Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-311-2006.pdf
PDF · 93.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6Er/311/2006
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava proti povinnému: L., spol. s r.o., N.: XXXXXXXX, X. mája, XXX XX L. o vymoženie sumy 375,98 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Milan Somík, so sídlom exekútorského úradu Jilemnického 13, 026 01 Martin nástupca súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu pod číslom EX 313/2009, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi exekútora Mgr. Milan Somík, so sídlom exekútorského úradu Jilemnického 13, 026 01 Martin nástupca súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu náhradu trov exekúcie vo výške 33,19 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
III. Oprávnenému súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany - číslo 700-1510083206-GC 04/06 zo dňa 25.4.2006. Súdny exekútor základe návrhu a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 06.11.2009.
2. Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 29CbR /37/2013-62 zo dňa 09.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.01.2015, bola zrušená obchodná spoločnosť Marek Chmelár, s.r.o. bez likvidácie. Z obchodného registra Okresného súdu v Nitre odd. Sro, vložka č. 14403/N bola dňom 25.07.2015 obchodná spoločnosť Marek Chmelár, s.r.o. so sídlom Pod Kalváriou 16, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 556 840 vymazaná.
3. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
4. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
5. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
6. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
13. Ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku).(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012)
14. Dôvodom na zastavenie exekúcie je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a povinný bol vymazaný z obchodný registra dňom 25.07.2015 ex offo.
15. Povinný v tejto veci zanikol bez právneho nástupcu. Exekúciu tak nemožno ďalej vykonávať ani voči povinnému, ktorý stratil procesnú subjektivitu, ani voči jeho právnemu nástupcovi. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je, že majetok povinného, nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Povinný bol zrušený bez likvidácie, pretože nemal majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny likvidátora. Tým mal súd tiež za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto bola exekúcia zastavená § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 EP. Vo vzťahu k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie poukazuje súd na ustanovenie § 68 ods. 8 Obchodného zákonníka podľa ktorého, súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok. Ak súd zistí, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu. V prípade, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie (§ 68 ods. 9 prvá veta citovaného zákona). Už samotná skutočnosť, že povinný bol zrušený práve bez likvidácie nasvedčuje zisteniu o tom, že spoločnosť nemala obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (spoločnosť teda nemala obchodný majetok). Exekúcia bola preto zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože skutočnosťou rozhodujúcou pre zastavenie exekúcie je nemajetnosť povinného, čo je zároveň aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (ak by povinný mal obchodný majetok, nedošlo by k jeho zrušeniu bez likvidácie a následnému zániku).
16. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 6Er/311/2006, výpisom z obchodného registra povinného a zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 29CbR /37/2013-62 zo dňa 09.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.01.2015, bola zrušená obchodná spoločnosť Marek Chmelár, s.r.o. bez likvidácie. Z obchodného registra Okresného súdu v Nitre odd. Sro, vložka č. 14403/N bola dňom 25.07.2015 obchodná spoločnosť Marek Chmelár, s.r.o. so sídlom Pod Kalváriou 16, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 556 840 vymazaná a mal teda za preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň
na úhradu trov exekúcie, preto exekúciu v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
17. Pri posudzovaní správnosti priznania, resp. nepriznania náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je nutné posúdiť, z akého dôvodu mala byť exekúcia správne zastavená.
18. Exekučný poriadok účinný do 31.03.2017, pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods.1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princíp uvoľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
19. Preto je dôležité, z akého dôvodu došlo ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.
20. Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 11.03.2013 sp. zn. 3 M Cdo 5/2012 vyslovil právny názor, že v prípade ak v priebehu exekučného konania bol povinný vymazaný z obchodného registra, musí sa vo veci konajúci exekučný súd oboznámiť so skutočnosťami (vyplývajúcimi napr. zo spisu registrového súdu), ktoré v konečnom dôsledku viedli k vymazaniu povinného z obchodného registra. Ide pritom o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho - ktorého ustanovenia Exekučného poriadku upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska rozhodnutia exekučného súdu o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v takom prípade hradí trovy exekúcie oprávnený (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 12/2012, sp. zn. 3 M Cdo 13/2011 a sp. zn. 3 M Cdo 4/2012). Najvyšší súd sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, malo byť správne aplikované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1písm. g) Exekučného poriadku, aplikácia ktorého je na mieste v prípade existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
21. V rozhodnutiach sp. zn. 5 M Cdo 16/2011, 4 M Cdo 14/2006, 3 M Cdo 10/2011, 5 M Cdo 15/2011Najvyšší súd vyslovil obdobný právny záver keď uviedol, že v prípade ak súd zistil nedostatok majetku a konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka zastavil, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, aplikácia ktorého je namieste v prípade existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
22. I Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 375/2012 v prípade, v ktorom sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline, nepoprel vyššie uvedený právny záver Najvyššieho súdu SR. Krajský súd založil svoje rozhodnutie na posúdenie, že povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka), do úvahy prichádza teda dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. To znamená, že skutočným dôvodom zastavenia exekúcie bol dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a preto správne prvostupňový súd aplikoval v danej veci § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Ústavný súd v predmetnom rozhodnutí na námietku sťažovateľa o nejednotných rozhodnutiach všeobecných súdov uviedol, že nie je jeho úlohou zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej praxe je vecou odvolacích súdov, resp. Najvyššieho súdu SR. Podstatné je, či sú odlišné právne názory všeobecných súdov ústavne konformné, lebo v kladnom prípade niet dôvodu na to, aby ústavný súd do takýchto záverov zasiahol (mutatis mutandis I. ÚS 199/07, I. ÚS 18/08, II. ÚS 273/08). Vychádzajúc z uvedeného
podľa názoru ústavného súdu napadnuté rozhodnutie krajského súdu nejaví známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti. Výklad krajského súdu možno považovať za ústavne konformný, a preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd do namietaného záveru krajského súdu zasiahol.
23. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 33,19 eur. Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 196 ods. 1 EP účinného do 31.03.2017). Oprávnený platí trovy exekúcie iba vtedy, keď zaviní zastavenie exekúcie (§ 203 ods. 1 EP účinného do 31.03.2017), vtedy, keď je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 prvá veta EP účinného do 31.03.2017) a ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. K zastaveniu exekúcie (exekučného konania) v tejto veci došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, preto trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP účinného do 31.03.2017 znáša oprávnený. Vzhľadom na to súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
24. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
25. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení do 30.4.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
26. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení do 30.4.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
27. Podľa § 15 ods. 1) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
28. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
29. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním navrhovanú odmenu vo výške 13,28 EUR s príslušnou DPH v zmysle § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z., za ďalšie požadované úkony prijatie návrhu 20 min. Podľa § 36 ods. 2 EP, exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. Podľa názoru súdu možno súdnemu exekútorovi priznať odmenu len za úkon vykonávaný v rámci exekúcie, a tá začína až získaním poverenia na vykonanie exekúcie.
30. Súd priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za 1 hod. á 6,64 eur a to 10 min výzva povinnému na súčinnosť, 10 min. zmena exekútora - oznámenie, 10 min. súčinnosť ODI, 10 min. súčinnosť DU, 10 min. súčinnosť MsU.
31. Úkony exekútora ako zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie, zaevidovanie poverenia, rozposlanie a zaevidovanie upovedomenia o začatí exekúcie, zaevidovanie uznesenia o zastavení exekúcie, vrátenie poverenia, archivácia nie sú v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 2Cdo/48/2008 zo dňa 28.10.2008 úkonmi samotnej exekučnej
činnosti, to znamená, že nesmerovali bezprostredne k vymáhaniu nároku z exekučného titulu a nie je ich možné preto osobitne odmeňovať.
32. Podľa § 14 ods. 2 a § 15 vyhlášky priznal súd súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu za 5 úkony á 3,32 eur účelne vynaložených na vykonanie exekúcie t.j, 1x získanie poverenia,1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 1x doručenie exekučného príkazu t.j. 5 x á 3,32 eur, spolu v sume 16,60 eur.
33. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov (poštovného) v ním uplatňovanej výške. Z pripojeného exekučného spisu č. EX 30946/2006 mal súd preukázané, že súdny exekútor doručoval prostredníctvom pošty v roku 2006 1 x doporučenú zásielku do vlastných rúk a 1x doporučenú zásielku, v roku 2010 doručoval 1x doporučenú zásielku do vlastných rúk a 1x obyčajnú zásielku. Keďže exekútor nezdokladoval výšku poštovného, súd pri priznávaní poštovného pri doručovaní zásielky určenej do vlastných rúk vychádzal z tzv. poštového poriadku platnom v uvedenom období teda v roku 2006 cena poštovné za doporučenú zásielku do vlastných rúk bola 1,33 eur a cena poštovného za doporučenú zásielku 1,09 eur, v roku 2010 bola cena doporučenej zásielky do vlastných rúk 1,60 eur a cena obyčajnej zásielky 0,40 eur. Iné poštovné výdavky nemal súd preukázané. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora (a v jeho záujme) vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne, a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil, a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise.
34. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vynaložených na telefonické výdavky, archiváciu spisu, nakoľko podľa § 25 Vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce spojené s exekučnou činnosťou. K náhrade nákladov telefonické náhrady a archiváciu spisu súd dodáva, že ich účelné vynaloženie a odôvodnenosť ich výšky musí súdny exekútor preukázať. Náhrada hotových výdavkov nemôže mať charakter akejsi paušálnej sumy, požadovanej v každom exekučnom konaní. Hotové výdavky musia byť účelné, vzniknuté v danom exekučnom konaní a ich výška musí byť preukázaná.
35. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za doručenie písomností, vzhľadom na to, že z obsahu fotokópie doručenky vyplýva, že jedným doručením boli doručované písomnosti týkajúce sa viacerých exekučných konaní a je možné predpokladať, že súdny exekútor si uplatňuje náhradu v každom z nich.
36. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 33,19 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vo výške 23,24 eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 4,42 eur + 20 % DPH zo sumy 27,66 eur vo výške 5,53 eur.
37. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa § 256 CSP tak, že oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože zastavenie konania z dôvodu nemajetnosti povinného nezavinil. Keďže oprávnený nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodované nebude.
Poučenie:
Proti I. a III. výroku tohto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí v ňom byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenie odvolanie nie je prípustné.