Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-64-2016.pdf
PDF · 97.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9Cb/64/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou Mgr. Andreou Novotnou v spore žalobcu: Alytus s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Magurská 37, IČO: 36 580 996, právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát, so sídlom Trstená, Bernolákova 18 a žalovaného: IVOTRANS, s.r.o., so sídlom Párnica 297, IČO: 36 404 578, právne zastúpený: JUDr. Peter Machaj, advokát, so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 47, o zaplatenie 216,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 216,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne z tejto sumy od 28.07.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 19.08.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.09.2016, sa pôvodný žalobca - Expression s.r.o., so sídlom Tvrdošín, Kukučínova 408/12, IČO: 44 032 391 (ďalej len „pôvodný žalobca“) prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 216,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne z tejto sumy od 28.07.2015 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhrady trov tohto konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného č. 081/2015 zo dňa 07.07.2015 pôvodný žalobca vykonal pre žalovaného prepravu, keď prepravil zásielku - tovar z miesta odoslania: C. P., Slovenská republika, do miesta určenia: T., H. republika a z miesta odoslania: T., H. republika, do miesta určenia: C. P., Slovenská republika. Za túto prepravu pôvodný žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 150100709 zo dňa 13.07.2015, splatnou dňa 27.07.2015, sumu 336,- eur. Uvedenú faktúru žalovaný čiastočne uhradil, keď dňa 28.07.2015 zaplatil sumu 120,- eur, čím v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznal aj zvyšok záväzku. Zvyšnú časť svojho dlhu vo výške 216,- eur žalovaný do dňa podania žaloby na súd neuhradil, a to ani napriek výzve pôvodného žalobcu zo dňa 23.06.2016. Nárok na zaplatenie uplatneného úroku z omeškania pôvodný žalobca odôvodnil ustanovením § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.. Paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky pôvodný žalobca žiadal priznať s poukazom na § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z..
3. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 27.09.2016 pod č.k. 9Cb/64/2016-14. Keďže proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas vecne odôvodnený odpor, súd tento platobný rozkaz postupujúc podľa § 267 ods. 3 CSP uznesením č.k.
9Cb/64/2016-29 zo dňa 04.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2016, zrušil a následne vo veci nariadil pojednávanie.
4. V odpore žalovaný uviedol, že je síce pravdou, že pôvodný žalobca vykonal pre neho na základe objednávky č. 081/2015 zo dňa 07.07.2015 prepravu tovaru z miesta odoslania: C. P., Slovenská republika, do miesta určenia: T., H. republika a späť, za čo si faktúrou č. 150100709 zo dňa 13.07.2015, splatnou dňa 27.07.2015, vyúčtoval sumu 336,- eur, z ktorej mu zaplatil len 120,- eur. Žalovaný si však u pôvodného žalobcu na základe ďalšej objednávky č. 084/2015 zo dňa 16.07.2015 objednal ďalšiu prepravu tovaru z miesta odoslania: C. P., Slovenská republika, do miesta určenia: Q., H. republika a späť, pričom pôvodný žalobca v rozpore s touto objednávkou prišiel dňa 16.07.2015 do miesta nakládky s autom, ktoré nebolo vhodné na prevoz tovaru, a preto tovar nebol naložený. Zo správy H. D., výrobného managera spoločnosti I. J., s.r.o. (vlastník prevážaného tovaru) vyplynulo, že v uvedený deň tovar na auto nebol naložený preto, lebo auto nebolo vhodné na prevoz takého tovaru, keďže tovar na ňom nebolo možné upevniť gurtňami. Tovar bol pritom v objednávke riadne popísaný. Žalovaný na tento stav reagoval tak, že si na prepravu tovaru musel najať iného prepravcu: I. U. - U., ktorý za vykonanie prepravy vyúčtoval žalovanému čiastku 624,- eur. Týmto vznikli žalovanému náklady naviac vo výške 216,- eur, ktoré žalovaný pôvodnému žalobcovi vyúčtoval faktúrou č. 20150320 zo dňa 22.07.2015, ktorú mu zaslal spolu so zápočtovým listom. Uvedené náklady naviac si teda žalovaný voči pôvodnému žalobcovi započítal v zmysle § 358 až 364 Obchodného zákonníka.
5. Hneď na prvom pojednávaní tunajší súd (pôvodný zákonný sudca) vo veci vydal rozsudok č.k. 9Cb/64/2016-51 zo dňa 30.03.2017, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal voči pôvodnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení svojho rozhodnutia o.i. uviedol, že pôvodný žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení o súčasnej existencii žalovanej pohľadávky, keďže jej existenciu žalovaný namietal s tým, že táto pohľadávka mala zaniknúť ešte pred podaním žaloby na súd v dôsledku jednostranného zápočtu urobeného žalovaným, o čom žalovaný predložil listinné dôkazy. Súd zároveň neprihliadol na pôvodným žalobcom uvedené ďalšie tvrdenia a dodatočne predložené listinné dôkazy z dôvodu ich oneskoreného oznámenia a predloženia, a to s poukazom na tzv. sudcovskú koncentráciu podľa § 153 od. 2 CSP.
6. Následne Krajský súd v Žiline ako súd odvolací vydal dňa 15.11.2017 uznesenie pod sp.zn. 14Cob/102/2017, ktorým postupujúc podľa § 64 CSP rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu (keďže pôvodný žalobca bol dňom 07.11.2017 vymazaný z obchodného registra v dôsledku zlúčenia), ktorým je terajší žalobca (ďalej len „žalobca“). Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2017.
7. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Žiline ďalej uznesením sp.zn. 14Cob/102/2017 zo dňa 20.12.2017 vyššie uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konania, a to z dôvodu procesnej vady, keďže tunajší súd doručil pôvodnému žalobcovi (jeho právnemu zástupcovi) odpor žalovaného proti platobnému rozkazu bez stanovenia lehoty na vyjadrenie sa k tomuto odporu, v dôsledku čoho nebolo možné dospieť k záveru, ako to konštatoval vtedajší zákonný sudca tunajšieho súdu, že zo strany pôvodného žalobcu boli jeho tvrdenia a listinné dôkazy oznámené a predložené oneskorene, čím bola pôvodnému žalobcovi znemožnená riadna realizácia jeho procesných práv a v dôsledku toho porušené jeho právo na spravodlivý proces. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.20018.
8. Žalobca sa teda podanou žalobou po žalovanom domáhal zaplatenia sumy 216,- eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Uplatňovaný nárok založil na skutkových tvrdeniach spočívajúcich v tom, že pôvodný žalobca na základe objednávky žalovaného č. 081/2015 zo dňa 07.07.2015 vykonal pre žalovaného prepravu tovaru z C. P. do mesta T., H. republika a späť. Za vykonanie tejto prepravy pôvodný žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 150100709 zo dňa 13.07.2015 odplatu (prepravné) vo výške 336,- eur. Táto faktúra sa stala splatnou dňa 27.07.2015, pričom žalovaný ju uhradil dňa 28.07.2015 len čiastočne vo výške 120,- eur. Zostávajúcu časť vyúčtovaného prepravného žalovaný neuhradil, hoci ho na to pôvodný žalobca (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) vyzval listom zo dňa 23.06.2016.
9. Na podporu svojej argumentácie žalobca (pôvodný žalobca) predložil listinné dôkazy, ktoré pripojil k žalobe - objednávka prepravy č. 081/2015 zo dňa 07.07.2015 (č.l. 3 spisu), medzinárodný nákladný list
CMR č. SK 0278368 (č.l. 4, 5 spisu), faktúra č. 150100709 zo dňa 13.07.2015 (č.l. 6 spisu) a výzva na zaplatenie zo dňa 23.06.2016 vrátane podacieho lístku z pošty zo dňa 23.06.2016 (č.l. 7, 8 spisu).
10. Žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu neuznal, pričom jeho obrana spočívala v tvrdení, že žalobcom uplatnená pohľadávka zanikla ešte pred podaním žaloby na súd započítaním, ktoré vykonal žalovaný s vlastnou pohľadávkou voči žalobcovi (pôvodnému žalobcovi). Uviedol, že žalovaný si totižto u pôvodného žalobcu neskôr objednal ďalšiu prepravu iného tovaru, a to na základe objednávky č. 084/2015 zo dňa 16.07.2015, v zmysle ktorej mal pôvodný žalobca vykonať prepravu tovaru z C. P. do mesta Q., H. republika a späť. Pôvodný žalobca však na miesto nakládky vyslal vozidlo, ktoré nebolo vhodné na prevoz tovaru (nebolo vybavené gurtňami), a preto tovar nebol v určenom čase naložený. V objednávke pritom žalovaný výslovne uviedol požiadavku na špecifické vlastnosti prepravného vozidla. Pôvodný žalobca o vzniknutom probléme pri nakládke tovaru bezodkladne neinformoval žalovaného a od zmluvy o preprave odstúpil. V dôsledku toho sa preprava tovaru v ten deň neuskutočnila a žalovaný bol nútený zabezpečiť prepravu tovaru prostredníctvom iného prepravcu: I. U. - U., ktorý si za túto prepravu vyúčtoval odmenu (prepravné) vo výške 624,- eur. Týmto vznikli žalovanému viacnáklady vo výške 216,- eur, ktoré žalovaný pôvodnému žalobcovi vyúčtoval osobitnou faktúrou č. 20150320 zo dňa 22.07.2015, splatnou dňa 05.08.2015, ktorú zaslal pôvodnému žalobcovi spolu s tzv. zápočtovým listom zo dňa 22.07.2015 a následne aj e-mailom dňa 12.08.2015.
11. Žalovaný na podporu svojej argumentácie navrhol vykonať výsluch konateľa žalovaného O. U. a výsluch svedka H. D. (od výsluchu ktorého neskôr upustil). Tiež predložil listinné dôkazy - objednávka prepravy č. 084/2015 zo dňa 16.07.2015 (č.l. 18 spisu), e-mailová komunikácia (č.l. 19, 20 a 22 spisu), faktúra č. 20150320 zo dňa 22.07.2015 (č.l. 21 spisu), oznámenie o započítaní zo dňa 22.07.2015 (č.l. 21 p.v. spisu), objednávka č. 2015233 zo dňa 15.07.2015 (č.l. 24 spisu), medzinárodný nákladný list CMR č. SK 4091404 (č.l. 25 a lepšie čitateľnejšia kópia č.l. 123 spisu), objednávka prepravy č. 088/2015 zo dňa 17.07.2015 (č.l. 27 spisu), faktúra č. 60026a zo dňa 03.08.2015 (č.l. 26 spisu), čestné prehlásenie H. D. (č.l. 121 spisu), faktúra č. 150100674 zo dňa 06.07.2015 (č.l. 127 spisu), objednávka prepravy č. 086/2015 zo dňa 01.07.2015 (č.l. 128 spisu), výpis z účtu žalovaného zo dňa 25.08.2015 (č.l. 129 spisu), osvedčenie o evidencii vozidla EVČ: C (č.l. 130 spisu), záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy zo dňa 17.07.2015 (č.l. 131 spisu) a kópia tzv. tachografu vozidla EVČ: C vrátane rukou rozpísaného vyúčtovania viacnákladov žalovaného vo výške 180,- eur bez DPH (č.l. 132 spisu).
12. Žalobca započítanie pohľadávky zo strany žalovaného poprel s tým, že žalovaný výšku týchto viacnákladov ani zodpovednosť právneho predchodcu žalobcu za ich vznik nijako nepreukázal. Žalovaný riadne neodôvodnil ani výšku odmeny za vykonanú prepravu podnikateľom I. U. - U., pričom zároveň poukázal na skutočnosť, že I. U. je manželkou konateľa žalovaného O. U.. Ďalej uviedol, že žalovaný v objednávke č. 084/2015 zo dňa 16.07.2015 riadne nešpecifikoval zásielku, ktorú mal právny predchodca žalobcu prepraviť v prospech žalovaného. Žalovaný v uvedenej objednávke popísal zásielku len ako 2 palety 2,8 tony, pričom v skutočnosti sa jednalo o 1 paletu o hmotnosti 2,8 tony plus 1 balík na osobitnej palete. Preto žalovaný nesprávnym popisom tovaru v uvedenej objednávke zapríčinil, že právny predchodca žalobcu predmetnú prepravu nemohol vykonať. Žalovaný u právneho predchodcu žalobu a ani u žalobcu nijako nereklamoval vady z nevykonanej prepravy, takže pokiaľ by aj vznikli nejaké nároky žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu, boli by už premlčané. Žalovaný tiež nepreukázal vykonanie uvedenej prepravy prostredníctvom podnikateľa I. U. - U., keďže v medzinárodnom nákladnom liste CMR č. SK 4091404 je uvedené, že prepravu zásielky mal vykonať sám žalovaný. Naviac podnikateľ I. U. - U. ani nemá oprávnenie na vykonávanie nákladnej dopravy, či už vnútroštátnej alebo medzinárodnej, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra, výpisu zo živnostenského registra a výpisu z registra, ktorý registruje dopravcov, ktorí podnikajú vo vnútroštátnej alebo medzinárodnej nákladnej doprave. Napokon žalobca poprel, že by mu bolo zo strany žalovaného doručené oznámenie o jednostrannom zápočte žalovaného zo dňa 22.07.2015.
13. Žalovaný v priebehu konania ešte doplnil, že je jednoznačné, že pôvodným žalobcom pristavené vozidlo nebolo vhodné na prepravu uvedeného materiálu (2 medené cievky, 1 o váhe 1600 kg a 1 o váhe 1000 kg + 1 balík o váhe 10 kg, čo mala byť vzorka materiálu), pretože nemalo splnené požiadavky na prepravu podľa objednávky č. 084/2015 zo dňa 16.07.2015, teda nebolo vybavené gurtňami, v dôsledku čoho sa preprava pôvodným žalobcom nemohla uskutočniť a žalovaný si musel hľadať iného dopravcu, čím mu vznikli predmetné viacnáklady.
14. Na základe vykonaného dokazovania (kedy boli vykonané všetky navrhnuté dôkazy) súd dospel k názoru, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že pôvodný žalobca ako dopravca vykonal pre žalovaného ako odosielateľa na základe jeho objednávky č. 081/2015 zo dňa 07.07.2015 prepravu tovaru z C. P. do mesta T., Poľská republika a späť, za čo si pôvodný žalobca vyúčtoval faktúrou č. 150100709 zo dňa 13.07.2015, splatnou dňa 27.07.2015, odmenu (prepravné) vo výške 336,- eur. Uvedený právny vzťah medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bol teda založený zmluvou o preprave veci v zmysle § 610 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). Uvedenú sumu žalovaný zaplatil len čiastočne, keď dňa 28.07.2015 zaplatil pôvodnému žalobcovi sumu 120,- eur, pričom zvyšnú časť prepravného vo výške 216,- eur mu (a ani terajšiemu žalobcovi) už nezaplatil. Spornou nebola ani tá skutočnosť, že na základe ďalšej objednávky žalovaného č. 084/2015 zo dňa 16.07.2015 mal pôvodný žalobca vykonať ďalšiu prepravu tovaru z C. P. do mesta Q., H. republika a späť a že k vykonaniu tejto prepravy napokon nedošlo. Tvrdenia strán sporu sa však ďalej líšili v tom, že zatiaľ čo žalobca uvádzal, že k vykonaniu tejto ďalšej prepravy nedošlo z dôvodu, že tovar, ktorý mal pôvodný žalobca prepravovať, bol žalovaným v objednávke nesprávne špecifikovaný, v dôsledku čoho nemohlo k preprave dôjsť a pôvodný žalobca musel od zmluvy o preprave odstúpiť, žalovaný naopak uvádzal, že k tejto preprave nedošlo preto, lebo pôvodný žalobca na naloženie tovaru pristavil nesprávne vozidlo, ktoré napriek výslovnej požiadavke žalovaného nebolo vybavené gurtňami. Z vykonaného dokazovania, najmä z oboznámenia sa s listinnými dôkazmi založenými na č.l. 18 a 20 spisu, vyplynulo, že skutočne vozidlo pristavené pôvodným žalobcom nebolo vybavené gurtňami, v dôsledku čoho sa preprava tovaru nemohla uskutočniť. Z uvedeného je teda zrejmé, že pôvodný žalobca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o preprave uzavretej so žalovaným, keď na prepravu tovaru nezabezpečil zodpovedajúce vozidlo (vybavené gurtňami). Preto si žalovaný musel dôvodne hľadať iného prepravcu, ktorým bol podnikateľ I. U. - U.. Pokiaľ si však žalovaný voči pôvodnému žalobcovi uplatnil na započítanie viacnáklady vo výške 216,- eur, ktoré listom zo dňa 22.07.2015 započítal voči pohľadávke pôvodného žalobcu predstavujúcej neuhradenú časť prepravného na základe skoršej zmluvy o preprave (objednávka žalovaného č. 081/2015 zo dňa 07.07.2015) v rovnakej výške (216,- eur), žalovaný podľa názoru súdu existenciu týchto viacnákladov nepreukázal, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k započítaniu takejto žalovaným tvrdenej pohľadávky podľa § 358 Obchodného zákonníka. Z listinného dôkazu založeného v spise na č.l. 132 totižto vyplýva, že tieto viacnáklady žalovaného mali pozostávať jednak zo sumy 100,- eur bez DPH, ktorá mala predstavovať stratu žalovaného, keď prepravné dojednané so spoločnosťou I. J., s.r.o. (príkazca) bolo vo výške 420,- eur bez DPH, pričom prepravné uskutočnené podnikateľom I. U. - U. malo činiť 520,- eur bez DPH. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v konaní ani nepreukázal, že by náhradnú prepravu vykonal podnikateľ I. U. - U. (I. U. je mimochodom manželkou konateľa žalovaného O. U., takže sa jedná o spriaznené osoby), pričom z listinného dôkazu založeného v spise na č.l. 25 (č.l. 123) naopak vyplynulo, že túto prepravu vykonal sám žalovaný. Tieto viacnáklady mali podľa listinného dôkazu založeného v spise na č.l. 132 ďalej pozostávať zo žalovaným vyúčtovaných dielčích nákladov: 30,- eur ako suma za dovoz tovaru z C. P. do H., 15 eur ako suma za vykládku tovaru z auta do skladu, 20,- eur ako suma za preskladnenie tovaru dňa 17. a 18.07.2015 a 15 eur ako suma za nakladanie tovaru zo skladu na auto plus k tomu DPH. Ani dôvodnosť týchto dielčích nákladov však žalovaný nepreukázal. Celkové viacnáklady žalovaného tak mali činiť 180,- eur plus DPH, čo predstavuje sumu 216,- eur, ktorú si žalovaný vyúčtoval voči pôvodnému žalobcovi faktúrou č. 20150320 zo dňa 22.07.2015. Žalobca však opodstatnenosť týchto viac nákladov spochybnil, pričom ich dôvodnosť žalovaný v konaní nepreukázal. Naviac pochybnou skutočnosťou bolo aj to, že faktúra č. 20150320 za viacnáklady bola žalovaným vystavená dňa 22.07.2015, pričom k vyúčtovaniu prepravy podnikateľom I. U. - U. pre žalovaného došlo faktúrou č. 60026a vystavenou až dňa 03.08.2015 a pochybným je tiež označenie tejto faktúry na konci malým písmenom „a“. Preto súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný riadne nepreukázal odôvodnenosť výšky týchto viacnákladov, v dôsledku čoho nebola preukázaná existencia takejto pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo výške 216,- eur, čím nemohlo dôjsť ani k jej započítaniu voči pohľadávke žalobcu v rovnakej výške.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd neakceptoval právnu argumentáciu žalovaného, ktorý tvrdil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní zanikla započítaním s jeho pohľadávkou, ktorú mal mať voči žalobcovi vo výške 216,- eur, pretože, ako je už vyššie konštatované, k započítaniu takejto pohľadávky dôjsť nemohlo.
16. Preto súd žalobe, ktorou sa žalobca po žalovanom domáhal zaplatenia sumy 216,- eur, ako prepravného na základe objednávky č. 081/2015 zo dňa 07.07.2015, vyhovel keďže existencia tejto
pohľadávky nebola v konaní medzi stranami sporná, pričom súd vyhodnotil obranu žalovaného z vyššie uvedených dôvodov ako neopodstatnenú.
17. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku tým, že sumu 216,- eur, ktorá mu bola vyúčtovaná faktúrou č. 150100709 zo dňa 13.07.2015, v lehote splatnosti tejto faktúry (do 27.07.2015) neuhradil, čím sa nasledujúci deň dostal do omeškania s jej zaplatením, súd v súlade s ustanovením § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti uvedenej faktúry až do zaplatenia. Pokiaľ ide o výšku uplatneného úroku, táto je v súlade s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z.z.“).
18. Súd zároveň s poukazom na § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorej výška vyplýva z ustanovenia § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z..
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, proti žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške priznaných trov súd s poukazom na § 262 ods. 2 CSP rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.