Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-389-2017.pdf
PDF · 91.62 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/389/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu: TH STAVBYT, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Čermeľská cesta č. 3, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Homzom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Moyzesova č. 46, proti žalovaným X/ V. T., N. S. G., F. Č.. XX, X/ V. Z., N. S. G., U. D. Č.. X, X/ T. H., N. S. G.L., N. Č.. XX, X/ O. A., N. S. G., F. Č.. XX, zastúpených JUDr. Jurajom Kulom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Mäsiarska č. 30, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15.5.2017 č.k. 20C/92/2009-318 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k parcele registra G.-I. Č.. XXXX, o výmere 2 308 m2, kat. úz. D. Ť. a prikázal ju do výlučného vlastníctva žalobcu. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej v 1., 2. a 4. rade po 4.097,- eur a žalovanému v 3. rade sumu 8.193,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným trovy právneho zastúpenia vo výške 70% do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva hore uvedenej nehnuteľnosti.
3. Pri rozhodovaní vychádza súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi parcely registra G.-I. Č.. XXXX, vedenej ako orná pôda o výmere 2 308 m2 kat. úz. D. Ť.. Súd ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaní súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k uvedenej parcele jej prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcovi s tým, aby súd uložil žalobcovi vyplatiť im primeraný vyrovnávací podiel. Vzhľadom na to, že medzi účastníkmi nedošlo k zhode ohľadom výšky ceny nehnuteľnosti súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti. Súd pri rozhodovaní o náhrade jednotlivým žalovaným vychádzal nielen zo znaleckého posudku č. 21/2010 vypracovaného súdnym znalcom Ing. Milanom Tomkom CSc., v konaní, ale aj zo znaleckého posudku č. 6/2011 vypracovaného znalcom Ing. Hrabinským, znaleckého posudku č. 002/2014 vypracovaného znalcom Ing. Štefanom Čeľovským, z listinných dôkazov a to kúpnych zmlúv predložených žalobcom a znaleckého posudku znalca Ing. Jarabicu. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu
je dôvodný a preto zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov hore uvedeným spôsobom. Pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku vychádzal z posudku, ktorý spracoval súdom ustanovený znalec Ing. Milan Tomko, CSc., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu predmetného pozemku 98.320,80 eura a teda určil cenu za 1 m2 vo výške 42,60 eura. Súd pri rozhodovaní vychádzal z uvedeného posudku z tohto dôvodu, že jednotlivé posudky predložené účastníkmi, ako aj jednotlivé kúpne zmluvy sa rozchádzali a to v rozpätí od 23,28 eura (určeného znalcom Ing. Hrabinským) až po sumu 92,- eur (určenú znalcom Ing. Čeľovským). Súd tiež prihliadal aj na zmluvy, ktoré predložili účastníci, pričom zmluvy predložené žalobcom obsahovali sumu 23,24 eur za m2 a zmluvy predložené žalovanou stranou vo výške 46,47 eur po 56,43 eura. Z uvedeného dôvodu preto súd vyhodnotil ako najreálnejšiu cenu pozemku, ktorá bola stanovená znalcom Ing. Tomkom, CSc., na sumu 42,60 eura za 1 m2. Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy aj skutočnosť, že mestské zastupiteľstvo na svojom zasadnutí pojalo predmetnú lokalitu, na ktorej sa nachádza sporná parcela do územného plánu na zástavbu obytnými domami. Tvrdenie žalobcu, že je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, aby sa cena nehnuteľností určovala do budúcna, čím vlastne súd prejudikoval stav o ktorom vôbec nie je zrejmé, či nastane alebo nie. V tejto súvislosti poukázal súd na odvolanie žalobcu, v ktorom uviedol, že uzavrel viac ako 500 kúpnych zmlúv a do vykúpených parciel investoval obrovské finančné prostriedky na ich využitie. Z uvedeného mal súd za preukázané, že budúce využitie parcely je jednoznačné a bude slúžiť ako stavebná parcela. Vzhľadom na uvedené preto súd návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva vyhovel v celom rozsahu.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. majúc za to, že žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, nakoľko bol návrhom úspešný iba vo vzťahu k výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva a na túto časť pripadá 30% z celých trov konania. Mal teda za to, že žalovaní boli úspešní ohľadom výšky kúpnej ceny, preto im súd priznal náhradu trov konania vo výške 70%.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a priznal žalovaným v 1. 2. a 4. rade náhradu po 2.234,50 eura a žalovanému v 3. rade v sume 4.469,- eur a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa neriadil pokynmi uvedenými v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, ak po oboznámení sa so znaleckým posudkom Ing. Tomka CSc., Ing. Čeľovského, Ing. Hrabinského a oboznámení sa s kúpnymi zmluvami rozhodol, pričom nerozhodoval na základe zisteného skutkového stavu, pretože skutkový stav nezisťoval procesným postupom pri vykonávaní dôkazu listinou, znaleckým dokazovaním. Súd skutkovo ani právne nevyhodnotil vykonané dôkazy spôsobom ako to stanovuje zákon a žalobca nemôže akceptovať ani hodnotenie v bode 31 odôvodnenia. Súd sa nevysporiadal ani s relevantnými námietkami počas konania. Zotrval preto na dôvodoch odvolania, ktoré podal dňa 15.1.2013. Ďalej poukazoval na skutočnosť, že súd prvej inštancie ako primeranú náhradu stanovil cenu nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom č. 21/2010 vypracovaným znalcom Ing. Milanom Tomkom, CSc., vo výške 42,60 eura/1m2. Podľa jeho názoru je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, aby sa cena nehnuteľností určovala do budúcna, čím vlastne súd prejudikuje stav o ktorom vôbec nie je zrejmé, či nastane alebo nie. Podľa jeho názoru samotný pozemok vzhľadom na výmeru nemôže v žiadnom prípade slúžiť ako stavebná parcela. Nachádza sa na okraji zastavaného územia mesta. Je zrejmé, že predmetný znalecký posudok nemožno brať ani len za adekvátny základ pre určovanie primeranej hodnoty nehnuteľnosti a už vôbec nie ako jediný spôsob určenia primeranej náhrady za prikázanú nehnuteľnosť. O predmetný pozemok tak ako aj ostatné pozemky v tejto lokalite viac ako 30 rokov nemal nikto záujem. Nie je vybudovaná žiadna infraštruktúra, pozemok je hrboľatý, na svahovitom teréne a využitie týchto pozemkov je časovo a finančne náročné vzhľadom na charakter pozemkov a oblasť v ktorej sa nachádzajú. Využitie tejto parcely je determinované jej veľkosťou a tvarom. Súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo práve znalecký posudok Ing. Milana Tomka, CSc. považuje za správny a prečo je ním stanovená cena „najreálnejšia“ i keď iné znalecké posudky určujú ceny podobných pozemkov vyššie, prípadne nižšie. Podľa jeho názoru súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože odmietol vykonať navrhnuté dôkazy. Súdu boli predložené viaceré kúpne zmluvy predmetom ktorých bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom susediacim s vysporiadanou nehnuteľnosťou evidentne nesprávne tvrdenie, že znalci nemohli použiť aj porovnávaciu metódu. Má dostatok zmlúv, pričom prevažná väčšina z nich je v cene 23,24 eura/1m2. Zdôraznil, že na jednej strane súd prvej inštancie považoval za nezmyselné určiť všeobecnú cenu pozemkov porovnávacou metódou, na strane druhej však určovať cenu pozemkov
vzhľadom na ich budúce možné využitie, ktoré je podmienené mnohými okolnosťami, ktoré vôbec nemusia nastať, za nezmyselné nepovažoval. Za nesprávny považoval žalobca aj výrok o trovách konania, ak súd vychádzal z názoru, že bol úspešný iba čo sa týka výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva a že na túto časť pripadá iba 30% z celkových trov konania. Podľa jeho názoru pomer úspechu v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd jeho návrhu vyhovel a o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozhodol spôsobom ním navrhnutým.
7. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné iba vo vzťahu k trovám konania.
9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak vychádzal z názoru, že sú splnené podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov a prikázal nehnuteľnosti žalobcovi a zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov.
10. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
11. K odvolaniu žalobcu vo vzťahu k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva a k priznaniu náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaným je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s cenovým rozptylom, ktorý vyplýva zo všetkých predložených znaleckých posudkov.
12. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, z ktorých je zrejmé, že súd pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku vychádzal z posudku znalca Ing. Milana Tomka, CSc., ako z najreálnejšej sumy 42,60 eura/1m2 vzhľadom k tomu, že jednotlivé posudky predložené účastníkmi ako aj jednotlivé kúpne zmluvy predložené účastníkmi sa rozchádzali a to v rozpätí od 23,- do 28,- eur až po sumu 92,- eur. Z tohto hľadiska nemožno vyčítať súdu prvej inštancie, že pri určení výšky náhrady zohľadnil aj znalcom určenú využiteľnosť spornej parcely. Zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca je investorom stavby Sídliska Ťahanovce v kat. úz. Nové Ťahanovce a za tým účelom vykupuje v tejto lokalite pozemky. Vzhľadom na svoj investičný zámer preto žalobca nemal záujem o spoločné užívanie týchto parciel so žalovanými ako podielovými spoluvlastníkmi a spoločné využitie na jeho investičný zámer nie je možné.
13. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom zistení skutkového stavu veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
14. Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalobcu vo vzťahu k trovám konania, ak súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že žalobca bol úspešný iba vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva a žalovaní boli úspešní vo vzťahu k výške kúpnej ceny. Uvedený názor nemožno považovať za správny.
15. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
17. Zásada úspechu vo veci uvedená v ust. § 255 ods. 1 C.s.p. je charakteristická pre sporové konania a uplatňuje sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu.
18. V prejednávanej veci bolo predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ak súd vyhovel návrhu a zrušil podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, niet v zásade prekážok, aby súd použil ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a aby žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Pochybil preto súd prvej inštancie, ak žalobcovi nepriznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na to, že súd vyhovel jeho návrhu a zrušil podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý navrhoval. Navyše súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia ani neuviedol na základe akých úvah dospel k záveru, že žalobca bol úspešný iba v rozsahu 30%.
19. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania zmenil a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% .
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. podľa ktorých, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Každý z účastníkov mal v odvolacom konaní úspech len čiastočný, preto im súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
21. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).