Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/120/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalocu MADOPA, s.r.o., so sídlom Istebnícka 230/93, 911 05 Trenčín, IČO: 36 344 648, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému FinCAP, s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, IČO: 46 050 639, o zaplatenie 2.762,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4Cb/12/2016-79 zo dňa 13. februára 2018, takto

rozhodol:

I. Prvú výrokovú vetu uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4Cb/12/2016-79 zo dňa 13. februára 2018 o p r a v u j e tak, že správne je: Súd pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalovaného spoločnosťou FinCAP, s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina.

II. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom v napadnutej časti III. výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č.k. 4Cb/12/2016-79 zo dňa 13. februára 2018 prvou výrokovou vetou rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu spoločnosťou FinCAP, s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 43 010 01 Žilina, druhou výrokovou vetou konanie zastavil. Treťou výrokovou vetou žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a štvrtou výrokovou vetou rozhodol o vrátení žalobcovi kráteného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 158,80 Eur.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že z výpisu z obchodného registra zistil, že pôvodný žalovaný spoločnosť SOS TRUCKER, s.r.o. zmenila dňa 28.04.2016 svoje obchodné meno na PR TRANS, s.r.o. a následne dňa 12.05.2017 zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť BALUPA s.r.o., so sídlom Kamenárska 186, 966 01 Hliník nad Hronom. Následne táto spoločnosť BALUPA s.r.o. zanikla ku dňu 12.07.2017 v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Pro Areas spol. s r.o., so sídlom SNP 129, 965 01 Žiar nad Hronom. Spoločnosť Pro Areas spol. s r.o. zanikla k dátumu 08.08.2017 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť FinCAP, s.r.o., so sídlom Horná Ružová 16, 969 01 Banská Štiavnica.

3. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd prvej inštancie konanie zastavil bez skúmania postoja žalovaného k späťvzatiu žaloby.

4. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil tým, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný (resp. jeho právny nástupca) nemá založené účtovné závierky, nedosahuje žiadne tržby a má množstvo dlhov. Túto skutočnosť súd prvej inštancie nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by nemal žalovanému priznať náhradu trov konania, keďže z dostupných informácií nevyplýva úplná insolvencia žalovaného, ktorá by viedla k vyhláseniu konkurzu, resp. k likvidácii jeho majetku. V danom prípade potom z procesného hľadiska platí, že žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania. Preto podľa ust. § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti III. výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec v časti rozhodovania o trovách konania. Mal za to, že v tomto prípade je dôvodné vzhľadom na konanie žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu zvážiť aplikáciu ust. § 257 a nepriznať žiadnej zo strán náhradu trov konania. Dôvod hodný osobitného zreteľa videl v tom, že v prípade že ak by pred podaním žaloby mal vedomosť o finančnom reporte súčasného žalovaného, by žalobu proti takejto spoločnosti nepodal. Proti žalovanému je vydaných niekoľko právoplatných rozhodnutí na peňažné plnenie, neplní si dlhodobo záväzky voči štátu, má vysoké daňové nedoplatky, ide o spoločnosť, ktorá v súčasnosti nemá štatutárny orgán a nie je predpoklad, že ho bude mať v budúcnosti. Poukázal tiež na odpor, ktorý právny predchodca žalovaného podal účelovo, aby oddialil právoplatné ukončenie veci. Napádal len časť vystavených faktúr na základe nerelevantných tvrdení. Takýmto konaním navodil situáciu, že jeho spoločnosť zanikla s právnym nástupcom, pri ktorom sa stala jeho pohľadávka nevymožiteľnou. Dôvod hodný osobitného zreteľa je daný správaním žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, ktorý de facto zavinil zastavenie konania. Pokiaľ by nedošlo k zániku spoločností, nikdy by nežiadal konanie zastaviť. Preto dal odvolaciemu súdu do pozornosti skutočnosť, že aj žalovaný svojim správaním prispel k vzniku sporu a jeho predlžovaniu. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania zmenil tak, že žiadnej zo strán neprizná náhradu trov konania, eventuálne, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa ust. § 34 prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením § 379 rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť, a preto podľa ust. § 387 ods. 1 uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne správne potvrdil.

8. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

9. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

10. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Pred samotným preskúmaním odvolaním napadnutého uznesenia odvolací súd zistil, že v písomnom vyhotovení rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4Cb/12/2016-79 zo dňa 13. februára 2018 došlo v jeho I. výrokovej vete k zrejmej nesprávnosti. Súd prvej inštancie namiesto rozhodnutia o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalovaného uviedol, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalobcu, pričom z odôvodnenia predmetného uznesenia jednoznačne vyplýva, že rozhodoval o pokračovaní s právnym nástupcom žalovaného spoločnosťou FinCAP, s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina. Vzhľadom na túto zistenú nesprávnosť v I. výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4Cb/12/2016-79 zo dňa 13. februára 2018 odvolací súd v zmysle § 378 ods. 1 a § 244 túto chybu opravil, a to tak, že namiesto I. výrokovej vety „Súd pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalobcu spoločnosťou FinCAP, s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina“ uviedol správnu I. výrokovú vetu - „Súd pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalovaného spoločnosťou FinCAP, s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina“.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 18.04.2016 sa žalobca proti právnemu predchodcovi žalovaného spoločnosti SOS TRUKC, s.r.o. so sídlom Nová 1443, 966 81 Žarnovica domáhal zaplatenia sumy 2.762,99 Eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vydal platobný rozkaz č.k. 4Cb/12/2016 zo dňa 03.06.2016 proti ktorému podal právny predchodca žalovaného odpor, v ktorom namietal výšku uplatneného nároku. Podaním zo dňa 25.10.2017 žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu a navrhol, aby žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania, keďže žalobca zastavenie konania nezavinil. Skutočnosť, že žalovaný zlúčil svoju spoločnosť s právnym nástupcom spoločnosťou BALUPA, s.r.o., ktorá následne zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť FinCAP, s.r.o., IČO: 46 050 639, ktorá nemá založené účtovné závierky, nedosahuje žiadne tržby a má detekovaných množstvo dlhov žalobca považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nie je možné priznať náhradu trov konania žalovanému. Uznesením č.k. 4Cb/12/2016-79 zo dňa 13.02.2018 súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu spoločnosťou FinCAP, s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 43 010 01 Žilina, konanie zastavil podľa ust. § 145 CSP, žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a rozhodol o vrátení žalobcovi kráteného súdneho poplatku zo žaloby.

13. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

14. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa ust. § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

16. Podľa ust. § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že strana sporu, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má zásadne, právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Citované ustanovenie § 255 ods. 1 vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia v ust. § 256 ods. 1 CSP. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok je ustanovenie § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznať. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju strán v priebehu konania a pod. (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99, uverejnené ZSP č. 1/2000 a prispôsobené novej právnej úprave).

18. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že v predmetnej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikácia ust. § 257 neprichádza do úvahy a dôvody, ktoré žalobca považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, nie je možné považovať za také, ktoré by odôvodňovali výnimočné použitie tohto ustanovenia. Pri aplikácii ust. § 257 sú rozhodujúce dve oblasti, a to pomery strán a okolnosti prípadu. V danom prípade skutočnosť, že došlo k zániku pôvodného žalovaného v dôsledku následného

zlúčenia s jeho právnymi nástupcami a že jeho súčasný právny nástupca je spoločnosťou, proti ktorej je vydaných viac právoplatných rozhodnutí na peňažné plnenie, ktorá si dlhodobo neplní záväzky voči štátu, má vysoké daňové nedoplatky a nemá štatutárny orgán nie je možné považovať za okolnosť, ktorá by odôvodňovala použitie ust. § 257 pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému, ktorý zastavenie predmetného konania procesne nezavinil. Taktiež okolnosť, že právny predchodca žalovaného podal odôvodnený odpor proti platobnému rozkazu nie je možné považovať za okolnosť odôvodňujúcu použitie ust. § 257 pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému.

19. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti III. výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

20. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396, § 262 ods. 1 a § 255 tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 251 súd prvej inštancie.

21. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .