Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-48-2018.pdf
PDF · 131.27 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/48/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. D., nar. X.XX.XXXX, zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: I. D., nar. X.X.XXXX, U. XXXX/XX, Q., zastúpená splnomocnenkyňou: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., Miletičova 23, Bratislava a I. D., nar. X.X.XXXX, T. F. Q. XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Barbora Petrovič, Hlavná 44, Trnava, o návrhu matky o zvýšenie výživného a návrhu otca o zníženie výživného, na odvolanie matky vo výroku o zvýšení výživného a otca v časti zvýšenia výživného s účinnosťou od 1.4.2017 a v časti dlžného výživného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 19P 55/2016-130 zo dňa 11. októbra 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o zvýšení výživného, dlžnom výživnom a v závislom výroku IV. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého J. s účinnosťou od 14.6.2016 do 31.7.2016 sumou 150,- eur mesačne a s účinnosťou od 1.4.2017 sumou 150,- eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 14.6.2016 do 11.10.2017 vo výške 511,97 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 15,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Výrokom II. návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 1.8.2016 do 31.3.2017 zamietol. Výrokom III. návrh otca na zníženie výživného zamietol. Výrokom IV. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a napokon výrokom V. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 27P/39/2007-32 zo dňa 15.10.2007 v časti výšky výživného za obdobie od 14.6.2016 do 31.7.2016 a za obdobie od 1.4.2017. V časti výšky výživného za obdobie od 1.8.2016 do 31.3.2017 zostáva rozsudok nezmenený.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 62 ods. 2, 3, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že v danej veci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v októbri 2007 došlo k zmene pomerov u všetkých účastníkov konania. Maloletý J. v tom čase od 1.9.2007 začal navštevovať základnú školu, matka bola zamestnaná v spoločnosti C. spol. s r.o. s príjmom 9.621,50 Sk/319,38 eur. Otec bol v tom čase zamestnaný v spoločnosti Q. F., a.s., Q. s príjmom 12.528,- Sk/415,85 eur. V súčasnosti maloletý J. navštevuje strednú školu (od 1.9.2016 gymnázium a od 1.9.2017 zmenil školu, navštevuje elektrotechnické učilište, 1. ročník), sú s ním bežné výdavky, čiastočne zvýšené výdavky sú v súvislosti s jeho zdravotným stavom, navštevuje alergologickú ambulanciu, má predpísané lieky,
mesačný doplatok je asi 15,- eur. V čase začatia konania sa maloletý venoval hokeju asi 10 rokov, mesačný poplatok bol 60,- eur do klubu, výdavky na výstroj boli približne 1.000,- eur za dva roky (korčule, chrániče a podobne). Začiatkom septembra 2017 sa maloletý začal venovať inému športu a to bojovému zápaseniu, hokeju sa nevenuje, príspevky na terajší šport sú 50,- eur mesačne. Matka v súčasnosti od marca 2016 pracuje v spoločnosti E.-B., s.r.o. Q., jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie marec 2016 až október 2016 bol 540,67 eur a v období október 2016 až september 2017 bol 666,28 eur. Od 18.8.2017 vykonáva tiež na základe dohody o vykonaní práce prácu čašníčky v H. E., jej príjem je 2,50 na hodinu, táto dohoda je uzavretá do 31.12.2017 s dojednaným rozsahom práce 350 hodín, čistý mesačný zárobok je asi 60,- eur. Otec od novembra 2013 bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy ako šofér kamiónu pre rakúskeho zamestnávateľa s príjmom 1.450,- eur brutto mesačne, boli mu vyplácané i diéty minimálne vo výške 500,- eur v čistom a maximálne 700,- eur mesačne, tento pracovný pomer ukončil dohodou vzhľadom na zdravotné problémy dňa 11.1.2016. Otec bol následne práceneschopný od 15.3.2016 do 31.8.2016, od 26.9.2016 do 5.12.2016 a od 16.1.2017 do 13.2.2017. V období od februára 2016 do konca júla 2016 poberal dávky v nezamestnanosti, ktoré mu boli vyplácané rakúskym orgánom vo výške 800,- eur mesačne, následne nemal žiadny príjem. Otec je živnostník od roku 2001, živnosť mal pozastavenú od 1.2.2016 do 5.4.2017, od apríla 2017 začal otec znova podnikať ako živnostník, jeho príjem od apríla 2017 bol za zrealizované práce vo výške 660,- eur, zároveň sa zamestnal na základe dohody o vykonaní práce od 10.5.2017 na dobu do 31.12.2017, jeho čistá mzda v mesiaci máj 2017 bola 125,57 eur a v mesiaci august 2017 43,30 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že zvýšenie výživného je dôvodné, avšak nie v takom rozsahu ako to žiadala matka. Od poslednej úpravy výživného uplynulo 10 rokov, ktorá samotná skutočnosť odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, keď maloletý vyrástol, čím sa zvýšili výdavky na zabezpečenie jeho základných potrieb ako strava, oblečenie, hygiena, maloletý J. začal navštevovať strednú školu, čím sa zvýšili i výdavky v súvislosti s návštevou školy. Maloletý má výdavky i v súvislosti so zdravotným stavom cca 15,- eur mesačne a venuje sa športu, v čase začatia konania hokeju a v súčasnosti bojovému zápaseniu. Matke sa zvýšil príjem o približne 310,43 eur mesačne. Otec bol v čase začatia konania v júni 2016 nezamestnaný - práceneschopný, keď pracovný pomer v Rakúsku ukončil 11.1.2016 z dôvodu zdravotných problémov, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú správou všeobecnej lekárky otca MUDr. W. C., poberal dávky v nezamestnanosti, ktoré mu boli vyplácané od februára 2016 rakúskym orgánom vo výške 800,- eur mesačne až do konca júla 2016, následne nemal žiadny príjem, podľa vyjadrenia otca finančne mu pomáhali rodičia. Vzhľadom na uvedené súd s účinnosťou od podania návrhu dňa 14.6.2016 do 31.7.2016 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 150 eur mesačne, keď v porovnaní s poslednou úpravou výživného v roku 2007 sa jeho príjem, i keď v podobe dávok v nezamestnanosti, zvýšil. Od 1.8.2016 súd ponechal výživné v doposiaľ určenej výške, t.j. 83,- eur mesačne, keď bol toho názoru, že ani v tomto období nebol dôvod výživné znížiť, keď vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti boli dané dôvody pre zvýšenie výživného a súd zohľadnil tiež skutočnosť, že i keď bol otec bez príjmu, posledný pracovný pomer v Rakúsku trval od novembra 2013 do 11.1.2016, otec dosahoval dostatočný príjem na to, aby si vytvoril úspory a to i vzhľadom na jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému J. a napokon práceneschopnosť trvala necelý rok (od 15.3.2016 do 13.2.2017) pričom od februára 2016 do konca júla 2016 otec poberal dáky v nezamestnanosti vo výške 800,- eur mesačne. S účinnosťou od 1.4.2017, kedy otec obnovil živnosť súd vyživovaciu povinnosť zvýšil na sumu 100,- eur mesačne, keď bol toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné v takejto výške, pričom vychádzal z priemernej mzdy v národnom hospodárstve SR, ktorá v roku 2017 je 884,- eur brutto (Štatistický úrad SR), keď mal za to, že ak otec nie je schopný z prevádzkovania živnosti dosiahnuť mzdu aspoň v tejto výške, má možnosť zamestnať sa, pričom ale súd zohľadnil, že jeho možnosť zamestnať sa je čiastočne sťažená vzhľadom na zdravotné problémy (nie je vhodné sedavé zamestnanie ani zdvíhanie bremien). Súd zohľadnil i skutočnosť, že otec má výdavky v súvislosti s rehabilitáciou cca 30,- eur mesačne. Súd je toho názoru, že určená výška výživného zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, teda odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako i zárobkovým možnostiam a schopnostiam povinného - otca, keď v danom prípade sú odôvodnené potreby maloletého J. ohraničené skutočnými schopnosťami a možnosťami otca z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu. Vzhľadom na uvedené, súd návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol a zamietol i návrh matky na zvýšenie výživného v období od 1.8.2016 do 31.3.2017. Nakoľko výživné bolo v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine, zvýšené spätne od podania návrhu dňa 14.6.2016, keď súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie výživného
tri roky spätne, keď matka nepreukázala žiadne dôvody, ktoré by jej objektívne bránili podať návrh, otcovi vniklo dlžné výživné voči maloletému J. vo výške 511,97 eur (pomerná časť za mesiac jún 2016 a to 67,- eur, t.j. suma o ktorú bolo výživné zvýšené delene 30 dní krát 17 dní = 37,97 eur + výživné za mesiac júl 2016 67,- eur + apríl 2017 až september 2017, t.j. 6 mesiacov krát 67,- eur = 402,- eur + dlžné výživné 5,- eur, keď otec za obdobie január 2017 až september 2017 zaplatil výživné vo výške 742,- eur a podľa pôvodnej úpravy mal celkovo zaplatiť sumu vo výške 747,- eur, t.j. 9 mesiacov krát 83,- eur). Vzhľadom na výšku dlžného výživného, výšku určeného bežného výživného, súd otcovi povolil dlžné výživné splácať v splátkach tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok. Zároveň súd v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmenil predchádzajúce rozhodnutie o výživnom na maloletého J.. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku.
3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka prostredníctvom splnomocnenkyne. Rozsudok napadla vo výroku I. a to z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na § 35, § 36 a § 37 Civilného mimosporového poriadku. Súd neskúmal zásadný rozpor vo výpovedi otca resp. otec nevypovedal o svojich príjmoch a výdavkoch, pričom matka dopodrobna preukázala všetky svoje príjmy. Súd nezistil skutočný stav veci, teda koľko otec zarába v súčasnosti. Tento jeho príjem sa však dá logicky odvodiť od výdavkov, teda ak je otec schopný minúť mesačne podľa svojich tvrdení minimálne 500,- eur, musí mať aj taký príjem. Ak spočítame všetky výdavky, ktoré otec zo svojich výpovedí menoval dospejeme k sume 480,- eur. Ak by mal mať otec tvrdený mesačný príjem 125,57 eur resp. 43,30 eur, v žiadnom prípade by nemohol pokryť menované výdavky, pričom otec zamlčal používanie automobilu, ktorý používa na osobné potreby a náklady mesačne prevyšujú 50,- eur. S týmito skutočnosťami sa súd vôbec nevysporiadal. Súd sa zaoberal zdravotným stavom otca, pričom v tejto otázke nezistil skutočný stav veci, teda či otcov zdravotný stav má podstatný vplyv na možnosť zamestnať sa, ide o skutočnosti na ktoré v priebehu konania poukazovali. Otec trpí ochorením medzistavcových platničiek, ktoré je bežné ochorenie staršej populácie zapríčinené bežne starnutím a opotrebovaním organizmu. Stav otca je predstieraný a nie je horší od stavu zvyšku populácie. S touto skutočnosťou sa súd nevysporiadal. Navrhuje preto rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd rozsudok zruší a vráti, prípadne návrhu vyhovie v zmysle návrhu matky.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj otec prostredníctvom advokátky a to vo výroku I. v časti zvýšenia výživného od 1.4.2017 ako aj v časti dlžného výživného. Vo výroku rozhodnutia je uvedené zvýšené výživné od 1.4.2017 vo výške 150,- eur mesačne, avšak v odôvodnení sa konštatuje výška 100,- eur mesačne. Tu otcovi nie je zrejmé ako bolo zvýšené výživné od 1.4.2017. Pokiaľ by sa vychádzalo z vyhláseného výroku, s týmto otec nesúhlasí, má za to, že túto sumu nie je v jeho schopnostiach a možnostiach pravidelne mesačne vynakladať pre účely výživného. Otec súhlasí so zvýšením výživného od 14.6.2016 do 31.7.2016 na sumu 150,- eur mesačne, je správne, že súd následne ponechal výšku výživného nezmenenú do 31.3.2017. Súd návrh matky v tomto období na zvýšenie výživného zamietol. Otec má súčasný príjem riadne preukázaný, nebolo preto potrebným a ani možným vychádzať z fikcie príjmu podľa priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Otec pracuje na základe dohody o vykonaní práce, do konca tohto kalendárneho roka by mal dosiahnuť priemerný zárobok 400,- eur mesačne, teda mal by byť schopný platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne. Po podaní daňového priznania za rok 2017 túto skutočnosť doložia. Otec nesúhlasí s tým, aby súd vychádzal z priemernej mzdy v národnom hospodárstve t.j. zo sumy 884,- eur, pretože otec má zdravotné obmedzenie, ktoré súdu riadne preukázal, teda nie je schopný sa vhodne a dlhodobo zamestnať tak, aby práca vyhovovala jeho zdravotnému postihnutiu a preto je vďačný za to, že má aspoň prácu, ktorú vykonáva. Otec súhlasí so zvýšením výživného avšak od 1.4.2017 na výšku 100,- eur mesačne, preto v tejto časti navrhuje rozsudok zmeniť.
5. Otec sa prostredníctvom advokátky vyjadril k odvolaniu matky. Otec nesúhlasí s odvolaním matky, toto považuje za nedôvodné. Poukázal na to, že zástupca matky žiadne návrhy na doplnenie dokazovania pred vyhlásením dokazovania neoznámil, teda sa uspokojil so zisteným zdravotným stavom. Motorové vozidlo otec nevlastní, čo uviedol aj na pojednávaní. Otec dlhuje obci nájomné, má už odpojený plyn, teda svoje výdavky nie je schopný pokryť. Čo sa týka ochorenia otca, poukázal na to, že právny zástupca matky nemá adekvátne vzdelanie, aby mohol hodnotiť ochorenie otca a jeho obmedzenia v bežnom živote, preto predložil súdu potvrdenia o platbách. Na preukázanie svojich tvrdení doložil vyčíslenie nedoplatku Obce T. F. Q. zo dňa 30.5.2017, oznámenie distribúcie SPP o prerušení dodávky plynu
otcovi z dôvodu neplnenia si finančných záväzkov zo dňa 31.7.2017, faktúru ZSE energia, a.s. zo dňa 11.8.2017 na poplatok za obnovenie dodávky elektrickej energie.
6. K odvolaniu otca právny zástupca matky poukázal na § 62 Zákona o rodine a § 63 Zákona o rodine. Odvolaciemu súdu boli predložené listinné dôkazy, ktoré neboli predložené v priebehu súdneho konania na súde prvej inštancie, považuje predloženie za bezpredmetné. Tieto dôkazy nepreukazujú príjem otca, preukazujú len skutočnosť, že otec si riadne neplní svoje záväzky voči rôznym dodávateľom služieb. Otec si neplní ani výživné v minimálnom rozsahu o čom svedčí podané trestné oznámenie matkou zo dňa 17.1.2018.
7. Otec sa prostredníctvom advokátky vyjadril k vyjadreniu matky. Otec obnovil svoju podnikateľskú činnosť od 1.4.2017, podal daňové priznanie v roku 2018, preto predkladajú potvrdenie o podaní daňového priznania. Daňová povinnosť otcovi nevznikla, pretože mal možnosť si uplatniť výdavky 60% z príjmu, z dokladov predložených vyplýva, že otec dlhuje celkovo na vystavených faktúrach sumu 4.800,- eur. Zdravotné obmedzenia otca boli riadne preukázané.
8. Procesný opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že od poslednej úpravy výživného uplynula dlhšia doba, maloleté dieťa je staršie, vyspelejšie, náklady sa zvýšili. Odporúča odvolaniu matky vyhovieť a zvýšiť výživné primerane zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na vek a potreby maloletého.
9. Procesný opatrovník k odvolaniu otca a k vyjadreniam otca k odvolaniu a k vyjadreniu otca k vyjadreniu matky uviedol, že sa pridržiava predchádzajúceho vyjadrenia, nakoľko zvýšenie výživného je v prospech maloletého dieťaťa.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenými subjektmi - účastníkmi (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e) f), g) h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolaní (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutých výrokoch I. o zvýšení výživného, dlžnom výživnom a v závislom výroku o náhrade trov konania vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
11. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatneného nároku na zvýšenie výživného a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
12. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na zvýšenie výživného otca pre maloletého J. zo sumy 2.500,- Sk mesačne na sumu 600,- eur mesačne a o návrhu otca na zníženie výživného pre maloletého na sumu 50,- eur mesačne. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody matky a otca predostreté v odvolaniach bolo posúdiť, či boli splnené podmienky
na zvýšenie výživného pre maloletého J. v rozsahu 150,- eur mesačne od 14.6.2016 do 31.7.2016 a následne od 1.4.2017 určenom súdom prvej inštancie, keď odvolacie dôvody matky a otca smerovali proti výške zvýšeného výživného pre maloleté dieťa určeného súdom prvej inštancie.
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku napadnutého, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, rozsudok v napadnutých častiach o zvýšení výživného a nedoplatku na výživnom riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie.
14. Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
18. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.
19. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú -povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i
situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého zistil, že naposledy bolo rozhodované o výživnom pre maloletého rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 27P/39/2017-32 zo dňa 15.10.2007 ktorým bola schválená dohoda rodičov o zvýšení výživného na 2.500,- Sk mesačne od 1.11.2007. V čase tohto rozhodovania matka bola zamestnaná v spoločnosti C. spol. s r.o. s príjmom 9.621,50 Sk mesačne a otec bol zamestnaný v spoločnosti Q. F., a.s. s príjmom 12.528,- Sk mesačne. Rodičia maloletého nemali iné vyživovacie povinnosti. Maloletý J. v čase tohto rozhodovania mal 6 rokov a 11 mesiacov a navštevoval 1. ročník základnej školu. Aktuálne otec od novembra 2013 do 11.1.2016 bol zamestnaný ako vodič kamiónu pre zahraničného zamestnávateľa v Rakúskej republike s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.450,- eur a cestovné náhrady vo výške 500,- - 700,- eur, pričom pracovný pomer bol skončený dohodou zo zdravotných dôvodov. Otec bol práceneschopný od 15.3.2016 - 31.8.2016, ďalej od 26.9.2016 - 5.12.2016 a následne od 16.1.2017 - 13.2.2017. Dávky v nezamestnanosti poberal od februára 2016 do júla 2016 vo výške 800,- eur mesačne. Od apríla 2017 otec obnovil živnosť, ktorú mal pozastavenú od 1.2.2016 do 5.4.2017, a jeho príjem predstavoval 600,- eur a zároveň otec na základe dohody o vykonaní práce od 10.5.2017 do 31.12.2017 mal príjem v máji 2017 vo výške 125,57 eur a v auguste 2017 vo výške 43,30 eur. Otec žije v prenajatom 1-izbovom byte za užívanie ktorého má výdavky 230,- eur mesačne a iné vyživovacie povinnosti nemá. Matka v súčasnosti pracuje v spoločnosti E.-B., s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 540,67 eur od marca 2016 do októbra 2016 a vo výške 666,28 eur od októbra 2016 do septembra 2017. V období od 18.8.2017 do 31.12.2017 matka na základe dohody o vykaní práce vykonávala prácu čašníčky s čistým mesačným zárobkom cca 60,- eur mesačne. Matka nemá iné vyživovacie povinnosti. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie maloletý J. mal 17 rokov, navštevuje od 1.9.2017 elektrotechnické učilište, maloletý má zvýšené výdavky so zdravotným stavom, pričom doplatky za lieky na alergiu predstavujú 15,- eur mesačne a od septembra 2017 sa maloletý venuje bojovému zápaseniu, s ktorým sú spojené výdavky 50,- eur mesačne, pričom predtým sa maloletý cca 10 rokov venoval aktívne hokeju.
21. Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v danej veci sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného v prospech maloletého, keďže rodič má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa až do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Od ostatného rozhodovania o výživnom uplynulo dlhé časové obdobie, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie to bolo 10 rokov, teda už len samotným uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, kedy prirodzene vzrástli potreby nielen na bežné životné náklady, ale predovšetkým v súvislosti s jeho vzdelávaním. V školskom roku 2016/2017 začal maloletý navštevovať prvý ročník strednej školy, s čím sú spojené notoricky známe výdavky na nákup učebníc, zošitov, učebných pomôcok, školské stravovanie a cestovanie do školy. Pochopiteľne vzrástli aj ich odôvodnené potreby vo všetkých ďalších oblastiach jeho života a výdavky spojené s mimoškolskými aktivitami. Od poslednej úpravy výživného na strane maloletého vzhľadom na uvedené jednoznačne došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich určenie vyššieho výživného. Rovnako bez akýchkoľvek pochybností nastala zmena pomerov i na strane otca a matky, ktorí majú obaja vyšší príjem.
22. Čo sa týka primeranosti výšky výživného odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám maloletého ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá určenie výživného otca pre maloletého sumou 150,- eur mesačne od 14.6.2016 do 31.7.2016 a následne sumou 150,- eur mesačne od 1.4.2017. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), ktorému východisku pri rozhodovaní o výške výživného zodpovedá aj súdom prvej inštancie určené výživné.
23. Matka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal a nevysporiadal so skutočnosťou, že otec zamlčal používanie automobilu a taktiež tým, že mesačné výdavky otca, ktoré podľa matky predstavujú 480,- eur mesačne nemôže otec pokryť zo svojho príjmu, ktorý otec v konaní uvádzal vo výške 125,57 eur resp. 43,30 eur. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že čo sa týka príjmu otca od 1.4.2017 ako otec obnovil živnosť, súd prvej inštancie vychádzal z možností a schopností otca a nie z reálne poberaného veľmi nízkeho príjmu, pričom súd vyhodnotil, že otec je schopný dosiahnuť príjem vo výške 884,- eur mesačne a zároveň bolo prihliadnuté na zdravotné obmedzenia preukázané lekárskou správou, nakoľko sedavé zamestnanie a zdvíhanie bremien je pre otca nevhodné. Výživné na maloletého bolo určené v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu a výdavok otca na používanie automobilu vo výške 50 eur neovplyvnil výšku určeného výživného v tom smere, že nebyť tohto výdavku, výživné by bolo zvýšené na vyššiu sumu. Navyše vo vyjadrení k odvolaniu otec uviedol, že osobné motorové vozidla nevlastní, ktorú skutočnosť uviedol aj na pojednávaní.
24. Ďalej matka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nezistil skutočný stav veci, teda či zdravotný stav otca má podstatný vplyv na jeho možnosť zamestnať sa. Odvolací súd je názoru, že o tejto otázke bolo vykonané dostatočné dokazovanie a bol zistený skutočný stav veci. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. Na otázku zdravotného stavu otca bolo zabezpečené potvrdenie od lekára otca MUDr. W. C., ktorá jednoznačne uviedla, že u otca nie je vhodné sedavé zamestnanie ani zdvíhanie bremien. Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie zohľadnil. Na uvedené skutkové zistenia nebolo zo strany matky navrhované ďalšie dokazovanie, ani odvolací súd nepovažoval za potrebné na túto otázku vykonať dokazovanie ex offo.
25. Otec v odvolaní namietal, že svoj príjem riadne preukázal a preto nebolo potrebné vychádzať z fikcie podľa priemernej mzdy v národnom hospodárstve SR. K uvedenému odvolací súd uvádza, že správne prvoinštančný súd vychádzal zo skutočnosti, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je prvoradá, bolo preto potrebné skúmať nielen aktuálne príjmy otca, ale aj jeho možnosti a schopnosti ako určujúce kritérium pre úpravu rozsahu vyživovacej povinnosti. Prvoinštančný súd preto zohľadnil, že od 1.4.2017 je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné vychádzajúc z priemernej mzdy otca dosahovanej v národnom hospodárstve SR v roku 2017 vo výške 884,- eur brutto, pričom mal za to, že ak otec nie je schopný z prevádzkovania živnosti dosiahnuť mzdu v takejto výške, má možnosť zamestnať sa. Ani príjem otca z dohody o vykonaní práce (v máji 2017 vo výške 125,57 eur a v auguste 2017) nemal vplyv na potrebu vychádzať z potencionality príjmov otca, ktorý je v danom prípade ovplyvnený jeho zdravotnými obmedzeniami. Preto súd pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému správne vychádzal z predpokladaného príjmu, ktorý by mohol otec dosiahnuť, ak by sa zamestnal.
26. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktorí sú v plnej miere odkázaní výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc vyživovaciu povinnosť otca k maloletému, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, zvýšil výživné pre maloleté dieťa správne. Súdom prvej inštancie zvýšené výživné pre maloletého J. na sumu 150,- eur mesačne je vzhľadom na vek maloletého, aktuálne životné náklady a tendenciu zvyšovania ich životných nákladov v budúcnosti primerané. Rovnako zo skutočností zistených ohľadom príjmov a majetkových pomerov otca súdom prvej inštancie je jednoznačné, že osobné, majetkové a zárobkové pomery otca zodpovedajú súdom prvej inštancie zvýšenému výživnému. Odvolací súd považuje výživné v sume 150,- eur mesačne od otca spolu s výživným a osobnou starostlivosťou od matky za postačujúce pre pokrytie aktuálnych potrieb maloletého a jeho záujmov.
27. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku zvýšeného výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
28. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zvýšení, dlžnom výživnom vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutých) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu ich vecnej správnosti potvrdil.
29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.
30. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).