Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/24/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: P. P., J.. XX.XX.XXXX, G. O. XX, G., zast. JUDr. Štefanom Ševčovičom, advokátom, so sídlom Jégého 10, P. O. Box 69, Bratislava, proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a.s., IČO: 00 653 501, so sídlom Krasovského 15, Bratislava, zast. PRK Partners, s.r.o., IČO: 35 978 643, so sídlom Hurbanovo námestie 3, Bratislava, o zaplatenie 124.666,94 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. júna 2016, č.k. 11C 160/2012-285, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 11.398,76 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e.

V napadnutej časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.398,76 eur od 06.09.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ho m e n í tak, že žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.398,76 eur od 06.09.2012 do zaplatenia z a m i e t a.

V napadnutej časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 601,44 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 581,44 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 20 eur žalobu z a m i e t a.

V napadnutej časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.291 eur od 01.12.2011 do 07.10.2014 do troch dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

V napadnutej časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 22.016,75 eur od 06.09.2012 do 21.09.2012 v sume 80,27 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 22.016,75 eur od 06.09.2012 do 21.09.2012 z a m i e t a.

V napadnutej časti, ktorou bola žaloba v časti o zaplatenie bolestného vo výške 2.696,40 eur a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 19.994 eur zamietnutá, rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

V napadnutých častiach, ktorými bolo rozhodnuté o trovách konania strán sporu a o trovách konania štátu, rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v týchto častiach v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo zvyšných častiach zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 11.398,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.398,76 eur od 06.09.2012 do zaplatenia, sumu 601,44 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 1.378,30 eur (t.j. 9 % ročne zo sumy 5.291 eur od 01.12.2011 do 07.10.2014) a kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 80,27 eur (t.j. 8,75% ročne zo sumy 22.016,75 eur od 06.09.2012 do 21.09.2012), všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.777,22 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a o trovách štátu tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 984,50 eur na účet súdu prvej inštancie vedený v Štátnej pokladnici do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal titulom bolestného, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrady hotových nákladov na liečenie a vypracovanie lekárskeho posudku (pôvodne) zaplatenia sumy 152.271,95 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uvedené nároky si uplatnil žalobou z dôvodu, že pri dopravnej nehode, ktorú dňa 09.10.2010 spôsobil K. X. motorovým vozidlom s EČ: N., povinne zmluvne poisteným v čase nehody u žalovaného, utrpel ťažkú ujmu na zdraví a bola usmrtená jeho spolujazdkyňa L. S.. Poukázal na to, že K. X. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T 60/2011 k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere päť rokov za spáchanie prečinu usmrtenia podľa ust. § 149 ods. 4 Tr. zák. a ublíženia na zdraví podľa ust. § 138 písm. h), § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák.. Ošetrujúci lekár S.. E. ohodnotil jeho bolestné na 2.437,5 bodov, a pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, toto bolo ohodnotené v lekárskych posudkoch S.. E. a S.. K. spolu na 9.140 bodov. Uviedol, že žalovaný mu na základe jeho návrhu na uzatvorenie dohody podľa ust. § 6 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. poskytol dňa 25.11.2011 bolestné v rozsahu 2.275,5 bodov vo výške 33.615 eur, z poskytnutia ktorého vylúčil položku č. 223 v rozsahu 180 bodov. V rámci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vylúčil položky 325c, 433b a bez odôvodnenia mu nepriznal ani ich zvýšenie podľa ust. § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. vo výške 370 bodov. Zhrnul, že žalovaný uznal lekársky posudok S.. E. len v rozsahu 970 bodov a lekársky posudok Z.. K. len v položke 253 zvýšenej o 100 % s odôvodnením, že S.. K. je neštátnym lekárom a nebol oprávnený vypracovať lekársky posudok. Žalovanú istinu vo výške 152.271,95 eur vyčíslil nasledovne:

- bolestné: položka 223 - 180 bodov á 14,98 eur = 2.696,40 eur, zaokrúhlene 2.697 eur,

- náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia: položka 325c - 250 bodov á 15,38 eur = 3.845 eur,

- náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia: položka 433b - 120 bodov á 15,38 eur = 1.845,60 eur,

- náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia: položka 252 - 260 bodov á 15,38 eur = 7.997,60 eur,

- náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia: položka 254 - 780 bodov á 15,38 eur = 23.992,80 eur,

- náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia: položka 255 - 1300 bodov á 15,38 eur = 39.988 eur,

- náhrada za zvýšené sťaženie spoločenského uplatnenia - celkovo 9140 bodov (1340 + 7800) á 15,38 eur = 140.573,20 eur : 2 = 70.287 eur podľa ust. § 5, § 6 zák. č. 437/2004 Z.z.,

- hotové náklady na liečenie a vypracovanie lekárskeho posudku - 1.618,95 eur.

3. Uznesením č.k. 11C 160/2012-68 zo dňa 29.11.2012 súd prvej inštancie na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v časti o zaplatenie sumy 22.143,35 eur (ktorú zobral žalobca späť v tejto časti z dôvodu, že žalovaný mu po začatí konania dňa 21.09.2012 uhradil zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 22.016.75 eur, náhradu za vypracovanie lekárskeho posudku vo výške 20 eur a náhradu za hotové náklady na liečenie vo výške 106,26 eur) konanie v tejto časti zastavil, pričom o náhrade trov konania vo vzťahu k zastavenej časti nerozhodoval. Následne uznesením č.k. 11C 160/2012-255 zo dňa 05.04.2016, opäť na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v časti o zaplatenie sumy 5.462,26 eur (ktorú vzal žalobca v tejto časti späť z dôvodu, že žalovaný mu po začatí toho konania dňa 09.10.2014 uhradil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za položky 325c a 433b - spolu 370 bodov vo výške 5.291 eur a náhradu nákladov za lieky vo výške 171 eur), zastavil konanie aj v tejto časti, pričom o náhrade trov konania v zastavenej časti nerozhodoval. Potom konštatoval, že predmetom konania zostalo zaplatenie istiny vo výške 124.666,94 eur pozostávajúcej z:

- bolestného - položka 223 - 180 bodov á 14,98 eur = 2.696,40 eur, zaokrúhlene 2.697 eur,

- náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia - položka 325c a 433b - 399,60 eur,

- náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia - položka 252 - 260 bodov á 15,38 eur = 7.997,60 eur,

- náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia položka 254 - 780 bodov á 15,38 eur = 23.992,80 eur,

- náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia - položka 255 - 1300 bodov á 15,38 eur = 39.988 eur,

- zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia - 48.270,25 eur podľa § 5, § 6 zák. č. 437/2004 Z.z.,

- hotových nákladov na liečenie a vypracovanie lekárskeho posudku - 1.321,69 eur. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že lekársky posudok o bolestnom a dva lekárske posudky týkajúce sa sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré mu predložil žalobca, dal na posúdenie svojmu posudkovému lekárovi S.. O., a ten pri bolestnom vylúčil položku 223 (otras mozgu ťažkého stupňa) v počte 180 bodov, z dôvodu, že je zahrnutá už v položke 224 (pomliaždenie mozgu), a pri sťažení spoločenského uplatnenia vylúčil navýšenie položiek 325c a 433b a aj samotné položky 252, 254 a 255. Z týchto dôvodov uhradil žalobcovi bolestné len vo výške 33.615 eur za 2.257,5 bodov a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 14.918,60 eur za 970 bodov. Uznal tiež položku 253 so 100 %-ným navýšením, t.j. 3120 bodov a po predložení dokladu zo Sociálnej poisťovne, ktorá žalobcovi určila 80 %-nú invaliditu, mu priznal aj 35 %-né navýšenie náhrady za spoločenské uplatnenie, teda sumu 22.016.75 eur. Z týchto dôvodov považoval žalobcom uplatnené nároky za neopodstatnené.

4. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca utrpel počas dopravnej nehody dňa 09.10.2010 o 3:25 h mnohopočetné poškodenie organizmu (t.j. ranu osrdcovníka a uška pravej predsiene, zmliaždenie mozgu temenného laloka vpravo s poruchou hybnosti končatín, kompletnú zlomeninu s posunkom úlomkov kostí 1., 3., 6. a 7. rebra vpravo, kompletnú zlomeninu s posunkom úlomkov kostí 1., 4., 5., 6., 7., 8. a 9. rebra vľavo, pomliaždenie pľúc, poúrazovú prítomnosť vzduchu v osrdcovníku a dutiny pohrudnice, zakrvácanie do dutiny pohrudnice obojstranne, kompletnú zlomeninu pravej ramennej kosti s posunom úlomkov liečenou operáciou, komplikovaným poškodením nervového pletenca pravého ramena, zlomeninu priečneho výbežku tela 5. bedrového stavca vpravo, zlomeninu pravej sedacej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu kosti krížovej s posunom úlomku a poúrazový zápal pľúc a sepsu v priebehu liečby), ktoré si vyžadovalo dobu liečenia v trvaní viac ako rok. Dopravnú nehodu dňa 09.10.2010 o 3:25 h zavinil K. X., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T 60/2011 zo dňa 15.06.2011 uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa ust. § 149 ods. 4 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa ust. § 138 písm. h), § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v uvedený deň a hodinu v G. K. na diaľničnom obchvate O. viedol pod vplyvom alkoholu o koncentrácií etylalkoholu v plnej krvi 1,86 g/kg (%) a v protismernej premávke osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV: N., v rozpore s ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. d), § 9 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pričom na Prístavnom moste na kilometri 4,200 v ľavom jazdnom pruhu v smere do K. ako vodič idúci v protismere sa čelne stretol s motorovým vozidlom TAXI zn. Daewoo Espero, EČV: G., v danom pruhu smerovo správne jazdiacom, ktorého vodičom bol poškodený P. P. (žalobca), a na mieste spolujazdca vedľa vodiča bola poškodená L. S., pričom došlo k vzájomnej čelnej zrážke daných vozidiel ich prednými pravými časťami, čím obvinený K. X. spôsobil poškodenej L. S. úrazovo-krvácajúci šok v dôsledku závažných poranení hlavy, trupu a končatín, na základe ktorých na mieste nehody zomrela, a poškodenému P. P. spôsobil už vyššie špecifikované mnohopočetné poškodenie organizmu, ktoré si vyžadovalo dobu liečenia v trvaní 11 až 12 mesiacov. K. X. bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov a bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Uložený mu bol tiež trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu päť rokov, a súčasne mu bola uložená povinnosť nahradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni škodu vo výške 9.669,54 eur. Žalobca ako poškodený bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T 60/2011 zo dňa 15.06.2011 nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2011. Motorové vozidlo Škoda Fabia, EČV: N., ktorým K. X. spôsobil dopravnú nehodu, bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného. K.. S.. N. E., U.., hrudníkový chirurg, v lekárskom posudku o bolestnom zo dňa 21.07.2011 ohodnotil bolestné žalobcu na 1395 bodov, ktoré následne zvýšil podľa ust. § 9 ods. 5 a ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z. na 2437,5 bodov. Do lekárskeho posudku zahrnul položky č. 73, 81c, 83, 84, 86b, 86c, 86f, 106b, 111d, 111f, 11lg, 136d, 223, 224, 232b a 246c. V lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 21.10.2011, do ktorého zahrnul položky č. 300a, 302a. 325c a 433b, ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu na 670 bodov a následne ho zvýšil o 100 % na 1340 bodov. S.. N. K., psychiater, v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 21.10.2011, v ktorom zahrnul položky č. 252, 253, 254 a 255, ohodnotil sťaženie spoločenského

uplatnenia žalobcu na 3900 bodov, ktoré zvýšil o 100 % na 7800 bodov. Žalobca predložil žalovanému dňa 01.08.2011 lekársky posudok K.. S.. N. E., U.., o bolestnom zo dňa 21.07.2011. Dňa 03.11.2011 mu predložil dva lekárske posudky o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 21.10.2011, vypracované K.. S.. N. E., U.. M. S.. N. K., a zároveň ho požiadal o poskytnutie poistného plnenia v zákonnej lehote podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., § 415, § 420 a § 558 Obč. zák.. Žiadosťou doručenou žalovanému dňa 06.06.2012 ho žalobca opäť požiadal o poskytnutie poistného plnenia. Žalovaný mu reagujúc na jeho žiadosť poskytol poistné plnenie v nasledujúcej výške:

- bolestné dňa 25.11.2011- 2275,5 bodov v sume 33.615 eur za položky č. 73, 81c, 83, 84, 86b, 86c, 86f, 106b, 111d, 111f, 111g, 136d, 224, 232b a 246c,

- náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 25.11.2011 - 970 bodov plus položka 253 zvýšená o 100 % = 96.520 eur,

- náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 09.10.2014 za zvýšené položky 325c a 433b (spolu 370 bodov) v sume 5.291 eur,

- zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 21.09.2012 - 35 % zo sumy 62.905 eur z dôvodu uznania žalobcu invalidným (80 % invalidita na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2012) = 22.016,75 eur,

- náhradu za vypracovanie lekárskeho posudku dňa 21.09.2012 v sume 20 eur,

- hotové náklady na liečenie dňa 21.09.2012 v sume 106,26 eur,

- náhradu za nákup liekov dňa 09.10.2014 v sume 171 eur.

5. Zo znaleckého posudku č. 157/2014 zo dňa 12.07.2014 vypracovaného znaleckou organizáciou forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. zistil, že žalobca bol pred škodovou udalosťou ženatý a jeho manželstvo, z ktorého pochádza 19-ročný syn (žijúci s matkou v zahraničí), bolo rozvedené. Pracoval v súkromnej bezpečnostnej službe, v tlačiarni, ako taxikár, krátko mal živnosť v oblasti ambulantného predaja a bol tiež nezamestnaný. Bol fyzicky aj psychicky zdravý. Po škodovej udalosti bol plne invalidizovaný a od škodovej udalosti sa o neho stará matka. Psychomotorické tempo žalobcu je po úraze spomalené, pozornosť oslabená vo všetkých zložkách. Základná nálada je dystroficko-depresívna, neodkloniteľná, emotivita je celkovo plochá, zvýšená irritabilita. Poruchy vnímania neboli prítomné. Myslenie bolo bradypsychické, obsahovo chudobné, koherentné, obavné úvahy; suicidálne idey nepozorované. Intelektové a pamäťové funkcie žalobcu sú poúrazovo deteriorované, klinicky stredne ťažký deficit. Poruchy spánku, ranné pesimá, sezonalita, redukcia energetického potenciálu, anhedónia, fobické prežívanie, vyhýbanie. Osobnosť premorbídne simplexná, aktuálne depresívne a organicky zmenená, pasívna s činnostnou insuficienciou, vymiznutím záujmov, poruchami vôle, iniciatívy, motivácie, minimálnou toleranciou záťaže a frustrácie, vysokou unaviteľnosťou, sociálnou izoláciou a stratou samostatnosti. Pri škodovej udalosti utrpel ako 42- ročný závažné telesné poranenia, bol udržiavaný v umelom spánku, opakovane operovaný, dlhodobo hospitalizovaný, jeho stav bol komplikovaný závažným spôsobom, celková liečba trvala viac ako rok. Telesné poranenia u neho zanechali závažné trvalé následky s nepriaznivým dosahom na spoločenské uplatnenie. Počas rehabilitácie sa u neho rozvinuli úzkostno-depresívne príznaky a od toho času sa lieči na psychiatrii až do súčasnosti. Psychiatrom je diagnosticky vedený ako ťažko recidivujúca depresívna porucha, stav je chronifikovaný, popisované sú len krátke prechodné čiastočné zlepšenia nedosahujúce úroveň remisie, ktoré sú rýchlo vystriedané ťažkými depresívnymi príznakmi. Po úraze trpí vážnou poúrazovou duševnou poruchou, ktorá je jednoznačným a trvalým následkom dopravnej nehody a má preukázateľne nepriaznivý dosah na jeho spoločenské uplatnenie vo všetkých zložkách. Ide o chronifikovanú depresívnu poruchu, organické zmeny osobnosti a klinicky stredne ťažký kognitívny deficit. Z vyjadrenia znaleckej organizácie v znaleckom posudku ďalej zistil, že u žalobcu nemohli byť reálne diagnostikovateľné typické klinické prejavy diagnózy otrasu mozgu a to z dôvodu, že bol u neho bezprostredne po škodovej udalosti navodený stav umelého spánku. Bolo preto metodologicky správne použiť len položku 224, ktorá sa vzťahuje na pomliaždenie mozgu. Položky 223 a 224, teda otras mozgu a pomliaždenie mozgu ako dve patologické jednotky mozgu, možno použiť vo všeobecnosti súčasne a položka 223 nie je jednoznačnou súčasťou položky 224. V danom prípade bol žalobca bezprostredne po úraze uložený do umelého spánku, teda do stavu, kedy nie je možné forenzne preukázať otras mozgu (položka 223), navyše tomu nenasvedčoval žiaden klinický záver a nebolo to uvedené ani v zdravotnej dokumentácii žalobcu. Keďže otras mozgu u žalobcu nebolo možné forenzne preukázať, potom nebolo možné použiť ani položku 223. Zvýšenie položiek 433b a 325c bolo nutné akceptovať vrátane plného rozsahu navýšenia o 100 %. S návrhom bodového hodnotenia S.. N. K. za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu vyplývajúceho z duševných porúch vo výške 7800 bodov sa znalecká organizácia nestotožnila a považovala ho za vysoko nadhodnotený. Uviedla, že položky 252 a 253 tvoria vzájomné

kontinuum a nemožno ich použiť súčasne, čo znamená, že ak je prítomná položka 253, táto vždy v sebe subsumuje aj príznaky postkomočného syndrómu (položka 252), ktorý je oveľa ľahším postihnutím. Pokiaľ ide o súčasné použitie položiek 253 a 254 uviedla, že je v určitých prípadoch možné, ale ich súčet nemôže prekročiť maximálnu hodnotu 3120 bodov. Položka 254 sa vzťahuje na ľahšie postihnutie a položka 255 na ťažšie postihnutie. Pri ťažších následkoch sa použije iba položka 255, teda už nie aj položka 254. Pri ľahších následkoch sa použije len položka 254. Vyhodnotila, že na súčasné použitie položiek 253, 254 a 255 na hornej hranici bodového ohodnotenia nie sú u žalobcu dané dôvody. Uviedla, že položku 253 je opodstatnené ohodnotiť na 1274 bodov a položku 255 na 1820 bodov, teda spolu 3094 bodov, pričom stav hodnotený pod položkami 253 a 255 je možné považovať za ustálený dva roky od škodovej udalosti. Uviedla tiež, že S.. K. bol podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. oprávnený vystaviť lekársky posudok. K náhrade za zvýšené sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu znalecká organizácia nezaujala jednoznačné stanovisko, pretože ide o právnu otázku. Uviedla však, že z medicínskeho hľadiska môže ísť u žalobcu o prípad hodný osobitného zreteľa, pretože trpí postihnutím, ktoré je ťažké, no nie najťažšie (maximálne), ktoré je napríklad u ležiacich pacientov. Žalobca však nie je ležiaci, je len ťažko neschopný. Za opodstatnené a nutné považovala znalecká organizácia poskytnutie zdravotnej služby žalobcovi v zariadení NEUROGRAM, kde absolvoval elektromyografické vyšetrenie, čo je priama diagnostická metóda na ustálenie objektívneho poškodenia nervového systému a prognózy ďalšieho vývoja. Pokiaľ ide o poskytnutie zdravotnej služby žalobcovi zariadeniami ORTHOS PAEDIS, Clinika ortopedika a Life Style, znalecká organizácia tieto nepovažovala jednoznačne za nutné a opodstatnené, pretože nedokáže ustáliť medicínsku indikáciu týchto vyšetrení a ošetrení, nemožno odhadnúť, či ide o výkony, ktoré sú za štandardných okolnosti hradené zo zdravotného poistenia, a nemožno určiť ani benefit týchto bližšie nešpecifikovaných úkonov pre žalobcu. Za opodstatnené považovala tiež použitie liekov Sterilux ES, Milgamma N, Vitamin E, Sorbifer Dur, Dophilus Sen, Paralen Hot, Probio-Fix, Adults Dophi, Sterilus ES, Tiapridal TB, Mirzaten Q-T, Haloperidol, Lyrica, Trittico AC, Egilok, Tramal Retar, Neurol 0,25, Nutridrink, Cordarone 20. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2012 a z lekárskej správy posudkovej lekárky sociálneho zabezpečenia S.. I. Š. zo dňa 10.02.2012 súd prvej inštancie zistil, že žalobca bol uznaný invalidným s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 80 % a bol mu priznaný invalidný dôchodok vo výške 556,10 eur mesačne od 01.01.2012. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu v miere 70 % sú choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, nervové poškodenie hornej končatiny, plexus brachialis, a inými zdravotnými postihnutiami, ktoré majú vplyv na jeho invaliditu v miere 10 %, sú duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad, stredne ťažké formy (spolu 80 %-ný pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť).

6. Pokiaľ ide o žalobcom navrhnuté dokazovanie nariadením kontrolného znaleckého dokazovania, ktoré navrhol za účelom opätovného posúdenia jeho zdravotného stavu a opätovného posúdenia duplicity niektorých položiek, toto nevykonal, nakoľko ho považoval za nadbytočné a nehospodárne. Odôvodnil to tým, že duplicitu položiek predpokladá aj ust. § 10 ods. 8 a § 9 ods. 8 zák. č. 437/2004 Z.z. a navyše aj sám žalobca počas znaleckého dokazovania, ktorého výsledkom je znalecký posudok č. 157/2014 zo dňa 12.07.2014 vypracovaný znaleckou organizáciou forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., uviedol, že už nechce chodiť k lekárovi, chce mať pokoj, pretože každé ďalšie „poťahovanie“ mu robí zle, a že znalecký posudok majú vypracovať na základe toho, čo už majú. Vzhľadom na nepriaznivý psychický stav žalobcu, ktorý je konštatovaný aj v znaleckom posudku č. 157/2014 zo dňa 12.07.2014, a z dôvodu, že žalobca sa ani na jedno z nariadených pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, nedostavil, nevykonal ani dokazovanie výsluchom žalobcu.

7. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa ust. § 444, § 449 ods. 1 Obč. zák., § 4 ods. 2 písm. a), § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), § 2 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 5 prvá veta, § 9 ods. 8, § 10 ods. 8 zák. č. 437/2004 Z.z. dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná čiastočne. V prvom rade uviedol, že pri spôsobení škody na zdraví priznáva Občiansky zákonník poškodenému rôzne právne nároky, a to jednorazové odškodnenie bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 Obč. zák.), ktoré sú definované a bližšie upravené v osobitnom zákone č. 437/2004 Z.z., a tiež právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na liečenie (§ 449 ods. 1 Obč. zák.), pričom dôkazné bremeno ohľadom preukázania účelnosti týchto nákladov nesie poškodený. Konštatoval, že medzi sporovými stranami nebolo sporné, že dňa 09.10.2010 došlo k dopravnej nehode, v priamej príčinnej súvislosti s ktorou žalobca utrpel mnohopočetné závažné poranenia, a tiež to, že dopravnú

nehodu spôsobilo motorové vozidlo škodcu povinne zmluvne poistené u žalovaného. Sporné medzi nimi však bolo to, či je potrebné považovať za opodstatnenú položku 223 pri bolestnom, a položky 252, 254 a 255 pri sťažení spoločenského uplatnenia, a či sú splnené podmienky na poskytnutie zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu. Vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania priznal žalobcovi zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z., nakoľko mal za to, že u neho existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, keď v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 09.10.2010 sa stal invalidný (80 %-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a zároveň má závažné trvalé následky s nepriaznivým dosahom na spoločenské uplatnenie vo všetkých zložkách. Prihliadol tiež na skutočnosť, že žalobca ako účastník dopravnej nehody vo veku 42 rokov bol dovtedy aktívny a pracoval ako taxikár, a až po dopravnej nehode došlo u neho k organickej zmene osobnosti, trpí vážnou poúrazovou duševnou poruchou, ktorá má chronický charakter bez prognózy zlepšenia, nedokáže sa postarať sám o seba, je nekomunikatívny a odkázaný na pomoc a starostlivosť matky, pričom aj jeho celkový vzhľad je veľmi zanedbaný. Z týchto dôvodov, a tiež zohľadňujúc aj názor znaleckej organizácie, že žalobca je síce zo zdravotného hľadiska vo veľmi vážnom stave, avšak existujú aj závažnejšie stavy (napríklad ležiaci pacienti), zvýšil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu o 49 % (z maximálneho možného zvýšenia 50 %). Pri zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z bodového ohodnotenia zdravotného stavu žalobcu týkajúceho sa sťaženia spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku č. 157/2014 zo dňa 12.07.2014:

- 1340 bodov (položky 300a, 302a, 325c, 433b),

- 1820 bodov (položka 255),

- 1274 bodov (položka 253), spolu 4434 bodov, t.j. celková suma náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 68.194,95 eur (4434 x 15,38 eur). Zvýšená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia o 49 % potom predstavuje sumu 33.415,51 eur (§ 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z.). Keďže žalovaný už žalobcovi zaplatil zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia po začatí konania dňa 21.09.2012 vo výške 22.016,75 eur, zaviazal ho už len k povinnosti doplatiť rozdiel, t.j. sumu 11.398,76 eur (33.415,51 eur - 22.016,75 eur). Vo zvyšku žalobcom uplatnenej zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobu ako neprimeranú zamietol. Pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia nezohľadnil položky 252 a 254, pretože podľa znaleckého posudku č. 157/2014 zo dňa 12.07.2014 sú tieto položky už obsiahnuté v položkách 253 a 255. Zdôraznil, že takúto situáciu predpokladá aj ust. § 10 ods. 8 v spojení s § 9 ods. 8 zák. č. 437/2004 Z.z., kedy sa obsahovo duplicitné položky nehodnotia osobitne, pretože už sú zahrnuté v položkách 253 (položka 252) a 255 (položka 254), za ktoré žalovaný žalobcovi náhradu poskytol. Z tohto dôvodu nepriznal žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za položky 252 a 254 v celkovom počte 1300 bodov, ktorým zodpovedá suma 31.990,40 eur, a žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi nepriznal tiež bolestné za položku 223 v počte 180 bodov, ktorým zodpovedá suma 2.696,40 eur, pretože podľa znaleckého posudku č. 157/2014 zo dňa 12.07.2014 a vyjadrenia znalcov u žalobcu nemožno forenzne preukázať otras mozgu (položka 223), nakoľko bezprostredne po úraze bol uvedený do umelého spánku. Žalobu preto aj v tejto časti zamietol. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú náhradu nákladov na liečenie a vypracovanie lekárskeho posudku S.. K., tieto priznal žalobcovi vo výške 601,44 eur, nasledovne: 75 eur - ako náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti v zariadení NEUROGRAM - elektromyografické vyšetrenie, z dôvodu, že znalecká organizácia považovala poskytnutie zdravotnej služby žalobcovi v tomto zariadení za nutné a opodstatnené, pokiaľ však ide o poskytnutie zdravotnej služby v zariadeniach: ORTHOS PAEDIS, Clinika ortopedika a Life Style, tieto nepovažovala za nutné a opodstatnené, preto žalobcovi náhradu za služby poskytnuté v týchto zariadeniach nepriznal. Navyše uviedol, že z príjmových pokladničných dokladov vystavených uvedenými zdravotníckymi zariadeniami nevyplýva, za aké konkrétne služby žalobca platil, prípadne či nešlo o duplicitne poskytnutú zdravotnú starostlivosť alebo o nevyhnutne poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Ďalej priznal 500 eur za náklady žalobcu uhradené lekárovi S.. K. za vypracovanie lekárskeho posudku týkajúceho sa sťaženia spoločenského uplatnenia dňa 22.06.2011, nakoľko podľa znaleckého posudku č. 157/2014 zo dňa 12.07.2014 S.. N. K. bol kompetentný vydať lekársky posudok na sťaženie spoločenského uplatnenia, 26,44 eur ako náklady na lieky žalobcu, ktorých užívanie priamo súviselo s dopravnou nehodou zo dňa 09.10.2010, pričom aj znalecká organizácia považovala náklady na lieky uvedené v znaleckom posudku vo výške 303,70 eur za opodstatnené. Nakoľko však žalovaný z tejto sumy už žalobcovi zaplatil sumu 171 eur a sumu 106,26 eur, uložil mu povinnosť doplatiť už len zvyšnú časť, t.j. sumu 26,44 eur. Keďže žalobca si úroky z omeškania zo sumy 601,44 eur nevyčíslil, nepriznal mu ich. Ďalej mu priznal uplatnené úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne z už zaplatenej zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia v sume 22.016,75 eur za ním požadované obdobie od 06.09.2012 do 21.09.2012 (kedy bola zaplatená), teda za 15 dní omeškania, vyčíslené vo výške 80,27 eur, a tiež úroky z omeškania vo výške 9 % z už zaplatenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.291 eur za ním požadované obdobie od 01.12.2011 do 07.10.2014 (kedy bola zaplatená), teda za 1042 dní omeškania vo výške 1.378,30 eur. Žalobu žalobcu zamietol v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich 8,75 % ročne zo sumy 22.016,75 eur od 06.09.2012 do 21.09.2012, pretože v prvý deň omeškania (06.09.2012) predstavovala úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,75 %, čiže zvýšením o osem percentuálnych bodov predstavovali zákonné úroky z omeškania výšku 8,75 % a nie 9 %, ako si ich uplatnil žalobca.

8. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., teda podľa zásady úspechu vo veci doplnenej zásadou zavinenia čiastočného zastavenia konania, a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.777,22 eur k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že o náhrade trov konania vo vyhovujúcej časti a v zamietajúcej časti rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., a keďže žalobca mal v konaní úspech len čiastočný (t.j. v časti zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 11.398,76 eur, ktorej výška závisela od úvahy súdu, a čiastočne v časti hotových nákladov na liečenie a vypracovanie lekárskeho posudku a úrokov z omeškania) rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania vo vyhovujúcej a v zamietajúcej časti. O náhrade trov konania v zastavených častiach konania o zaplatenie sumy 22.143,35 eur a sumy 5.462,26 eur (spolu 27.605,61 eur) rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. z dôvodu, že žalobca zobral žalobu späť v časti istiny 27.605,61 eur (22.143,35 eur + 5.462,26 eur) pre správanie žalovaného, ktorý mu po začatí konania túto sumu uhradil, čiže zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 27.605,61 eur, preto mu vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi trovy týkajúce sa zastavenej časti konania, pozostávajúce iba z trov právneho zastúpenia. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Keďže hodnota sporu v zastavenej časti predstavovala sumu 27.605,61 eur, potom základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určil vo výške 436,54 eur a náhradu trov konania v zastavenej časti vyčíslil za 7 úkonov právnej služby nasledovne: 1/ príprava a prevzatie veci dňa 04.04.2011 - 436,54 eur (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhl. v znení účinnom do 30.06.2013 v spojení s § 20c vyhl. v znení účinnom od 01.07.2013), 2/ žaloba zo dňa 06.09.2012 - 436,54 eur (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v znení účinnom do 30.06.2013 v spojení s § 20c vyhl. v znení účinnom od 01.07.2013), 3/ čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 19.11.2012 - 436,54 eur (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v znení účinnom do 30.06.2013 v spojení s § 20c vyhl. v znení účinnom od 01.07.2013), 4/ čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 11.11.2015 - 436,54 eur (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhl.), + režijné paušály (§ 15 písm. a) vyhl.): 1 x 7,41 eur (za rok 2011) + 2 x 7,63 eur = 15,26 eur (za rok 2012) + 1 x 8,39 eur (za rok 2015), spolu trovy právneho zastúpenia: 1.777,22 eur.

9. O trovách konania, ktoré vznikli štátu, rozhodol podľa ust. § 148 ods. l v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. a žalovanému, ktorému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby vzniknuté trovy konania, z dôvodu, že ich zavinil, vzhľadom na výsledok konania uložil tiež povinnosť nahradiť štátu trovy v celkovej výške 984,60 eur, ktoré mu vznikli titulom vyplatenia odmeny znaleckej organizácii forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 714,54 eur (na základe uznesenia č.k. 11C 160/2012-190 zo dňa 21.08.2014) a za účasť znalcov S.. J. S., K. M. S.. N. H. na pojednávaní dňa 06.04.2016 vo výške 270,06 eur (na základe uznesenia č.k. 11C 160/2012-268 zo dňa 05.05.2016).

10. Proti časti toho rozsudku, ktorou bola zamietnutá žaloba o zaplatenie bolestného vo výške 2.696,40 eur (vypočítaná z položky 223 v počte 180 bodov) a o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 19.994 eur (vypočítaná z položiek 252 a 254, spolu v počte 1300 bodov), a proti výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania žalobcu, podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a vo výroku o trovách konania žalobcu ho zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mu aj 20 % DPH z priznaných trov právneho zastúpenia vo výške 355,44 eur. Odvolanie podal z dôvodu, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez dostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávne vec právne posúdil a nerešpektoval ust. § 19 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Súdu prvej inštancie vytkol, že nedoplnil dokazovanie nariadením kontrolného znaleckého dokazovania, o ktoré žiadal podaním zo dňa 16.05.2016 z dôvodu rozporov (týkajúcich sa uplatnenia položiek 223, 252 a 254) medzi lekárskymi

posudkami podanými jeho ošetrujúcimi lekármi a závermi znaleckej organizácie forensic, ktorá navyše závery svojho znaleckého posudku pri porovnaní s hodnotením bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ošetrujúcimi lekármi nevedela prostredníctvom predvolaných znalcov na ústnom pojednávaní konanom dňa 06.04.2016 presvedčivo vysvetliť. V dôsledku nenariadenia kontrolného znaleckého dokazovania nedošlo potom k odstráneniu týchto rozporov. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie sa bez náležitého preukázania obmedzil iba na zdôvodnenie, že položky číslo 252 a 254 sú už zahrnuté v položkách číslo 253 a 255, s čím však nesúhlasil, nakoľko použitie takéhoto zdôvodnenia a poukaz na ust. § 10 ods. 8 v spojení s § 9 ods. 8 zák. č. 437/2004 Z.z. je v jeho neprospech. Vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie uviedol dôvody, pre ktoré kontrolné znalecké dokazovanie nenariadil, uviedol, že síce pri dlhom a prerušovanom vypočúvaní lekárom znaleckej organizácie forensic pre únavu a vzhľadom na svoj zdravotný stav vyslovil, že: „už nechce chodiť k lekárovi, už chce mať kľud, každé ďalšie „poťahovanie“ mu robí zlé a rád by už išiel domov, a znalecký posudok majú vypracovať na základe toho čo už majú“, toto však podľa jeho názoru neodôvodňuje, aby súd prvej inštancie kontrolné znalecké dokazovanie nenariadil. Postup súdu prvej inštancie považoval preto za nesprávny a argumentáciu jeho psychickým stavom za nemajúcu v ničom oporu. Zdôraznil, že nikdy neodmietol žiadnu účasť na súdom určených a nariadených dokazovaniach. Vo výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia videl pochybenie súdu prvej inštancie v tom, že mu napriek tomu, že jeho právny zástupca je platiteľom DPH, nepriznal v zmysle ust. § 19 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. aj 20 % DPH z priznanej náhrady trov právneho zastúpenia.

11. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie, ku ktorému pripojil aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 4434/2011 zo dňa 26.06.2013 a stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 12.01.2011 podané k výkladu stanovenia výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (na ktoré v odvolaní poukazuje), a na základe odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť mu trovy konania. Nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až v rozsahu 49 % (z celkových možných 50 %). Poukázal na to, že už listom zo dňa 19.09.2012 žalobcovi z vlastnej iniciatívy, dobrovoľne, priznal zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 35 %, t.j. vo výške 22.016,75 eur, a to aj napriek tomu, že nešlo o jeho zákonnú povinnosť, navyše takýto rozsah považuje za primeraný a v súlade so závermi znaleckej organizácie vyjadrenými v ňou podanom znaleckom posudku. Zdôraznil, že pri určení rozsahu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu (35 %) vychádzal rovnako ako znalecká organizácia zo skutočnosti, že žalobca bol uznaný za invalidného v rozsahu 80 %. Poukázal tiež na to, že znalecká organizácia v znaleckom posudku uviedla, že u žalobcu ide síce o prípad hodný osobitného zreteľa, nejde však o najťažšie postihnutie odôvodňujúce navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až o 50 %, preto odporučila navýšenie v rozsahu 30 % až 40 %, a vo vzťahu k navýšeniu v rozsahu 35 % (priznanému a vyplatenému žalobcovi) sa vyjadrila, že „môže byť dostatočné“. Mal za to, že súd prvej inštancie sa od odborného názoru znaleckej organizácie odchýlil, keď žalobcovi priznal zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až v rozsahu 49 %, pričom svoj záver ani náležite neodôvodnil. V danej súvislosti poukázal aj na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Cpjn 203/2010 zo dňa 12.01.2011, ktoré zdôrazňuje nevyhnutnosť primeranosti a odôvodnenosti mimoriadneho zvýšenia nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia nasledovne „...Zákon...umožňuje vo všetkých výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa uskutočniť korekciu zvýšením základného odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, opakovane ale kladie požiadavku, aby zvýšenie bolo primerané. Úsudok súdu o primeranosti miery zvýšenia odškodnenia vychádzajúci tak z individuálnych okolností posudzovanej veci, tak zo všeobecnej skúsenosti súdu vrátane poznatkov z iných posudzovaných prípadov, musí dbať o to, aby priznaná výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby medzi touto priznanou výškou (peňažnou čiastkou) a spôsobenou škodou na zdraví existoval vzťah primeranosti.“ Namietal tiež, že súd prvej inštancie si aj napriek tomu, že znalecká organizácia uviedla, že zdravotný stav žalobcu je síce vážny, nie však najzávažnejší (existujú aj horšie prípady), na tieto horšie prípady ponechal z rozmedzia od 0-50 % len 1 %. Z týchto dôvodov považoval súdom prvej inštancie uskutočnené posúdenie výšky rozsahu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu za nesprávne, neprimerané a nedostatočne odôvodnené. Uviedol tiež, že celková suma bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá podľa názoru súdu prvej inštancie prináleží

žalobcovi ako poškodenému vo výške 135.352,77 eur (t.j. súčet doteraz žalovaným žalobcovi vyplatenej sumy a sporný nárok 11.398,76 eur), má vo vzťahu ku škodcovi likvidačný charakter, pričom poukázal na požiadavku Najvyššieho súdu ČR vyslovenú v jeho rozsudku sp. zn. 25Cdo 4434/20111 zo dňa 26.06.2013 a tiež v zjednocujúcom stanovisku, podľa ktorej: „Zvyšovanie odškodnenia musí mať isté hranice, zachovať si racionálny vzťah k úrovni bodového ohodnotenia jednotlivých následkov poškodenia zdravia a jeho peňažného vyjadrenia, rešpektovať požiadavku porovnateľnosti s inými obdobnými prípadmi, nesmie byť prejavom ľubovôle a mať zjavne likvidačné účinky pre subjekty k náhrade škody povinné, pričom nie je v zásade (s výnimkou prípadnej moderácie podľa § 450 Obč. zák.) významné, či škodu hradí sám škodca alebo poisťovňa“. V nadväznosti na uvedené zdôraznil, že z hľadiska posudzovania možného likvidačného účinku náhrady spôsobenej škody nie je podstatné, či škodu hradí škodca alebo poisťovňa (v danom prípade žalovaný), pretože v mnohých prípadoch si poisťovňa uplatňuje od škodcu regres (čo platí aj pre daný prípad), a keďže v danom prípade bol škodca pod vplyvom alkoholu, žalobcovi priznanú náhradu spôsobenej škody bude znášať sám. Namietal, že súd prvej inštancie však v súlade s vyššie uvedeným názorom najvyššieho súdu možný likvidačný účinok mimoriadneho zvýšenia priznaného žalobcovi vo výške 49 % nezohľadnil. Pokiaľ ide o žalobcovi priznaný úrok z omeškania zo sumy 11.398,76 eur vo výške 9 % ročne za obdobie od 06.09.2012 do zaplatenia, nesúhlasil s tým, že sa 06.09.2012 dostal do omeškania, pretože na priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je právny nárok a závisí výlučne od posúdenia súdu, čiže žalovaný sa nemohol dostať do omeškania v deň podania žaloby, ale až v prípade, ak bol takýto nárok žalobcovi právoplatne priznaný súdnym rozhodnutím a zároveň uplynula súdom určená lehota na jeho zaplatenie. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 23/1996, podľa ktorého: „Povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (bolesť) vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia. Až uplynutím tejto doby určenej na splnenie priznanej náhrady dochádza k omeškaniu dlžníka“. Rovnako namietal aj počiatok omeškania určený súdom prvej inštancie pri úroku z omeškania priznanom v treťom a štvrtom výroku napadnutého rozsudku, pričom zastaval názor, že až znaleckým posudkom zo dňa 12.07.2014 bolo dostatočne preukázané, za aké položky a v akom rozsahu má žalobca skutočne nárok na náhradu. Nesúhlasil tiež s priznaním náhrady nákladov za S.. K. vypracovaný lekársky posudok o psychických poruchách vo výške 500 eur z dôvodu, že odmenu za vypracovanie tohto lekárskeho posudku už žalobcovi na základe listu zo dňa 19.09.2012 nahradil vo výške 20 eur, pričom pri určení tejto výšky vychádzal z priemernej výšky odmien za vypracovanie lekárskych posudkov v obdobných prípadoch. Za nesprávne považoval tiež tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že posudok o psychických poruchách žalobcu vypracovaný S.. K. dňa 21.10.2011 je posudkom znaleckým, pretože podľa jeho názoru ide len o lekársky (nie znalecký) posudok vypracovaný lekárom S.. K., na ktorého činnosť (spočívajúcu vo vypracovaní tohto posudku) sa nevzťahuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Poukázal tiež na to, že lekár S.. K. svojím lekárskym posudkom o psychických poruchách nedodržal zákonnú požiadavku ust. § 7 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., keď za situácie, že rozsah následkov výrazne presiahol 200 bodov, nebol jeho lekársky posudok o psychických poruchách súčasne podpísaný primárom alebo prednostom kliniky, čo uvedené ustanovenie výslovne požaduje. Za nesprávny považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti týkajúcej sa trov konania a trov štátu, a to z dôvodu, že bol v konaní úspešný vo výrazne väčšom rozsahu ako žalobca.

12. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že sa plne stotožňuje so záverom znaleckého posudku znaleckej organizácie, preto nenariadenie kontrolného znaleckého dokazovania nepovažuje za pochybenie súdu prvej inštancie. Uviedol, že znalecká organizácia v znaleckom posudku zaujala z odborného hľadiska jednoznačné stanovisko, podľa ktorého žalobcovi nemožno priznať za ním uplatňované položky 223, 252 a 254 náhradu, čo napokon v znaleckom posudku, ako aj vo výpovedi na pojednávaní presvedčivo odôvodnila. S poukazom na ust. § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého: „Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.“, zdôraznil, že znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou má vo vzťahu k lekárskym posudkom, o ktorých správnosti vo vzťahu k niektorým položkám vznikli pochybnosti, nahrádzajúci účinok a predstavuje detailnejší opis a vysvetlenie jednotlivých poškodení zdravia žalobcu. Vzhľadom aj na ust. § 185 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná, vyslovil, že žalobca nemôže súdu prvej inštancie vyčítať, že nepristúpil k vykonaniu ďalších dôkazov o skutočnostiach, ktoré boli navyše spoľahlivo preukázané už v skoršom štádiu konania znaleckým posudkom a výsluchom lekárov, len

z toho dôvodu, že výsledky dokazovania mu nevyhovujú, pretože súd nie je viazaný návrhom strán sporu na vykonanie dôkazov, práve naopak, sám musí dbať o to, aby v priebehu konania nedochádzalo k porušovaniu princípu hospodárnosti, a aby sa konanie viedlo bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov sa aj s poukazom na zásadu hospodárnosti konania vyjadrenú v čl. 17 C.s.p., na ktorú súd prvej inštancie musí prihliadať, stotožňuje s napadnutým zamietajúcim výrokom rozsudku a navrhol ho ako vecne správny potvrdiť.

13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní (§ 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutých častiach a prejednal odvolania žalobcu a žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné v časti, ktorou namieta rozhodnutie o trovách konania v časti nepriznania 20 % DPH, a nedôvodné v časti, ktorou napadol zamietajúci výrok rozsudku v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie bolestného 2.696,40 eur a sťaženia spoločenského uplatnenia 19.994 eur, a že odvolanie žalovaného je dôvodné v časti týkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.398,76 eur od 06.09.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 22.016,75 eur od 06.09.2012 do 21.09.2012, a tiež v časti, ktorou namieta rozhodnutie o trovách konania strán sporu a o trovách konania štátu, a čiastočne dôvodné aj v časti týkajúcej sa náhrady nákladov za vyhotovenie lekárskeho posudku vo výške 500 eur, a nedôvodné v častiach, ktorými namieta napadnutým rozsudkom uloženú povinnosť zaplatiť žalobcovi zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 49 %, t.j. vo výške 11.398,76 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.291 eur od 01.12.2011 do 07.10.2014. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v (žalovaným) napadnutých častiach, ktorými bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 11.398,76 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.291 eur od 01.12.2011 do 07.10.2014, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj v (žalobcom) napadnutej časti, ktorou zamietol žalobu v časti o zaplatenie bolestného vo výške 2.696,40 eur a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 19.994 eur, ako vecne správny potvrdil. V (žalovaným) napadnutých častiach, ktorými bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.398,76 eur od 06.09.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 22.016,75 eur od 06.09.2012 do 21.09.2012 a sumu 601,44 eur, rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v časti o zaplatenie týchto úrokov z omeškania zamietol a výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 601,44 eur zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 581,44 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 20 eur žalobu zamietol. V napadnutých častiach, ktorými bolo rozhodnuté o trovách konania strán sporu a o trovách konania štátu, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v týchto častiach vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo zvyšných, odvolaniami nenapadnutých, častiach zostal rozsudok súdu prvej inštancie rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

14. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobcu, o ktorej bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté, a samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo podľa v tom čase účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a rozhodol podľa aktuálnej právnej úpravy (Civilného sporového poriadku).

16. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie, týkajúcimi sa odvolaním žalovaného napadnutých častí rozsudku, ktorými bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 11.398,76 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.291 eur od 01.12.2011 do 07.10.2014, a tiež s dôvodmi rozsudku týkajúcimi sa odvolaním žalobcu napadnutej zamietajúcej časti rozsudku, ktorou bola žaloba zamietnutá v časti o zaplatenie bolestného vo výške 2.696,40 eur a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 19.994 eur. Súd prvej inštancie vykonal vo veci z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov na zaplatenie zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.291 eur od 01.12.2011 do 07.10.2014, bolestného vo výške 2.696,40 eur a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 19.994 eur dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky náležite v súlade s v čase rozhodovania účinným ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie v týchto častiach, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol konzistentný, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti nároku žalobcu na zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 11.398,76 eur a na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.291 eur od 01.12.2011 do 07.10.2014, a tiež záver o nedôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie bolestného vo výške 2.696,40 eur za položku č. 223 (otras mozgu) a na zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 19.994 eur za položku č. 252 (postkomočný syndróm) a položku č. 254 (vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy). Rozhodnutie je v týchto častiach tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a tiež spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie v uvedených častiach sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu a žalovaného, ktoré sa týkajú uvedených časti rozsudku.

19. Pokiaľ ide o časť rozsudku, ktorou súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 11.398,76 eur, túto napadol žalovaný odvolaním z dôvodu, že nesúhlasil so zvýšením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu až o 49 % (z maximálneho rozsahu 50 %), nakoľko takéto zvýšenie považoval za neprimerane vysoké a nedostatočne odôvodnené. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobcovi už listom zo dňa 19.09.2012 dobrovoľne, z vlastnej iniciatívy, aj napriek tomu, že nešlo o jeho zákonnú povinnosť, priznal vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca bol uznaný za invalidného v rozsahu 80 %, zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 35 % (t.j. 22.016,75 eur), ktoré považoval za primerané a v súlade aj so závermi znaleckej organizácie vyjadrenými v ňou podanom znaleckom posudku. Následne poukazujúc na odborný názor znaleckej organizácie vyslovený v znaleckom posudku, v rámci ktorého znalecká organizácia odporučila navýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu o 30 % až 40 %, z dôvodu, že síce u neho ide o prípad hodný osobitného zreteľa, nejde však o najťažšie postihnutie odôvodňujúce navýšenie až o 50%, a v ktorom zároveň uviedla, že navýšenie poskytnuté žalobcovi žalovaným v rozsahu 35 % „môže byť dostatočné“, namietal, že súd prvej inštancie sa od tohto názoru odchýlil, keď žalobcovi priznal zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až v rozsahu 49 %, pričom svoj záver ani náležite neodôvodnil. Namietal tiež skutočnosť, že súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil likvidačný účinok bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia (ktoré žalobcovi už zaplatil), a tiež likvidačný účinok žalobcovi priznaného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 49 %, spolu vo výške 135.352,77 eur, voči osobe škodcu a tiež voči jeho osobe. Všetky tieto odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. V prvom rade považuje za potrebné uviesť, že posúdenie dôvodnosti a rozsahu zvýšenia náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia je otázkou právnou, ktorej posúdenie patrí výlučne do právomoci súdu (a nie do právomoci znalca alebo znaleckej organizácie), čo napokon vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z., ktoré výslovne stanovuje, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia najviac o 50 %. Súd prvej inštancie preto v otázke posúdenia dôvodnosti a rozsahu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu nebol viazaný názorom znaleckej organizácie vysloveným v znaleckom posudku č. 157/2014 zo dňa 12.07.2014, čiže jej odporučenie o navýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu o 30 % až 40 %, a tiež vyjadrenie o tom, že navýšenie v rozsahu 35 % poskytnuté žalobcovi žalovaným možno považovať za dostatočné, neboli pre súd prvej inštancie relevantné. Z tohto dôvodu vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej namieta odchýlenie sa súdu prvej inštancie od znaleckou organizáciou vysloveného odborného názoru o primeranom rozsahu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu, ako úplne nedôvodnú. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej namieta, že súdom prvej inštancie priznaný rozsah zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (49 %) je neprimerane vysoký a odôvodnenie rozsudku zodpovedajúce tejto časti nedostatočné, s touto sa odvolací súd opäť nestotožnil a rozsudok súdu prvej inštancie považuje v tejto časti za správny, spravodlivý a náležite odôvodnený. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na v konaní nesporne preukázané skutočnosti, a to, že žalobca bol pred dopravnou nehodou, ktorá sa uskutočnila dňa 09.10.2010, kedy mal iba 42 rokov, fyzicky a psychicky zdravý a pracoval ako taxikár. Pri dopravnej nehode utrpel závažné poranenia, ktoré zanechali u neho závažné trvalé následky s nepriaznivým dosahom na jeho fyzický i psychický stav a spoločenské uplatnenie vo všetkých zložkách. Po dopravnej nehode došlo u neho k organickej zmene osobnosti, trpí vážnou poúrazovou duševnou poruchou, ktorá má chronický charakter bez prognózy zlepšenia, teda po zdravotnej stránke je na tom veľmi zle, je ťažko neschopný. I keď nie je ležiaci pacient, nedokáže sa sám o seba postarať, je nekomunikatívny a odkázaný na pomoc a starostlivosť matky. Jeho celkový vzhľad je veľmi zanedbaný. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou sa stal invalidný s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 80 %. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie aj riadne v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, a z ktorých aj pri svojom závere o dôvodnosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v rozsahu 49 % vychádzal, odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie žalobcovi priznané zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v rozsahu 49 % z maximálneho možného zvýšenia 50 %, bolo vzhľadom na okolnosti daného prípadu (priaznivý zdravotný stav a uplatnenie žalobcu v osobnej, rodinnej, pracovnej a spoločenskej oblasti života pred dopravnou nehodou, vek žalobcu v čase dopravnej nehody a veľmi závažné zhoršenie jeho zdravotného stavu po dopravnej nehode s trvalými závažnými následkami a nepriaznivým dosahom na spoločenské uplatnenie vo všetkých zložkách, ťažká neschopnosť žalobcu, jeho nesamostatnosť a odkázanosť na pomoc a starostlivosť inej osoby) a na skutočnosť, že v danom prípade ide o prípad hodný osobitného zreteľa, nakoľko žalobca bol v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 09.10.2010 uznaný za invalidného s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až v rozsahu 80 %, primerané. Pokiaľ žalovaný odôvodňuje neprimeranosť žalobcovi priznaného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 49 % skutočnosťou, že žalobca nie je ležiaci pacient, čiže nejde u neho o najzávažnejšie postihnutie, odvolací súd pripomína, že súd prvej inštancie však žalobcovi plný rozsah možného navýšenia náhrady za sťaženie jeho spoločenského uplatnenia (t.j. 50 %) nepriznal, nakoľko u neho nejde o najťažší prípad. Zároveň v danej súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že jedinou okolnosťou, pre ktorú možno považovať závažný zdravotný stav žalobcu a jeho ťažkú neschopnosť za priaznivejšie v porovnaní s najzávažnejšími prípadmi postihnutia je len tá skutočnosť, že žalobca nie je odkázaný na lôžko, keďže sa však nedokáže ani sám o seba postarať, je nekomunikatívny a odkázaný na pomoc a starostlivosť inej osoby, je nepochybné, že u žalobcu ide skutočne o vážne nepriaznivý zdravotný stav (po stránke fyzickej i psychickej), preto ak mu súd prvej inštancie priznal zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 49 %, takéto zvýšenie je potrebné považovať predovšetkým s prihliadnutím na vysokú mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (o 80 %) a na skutočnosť, že už od stredného veku svojho života (42 rokov) je vzhľadom na závažne trvalé následky dopravnej nehody takmer úplne vylúčený z osobného, rodinného, spoločenského, politického, kultúrneho a športového života, a je mu úplne znemožnený výkon povolania, prípadne ďalšie sebavzdelávanie, za spravodlivé.

19. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej namieta, že súd prvej inštancie vôbec neprihliadal na likvidačný účinok (žalobcovi už uhradenej) sumy bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a priznaného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 49 % (spolu

vo výške 135.352,77 eur) voči osobe škodcu a tiež voči jeho osobe, odvolací súd uvádza, že ide o absolútne irelevantnú odvolaciu námietku, pretože zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva súdu povinnosť preventívne skúmať, či náhrada za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrada za zvýšené sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú poškodenej osobe odôvodnene prizná, bude mať pre povinný subjekt v budúcnosti určitý (potenciálny) likvidačný účinok, čo by zároveň popieralo účel a zmysel samotného práva na bolestné, práva na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a tiež práva na zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré zákon priznáva osobám poškodeným na zdraví prioritne za účelom odškodnenia ich bolestí, sťaženia spoločenského uplatnenia a prípadnej invalidity, v závislosti od závažnosti okolností konkrétneho prípadu. V prípade preukázania dôvodnosti nárokov poškodeného na bolestné, na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a na zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v konaní, nemožno pred právom poškodeného na odškodnenie jeho bolesti, sťaženia spoločenského uplatnenia, prípadne i jeho invalidity, ktoré mu vznikli v príčinnej súvislosti so zavineným konaním určitej osoby (škodcu), uprednostňovať z hľadiska likvidačného účinku oprávnených nárokov poškodeného majetkové a finančné pomery osoby škodcu, prípadne inej povinnej osoby (v danom prípade žalovaného), nakoľko je to vzhľadom na povahu poškodeným uplatňovaných nárokov a následky spôsobené poškodenému škodovou udalosťou neľudské, nedôstojné a predovšetkým nespravodlivé. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že okrem toho, že súd prvej inštancie nebol povinný skúmať potenciálny likvidačný účinok žalobcom uplatnených nárokov na osobu žalovaného a na osobu škodcu, žalovaný ani ničím nepreukázal, že by uhradenie náhrady za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi malo pre neho resp. pre škodcu likvidačné účinky, a ničím nepreukázal ani to, že nie je schopný zaplatiť súdom prvej inštancie priznanú náhradu za zvýšené sťaženie spoločenského uplatnenia (nepreukázal, že má finančné problémy, nedostatok disponibilných finančných prostriedkov, prípadne, že je v likvidácii). Pokiaľ ide o rozhodnutie a zjednocujúce stanovisko súdov Českej republiky, na ktoré žalovaný poukázal, odvolací súd uvádza, že tieto nie sú pre súdy Slovenskej republiky záväzné, a už vôbec nie smerodajné. Z týchto dôvodov považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v (odvolaním žalovaného) napadnutej časti priznania žalobcovi zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 49 % (vo výške 11.398,76 eur) za spravodlivý, správny a navyše aj náležite a podrobne odôvodnený (na str. 10 až 11 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

20. Vo vzťahu k časti rozsudku, ktorou súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.291 eur od 01.12.2011 do 07.10.2014 podal odvolanie žalovaný a vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 23/1996 namietal počiatok omeškania takto priznaného úroku dôvodiac, že až znaleckým posudkom zo dňa 12.07.2014 bolo dostatočne preukázané za aké položky a v akom rozsahu má žalobca skutočne nárok, preto sa do omeškania mohol dostať až na základe uplynutia paričnej lehoty určenej súdom prvej inštancie v rozsudku. S touto námietkou však odvolací súd nesúhlasí a považuje ju za nedôvodnú. V prvom rade uvádza, že v danom prípade ide o úrok z omeškania týkajúci sa nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a nie o úrok z omeškania týkajúci sa nároku na zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, a keďže uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR upravuje okamih začatia omeškania so zaplatením náhrady zodpovedajúcej ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, a nie okamih začatia omeškania so zaplatením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, nemožno ho na daný prípad aplikovať. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 16/2010 zo dňa 26.05.2011, v ktorom je výslovne uvedené, že pre určenie okamihu začatia omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu vo forme náhrady škody (škody na zdraví), je rozhodujúca povaha požadovaného (súdom priznaného) odškodnenia. Len v prípade, ak bolo súdom rozhodnuté o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. (súčasné ust. § 5 ods. k zák. č. 437/2004 Z.z.), čas plnenia nastáva rozhodnutím súdu, a teda k omeškaniu dlžníka dochádza až uplynutím lehoty na splnenie povinnosti. V ostatných prípadoch (akými sú bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia) je potrebné, z hľadiska určenia času splnenia, vychádzať z ustanovenia § 563 Obč. zák. (t.j. dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal). Pokiaľ teda v danom prípade ide o úrok z omeškania týkajúci sa náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a žalobca sa zaplatenia tejto náhrady domáhal od žalovaného na základe lekárskych posudkov o sťažení jeho spoločenského uplatnenia už výzvou zo dňa 24.10.2011, doručenou mu dňa 03.11.2011, žalovaný sa dostal do omeškania v zmysle ust. § 563 Obč. zák. 05.11.2011, nakoľko však žalobca si v žalobe uplatnil vo vzťahu k náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia úrok z omeškania až od 01.12.2011, súd prvej inštancie postupoval správne, keď mu priznal úrok z

omeškania až od tohto dňa, pretože žalobný petit v danom sporovom konaní nemohol prekročiť a prisúdiť viac, než sa žalobca domáhal. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že vzhľadom na skutočnosť, že náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5.291 eur (za položky č. 325c a 433b) uhradil žalobcovi až na základe záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie zo dňa 12.07.2014 (v priebehu súdneho konania), do omeškania so zaplatením tejto sumy sa nemohol dostať 01.12.2011, odvolací súd s takouto argumentáciou nesúhlasí, pretože žalovaný mal dostatok času na to, aby riadne posúdil jednotlivé položky, za ktoré žalobcovi prizná bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, a v prípade pochybností mal možnosť vyžiadať si odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, prípadne požiadať o vypracovanie znaleckého posudku (§ 7 ods. 6 zák. č.437/2004 Z.z.). Z týchto dôvodov považoval odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny aj v (odvolaním žalovaného) napadnutej časti, ktorou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.291 eur za obdobie od 01.12.2011 do 07.10.2014.

21. Pokiaľ ide o časť rozsudku, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie bolestného vo výške 2.696,40 eur (vypočítanej z položky 223 za 180 bodov) a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 19.994 eur (vypočítanej z položiek 252 a 254), túto napadol odvolaním žalobca. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nedoplnil dokazovanie nariadením kontrolného znaleckého dokazovania, o ktoré žiadal podaním zo dňa 16.05.2016 z dôvodu rozporov (týkajúcich sa uplatnenia položiek 223, 252 a 254) medzi lekárskymi posudkami podanými jeho ošetrujúcimi lekármi a závermi znaleckej organizácie forensic, ktorá podľa jeho názoru nevedela závery svojho znaleckého posudku prostredníctvom predvolaných znalcov na ústnom pojednávaní konanom dňa 06.04.2016 presvedčivo vysvetliť. Vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie uviedol dôvody, pre ktoré kontrolné znalecké dokazovanie nenariadil, uviedol, že síce pri dlhom a prerušovanom vypočúvaní lekárom znaleckej organizácie forensic pre únavu a vzhľadom na svoj zdravotný stav vyslovil, že: „už nechce chodiť k lekárovi, už chce mať kľud, každé ďalšie „poťahovanie“ mu robí zlé a rád by už išiel domov, a znalecký posudok majú vypracovať na základe toho čo už majú“, toto však podľa jeho názoru neodôvodňuje, aby súd prvej inštancie kontrolný znalecký posudok nenariadil. Postup súdu prvej inštancie považoval preto za nesprávny a argumentáciu jeho psychickým stavom za nemajúcu v ničom oporu. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie sa bez náležitého preukázania obmedzil iba na zdôvodnenie, že položky číslo 252 a 254 sú už zahrnuté v položkách číslo 253 a 255, s čím však nesúhlasil, nakoľko použitie takéhoto zdôvodnenia a poukaz na ust. § 10 ods. 8 v spojení s § 9 ods. 8 zák. č. 437/2004 Z.z. je v jeho neprospech. Odvolací súd sa s týmito odvolacími námietkami žalobcu nestotožnil a v zhode so súdom prvej inštancie považuje vykonanie dokazovania nariadením kontrolného znaleckého dokazovania za nadbytočné, nehospodárne a absolútne nedôvodné, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením súdu prvej inštancie na str. 4 napadnutého rozsudku, v ktorom dostatočne vysvetlil, prečo kontrolné znalecké dokazovanie nenariadil. Žalobca žiadal nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie z dôvodu, že nesúhlasil so závermi znaleckej organizácie obsiahnutými v znaleckom posudku č. 157/2014 zo dňa 12.07.2014, v ktorých vyslovila, že na žalobcu sa nevzťahuje, pokiaľ ide o bolestné, položka 223 - otras mozgu (za ktorú si žalobca uplatnil v žalobe bolestné za 180 bodov vo výške 2.696,40 eur), a pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, položky 252 a 254 (za ktoré si žalobca uplatnil v žalobe náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za 1300 bodov vo výške 31.990,40 eur). Súd prvej inštancie potom vychádzajúc z týchto záverov znaleckej organizácie nepriznal žalobcovi bolestné za položku 223 - otras mozgu vo výške 2.696,40 eur a ani náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za položky 252 a 254 vo výške 31.990,40 eur, a žalobu v týchto častiach ako nedôvodnú zamietol. Žalobca v odvolaní namietal nepriznanie bolestného za položku 223 vo výške 2.696,40 eur, a pokiaľ ide o nepriznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za položky 252 a 254, toto namietal len do výšky 19.994 eur. Z obsahu odvolania žalobcu je nepochybné, že nesúhlasí výlučne s hodnotením dôkazov (ním predloženými lekárskymi posudkami, znaleckým posudkom č. 157/2014 zo dňa 12.07.2014) súdom prvej inštancie, keď mal na rozdiel od súdom prvej inštancie prijatých záverov za to, že z ním predložených lekárskych posudkov ako listinných dôkazov vyplýva to, čo tvrdí on, teda, že má okrem už priznaných nárokov aj nárok na zaplatenie bolestného za položku 223 vo výške 2.696,40 eur, a tiež nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za položky 252 a 254 vo výške 19.994 eur. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky z

každého dôkazu potom porovná s poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a podobne. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.20116, sp. zn. MCdo 1/2010). Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie rozhodoval na základe poznatkov získaných z vykonaných dôkazov a zhodných tvrdení sporových strán (§ 153 O.s.p.), a následne tieto poznatky voľne podľa svojej logickej úvahy zhodnotil a dospel k rozhodnutiu. Dôkazy teda hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa všetkými týmito hľadiskami a zásadami riadil. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov, pričom kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorému súd dospel, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku, z ktorého v posudzovanej veci všetky závery, ku ktorým súd prvej inštancie vyhodnotením dôkazov dospel, jednoznačne vyplývajú. Ako už bolo uvedené vyššie, odôvodnenie rozsudku je v napadnutej časti zamietnutia žaloby o zaplatenie bolestného za položku 223 vo výške 2.696,40 eur a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za položky 252 a 254 vo výške 19.994 eur vyčerpávajúce, logické a pochopiteľné i pre laika. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k vyhodnoteniu vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa s vyhodnotením vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie stotožnil. K odvolaniu žalobcu potom uvádza, že namietané nesprávne hodnotenie dôkazov, vrátane nesprávnych skutkových a právnych záverov, nie je opodstatnené. V tejto súvislosti považuje za potrebné pripomenúť, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu, a nie sporových strán. Konštatuje tiež, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, ako aj okolností rozhodných pre posúdenie nedôvodnosti žaloby v časti zaplatenia bolestného vo výške 2.696,40 eur a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 19.994 eur, dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom žalobca v odvolaní namietal len vyhodnotenie dôkazov (ním predložených lekárskych posudkov a znaleckého posudku znaleckej organizácie zo dňa 12.07.2014), ktoré považoval za nesprávne (preto navrhoval i nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania). Tu považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami, a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne právo dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (I. ÚS 97/97). Na záver odvolací súd poukazuje už len na to, že nakoľko v danom prípade vznikli na strane žalovaného pochybnosti o správnom hodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v lekárskych posudkoch predložených žalobcom, potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď na odstránenie týchto pochybnosti a medzi stranami sporu vzniknutých rozporov nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou, z ktorej záverov potom pri rozhodovaní o bolestnom za položku 223 a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia za položky 252 a 254 vychádzal. Skutočnosť, že žalobca so závermi znaleckého posudku znaleckej organizácie týkajúcimi sa položiek 223, 252 a 254 nesúhlasil len z dôvodu, že zneli v jeho neprospech, nie je dôvodom pre nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd (odvolaním žalobcu) napadnutú časť rozsudku, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie bolestného vo výške 2.696,40 eur a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 19.994 eur za vecne správnu.

22. Pokiaľ ide o výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 601,44 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, tento bol napadnutý odvolaním žalovaného, avšak len v časti týkajúcej sa priznania náhrady za vypracovanie lekárskeho posudku S.. K. vo výške 500 eur. Žalovaný namietal, že odmenu za vypracovanie tohto lekárskeho posudku už žalobcovi na základe listu zo dňa 19.09.2012 nahradil vo výške 20 eur, ktorú považoval za primeranú, a pri určení ktorej vychádzal z priemernej výšky odmien za vypracovanie lekárskych posudkov v obdobných prípadoch. Za nesprávne považoval tiež tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že posudok o psychických poruchách žalobcu vypracovaný S.. K. dňa 21.10.2011 je posudkom znaleckým, pretože podľa jeho

názoru ide len o lekársky posudok vypracovaný lekárom S.. K., na ktorého činnosť (spočívajúcu vo vypracovaní tohto posudku) sa nevzťahuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z.z.. Poukázal tiež na to, že lekár S.. K. svojím lekárskym posudkom o psychických poruchách nedodržal zákonnú požiadavku ust. § 7 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., keď za situácie, že rozsah následkov výrazne presiahol 200 bodov, nebol jeho lekársky posudok o psychických poruchách súčasne podpísaný primárom alebo prednostom kliniky, čo uvedené ustanovenie výslovne požaduje. Odvolací súd preto preskúmal tento výrok v napadnutej časti, ktorou bola žalobcovi priznaná náhrada za lekársky posudok vo výške 500 eur. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že S.. N. K. svojím lekárskym posudkom o psychických poruchách nedodržal zákonnú požiadavku ust. § 7 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., keď aj napriek tomu, že rozsah následkov výrazne presiahol 200 bodov, jeho lekársky posudok nebol podpísaný súčasne primárom alebo prednostom kliniky, odvolací súd poukazuje na závery znaleckého posudku č. 157/2014 zo dňa 12.07.2014 (na č.l. 149 súdneho spisu), v ktorých znalecká organizácia jednoznačne uviedla, že S.. N. K. vystavil lekársky posudok ako posudzujúci lekár, ktorý bol zároveň ošetrujúcim lekárom žalobcu, a keďže jeho psychiatrické pracovisko je zdravotníckym zariadením ambulantného typu, v ktorom je S.. N. K. aj odborným zástupcom (primárom), bol kompetentný vydať uvedený lekársky posudok, a uvádza, že ust. § 7 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. požaduje pre prípad, ak rozsah následkov presiahne 200 bodov, posúdenie lekárskeho posudku primárom príslušného oddelenia alebo prednostom príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupcom, iba vtedy, ak posudzujúcim lekárom je lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, čo však vzhľadom na už vyššie uvedené závery znaleckej organizácie nie je daný prípad, pretože posudzujúci lekár S.. N. K. nie je lekárom zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ale lekárom zdravotníckeho zariadenia ambulantného typu, ktorého je sám odborným zástupcom (primárom), z tohto dôvodu nebol potrebný na ním vydanom lekárskom posudku o bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu žiadny ďalší podpis. Túto odvolaciu námietku žalovaného preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej namieta, že súd prvej inštancie nesprávne označil posudok o psychických poruchách žalobcu vypracovaný S.. K. dňa 21.10.2011 ako znalecký, keď mal za to, že na činnosť S.. K. (spočívajúcu vo vypracovaní tohto posudku) sa nevzťahuje vyhl. MS SR č. 491/2004 Z.z., odvolací súd posúdil ako nedôvodnú, z dôvodu, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku posudok vydaný S.. N. K. vôbec neoznačil ako znalecký a vo vzťahu k žalobcovi priznanej náhrade za vypracovanie tohto posudku vo výške 500 eur neaplikoval ani vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Z predloženého spisu, konkrétne z pokladničného dokladu, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zistil, že žalobca zaplatil S.. N. K. za vypracovanie lekárskeho posudku o bodovom hodnotení sťaženia jeho spoločenského uplatnenia sumu 500 eur (č.l. 37 súdneho spisu), a keďže táto suma predstavuje žalobcom skutočne a účelne vynaložené náklady, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, je zrejmé, že žalobca ako poškodená osoba má na tieto náklady nárok. Pokiaľ žalovaný namietal neprimeranosť výšky odmeny, ktorú si S.. K.F. od žalobcu ako objednávateľa lekárskeho posudku vyúčtoval, tejto námietke nemožno priznať úspech, pretože žalovaný ako poškodená osoba nemohol nijako ovplyvniť výšku poplatku za lekársky úkon - vypracovanie lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorú si od neho jeho ošetrujúci a posudzujúci lekár vyúčtoval. Súd prvej inštancie postupoval teda správne, keď žalobcovi nárok na náhradu nákladov vynaložených na lekársky posudok priznal, pokiaľ však ide o výšku priznanej náhrady nákladov za lekársky posudok (500 eur) tu pochybil, pretože žalobcovi aj napriek v konaní nesporne zistenej skutočnosti, že žalovaný mu už za tento lekársky posudok poskytol v priebehu konania (dňa 21.09.2012) čiastočnú náhradu vo výške 20 eur (v rámci sumy 22.143,35 eur, č.l. 65 súdneho spisu), priznal plnú náhradu vo výške 500 eur, a nie vo výške 480 eur, na ktorú má po zohľadnení už v priebehu konania žalovaným uskutočnenej platby vo výške 20 eur skutočne nárok. Odvolací súd preto v zmysle ust. § 388 C.s.p., keďže nebol daný dôvod na potvrdenie, ani zrušenie napadnutého výroku rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 601,44 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (z titulu náhrady nákladov na liečenie a vypracovanie lekárskeho posudku), tento zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 581,44 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a vo zvyšnej časti (o zaplatenie sumy 20 eur, ktorú žalovaný už v priebehu konania žalobcovi titulom náhrady nákladov za lekársky posudok zaplatil) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. Časti rozsudku, ktorými súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.398,76 eur od 06.09.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 22.016,75 eur od 06.09.2012 do 21.09.2012 v sume 80,27 eur,

napadol odvolaním žalovaný a vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 23/1996 namietal, že sa vo vzťahu k týmto nárokom žalobcu nedostal do omeškania, pretože omeškanie doposiaľ nenastalo a môže nastať až uplynutím lehoty na plnenie určenej súdom prvej inštancie v rozsudku. Túto odvolaciu námietku žalovaného vyhodnotil odvolací súd aj s poukazom na právny záver Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo 23/1996 a vo vyššie uvedenom uznesení sp. zn. 6 Cdo 16/2010 zo dňa 26.05.2011 ako dôvodnú. Vzhľadom na skutočnosť, že v oboch týchto prípadoch ide o úroky z omeškania týkajúce sa nároku na zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, priznanie výšky ktorého závisí výlučne od posúdenia súdu (§ 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z.), a keďže podľa uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR čas splnenia tohto nároku nastáva rozhodnutím súdu, potom je zrejmé, že k omeškaniu so zaplatením tejto náhrady dochádza až uplynutím lehoty na splnenie povinnosti (paričnej lehoty) určenej súdom v rozhodnutí, ktorým sa tento nárok priznal. Z týchto dôvodov je potom nepochybné, že žalovaný sa do omeškania so zaplatením zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu, priznanej súdom napadnutým, doposiaľ v tejto časti neprávoplatným, rozsudkom vo výške 11.398,76 eur nedostal, a nedostal sa do omeškania ani so zaplatením zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu vo výške 22.016,75 eur, ktorú uhradil žalobcovi už v priebehu konania, pretože jej výška závisela od posúdenia súdu, čiže žalovaný nebol povinný túto sumu zaplatiť žalobcovi skôr, než o nej rozhodol súd prvej inštancie. Keďže žalobcovi nárok na úroky z omeškania zo zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nepatrí, odvolací súd podľa ust. § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v týchto napadnutých častiach zmenil tak, že žalobu v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.398,76 eur od 06.09.2012 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 22.016,75 eur od 06.09.2012 do 21.09.2012 ako nedôvodnú zamietol.

24. Výrok rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania strán sporu napadli odvolaním obe strany sporu. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie mu v rámci priznanej náhrady trov právneho zastúpenia nepriznal aj 20 % DPH vo výške 355,44 eur, aj napriek tomu, že je platcom DPH, a žalovaný s rozhodnutím o trovách konania strán sporu nesúhlasil z dôvodu, že v spore bol úspešný vo väčšom rozsahu ako žalobca. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.777,22 eur. V odôvodnení rozsudku uviedol, že o náhrade trov konania vo vyhovujúcej časti a zamietajúcej časti rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., a keďže žalobca mal v konaní úspech len čiastočný (t.j. v časti zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 11.398,76 eur, ktorého výška závisela od úvahy súdu, a čiastočne v časti hotových nákladov na liečenie a vypracovanie lekárskeho posudku a úrokov z omeškania) rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania vo vyhovujúcej a zamietajúcej časti. O náhrade trov konania v zastavených častiach konania o zaplatenie sumy 22.143,35 eur a sumy 5.462,26 eur (spolu 27.605,61 eur) rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. z dôvodu, že žalobca zobral žalobu späť v časti istiny 27.605,61 eur (22.143,35 eur + 5.462,26 eur) pre správanie žalovaného, ktorý mu po začatí konania túto sumu uhradil, čiže zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 27.605,61 eur, preto mu vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi trovy týkajúce sa zastavenej časti konania, pozostávajúce iba z trov právneho zastúpenia. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.. Keďže hodnota sporu v zastavenej časti predstavovala sumu 27.605,61 eur, potom základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určil vo výške 436,54 eur a náhradu trov konania v zastavenej časti pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia žalobcu vyčíslil za 7 úkonov právnej služby vo výške 1.777,22 eur. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto napadnutej časti (o trovách konania strán sporu) s prihliadnutím na ustanovenia O.s.p. účinné v čase vyhlásenia rozsudku: Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

25. Z citovaných ustanovení vyplýva, že o náhrade trov konania rozhoduje súd spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a že strane prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V posudzovanej veci, v ktorej sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia 152.271,95 eur s príslušenstvom bolo konanie v časti o zaplatenie istiny 27.605,61 eur (22.143,35 eur + 5.462,26 eur) zastavené (z dôvodu späťvzatia žaloby), v časti o zaplatenie sumy 11.398,76 eur s príslušenstvom, sumy 601,44 eur a ďalšieho príslušenstva bolo žalobe vyhovené a vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu, u žalovaného ide o plný úspech vtedy, ak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Je možné konštatovať, že takáto situácia v posudzovanej veci nenastala. Ak žiadna strana nemá vo veci plný úspech, potom má každá zo strán úspech čiastočný, teda obe strany sporu (žalobca a žalovaný) sú sčasti úspešné a sčasti neúspešné. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Zmyslom využitia zásady zavinenia je zas sankčná náhrada trov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri čiastočnom zastavení konania v dôsledku späťvzatia je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania rozhodujúce zistenie, ktorá zo strán zavinila čiastočné zastavenie konania. V posudzovanej veci zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie 27.605,61 eur (22.143,35 eur + 5.462,26 eur) späť, nakoľko po podaní žaloby na súd mu bola táto suma uhradená žalovaným. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žaloba bola v časti o zaplatenie 27.605,61 eur podaná dôvodne a zobratá späť pre správanie žalovaného, bol teda správny. V rámci rozhodovania o trovách celého konania bol potom súd prvej inštancie povinný vyhodnotiť zastavenie konania v časti späťvzatia žaloby ako úspech žalobcu v spore, čo však neurobil, a riadne mal vyhodnotiť úspech a neúspech strán sporu aj vo vzťahu k zvyšnej časti žalovanej sumy s príslušenstvom. V danom prípade však súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s uvedeným, pretože vo vzťahu k zastavenej časti konania rozhodoval o trovách konania strán sporu samostatne podľa zásady zavinenia (§ 146 ods. 2 O.s.p.) a vo vzťahu k zvyšnej časti konania o nich rozhodoval podľa zásady čiastočného úspechu zakotvenej v ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vôbec neuviedol aký bol finálny úspech tej ktorej strany sporu a rozhodnutie o trovách konania rozkúskoval, keď aplikoval v časti ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a v časti ust. § 142 ods. 2 O.s.p., jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Keďže uvedený nedostatok nemožno v dôsledku novej právnej úpravy procesného kódexu C.s.p. (a jej okamžitej aplikability aj na konania začaté pred účinnosťou tohto kódexu) vzhľadom na v ustanovení § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. zavedenú dvojfázovosť rozhodovania o trovách konania (najskôr o nároku a potom o výške trov konania samostatným uznesením vydaným výlučne súdom prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka) v konaní pred odvolacím súdom odstrániť, pretože odvolací súd už nie je oprávnený rozhodovať súčasne aj o výške náhrady trov konania a ani napadnuté rozhodnutie prípadne v tejto výške zmeniť (vyplýva to z ust. § 262 ods. 2 v spojení s § 239 až § 250 a § 357 písm. m) C.s.p.), odvolací súd rozsudok v napadnutej časti o trovách konania strán sporu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude jeho úlohou vyhodnotiť pomer úspechu a neúspechu strán, teda žalobcu a žalovaného v spore (s prihliadnutím na zavinenie čiastočného zastavenia konania), a o nároku na náhradu trov celého konania opätovne rozhodnúť v zmysle už v súčasnosti účinného ust. § 255 ods. 2 C.s.p.. Záverom odvolací súd už len uvádza, že o trovách konania sa podľa „novej“ právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku rozhoduje dvojfázovo, a to najskôr o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a následne, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhoduje súd prvej inštancie o výške náhrady trov konania samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu o nepriznaní 20 % DPH v rámci trov právneho zastúpenia odvolací súd už len uvádza, že na č.l. 284 súdneho spisu sa nachádza osvedčenie právneho zástupcu žalobcu o registrácií pre daň z pridanej hodnoty.

26. Žalovaný napadol odvolaním tiež rozhodnutie o trovách štátu v rozsudku. Namietal, že s touto časťou rozsudku nesúhlasí z dôvodu, že v konaní bol úspešný vo väčšom rozsahu ako žalobca. Nakoľko ide o výrok závislý od výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania strán sporu, a keďže súd prvej

inštancie doposiaľ nevyhodnotil pomer úspechu a neúspechu strán sporu, teda nebol ustálený ani od neho závislý výsledok sporu majúci význam pre rozhodnutie o trovách štátu, odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie aj v tomto (napadnutom) závislom výroku o trovách štátu (ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 984,60 eur na účet súdu prvej inštancie do troch dní od právoplatnosti rozsudku), a vec vrátil súdu prvej inštancie aj v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom opätovne po ustálení úspechu strán v spore rozhodne aj o trovách, ktoré v konaní platil štát.

27. Vo zvyšných, odvolaniami žalobcu a žalovaného nenapadnutých, častiach zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý (§ 367 ods. 2 C.s.p.).

28. O nároku na náhradu trov konania (aj odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (ust. § 396 ods. 3 C.s.p.).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).