Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_5Co-114-2019.pdf
PDF · 80.78 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/114/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a z členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1/ M. I., G.. XX.XX.XXXX, K. O., W. Č.. XX, a 2/ O. I., G.. XX.XX.XXXX, K. O., A. Č.. X, o zaplatenie 4.417,48 € s prísl., na odvolanie žalobcu rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 26. februára 2018, č. k. 43Csp/2/17-67, takto
rozhodol:
Odvolací súd vo výroku I. v časti priznaných splátok rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie;
vo výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne z a p l a t i ť žalobcovi úrok vo výške 10,45 % ročne zo sumy 4. 429,31 € odo dňa 27.04.2017 do 10.05.2017 a úrok vo výške 10,45 % ročne zo sumy 4.417,48 € odo dňa 11.05.2017 do zaplatenia, najneskôr do dňa 20.12.2021, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; vo zvyšnej časti, t. j. úroku z úveru odo dňa 21.12.2021 do zaplatenia istiny rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe, ktorou žalobca uplatňoval dlh zo zmluvy o úvere č. 29/280/11, uzatvorenej medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu (Dexia banka Slovensko, a.s.), úver vo výške 7.000 €, keď žalovaných zaviazal na zaplatenie istiny 4.417,48 € spolu s úrokom z úveru do predčasného zosplatnenia úveru (124,08 €) a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.04.2017 do 10.05.2017 a s rovnakým úrokom zo sumy 4.529,73 € od 11.05.2017 do zaplatenia. Úhradu umožnil v mesačných splátkach po 100 €, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku uplatneného zmluvného úroku po zosplatnení úveru s jeho príslušenstvom žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení uviedol, že žalovaní porušili povinnosti zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, keď dlhy nesplácali, v dôsledku čoho došlo zo strany žalobcu k výzve na splatenie dlžných splátok a následne k zosplatneniu úveru dňa 06.04.2017. 3. Nepriznanie úrokov z úveru po zosplatnení úveru odôvodnil súdnou praxou, v zmysle ktorej veriteľ má nárok na zaplatenie úroku z úveru iba do doby predčasného zosplatnenia úveru, pretože so stratou výhody splátok úveru pre dlžníka je spojená aj strata nároku veriteľa na úroky po dobe predčasného zosplatnenia úveru, keď jednorázovým zosplatnením dlžník stráca oprávnenie užívať prostriedky z úveru a vzniká mu povinnosť vrátiť jednorázovo sumu úveru navýšenú o kapitalizované úroky do zosplatnenia. Dospel preto k záveru, že po zosplatnení úveru je dlžník povinný zaplatiť už len sankcie spojené s úverom.
4. Priznanie splátok odôvodnil bližšie nešpecifikovanými momentálnymi sociálnymi pomermi žalovaných. 5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie v jeho zamietajúcej časti žaloby, t. j. vo výroku II. napadnutého rozsudku, a voči priznaným splátkam. Nesúhlasil so záverom súdu o nároku veriteľa zo zmluvy z úveru uplatňovať úrok z úveru len do jeho zosplatnenia. Tvrdil, úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré zakladá nový sankčný záväzok dlžníka, samotný nároku na úrok z úveru nijako neovplyvňuje. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 ObZ. Momentom zániku oprávnenia veriteľa požadovať úroky z úveru nie je splatnosť úveru, či už dohodnutá, alebo predčasná, ale vrátenie peňažných prostriedkov dlžníkom. Poukázal na odlišné rozhodnutia odvolacích súdov v tejto otázke. Namietal priznanie úhrady dlhu v splátkach, jednak pre absenciu odôvodnenia rozhodnutia, ktoré konkrétne okolnosti finančnej situácie žalovaných vzal súd do úvahy, jednak pre novú úpravu CSP, keď tvrdil, že na rozdiel od ustanovenia § 160 ods. 1 OSP nový Civilný súdny poriadok takúto možnosť súdu nepriznáva. Argumentoval tiež, že priznanie splátok pre dve osoby po 100 € mesačne je proti záujmu žalovaných, keďže takýmto spôsobom by žalovaný za rok nesplatili ani úroky z omeškania. K odvolaniu pripojil preň priaznivé rozhodnutia súdov. 6. Žalovaná 1/ uviedla, že nie je v jej moci zaplatiť judikovanú pohľadávku v plnej výške naraz. 7. Žalobca v replike zopakoval, že splátky vo výške 100 € sú neadekvátne výške žalovanej pohľadávky a súd pri rozhodovaní o ich priznaní mal prihliadať i na záujmy žalobcu ako veriteľa. 8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je čiastočne opodstatnené. 9. Otázka nároku veriteľa zo spotrebiteľského úveru na zmluvné úroky i po predčasnom zosplatnení úveru z dôvodu porušovania povinnosti dlžníka splácať úver v dohodnutých splátkach riadne a včas už bola v súdnej praxi vyriešená, rozhodnutím NS SR zo dňa 16.06.2020, sp. zn. 5Cdo/42/20, na ktoré nadväzovali i ďalšie rozhodnutia dovolacieho súdu (napr. 1Cdo/94/19, 8Cdo/135/20, 9Cdo/6/20). 10. V uvedenom rozhodnutí dovolací súd dospel k záveru, že zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch komplexne nerieši všetky otázky týkajúce sa úverového zmluvného vzťahu, medzi iným ani otázku, na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úroku z omeškania, výšku úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom Obchodného zákonníka, keď zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6, písm. d/ ObZ. Tzv. absolútnym obchodom a bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka, teda zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná, pričom jednou z jej náležitostí je uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods. 2, písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z.). V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, alebo zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Za situácie, že dlžník porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na aký sa z veriteľom dohodol. Dlžník disponuje peňažnými prostriedkami, zmluvné povinnosti porušil a z tohto porušenia nemôže profitovať, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná. Veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia takejto odmeny zostáva nedotknutý, aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje i povinnosť platiť úroky z omeškania. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky z úveru až do zaplatenia istiny úveru. Takéto dojednanie postavenie spotrebiteľa zhorší pokiaľ by totiž spotrebiteľ musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavovali cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnutí obdobie, tzn., že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Dojednanie, podľa ktorého by dlžník mal zaplatiť úroky z úveru až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Išlo by o porušenia ust. § 53 ods. 1 OZ. 11. Žalobcovi ako veriteľovi teda i po zosplatnení úveru patria úroky z úveru ako vopred stanovená cena peňazí, avšak len za dobu trvania zmluvy, keďže dohodnutá výška úrokov je priamo determinovaná
počtom dojednaných splátok a trvaním zmluvy. Odvolací súd preto vo výroku II. zmenil tú časť výroku, ktorá sa vzťahovala na úroky z úveru za čas po zosplatnení úveru, teda od 27.04.2017, s tým, že úrok z úveru patrí najdlhšie pri dojednaných 120 splátkach len po dobu desiatich rokov, t. j. do 20.12.2021, kedy malo dôjsť ku splatnosti poslednej splátky úveru. Vo zvyšnej zamietajúcej časti úroku z úveru odo dňa 21.12.2021 do zaplatenia istiny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolateľ výslovne nenamietol priznanie úroku z omeškania vo výške 5% ročne (namiesto 8%). Úrok z omeškania za oneskorenú úhradu zmluvného úroku uplatňoval len pri úroku 124,08 € (do zosplatnenia úveru). 12. Odvolací súd úroky z úveru nevyčíslil konkrétnou sumou, napriek ich priznaniu do 20.12.2021, keďže zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie (pre odvolací súd záväzného), nevyplýva, či a v akom rozsahu žalovaní v priebehu sporu úver splácali, ktorý záujem v spore deklarovali. 13. Odvolateľ opodstatnene namietal, že súd prvej inštancie vôbec neobjasnil „momentálne sociálne pomery“ žalovaných, pre ktoré umožnil splácať istinu v splátkach len vo výške 100 € mesačne. Sociálne pomery žalovaných nevyplývajú ani zo súdneho spisu. V časti splátok bolo preto potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP), v ktorom žalovaným poskytne priestor na preukázanie ich pomerov, ktoré by priznanie splátok mali odôvodňovať. Následne súd umožní sa k tejto otázke a žalovanými produkovaným dôkazom umožní vyjadriť protistrane. Pri prípadnom určení splátok súd prihliadne na princíp proporcionality, keď splátky nemôžu byť priznané vo výške, akoby k predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo. Pokiaľ žalovaní zostanú pasívni, súd splátky žalovaným neprizná a v novom rozsudku súd doplní paričnú lehotu na zaplatenie plnenia, priznaného v rozsudku zo dňa 26. februára 2018, č. k. 43Csp/2/17-67. S priznaním splátok súdom počíta i nový Civilný sporový poriadok, keď v ustanovení § 231 a § 232 ods.4 CSP. 14. V odvolacom konaní žalobcovi úspešnému v podstatnej napadnutej časti odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).