Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5P-18-2018.pdf
PDF · 75.09 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou vo veci starostlivosti súdu o mal. S. I., T.. XX.XX.XXXX, bytom u matky a o mal. G. I., T.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, deti rodičov I. Č., T.. XX.XX.XXXX, U. C. S. Ž., t. č. bytom Ž. T. R., Š. I. XX/X a N. I., T.. XX.XX.XXXX, U. C. Ž. T. R., N. R. XXX/X, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k mal. deťom takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v znení:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca N.T. I., T.. XX.XX.XXXX, k maloletému S. I., T.. XX.XX.XXXX zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne a k maloletej G. I., T.. XX.XX.XXXX zo sumy 40,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne počnúc dňom 01.09.2018, ktoré výživné je p o v i n n ý posielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletých detí.
Týmto súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. značka XXP/XX/XXXX zo dňa 03.12.2013, právoplatný dňa 23.12.2013.
Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Matka mal. detí sa podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti u mal. S. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne a u mal. G. zo sumy 40,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne počnúc dňom 01.08.2018 s poukazom na to, že od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti potreby maloletých detí vzrástli. S otcom detí nie sú manželia a nežijú ani v spoločnej domácnosti.
2.Na pojednávaní konanom dňa 19.09.2018 sa rodičia mal. detí dohodli na tom, že otec bude prispievať na výživu mal. S. sumou 150,- eur mesačne a na mal. G. sumou 100,- eur mesačne počnúc dňom 01.09.2018 so splatnosťou k 15. dňu v mesiaci. Žiadali schváliť rodičovskú dohodu.
3.Podľa § 36 ods.1Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
4.Podľa § 24 ods.3 toho istého zákona rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
5.Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nutné vynaložiť.
6.Podľa § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
7.Podľa § 76 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
8.Matka mal. detí je na materskej dovolenke s mal. U. T., T.. XX.XX.XXXX, z ktorého otcom žije v spoločnej domácnosti. Poberá rodičovský príspevok spolu vo výške 214,70 eur a prídavky na tri deti spolu 71,04 eur. Otec maloletých detí je SZČO, pracuje ako živnostník pre spoločnosť REMESLO stav, s.r.o. s čistým príjmom podľa vlastného vyjadrenia cca. 900,- eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
9.Súd schválil uvedenú rodičovskú dohodu, v znení ako je uvedená vo výroku rozhodnutia, nakoľko nebola v rozpore so zákonom a bola v záujme mal. detí. Uvedenú rodičovskú dohodu navrhol schváliť aj kolízny opatrovník.
10.Podľa § 122 CMP ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
11.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.