprávnosť niektorých vstupných parametrov. (Pri úvere vo výške 1.500 € s čerpaním 21.1.2015 s dodatočným nákladom ku dňu 21.1.2015 vo výške 150 € v počte splátok 42 a výške splátky 81,99 € činí celková suma na úhradu 3.593,58 € - ktorá je tiež odlišná oproti sume uvedenej v zmluve- a RPMN činí 64,90 %).
44. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym záverom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru, na základe čoho vychádzajúc z nesporných skutočností týkajúcich sa výšky poskytnutého úveru a výšky splatenej časti úveru, žalobu o zaplatenie 722,06 € s prísl. ako nedôvodnú zamietol.
45. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť zaplatiť trovy odvolacieho konania úspešnej žalovanej, a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 373 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).