Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9To/27/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.09.2018, v trestnej veci obžalovaného R. V. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 05.03.2018, sp. zn. 1T/145/2016, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanému R. V., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom Q., A. XXX/XX, okres V.,

u k l a d á :

Podľa § 245 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona z ar aď uj e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného R. V.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 05.03.2018, sp. zn. 1T/145/2016 bol obžalovaný R. V. uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 18.04.2016 v čase okolo 00.30 hod. v obci Huncovce, okres Kežmarok, neoprávnene vošiel do dvora rodinného domu majiteľa H. T., bytom Q. č. XXX a s 5 litrovým kanistrom s benzínom prišiel pod prístrešok k tam odstavenému osobnému motorovému vozidlu zn. E. B F., rok výroby XXXX s evidenčným číslom V. ktorým polial a zapálil tam stojace motorové vozidlo, kde následne z miesta ušiel, čím takto došlo pre poškodeného L. J. poškodením motorového vozidla k vzniku škody vo výške 12.500,- €, pre poškodeného H. T., nar. XX.XX.XXXX poškodením a obhorením prístrešku, poškodením a obhorením plota, poškodením 2 ks plastových okien a sklenených výplní, poškodením balkónových

dverí, 8 ks kobercov ku vzniku škody vo výške 5.710,88 € a pre poškodeného H. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mal v tom čase v osobnom motorovom vozidle občiansky preukaz, vodičský preukaz, kde za vystavenie nových dokladov zaplatil 26,- € a kde mal finančnú hotovosť 1300 zlotých (301,91 €) a hotovosť 200,- € ku vzniku škody vo výške 527,91 €, požiarom celkovo došlo k spôsobeniu majetkovej škody vo výške 18.738,79 €.

Za to mu bol uložený podľa § 245 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona bol zaradený pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému L. J. škodu vo výške 12.500,- €, poškodenému H. T. st. škodu vo výške 5.710,88 € a poškodenému H. T. ml. škodu vo výške 527,91 €.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku poškodený L. J. a H. T. boli s nárokom na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote, riadne a včas odvolanie obžalovaný prostredníctvom obhajcu, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 21.05.2018 a to proti výroku o treste a o náhrade škody.

Okresný prokurátor podal odvolanie podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 25.03.2018. Odvolanie prokurátora smeruje proti výroku o treste a o náhrade škody.

Obžalovaný namietal, že iný druh trestu a to trest povinnej práce, resp. podmienečný trest odňatia slobody, za súčasného uloženia primeranej povinnosti, naplní v prípade jeho osoby účel trestu viac než uložený nepodmienečný trest. Trest odňatia slobody je najprísnejší druh trestu, ktorý znamená najciteľnejší zásah do základných práv a slobôd odsúdeného a v hierarchii trestov sa chápe ako ultima ratio. Preto by mal byť ukladaný len v prípadoch, keď iný druh trestu na dosiahnutie účelu nestačí, alebo v typovo najzávažnejších prípadoch. Predošlých trestných činov sa dopustil ako mladistvý a tohto skutku sa dopustil štyri mesiace po dovŕšení plnoletosti, t.j. ako osoba blízka veku mladistvým. Z hľadiska účelu a nápravy jeho osoby, vzhľadom na jeho osobu a pomery, považoval trest povinnej práce za najúčelnejší, a za rovnako účinný považoval i podmienečný trest odňatia slobody, za uloženia primeraných povinností, napr. získať v skúšobnej dobe určitú pracovnú kvalifikáciu, podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, či zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Dňa 01.02.2018 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu, počas výkonu sa správal slušne, dodržiaval režim a jeho formácia prebiehala v žiaducom sociálnom smere. Po prepustení si začal zháňať zamestnanie, pričom uvedené nasvedčuje, že výkon predošlého trestu splnil účel a nie je nevyhnutné nariadiť nepodmienečný trest odňatia slobody, ale naopak podporiť ho v získaní pracovných zručností a kvalifikácie. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozhodol o uložení trestu povinnej práce, za súčasného uloženia primeraných povinností, alternatívne v prípade ponechania trestu odňatia slobody, žiadal o jeho podmienečné odloženie, za súčasného uloženia primeraných povinností. Čo sa týka rozhodnutia prvostupňového súdu o nárokoch poškodených, navrhol poškodených odkázať s ich nárokmi na civilné konanie.

Prokurátor v odvolaní namietal, že okresný súd za zistenia jednej poľahčujúcej a jednej priťažujúcej okolnosti stanovil rozpätie trestnej sadzby v trvaní šesť mesiacov až tri roky. Opomenul však priznanie ešte jednej priťažujúcej okolnosti a to podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, čo znamenalo absenciu použitia ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, v zmysle ktorého, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, preto vzhľadom na ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zákona, mal ukladať úhrnný trest v rozmedzí upravenej trestnej sadzby, a to v trvaní od šestnástich mesiacov do troch rokov. Uložený trest je tak z dôvodu absencie použitia uvedených ustanovení Trestného zákona v rozpore so základnými zásadami ukladania trestov a bol uložený mimo rámca upravenej trestnej sadzby. Navyše, aj vzhľadom na okolnosti spáchania skutku a spôsobený následok nemožno trest odňatia slobody

v trvaní osem mesiacov nepodmienečne, uložený prvostupňovým súdom, považovať za dostačujúci na účely naplnenia individuálnej a generálnej prevencie Trestného zákona. Vo vzťahu k podanému odvolaniu proti výroku o škode, vzhľadom na okolnosti prípadu, na pôvodne podanú obžalobu na troch páchateľov, má za to, že v danej veci sa javí uvedené rozhodnutie súdu ako nesprávne, keď zaviazal k povinnosti náhrady škody len obžalovaného R. V.. Keďže došlo k vylúčeniu ďalších dvoch obžalovaných na samostatné konanie, bolo potrebné v tejto veci poškodených s ich nárokmi odkázať na civilný proces podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, nakoľko nebolo možné, vzhľadom na zvolený procesný postup, vyhlásiť výrok o zaviazaní k povinnosti na náhradu škody spoločne a nerozdielne. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Prešove sám rozhodol rozsudkom vo veci, nakoľko nové rozhodnutie môže urobiť na podklade zisteného skutkového stavu, a aby zrušil rozsudok Okresného súdu Kežmarok, čo do výroku o treste a uložil obžalovanému zákonný trest odňatia slobody a poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné, avšak odvolanie obžalovaného dôvodné nie je.

Úvodom krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 05.03.2018, po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, písm. b/ Tr. poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku a po vyjadrení prokurátora a splnomocnenca poškodených prijaté, s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný ku skutku priznal, sa nevykoná a vykoná sa len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody.

Keďže v danej trestnej veci boli podané odvolania len proti výroku o treste a proti výroku o náhrade škody, vychádzajúc z ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. poriadku a § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, po preskúmaní obsahu predloženého spisu odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadne porušenia práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu o vine, preto preskúmal len tieto odvolaním napadnuté výroky.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom vyhodnotil existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, teda, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, že bol už za trestný čin odsúdený. Prvostupňový súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku sa zároveň aj vysporiadal so skutočnosťou, prečo neuznal u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d/ Tr. zákona, že obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. S uvedeným odôvodnením sa v celom rozsahu stotožnil aj odvolací súd.

Podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.

Pochybil preto súd prvého stupňa, ak u obžalovaného nekonštatoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, nakoľko z vykazovaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný tým, že neoprávnene vnikol do obydlia iného a tým, že poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, dopustil sa prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, čím spáchal viac trestných činov v jednočinnom súbehu. V dôsledku uvedeného pochybenia je potom nutné konštatovať, že pochybil prvostupňový súd aj pri ukladaní výšky trestu, keď vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností neupravil trestnú sadzbu za trestný čin najprísnejšie trestný, teda za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 2 Tr. zákona tak, že v zmysle § 38 ods. 4, ods. 8 nezvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby žalovaného trestného činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu, pričom takto upravená trestná sadzba by bola v trvaní od šestnásť mesiacov do troch rokov. Zároveň prvostupňový súd pri ukladaní uvedeného trestu opomenul použiť ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zákona, z ktorého vyplýva, že ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, keďže obžalovanému ukladal

trest za dva trestné činy. Z uvedených dôvodov odvolací súd tieto pochybenia napravil tak, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému pri prevahe priťažujúcich okolností, po úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4, ods. 8 Tr. zákona, za použitia § 41 ods. 1 Tr. zákona, uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Uvedený trest, podľa názoru odvolacieho súdu, je dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti a výchovu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, za súčasného odradenia iných od páchania trestnej činnosti a zodpovedá zásadám ukladania trestov, a to aj vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu páchateľa, ako aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu. Odvolací súd prihliadal aj na spôsob spáchania trestných činov a ich následok s poukazom na to, že z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, pričom vo všetkých prípadoch mu bol uložený podmienečný trest, z toho v dvoch prípadoch mu bol výkon podmienečného trestu nariadený, s tým, že skutku v žalovanej trestnej veci sa dopustil dňa 18.04.2016, čiže devätnásť dní po uplynutí skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/157/2014.

Vo vzťahu k podaným odvolaniam obžalovaného a prokurátora čo do výroku o náhrade škody odvolací súd konštatuje, že síce je pravdou, že obžaloba v predmetnej trestnej veci bola pôvodne podaná na troch obžalovaných, pričom dvaja boli na hlavnom pojednávaní dňa 05.03.2018 uznesením podľa § 21 ods. 1 Tr. poriadku vylúčení na samostatné konanie, avšak v zmysle § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac osôb, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne a podľa § 439 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Na základe uvedeného, vzhľadom na to, že obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť škodu, vznikol mu nárok na vyporiadanie sa s ostatnými osobami, ktoré za spôsobenú škodu zodpovedajú spoločne a nerozdielne, preto odvolací súd výrok o škode v rozsudku súdu prvého stupňa považoval za správny a zákonný, aj keď zrejme v dôsledku pisárskej chyby boli poškodení L. J. a H. T. ml. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces odkázaní podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, namiesto podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd odvolanie prokurátora vyhodnotil ako dôvodné a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.