Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-55-2018.pdf
PDF · 89.8 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/55/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: H.. B. P., X.. XX.XX.XXXX, L. H. XX, XXX XX J., právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 824 96, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 541,66 Eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 150 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu zamieta.
III. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 26.03.2018 žiadala, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 541,66 Eur, ako aj trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodnila tým, že v konaní pod sp. zn. 24C/89/2015 o vydanie bezdôvodného obohatenia 541,66 Eur a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná, keď súd jej žalobe vyhovel rozsudkom sp. zn. 24C/89/2015 zo dňa 09.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov 2Co/38/2017 zo dňa 30.11.2017. Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť v pôvodnom konaní, preto primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy, zároveň má mať aj funkciu relutárnu.
2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žalobkyni zo dňa 20.04.2018 žiadal žalobu zamietnuť. Mal za to, že žalobca v podanej žalobe tvrdí porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré si musela brániť v pôvodnom konaní. Súd prvej inštancie v pôvodnom konaní rozhodol o tom, že žalobe vyhovel a určil, že Dohoda o poskytnutí služby je neprijateľná zmluvná podmienka. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 541,66 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Na strane žalobcu nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna majetková, resp. nemajetková ujma alebo škoda, ktorá by prípadne zakladala dôvodnosť nároku na finančné zadosťučinenie. Existencia dôvodov, pre ktoré by sa malo poskytnúť finančné zadosťučinenie spochybňuje aj fakt, že k uplatňovaniu tejto požiadavky dochádza s výrazným časovým odstupom. K uplatňovaniu požiadavky na finančné zadosťučinenie, ktoré by podľa tvrdenia žalobcu malo byť satisfakciou za porušenie jeho spotrebiteľských práv nedošlo k bezprostrednej časovej následnosti po vydaní uvedeného rozhodnutia, ale s výrazným časovým odstupom.
3. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobkyne, pripojeným spisom tunajšieho súdu 24C/89/2015, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: 4. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 24C/89/2015 - 47 zo dňa 09.06.2016 súd určil, že bod 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012 v znení: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, respektíve revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu po a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,49 Eur a po b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 167,04 Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby“, je neprijateľnou podmienkou. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 541,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 541,66 Eur odo dňa 14.08.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v časti príslušenstva presahujúceho 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 541,66 Eur od 14.08.2015 do zaplatenia zamieta. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 341,98 Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne vo VÚB Prešov, E.. A. Š., Č. Ú. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Y. R.: XXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že Zmluva vypracovaná žalovaným a predložená žalobkyni na podpis vzbudzuje zdanie, ako keby jej obsahom bol len jeden právny úkon, je to evidentné hneď z jej označenia. Až na druhej strane predtlačeného formulára zmluvy je pod bodom 8 spomenutá Dohoda o poskytnutí služby. V prípade dvoch alebo viacerých právnych úkonov obsiahnutých v jednej listine by preto malo byť bežnou praxou a zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov túto pluralitu právnych úkonov zvýrazniť. Žalovaný túto pluralitu právnych úkonov vôbec nezvýraznil, ale naopak vyvolal dojem, ako keby so žalobkyňou uzatvoril len jeden právny úkon. Takéto konanie žalovaného bežnej praxi a zvyklostiam odporuje, a preto je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o revolvingovom úvere je formulárovou zmluvou, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa a súčasťou tejto formulárovej zmluvy bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, pričom text zmluvy vrátane Dohody o zrážkach zo mzdy je nečitateľný, napísaný veľmi malými písmenami, pričom po prvom nahliadnutí uvedeného textu, tento znechucuje spotrebiteľa dôsledne si ho preštudovať. Súd mal za to, že Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru žalovaný vopred vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom žalobkyni aj iný úkon než ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Zároveň súd žalovaného zaviazal vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 565,62 Eur, z ktorého žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 1.107,28 Eur. Rozdiel vo výške 541,66 Eur súd uložil žalovanému vydať žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia. 5. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/38/2017 - 68 zo dňa 30.11.2017 súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby a stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
6. Žalobkyňa na pojednávaní súdu uviedla, že pokiaľ ide o Zmluvu o úvere so spoločnosťou PROFI CREDIT, úver potrebovala a snažila sa ho aj splácať. V tom čase sa dostala do nepriaznivej finančnej situácie, a preto oslovila zamestnancov žalovaného, aby jej znížili splátky, ktoré chcela poukazovať v nižšej sume. Žalovaný oboznámil jej zamestnávateľa, že jej má vykonávať zrážky zo mzdy. Riaditeľ školy si ju zavolal a myslel si o nej, že nie je schopná splácať úver, v škole sa to každý dozvedel a takto na ňu aj divne pozerali. Pri podpise Zmluvy o úvere zároveň podpísala bianko šek, respektíve bianko zmenku. Žalovaný v telefonických hovoroch, keď ju vyzýval na zaplatenie dlžnej sumy, stále jej uvádzal, že môže prísť o byt, nakoľko majú podpísanú zmenku a môžu ju dať na exekúciu. V tom čase sa súdila na Krajskom súde, keďže jej exmanžel jej neplatil výživné na deti. V predchádzajúcom konaní 24C/89/2015 súd určil neprijateľné zmluvné podmienky a uložil žalovanému vydať jej sumu vo výške 541,66 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Ujmu pociťovala v tom zmysle, že každý v práci sa dozvedel, že žalovanému dlhuje peniaze a dali jej to pocítiť. Bolo jej z toho zle, o jej dlhoch sa dozvedeli aj niektorí rodičia. Psychicky v tom čase bola na dne.
7. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 19.09.2018 v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní ospravedlnili v písomnom podaní, súdu
doručenom dňa 27.06.2018, v ktorom súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd postupom podľa § 180 C.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti. 8. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára: 9. Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.
10. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
11. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
12. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
13. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. je zrejmé, že splnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona je úspech pri ochrane práv spotrebiteľa v dôsledku porušenia práv a povinností ustanovených týmto zákonom. Ďalšou podmienkou je, že porušiteľ voči ktorému sa spotrebiteľ domáha zdržania sa protiprávneho konania a odstránenia protiprávneho stavu pri poškodzovaní záujmu spotrebiteľa a v konaní o svoju ochranu bol úspešný. Práve citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa v poslednej vete § 3 ods. 5 zákona uvádza úpravu z ktorej vyplýva, že ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej či už týmto zákonom alebo osobitným predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo iným predpisom zodpovedá.
14. Súd je toho názoru, že žalobkyňa bola jednoznačne úspešná v konaní pod sp. zn. 24C/89/2015 a z tohto dôvodu jej vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom číslo 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/20/2017 zo dňa 04.05.2017).
15. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky ako konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.
16. Žalobkyňa si voči žalovanému úspešne uplatnila porušenie práva osobitným predpisom na Okresnom súde Prešov, ktorý rozsudkom sp. zn. 24C/89/2015 - 47 zo dňa 09.06.2016 jej žalobnému návrhu vyhovel a určil neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj záväzok žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Súd je toho názoru, že za daného stavu, keďže došlo pri podpisovaní Zmluvy o úvere zo strany žalovaného k nekalej obchodnej praktike, ktorú konštatoval súd prvého stupňa v rozsudku 24C/89/2015, zároveň priznal žalobkyni vo vzťahu k žalovanému bezdôvodné obohatenie, je
primerané finančné zadosťučinenie pre žalobkyňu dôvodné. Pri určení výšky priznaného finančného zadosťučinenia je súd toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyni je suma 150 Eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu. Teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke satisfakciu a odratí dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľa. Súd z tohto dôvodu priznal žalobkyni takúto sumu a v prevyšujúcej časti jej žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.
17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 255 C.s.p. vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Predkladateľ k ustanoveniu § 255 C.s.p. dodal, že podľa kritéria úspechu v konaní môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy, náhrada škody v peniazoch, ktorá nebola priznaná v požadovanej výške. Niet akýchkoľvek pochybností o tom, že v prejednávanej veci výška nároku žalobkyne závisela od úvahy súdu. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia nie čo do základu uplatneného nároku. Podľa názoru súdu, aj v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 C.s.p. zakladá priznať náhradu trov konania v plnej výška aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Súd z tohto dôvodu žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.