Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/19/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Evou Tulejovou v sporovej veci žalobcu: E. E., H. XX.XX.XXXX, C. R. XXXX/XX, Bratislava, B. na M. písomností N. H. M. Č.. XX, S. XXX XX, T.: A.. Z. Q., B., Š. XX, XXX XX Bratislava, proti žalovanému: X. E., H. XX.XX.XXXX, C. R.D. XXXX/XX, Bratislava, o zaplatenie 4.320,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.320,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 1.2.2013 až do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 4.320,- Eur s prísl. za obdobie od 1.2.2013 do 1.2.2016 titulom užívania veci nad rozsah spoluvlastníckeho podielu. Žalobca v žalobe uviedol, že strany v spore sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Bratislava, živnostenský odbor na liste vlastníctva Č.. XXXX B. S.. Č.. XXXX/X - T. S. B. H. N. N. XXX Z. - S. Q. „. B. Q. M. K.. Č.. XXXX na S.. Č.. XXXX/X

- navrhovateľ v spoluvlastníckom podiele 28/504 a odporca v spoluvlastníckom podiele 140/504 k celku. Pre zjednodušenie žalobca upresnil, že ide o dom s príslušenstvom a so záhradou z ktorých na základe spoluvlastníckych podielov účastníkom konania prináleží 3 izbový byt s príslušenstvom a príslušný podiel spoločných častí a zariadení domu, ktoré tvoria najmä pivnice, povala a iné Ďalej žalobca uviedol, že spoluvlastnícke podiely k hore uvedeným nehnuteľnostiam, tak ako sú označené nadobudli na základe dedičských konaní a darovacej zmluvy, ktorú strany sporu medzi sebou uzavreli. 2. Žalobca tvrdil, že žalovaný ignoruje právnu skutočnosť - spoluvlastnícky podiel navrhovateľa k hore uvedeným nehnuteľnostiam sa trvalo tvári a správa tak, ako by bol jediným vlastníkom bytu s príslušenstvom a spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení domu a bráni mu v rozpore s ust. §§ 123, 136 a 137 Občianskeho zákonníka predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nŕm. V tejto súvislosti žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu viackrát vyzval na vyriešenie práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci avšak bezvýsledne. Žalobca tvrdí, že žalovaný odmieta s žalobcom komunikovať, bráni mu spoločnú vec užívať a túto aj so spoluvlastníckym podielom navrhovateľa dlhodobo užíva sám. 3. Žalobca tvrdil, že zo zákonných ustanovení §§ 123,136 ods.1,137 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byt' v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V

prípade ak sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka. 4. Žalobca ďalej uviedol, že je 1/5 podielovým spoluvlastníkom (podiel 28/504) a domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému 4/5 spoluvlastníkovi (podiel 140/504) za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne upravený v Občianskom zákonníku (pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo277/2009 z 24. novembra 2009). 5. Žalobca v žalobe poukázal aj na obsah Uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa 27.10.2010. zn. 6Cdo184/2010, z ktorého žalobca vyberá a cituje: „Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byt' úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna." 6. Žalobca v súvislosti s citovaným uznesením NS SR poukázal i na ti na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 3.7.2012 pod č. IV. ÚS 342/2012-19, ktorý reagoval na ústavnú sťažnosť sťažovateľov voči hore citovanému Uzneseniu Najvyššieho súdu zo dňa 27.10.2010. zn. 6Cdo184/2010, z ktorého žalobca vyberá a cituje : ,,Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu najvyšší súd vyvodil z § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti uviedol, že „Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu, Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej častí), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. " 7. Poukázal na to, že ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádza z toho, že primárnou úlohou v konaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy nie je podávať výklad právnych predpisov, ktoré všeobecný súd v dotknutom konaní pred ním aplikuje. Za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd je v prvom rade zodpovedný všeobecný súd. Výklad textu právnej normy a jeho uplatnenie všeobecným súdom musí byť v súlade s ústavou (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy) a ústavný súd iba posudzuje, či výklad právnej normy aplikovanej v konkrétnych okolnostiach prípadu (v danej veci išlo o právne normy obsiahnuté v Občianskom zákonníku) nie je svojvoľný, t. j. nie je popretím jej účelu, podstaty a zmyslu, je racionálny, a teda z ústavného hľadiska akceptovateľný a udržateľný. Vo vzťahu k posudzovanej veci Ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne upravený v Občianskom zákonníku (pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo277/2009 z 24. novembra 2009).

8. Žalobca preukazoval svoj nárok listinnými dôkazmi výpisom T. F. Č.. XXXX E..Ú.. Bratislava- K. Z. zo dňa 14.01.2016 výzvou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 19.01.2015, zo dňa 10.02.2015, zo dňa 18.03.2015 a zo dňa 21.04.2015. 9. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 19.04.2016 považoval žalobu za nepodstatnú v celom rozsahu. Uviedol, že v dedičskom konaní žalobca nemá voči mne žiadne finančné nároky. Tvrdli, že nesúhlasí so žalobou v tom smere, že žalobcovi nie je umožnený užívať jeho podiel v dome. Uviedol. Že žije sám a dve izby sú nevyužívane a v zime ich z úsporných dôvodov ani nevykuruje. Ďalej uviedol, že kedykoľvek môže žalobca prísť a jednu izbu využívať, pretože kľúče od domu má. Poznamenal, že dovolil mu užívať garáž v plnej miere na účely, aké žalobca potrebuje, ale daň z nehnuteľnosti platí naďalej. Tvrdil, že žalobca, keď rodičia žili, sa neukázal doma 20 rokov, aby sa náhodou nemusel o rodičov starať a všetka opatera zostala na ňom. Tieto tvrdenia mu majú kedykoľvek dosvedčiť susedia v dome. Ďalej uviedol, že medzičasom sa mu zmenila situácia a susedia sa dohodli, že dom sa bude predávať ako celok. Ako dôkaz na podporu svojich tvrdení doložil osvedčenie o dedičstve sp. zn. 1D 129/2013-39, Dnot. 30/2013 zo dňa 03.04.2014. 10. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie a oboznámil sa s predloženými listinami strán sporu a vykonal výsluchy strán sporu. 11. Súd z výsluchu žalobcu zistil, že žalobca neužíva svoj podiel vlastníctva a žiada od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý predstavuje jeho podiel a stanovil sumu na 120,- Eur mesačne z dôvodu, že doposiaľ nebolo možné sa dohodnúť na vyporiadaní. Žalobca tvrdí, že má naďalej trvalý pobyt na Tajovského 312, avšak od roku 1987 tam nebýva. Žalobca uviedol, že podiel, ktorý mu prináleží z dedičstva neužíva, pretože celý podiel užíva žalovaný. Keďže so žalovaným nie je možné vec usporiadať dohodou, tak sa rozhodol uplatniť si vydanie bezdôvodného obohatenia za podiel, ktorý mu patrí a ktorý užíva žalovaný. Stanovenú cenu 120,- Eur mesačne považuje za primeranú z dôvodu, že izba v Petržalke sa prenajíma za 200,- Eur. 12. Žalobca je 1/5 podielovým spoluvlastníkom (podiel 28/504) sa domáha vo forme peňažného plnenia voči žalovanému spoluvlastníkovi 4/5 (podiel 140/504) titulom bezdôvodného obohatenia za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu,, pričom ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne upravený v Občianskom zákonníku v zmysle § 137 ods. 1 OZ. 13. Žalovaný neuznáva nárok čo do základu a výšky. Tvrdil, že žije sám, užíva podiel a chcel sa so žalobcom dohodnúť, avšak k vyporiadaniu nedošlo. Uviedol, že naďalej užíva, stará sa o podiel a uviedol, že má podiel na nehnuteľnosti 28/504 a žalobca má podiel 140/504 s tým, že v byte, ktorý užíva, má rozlohu 120 m a žalobcovi by podľa tohto pripadalo 25 m2. Uviedol, že snažil sa vec riešiť, mal záujem predať celý dom, ale cena bola nízka. Uviedol, že sa chcel dohodnúť a vyplatiť žalobcu. Tvrdil, že pokiaľ ide o jednorazové vyporiadanie, je tomu nápomocný a má to záujem riešiť. 14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 15. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. 16. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 17. Na základ vykonaného dokazovania a predloženými dôkazmi stranami sporu súd po dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní bolo nesporné, že strany v spore sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Bratislava, živnostenský odbor na liste vlastníctva Č.. XXXX B. S.. Č.. XXXX/X - T. S. B. H. N. N. XXX Z. - S. Q. „.L. B. Q. M. K.. Č.. XXXX na S.. Č.. XXXX/X - navrhovateľ v spoluvlastníckom podiele 28/504 a odporca v spoluvlastníckom podiele 140/504 k celku. V danom prípade ide o dom s príslušenstvom a so záhradou z ktorých na základe spoluvlastníckych podielov stranám sporu prináleží 3 izbový byt na R. Č.. XX N. C. s príslušenstvom a príslušný podiel spoločných častí a zariadení domu, ktoré tvoria najmä pivnice, povala a iné. Tieto skutočnosti boli nesporné a osvedčuje to aj list vlastníctva .Spornou okolnosťou v danej veci je rozsah užívania žalovaným nad rozsah spoluvlastníckeho podielu ,ktorý patrí žalobcovi. Z konania je nesporné, že strany sporu majú daný podiel legitímne, avšak byt na R. Č.. XX užíva žalovaný nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu ,čím dochádza k porušovania práva žalobcu, ktorý ako podielový spoluvlastník nemôže užívať svoj podiel v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo preukázané jednak výpoveďou žalobcu aj žalovaného, že žalovaný naďalej užíva 3 izbový byt na R. XX N. C. sám. Je preukázané výpoveďou žalovaného ,žalobcu a vyplýva to aj z listu vlastníctva, že žalovaný užíva 3 izbový byt na R. XX N. C. nad rozsah svojho spoluvlastníckeho, teda užíva aj podiel žalobcu. Možno jednoznačne uviesť, že žalovaný tým, že užíva 3 izbový byt na R.D. XX N. C. nad rozsah svojho spoluvlastníckeho, čím užíva aj podiel patriaci žalobcovi a prisvojuje si úžitkovú hodnotu veci vo väčšej miere ako zodpovedá jeho podielu. To znamená, že žalovaný užíva byt, ktorý

má rozlohu cca 120m2 a podiel žalobcu cca z tejto rozlohy pripadá na žalobcu vo výške cca 25m2.Tieto skutočnosti čo do výšky predstavujúcej podiel užívania žalobcu z bytu žalovaný nerozporoval. Žalobca ako spoluvlastník si z titulu porušenia práva žalovaným, ktorý užíva byt nad rozsah svojho podielu, ktorý mu patrí a teda užíva podiel aj žalovaného, čím sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Žalobca za svoj podiel, ktorý užíva žalovaný ,ktorý predstavuje cca 25m2 užívacej plochy bytu a predstavuje cca 1 izbu žiadal finančnú náhradu vo výške 120,- Eur mesačne za obdobie od 1.2.2013 do 1.2.2016 celkove 4.320,- Eur. Podľa názoru súdu stanovená suma žalobcu je primeraná a možno sa stotožniť aj s argumentáciou, že podnájom izby v Petržalke stojí cca 200,- Eur. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že bol ochotný pristúpiť k vysporiadaniu veci, avšak ako vyplynulo z konania žalovaný bránil vyriešeniu veci aj tým, že nepustil do bytu znalca za účelom obhliadky bytu, kedy mali všetci vlastníci záujem predať celý dom v ktorom majú strany sporu podiely. Žalovaný tvrdil, že má záujem vec riešiť, ale o tom nepredložil presvedčivé dôkazy o tom, že buď vec má záujem predať prípadne sa dohodnúť na inej forme ale z konania vyplynulo, že žalovaný je v tejto otázke nečinný a tento stav mu zrejme vyhovuje. Súd je toho názoru, že žalovaný užíva podiel nad rozsah ktorý mu patrí a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie 4.320,- Eur s prísl., ktoré predstavuje nárok žalobcu na náhradu za jeho podiel užívaný žalovaným v zmysle ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka za obdobie od 12.2013 do 1.2.2016 v celkovej sume 4.320,- Eur. Keďže žalovaný sa s plnením dostal do omeškania súd zaviazal žalovaného aj na úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s vl. nar. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z zo sumy 4.320.- Eur až do zaplatenia tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Súd na základe predložených a vykonaných dôkazov vyhovel žalobe žalobcu ako dôvodnej. 18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení 255 ods. 1 CSP. V danom prípade bola žalobca v spore plne úspešný tak súd priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).