Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8S-10-2016.pdf
PDF · 146.45 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/10/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: D. Z., P. Č.. X, E., právne zastúpeného: JUDr. Ján Farkaš, Námestie Slobody 7, Michalovce, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP1-2015/031815/GEC zo dňa 08.09.2015 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Žalobca podal včas 8.12.2015 na Okresný súd Michalovce, žalobu označenú ako žiadosť o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný") č. OU-KE-OOP1-2015/031815 GEC a dňa zo dňa 08.09.2015 k tejto žiadosti doplnil analýzu rozhodnutia č. OU-MI-OVVS-2015/004248 zo dňa 1.7.2015 .
2.Uviedol, že „koncom roka 2014 so svojím synom A. Z. v dome O.. E. T., konkrétne od 03.12.2014 previedli renováciu jednej izby, nachádzajúcej sa na 1. poschodí. Do 09.12.2014 boli v tejto miestnosti prevedené štyri penetračné a protiplesňové nátery, neustále vysušovanie, lepenie sitka pod stierky, natiahnutie stierok na steny, vyhladzovanie a brúsenie stierok. Žalobca z vlastných zásob dodal do domu O.. T. 50 kg stierky, za ktoré mu O.. T. vyplatila 20 € a za to, že v práci pokračovali, mu vyplatila 20 € ako zálohu. V posledný deň, teda dňa 09.12.2014, mali žalobca so synom previesť už len finálny náter stien zelenou farbou, čo bolo oproti predošlým prácam iba povestnou „čerešničkou na torte", pričom za celý čas vykonávania renovácie izby, teda od 03.12.014 do 08.12.2014 nemali O.. T. ani T. J.. k práci žalobcu ani jeho syna nijaké pripomienky. O.. T. až ráno dňa 09.12.2014 zinscenovala divadlo, kedy dokončenie prác, teda natretie stien, odriekla. Dohoda bola, že za celú vykonanú prácu im bude vyplatená suma 240 €, pričom za šesť dní tvrdej, poctivej a kvalitnej práce dostali spolu len 20 € ako zálohu. V tejto napätej situácii spôsobenej O.. T. sa žalobca pri prenášaní farby pošmykol, následkom čoho mu farba vyletela z rúk a rozliala sa na podlahu. Bola to nešťastná udalosť, ako napr. pošmyknutie a spadnutie na chodníku. O.. T. túto situáciu využila a zavolala políciu, ktorá žalobcu zaistila a strážila asi hodinu pred domom O.. T. a následne bol ako zločinec odvedený v putách na Obvodné oddelenie PZ v Michalovciach, kde bol pozbavený osobnej slobody na päť hodín. O.. T. dňa 09.12.2014 podpísala výpoveď so zištným zámerom vymáhať od žalobcu vysokú finančnú čiastku - 16 805 €. Celá vec bola následne riešená ako priestupok na Okresnom úrade v E., odbore všeobecnej vnútornej správy. Dňa 01.07.2015 bolo vydané rozhodnutie č. OU-MI-OVVS- 2015/004248, v ktorom bol žalobca pokutovaný sumou 300 € + trovy konania 16 € a zároveň mu bola uložená povinnosť uhradiť O.. E. T. škodu vo výške 226,80 €, čo spolu činí 542,80 €. Žalobca sa zaťažil pôžičkou a uvedenú sumu jednotlivým aktérom vyplatil. V ďalšej časti analýzy žalobca uvádza krivé interpretácie svojej výpovede prejednávajúcim zamestnancom prvostupňového správneho
orgánu, kde sa žalobca priznáva k svojvoľnému vyhotoveniu dier - sond do steny, čo nie je pravda a tiež nie je pravda, že uviedol, že jeho syn bol prítomný až vtedy, keď vynášal von tašky, teda v čase nehody vyliatia farby nebol prítomný v dome na poschodí a teda toho nebol svedkom. Žalobca ďalej napadol svedeckú výpoveď E. T. J.., ktorá na otázku povereného príslušníka PZ, či videl syn žalobcu, ako došlo k rozliatiu farby, odpovedala, že jeho syn to nemohol vidieť, nakoľko sa v tom čase nachádzal pri nej vonku pred domom, teda keď dotyčná túto situáciu nevidela, nemohla presne vedieť, kedy sa táto udalosť stala a teda nemohla vedieť ani to, kto tam bol a kto túto udalosť videl. Žalobca ďalej napadol svedectvo R. J., ktorý uviedol, že A. Z. stál pred domom napriek tomu, že bol v tej časti domu, kde nie sú okná a v jednej výpovedi uviedol, že žalobca zobral z kúpeľne plastové vedro a v ďalšej výpovedi už tvrdil, že zobral dve nové vedrá s farbou, čo svedčí o tom, že R. J. klame. Žalobca napadol tiež svedectvo A. Č., ktorý uviedol, že syn žalobcu stál pred domom, teda nemohol vidieť ako došlo k rozliatiu farby, napriek tomu, že A. Z. vošiel do domu spolu s ním a s R. J.. Žalobca ďalej uviedol, že na základe týchto falošných svedectiev bol jeho syn A. Z. vylúčený ako dôležitý svedok diania, aj napriek tomu, že vo svojej výpovedi uviedol, že na vlastné oči vide ako sa žalobca v čase okolo 07:45 hod. pošmykol, keď vynášal z kúpeľne v rukách plastové vedro so zelenou farbou, následkom pošmyknutia sa zapotácal a vedro mu vypadlo z rúk a spadlo na podlahu chodby. Samotná O.. E. T. usvedčuje vyššie uvedených troch svedkov z klamstva, keď vo svojich výpovediach uviedla, že pri rozlievaní farby sa v dome nachádzal aj syn žalobcu. V ďalšej časti analýzy k žiadosti o preskúmanie rozhodnutia opisuje odmietnutie nakopírovania CD nosiča s fotografiami vedúcou zamestnankyňou prvostupňového správneho orgánu a obvinenie žalobcu z krádeže CD nosiča s fotografiami a jeho osobnú prehliadku touto vedúcou zamestnankyňou. Žalobca ďalej poukazuje na možnosť kontaminácie a pretvorenie inkriminovaných priestorov zo strany po dobu cca jednej hodiny od rozliatia farby po príchod F.. D. P., ktorý viedol dokumentovanie miesta nehody, a to osobami, ktoré ostali v dome (O.. E. T., E. T. J.. a svedkovia A. Č. a O.. R. J.). Žalobca v ďalšej časti namietal, že prejednávajúci zamestnanec prvostupňového správneho orgánu neakceptoval jeho lekárske ospravedlnenia z neúčasti na prejednávaniach priestupku z dôvodu psychických problémov žalobcu a následne mu uložil pokutu vo výške 300 €, teda v hornej hranici sadzby, ktorá je podľa názoru žalobcu trestom za to, že žalobca v predchádzajúcom období podal na tohto zamestnanca opakovane sťažnosť. V záverečnej časti analýzy žalobca uvádza, že má podozrenie na spáchanie trestného činu bezdôvodného obohacovania zo strany O.. E. T., ďalej poukazuje na chyby v textoch vyhotovených prejednávajúcim pracovníkom prvostupňového správneho orgánu a F.. D. P., ktoré sú podľa názoru žalobcu len predobrazom závažnejších chýb, najmä rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.“ Teda po nedorozumení s O.. E. T. sa následne pošmykol a vylial na podlahu farbu a teda to bola nešťastná udalosť a nie jeho úmysel. Označil konanie policajných orgánov za nekorektné svojim rozhodnutím, ich rozhodnutím bolo uložené zaplatiť žalobcovi pokutu 300 Eur, trovy správneho konania a tiež škodu O.. E. T.. Obvinil E. T., R. J. a A. Č. z falošného svedectva, naopak vylúčenie svojho syna z prejednávania veci (A. Z.), ako svedka, správne orgány nebrali do úvahy a uviedol, že má podozrenie, že O.. E. T. a jej matka sa chceli na jeho úkor obohatiť.
3.Uznesením Okresný súd Michalovce 18S/1/2015 dňa 18.1.2016 vyslovil svoju nepríslušnosť vo veci konať a rozhodnúť a vec postúpil Krajskému súdu v Košiciach ako súdu vecne a miestne príslušnému podľa § 103, § 246 ods.1, § 246a ods.1 a § 250d ods.2 Občianskeho súdneho poriadku.
4. Dňa 4.5.2017 Centrum právnej pomoci potvrdilo, že ustanovilo právneho zástupcu v konaní pre žalobcu, ktorý písomným podaním 7.9.2017, upresnil petit žaloby a žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 8.9.2015 č. OU-KE-OOP1-2015/031815/GEC, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Michalovce z 1.7.2015 č. OÚ-MI-OVVS-2015/004248 zo dňa 1.- 7. 2015 a priznať úplnú náhradu trov konania.
5. Žalovaný Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice, rozhodnutím č. OU-KE-OOP1-2015/031815/GEC zo dňa 08.09.2015 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Okresného úradu Michalovce, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OU-MI-OVVS-2015/00428 zo dňa 1.7.2015 a odvolanie žalobcu odmietol.
6. Správny orgán prvého stupňa uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. l zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 09. decembra 2014 v čase okolo 08:00 hod. v rodinnom dome na ulici T. Č.. XXX/XX v meste E. poškodil údermi kladivom omietku stien v izbe na druhom poschodí tak, že v nej vytvoril diery a vylial farbu po kúpeľni, chodbe a schodišti, čím poškodením veci úmyselne spôsobil škodu na majetku poškodenej, v celkovej výške 226,80 €.
7. Podľa § 11 ods. 1, písm. b/ a § 50 ods. 2/ zákona o priestupkoch obvinenému /žalobcovi/ uložil sankciu
- pokuta vo výške 300 eur a podľa § 79 ods. 1 zákona mu uložil povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednávaním priestupku vo výške 16,- eur a podľa § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch mu uložil nahradiť poškodenej spôsobenú škodu vo výške 226,80 eur, v oboch prípadoch do 15 dní po právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení sa odvolal na zistenia skutkového stavu a uviedol, že konanie o priestupku začalo na základe uznesenia o postúpení veci Obvodného oddelenia PZ Michalovce č. ORP- 1565/MI-MI-2014 zo dňa 10. 02. 2015, pre konanie o priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1/ zákona proti žalobcovi, ktorého sa mal dopustiť konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
8. Správny orgán mal vykázané doručenie predvolaní do vlastných rúk na deň 01.04.2015, 23.04.2015 a podľa § 74 ods. l zák. o priestupkoch vec obvineného prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti 1.7.2015. Správny orgán vychádzal z tohto, čo uviedol žalobca vo svojej výpovedi, učinenej pred orgánmi polície, že u poškodenej E. T. podľa dohody nahadzoval nové vnútorné omietky v izbe na poschodí a tiež vykonával maliarske práce. Následne ho poškodená vyzvala, aby v prácach nepokračoval a opustil rodinný dom. Preto sa chcel pobaliť a opustiť dom. V kúpeľni chcel zobrať tašku, na ktorej boli položené dve plechovky s farbami. Keď chcel plechovku premiestniť na polystyrén na chodbe, pošmykol sa, plechovka mu vyletela z rúk a farba sa vyliala na schodisko. Pritom zakopol aj o druhú plechovku s farbou a tá sa vyliala. Diery do stien urobil preto, aby dokázal poškodenej, že pod omietkou sú osadené výstužné siete potom, ako mu poškodená oznámila, že nie je spokojná s kvalitou jeho práce a preto mu zaplatí za prácu menej ako sa dohodli. Ďalej uviedol, že jeho syn bol prítomný až vtedy, keď tašky vynášal z domu.
9. Správny orgán vychádzal z tohto čo uviedla poškodená E. T.. Obvinený vykonával maliarske práce na poschodí jej rodinného domu a preto, že nebola s kvalitou prác spokojná, požiadala obvineného, aby predčasne ukončil práce a z domu odišiel. To obvineného rozčúlilo, zobral kladivo a opakovane udieral kladivom do stien, čím v stenách vznikli diery. Následne poškodená E. T. zavolala priateľov O.. R. J. I. A. Č. a tým uviedla, že má doma problém s agresívnym človekom, ktorý nechcel opustiť jej dom. Svedkovia prišli do jej domu asi o desať minút a vyzvali obvineného, aby opustil dom, to obvineného rozčúlilo, vošiel do kúpeľne a dve nádoby s farbami vyhodil na chodbu, kde sa farba rozliala a poškodila podlahu, schodište a okolité steny. Poškodená pred správnym orgánom uplatnila náhradu spôsobenej škody vo výške 226,80 eur, ktorú jej spôsobil obvinený s tým, že jej kladivom urobil diery do stien a na chodbe a po schodišti vylial dve vedrá farieb - tmavozelenú a svetlozelenú.
10. Správny orgán vychádza z tvrdení svedkyne E. T. J.., ktorá nevidela kedy obvinený vylial farbu, videla ju už rozliatu po schodišti, ale potvrdila tvrdenia dcéry E. T. E.. Potom, čo dcéra E. T. vyzvala žalobcu, aby opustil ich dom a obvinený kladivom urobil diery v stene, preto povedala obvinenému, aby si odniesol veci a pomohla mu tak, že niektoré veci obvineného zobrala, zniesla ich dole ku vchodovým dverám, kde stál syn obvineného stál vonku pred domom.
11. Rovnako uveril svedkom O.. R. J. I. A. Č., ktorí vo svojej výpovedi pred správnym orgánom potvrdili jej tvrdenia, že spolu nasadli do auta a prišli k domu E. T., boli svedkom hádky žalobcu s poškodenou E. T., kde poškodená opakovane žiadala obvineného, aby opustil dom. Obvinený výzvu ignoroval, zobral dve vedrá s farbou, ktoré otvoril a vylial ich po chodbe, pričom olial aj ich oboch. Následne A. Č. zavolal políciu.
12. Súčasťou vyšetrovacieho spisuje je aj fotodokumentácia 32 fotografií z miesta spáchania skutku, z ktorých vyplýva, že farby boli po chodbe a schodišti vyliate v rôznych smeroch po častiach, teda nemohlo ísť o náhodné jednorázové vyliatie v jednom smere. Časť oboch farieb na zábradlí schodišťa je do výšky pása, časť farieb bola vyliata smerom vpravo na schodišti, ako aj na opačnej, ľavej stene schodišťa, na ľavom drevenom obložení schodišťa, ako aj na pravom drevenom obložení schodišťa, čo pri náhodnom vyliatí nebolo možné.
13.Na základe výpovedí poškodenej E. T. a svedkov O.. R. J. a A. Č.Ž., ktorí zhodne a dôveryhodne usvedčili žalobcu zo spáchania skutku, ako i z listinných dôkazov - fotodokumentácie vyšetrovacieho spisu a z vyčíslenia škody, správny orgán uznal obvineného vinným z priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1/ priestupkového zákona.
14.Správny orgán svedka A. Z. nepovažoval za potrebné vypočuť z dôvodu, že nebol svedkom poškodenia stien kladivom a podľa vyjadrení svedkov E. T. J.., O.. R. J. I. A. Č. pri rozliatí farby obvineným nebol v dome.
15.Správny orgán vyhodnotil ako účelové tvrdenie žalobcu, že diery do stien urobil preto, aby presvedčil poškodenú, že pod omietkou je sieťka, ako nedôveryhodné, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný skutok. Z listinným dôkazov - fotodokumentácie jasne vyplýva, že obe farby boli rozliate v rôznych smeroch úmyselne z dôvodu, že pri náhodnom rozliatí by farba bola iba na jednom mieste a vyliata v jednom smere. Túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia O.. R. J. a A. Č., ako aj samotná poškodená E. T.. Správny orgán výpoveď obvineného pokladal za nedôveryhodnú, jeho tvrdenia vyhodnotil ako nedôveryhodné a účelové, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný skutok. Žalobca sa opakovane nedostavil na prejednanie priestupku a oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie a napr. až dňa 17. 06. 20145 v čase o 14:50 hod. priniesol osobne do podateľne Okresného úradu potvrdenku o návšteve lekára na deň 16. 06. 2015, hoci predvolanie na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie na deň 16. 06. 2015 prevzal osobne dňa 04. 06. 2015. Žalobca sa mohol dostaviť pred správny orgán a oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie už dňa 05. 06. 2015, ako aj dňa 08. 06. 2015, 09. 06. 2015, 10. 06. 2015, 11. 06. 2015, 12. 06. 20015 a 15. 06. 2015, alebo aj po termíne predvolania v časovom rozmedzí od 17. 06. 2015 do 30. 06.2015, avšak tak neurobil.
16.Pri ukladaní druhu a výšky sankcie vo výške 300,- €, správny orgán prihliadal na pravidlá podľa § 12 priestupkového zákona, bral do úvahy skutočnosť, že uložená sankcia bude mať na obvineného dostatočný výchovný vplyv na to, aby sa v budúcnosti nedopúšťal protiprávneho konania, uviedol, že obvinený so správnym orgánom nespolupracoval, zodpovednosti za spáchaný skutok sa vyhýbal, na okolnosti spáchania skutku, kde bolo jednoznačne a nespochybniteľne preukázané z výpovedí svedkov a fotodokumentácie, že skutok spáchal úmyselne s cieľom spôsobiť poškodenej škodu, zároveň bral do úvahy výšku spôsobenej škody a preto mu uložil sankciu - pokutu v hornej hranici zákonom stanovej sadzby.
17. Žalovaný Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, rozhodnutím č. OU-KE- OOP1-2015/031815/GEC 8.9.2015 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tvrdenia, ktoré sú obsahom odôvodnenia, prvostupňového rozhodnutia a uviedol: „Prvostupňový správny orgán pri vydaní rozhodnutia vychádzal z vyšetrovacieho spisu výpovedí obvineného, poškodenej, svedkov E. T. st., O.. R. J., A. Č., zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácia z miesta činu, vyčíslenie škody spoločnosťou J. E. J..S..Z.., E. XX, E. a vyčíslenie škody spoločnosťou S. E. - S.-L., P.Á. XX, E. a podkladom pre vydanie predmetného rozhodnutia bola aj zápisnica o prejednávaní priestupku zo dňa 01.04.2015. Na základe výpovedí svedkov O.. R. J. I. A. Č. a vykonanej fotodokumentácie mal tento jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že obvinený skutok spáchal úmyselne s cieľom spôsobiť poškodenej škodu, preto prvostupňový správny orgán žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a uložil mu sankciu - pokutu vo výške 300 € a trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16 €. Podľa ust. § 70 ods. 1 a 2 správny orgán v stanovenej lehote uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej škodu vo výške 226,80 eur a vychádzal z vyčíslení škody spoločnosťami J. E. J..S..Z.., E. XX, E. a S. E. - S.-L., P. XX, E.. S postupom prvostupňového správneho orgánu sa odvolací orgán stotožnil. Po preskúmaní odvolania obvineného a predloženého spisového materiálu odvolací orgán zastáva názor, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom. Prvostupňový správny orgán po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že spáchanie predmetného skutku bolo obvinenému dostatočne preukázané a to najmä na základe výpovedí poškodenej a svedkov O.. R. J. a A. Č., ktorí zhodne a dôveryhodne obvineného usvedčili zo spáchania skutku a tiež na základe listinných dôkazov - fotodokumentácie, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu a konštatoval, že podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a usiloval sa o zistenie pravdy, čo najväčšmi zodpovedajúcej skutočnosti a o čo najpresnejšie zistenie skutkového stavu veci. Na vydanie rozhodnutia o uznaní viny sa vyžaduje istota a presvedčenie správneho orgánu o tom, že skutok bol spáchaný obvineným. Uviedol, že správny orgán bez pochybnosti spoľahlivo zistil skutkový stav veci a uznal obvineného vinným, prihliadol na
pravidlo v pochybnostiach v prospech obvineného, svoje rozhodnutie vydal na základe spoľahlivo a presne zisteného skutočného stavu veci a v súlade so zásadou materiálnej pravdy upravenou v § 3 ods. 4 zákona o správnom konaní, ako i § 12 zákona o priestupkoch a pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadol na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa. Napokon žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a žiadne nové dôkazy v predmetnej veci, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Na základe vyššie uvedených skutočností sa odvolací orgán stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a jeho rozhodnutie potvrdil.“.
18. Z vyjadrenia žalovaného k žalobe vyplýva, že odvolací orgán po preskúmaní odvolania žalobcu a predloženého spisového materiálu zastával názor, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací orgán skonštatoval, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP1-2015/031815/GEC zo dňa 08.09.2015 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU- MI-OVVS-2015/004248 zo dňa 01.07.2015. V odôvodnení rozhodnutia opakovane uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Zopakoval, že „prvostupňový správny orgán podľa neho správne pri vydaní rozhodnutia vychádzal z vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru Michalovce č. ORP-1565/MI-MI-2014, súčasťou ktorého sú výpovede žalobcu, poškodenej E. T. a svedkov E. T. J.., O.. R. J., A. Č., zápisnica o ohliadke miesta činu a fotodokumentácia z miesta činu, vyčíslenie škody spoločnosťou J. E. J..S..Z.., E. XX, E. a vyčíslenie škody spoločnosťou S.Ó. E. - S.-L., P. XX, E.. Podkladom pre vydanie predmetného rozhodnutia bola aj zápisnica o prejednávaní priestupku zo dňa 01.04.2015. Prvostupňový správny orgán po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že spáchanie predmetného skutku bolo obvinenému dostatočne preukázané, a to najmä na základe výpovedí poškodenej E. T. a svedkov O.. R. J. a A. Č., ktorí zhodne a dôveryhodne obvineného usvedčili zo spáchania skutku a tiež na základe listinných dôkazov - fotodokumentácie, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu a z vyčíslení škody spoločnosťami Stavotrend MI s.r.o., E. XX, E. a S. E. - S.- L., P. XX, E.. Najmä na základe výpovedí svedkov O.. R. J. a A. Č. a vykonanej fotodokumentácie bolo jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že obvinený skutok spáchal úmyselne, s cieľom spôsobiť poškodenej škodu, preto prvostupňový správny orgán obvineného uznal vinným zo spáchania priestupku podľa § 50 ods.1 zákona o priestupkoch a uložil mu pokutu vo výške 300 € a trovy konania spojené s prejednaním priestupku 16 € a v zmysle § 70 ods. 1 a 2 v stanovenej lehote uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej škodu 226,80 eur. S postupom prvostupňového správneho orgánu sa odvolací orgán stotožnil.
19. Žalovaný v súvislosti s podanou žalobou uviedol, že argumenty žalobcu nie sú opodstatnené a ani v podanom odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu neuviedol žiadne nové argumenty, lebo odvolanie neodôvodnil. Preto žalovaný považoval všetky námietky a argumenty žalobcu uvedené v žiadosti o preskúmanie rozhodnutia č. OU-KE-OOP1-2015/031815 a v analýze rozhodnutia č. OU-MI-OVVS- 2015/004248 za účelové, v snahe zbavenia sa zodpovednosti za spáchané skutky. Spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo na základe konania prvostupňového správneho orgánu žalobcovi dostatočne preukázané.
20. Vo vyjadrení zopakoval, že prvostupňový správny orgán vykonal všetky dostupné úkony pre objektívne zistenie skutočného stavu veci, a to výsluchom žalobcu, poškodenej a svedkov O.. R. J. I. A. Č. a vo veci tiež rozhodol na základe zápisnice o ohliadke miesta činu, fotodokumentácie z miesta činu a vyčíslení škody spoločnosťami Stavotrend MI s.r.o., E. XX, E. a S. E. - S.-L., P. XX, E.. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je okrem iného aj fotodokumentácia pozostávajúca z 32 fotografií miesta spáchania skutku, z ktorých vyplýva, že farby boli po chodbe a schodišti vyliate v rôznych smeroch po častiach, teda nemohlo ísť o náhodné jednorazové vyliatie v jednom smere. O tejto skutočnosti svedčí časť oboch farieb na zábradlí schodišťa až do výšky pása, časť farieb vyliatych smerom vpravo na schodišti, ako aj na opačnej ľavej strane schodišťa, na ľavom drevenom obložení schodišťa, ako aj na pravom drevenom obložení schodišťa, čo pri náhodnom vyliatí by nebolo možné z dôvodu, že vyliata farba by bola len v jednom smere vo forme veľkej kaluže. Z uvedeného vyplýva, že farby - svetlozelená a tmavozelená
boli vyliate úmyselne po celom priestore schodišťa, čo potvrdili aj svedkovia O.. R. J. a A. Č., ako aj samotná poškodená. Aj napriek tomu, že žalobca tvrdil, že diery do steny spravil z dôvodu, aby presvedčil poškodenú, že pod omietkou je sieťka, svedkyňa E. T. J.. potvrdila tvrdenie poškodenej, že žalobca spravil diery v stene kladivom v zlosti, keď mu poškodená odmietla zaplatiť za vykonanú prácu a posielala ho preč zo svojho domu.
21. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď nespochybnil výpovede svedkov E. T. J.., O.. R. J. a A. Č. a neoznačil ich za nevierohodné. Svedkovia boli pred podaním výpovede riadne poučení o právnych následkoch krivej výpovede. Odvolací orgán poukazuje na ustanovenie § 35 ods. 1 zákona o správnom konaní, podľa ktorého každý je povinný vypovedať ako svedok, musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. Toto ustanovenie zakotvuje všeobecnú povinnosť vypovedať ako svedok o dôležitých skutočnostiach, ktoré majú vzťah k prejednávanej veci. Podľa odseku 4 cit. ustanovenia správny orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Svedkovia toto poučenie vlastnoručne podpísali, teda nebol dôvod spochybňovať ich výpovede, pretože v priebehu priestupkového konania nebolo preukázané, že by vypovedali nepravdivo. Prvostupňový správny orgán dôvodne nepristúpil k výsluchu svedka A. Z. E.. z dôvodu, že nebol priamym svedkom poškodenia stien kladivom a podľa vyjadrení svedkov E. T. J.., O.. R.S. J. a A. Č. sa nenachádzal v dome v čase, keď došlo k rozliatiu farby.
22. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z Správny súdny poriadok /ďalej len SSP/.
23. Krajský súd v Košiciach, príslušný na konanie podľa § 6 ods. 2 písm. b/, § 9, § 13 ods.1 a § 23 ods.2 písm. a/ § 107 ods.1, § 108 ods. 1 § 137 ods. 4 zák. SSP, ako správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia v právnych medziach žaloby, konajúc podľa Správneho súdneho poriadku, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, právne vyhodnotil predložené písomné vyjadrenia žalovaného správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
24. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 491 ods.2 prvá veta SSP).
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
Podľa § 23 ods. 2 písm. a/ SSP vo veciach správneho trestania o priestupkoch rozhoduje samosudca.
Podľa § 2 ods. 1 a 2 správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach okrem iného, v správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
Podľa § 194 SSP
(1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 195
Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
Podľa § 196
Ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195, oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.
Podľa § 197
Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
Podľa § 198
(1) Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter,
b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.
(2) Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.
(3) Ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bola postihnutá napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, nemôže byť správnym súdom rozhodnuté podľa odseku 1 v jej neprospech.
(4) Rozsudok správneho súdu podľa odseku 1 nahrádza výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy v takom rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o zmene druhu alebo výške sankcie alebo upustení od jej uloženia.
(5) Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie a) označenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
b) druh a výšku sankcie uloženej orgánom verejnej správy,
c) druh a výšku sankcie uloženej správnym súdom alebo upustenie od jej uloženia.§ 195 SSP
Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
Ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195, oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa ust. § 3 Zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch sa priestupku proti majetku dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.
Podľa § 11 ods. 1 SSPZa priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci.
Podľa § 67 ods. 1, 2, 3, 4, zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1). Podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. Ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní. Ak o to požiada oznamovateľ, upovedomí ho správny orgán do jedného mesiaca od oznámenia o urobených opatreniach.
Podľa § 68 ods. 1, 2, 3 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa podľa § 42a a § 49 ods. 1 písm. a) cit. zákona, priestupky sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len "navrhovateľ"). Návrh na prejednanie priestupku možno podať príslušnému správnemu orgánu alebo pri objasňovaní orgánu oprávnenému objasňovať priestupok (§ 58 ods. 3) najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ o priestupku alebo o postúpení veci orgánom činným v trestnom konaní dozvedel.
Podľa § 72 zákona o priestupkoch v konaní o priestupku sú účastníkmi konania
a) obvinený z priestupku, b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom, c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci, d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.
Podľa § 32 ods.1 zákona o správnom konaní je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Jeho povinnosťou je teda, aby zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a tak doplnil podklad pre rozhodnutie do takej miery, aby bol spoľahlivým základom pre rozhodovanie. Rozhodnutie správneho orgánu zasahuje do právnych pomerov osôb, preto musí byť vydané na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci v súlade so zásadou materiálnej pravdy upravenou v § 3 zákona o správnom konaní.
Podľa § 32 ods. 2 zákona o správnom konaní podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 46 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.
25. Správny súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že jeho rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 7.7.2015. Dňa 9.7.2015 žalobca zaslal správnemu orgánu žiadosť o odpovede na otázky a v zákonnej lehote podal odvolanie, ktoré žiadnym spôsobom neodôvodnil. Správny orgán konštatoval vo svojom stanovisku, ktorým predkladal vec na rozhodnutie v odvolacom konaní zo dňa 13.8.2015, že podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu bolo uznesenie o postúpení veci OO PZ Michalovce dňa 10.2.2015. Žalobca sa na prejednanie priestupku nedostavil a preto správny orgán prvého stupňa dôvodne vychádzal z vykonaného dokazovania doplneného svedeckými výpoveďami E. T., R. J. a A. Č. a mal za to, že žalobca priestupok voči obvinenému spáchal. Bolo preukázané, že dňa 24.3.2015 bol predvolaný žalobca na prejednanie priestupku správnym orgánom prvého stupňa, toto predvolanie prevzal 26.3.2015. Zo zápisnice zo dňa 1.4.2015 pred správnym orgánom prvého stupňa vyplynulo, že tam vypovedala poškodená E. T. a svedkovia O.. R. J. a A. Č. a rozhodnuté bolo bez prítomnosti žalobcu.
26. Správny orgán oznámil žalobcovi 9.7.2015 o možnosti nahliadať do administratívneho spisu. Z dôvodu ospravedlnení sa žalobcu bola lehota na rozhodnutie v priestupkovej veci predĺžená Okresným úradom Košice do 27.7.2015.
27. Žalobca nebol dotknutý vo svojich právach alebo právom chránených záujmoch procesným postupom správnych orgánov. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva text stručného odvolania proti rozhodnutiu zo dňa 1.7.2015, keď žalobca uviedol, že ho podáva bez udania dôvodov. Do spisu nazrel 15.7.2015. Jeho odvolanie a žaloba sú obsahovo totožné.
28. Vychádzajúc z obsahu a odôvodnenia správnej žaloby predmetom prieskumu správnym súdom na základe podanej žaloby bolo rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu. Správny súd konštatuje, že žalobca uplatnil preskúmavanou žalobou vo veciach správneho trestania právo na preskúmanie
rozhodnutí správnych orgánov „žalovaného" č. OU-KE-OOP1-2015/031815 zo dňa 08.09.2015 a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa Okresného úradu Michalovce, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OU-MI-OVVS-2015/00428 zo dňa 1.7.2015.
29. Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP1-2015/031815 zo dňa 08.09.2015 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. OU-MI-OVVS-2015/00428 zo dňa 1.7.2015 je v zmysle § 6 ods. 1 a 2 písm. b/ SSP spôsobilým predmetom preskúmania správnym súdom, lebo má povahu rozhodnutia o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby a vytvára predpoklad jeho preskúmania.
30. Po oboznámení administratívneho spisu súd konštatuje správnosť záverov správnych orgánov o zistenom skutkovom stave, lebo zo spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Michalovciach, odboru poriadkovej polície, obvodného oddelenia policajného zboru v Michalovciach vyplýva, že 9.3.2015 odovzdal vec na prejednanie priestupku, pre podozrenie zo spáchania priestupku označeného identicky ako ho v napadnutom rozhodnutí označuje správny orgán prvého stupňa a žalovaný.
31. Vzhľadom na svedecké výpovede, ktoré zavážili pri hodnotení konania žalobcu správnymi orgánmi v posudzovanom konaní o priestupku, nebola výpoveď syna žalobcu ako svedka o okolnosti za akej došlo k vyliatiu farby potrebná. Všetci svedkovia sa k tejto otázke vyjadrili, že žalobcom navrhovaný svedok, jeho syn, sa nenachádzal v dome na mieste kde bola farba vyliata. Správne orgány konštatovali, že rozsah a miesta poliate farbami vylučujú, že by bol žalobca len zakopol nohou, ako tvrdil. Toto hodnotenie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré si žalovaný osvojil a úvaha správnych orgánov o vzniku škody, je v ich kompetencii. Svedkovia jeho konanie videli a vypovedali o úmysle nakladať s farbou tak, že ju žalobca vylial. Žalobca podľa ich výpovede výzvu aby opustil dom poškodenej ignoroval, zobral dve vedrá s farbou, ktoré otvoril a vylial ich po chodbe, pričom olial aj ich oboch. Následne A. Č. zavolal políciu. Týmto treba pokladať jeho skutok za preukázaný podľa správnych orgánov, so záverom ktorých sa správny súd stotožňuje s dodaním, že na tomto výpoveď syna žalobcu nič nemôže zmeniť, ak vezme do úvahy posúdenie objektívnosti výpovede a fakt, že ide blízku osobu, rovnako ako ňou bola i E. T. J.. vypovedajúca o vedomosti o okolnosti vzniku škody konaním žalobcu od svojej dcéry. Možno konštatovať, že svedkovia R. J. a A. Č. konanie žalobcu potvrdili vo svojej výpovedi 4. 1. 2015
32. Súčasťou administratívneho spisu polície je aj zápisnica o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby, ktorou je označený žalobca dňa 9.12.2014. Z jeho výsluchu vyplynulo, že hoci poprel skutok spáchaný, ktorý sa mu kládol za vinu ako priestupok, opakoval súvislosti ako už bolo zhora povedané, ale podľa svedkov v bode 31 tohto odôvodnenia rozsudku reagoval a konal spôsobom, ktorý je konaním žalobcu naplňajúcim skutkovú podstatu priestupku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch- / ním vyliata farba a poškodené steny/.
33. Pokiaľ ide o závery správnych orgánov tie vychádzajú zo zápisnice o ohliadke miesta činu a táto obsahuje údaje o poškodených veciach, spôsobe ich poškodenia a nachádzajúcej sa farbe na poškodených stenách priestoru a výška škody je zdokumentovaná v policajnom spise zisteniami v odborných posudkoch od osôb zaoberajúcich sa maľbami a nátermi, vo výške 226,80. Ide o závery, ktoré korešpondujú obsahu administratívneho spisu správnych orgánov.
34. Podľa správneho súdu skutkový stav bol správne považovaný oboma správnymi orgánmi za preukázaný svedkom O.. J. a A. Č.om, ktorí potvrdili, že žalobca nehodlal po slovnej výmene s poškodenou opustiť bytový priestor, úmyselne po schodišti rozlieval farbu a rozlieval zámerne farbu po schodišti. Podľa ich výpovedí syn žalobcu nebol v tom čase prítomný pri incidente. Dokumentujú, že žalobca úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením veci z takého majetku.
35. Podľa správnych orgánov z výpovede A. Z.Š. - syna žalovaného vyplýva, že sa 29.11.2014 nachádzal na ulici T. v E., ale z výpovede svedkyne E. T. vyplynulo, že syn žalobcu nebol prítomný pri incidente a A. Č. a R. J. potvrdili konanie žalobcu a nepotvrdili prítomnosť syna žalobcu pri incidente. Preto námietka žalobcu o porušení jeho práv nevypočutím syna žalobcu, ktoré označil za potrebné pre objasnenie skutkového stavu nie je preto dôvodná.
36. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd konštatuje, že v rozsahu všetkých v žalobe označených námietkach vzhľadom na obsah napadnutých rozhodnutí správnych orgánov a obsah administratívnych spisov, je žaloba žalobcu nedôvodná, preto ju podľa § 180 SSP zamietol.
37. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 167 a nasl. SSP a contrario a neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný odôvodnené trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).