Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/455/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: P.. B. Z., R.., nar. XX.X.XXXX, bytom v A. G. Z., I. X/XX, zastúpeného JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 62, proti žalovaným: 1. V. K., nar. XX.X.XXXX, 2. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom v A. G. Z., I. X/XX, zastúpených Advokátskou kanceláriou Taragel a Pačubayová, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 11, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 16.5.2017 č.k. 1C 150/2011-185 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaní majú právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným odstrániť časť terasy bytu č. 13 v žalobe bližšie špecifikovaného, v rozsahu prečnievajúcom cez priečku oddeľujúci byty vo vlastníctve žalobcu a žalovaných. Žalovaným priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 100 ods. 2, § 123, § 124, § 126 ods. 1 Obč. zákonníka dospel k záveru, že žaloba žalobcu je neopodstatnená.

3. Žalobca žalobcu oprel o tú skutočnosť, že je výlučným vlastníkom bytu č. 14 na 1.poschodí obytného domu so súpisným číslom XXX, vchod X, stojacom na parc.č. CKN Č.. XXX Q. XXX, zapísaného na LV č. XXXX vydanom Správou katastra A. G. Z., v katastrálnom území a obci A. G. Z.. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX v tom istom obytnom dome ako žalobca a tiež sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely CKN č. XXX/X o výmere X m2, zapísanej na LV č. XXXX C..Ú.. A. G. Z., na ktorej je postavená terasa, ktorá tvorí príslušenstvo bytu č. XX. Žalovaní na základe stavebného rozhodnutia vydaného Stavebným úradom M. A. G. Ves zo dňa 19.8.2008 uskutočnili stavbu

- prístavbu terasy k bytovému domu súpisné č. XXX na I. F. Z. A. G. Z.. Na základe stavebného povolenia bola povolená výstavba terás o veľkosti 4 x 2 m. Žalobca mal za to, že stavebný úrad pri vydaní stavebného povolenia neposudzuje prípadný zásah a rozsah zásahu do vlastníckeho práva tretej osoby, čo vyplýva aj z odpovedí stavebného úradu na jeho listy, ako aj z podmienok určených pre uskutočnenie stavby. Konaním žalovaných došlo k zásahu do jeho vlastníckeho práva, ako aj do jeho súkromia. Postavením balkóna cca jeden meter na čelnú stenu jeho bytu sú zamedzené jeho budúce stavebné zámery pri realizácii balkóna podobných rozmerov. Znížila sa tým trhová hodnota bytu, ako aj možnosť jeho predaja. Dôsledkom konania žalovaných je aj zhoršenie bezpečnostnej situácie a zvýšenie

rizika vlámania do bytu žalobcu. Požadované odstránenie terasy právne odôvodnil ustanovením § 126 Občianskeho zákonníka.

4. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o obmedzení vlastníckeho práva.

5. Výstavbou balkónovej terasy, vlastnícky patriacej žalovaným nie je obmedzený v držbe veci a jej užívaní, požívaní jej plodov a úžitkov a nie je podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca obmedzený ani v nakladaní s vecou, vrátane jej predaja. Žalobca síce tvrdil, že byt predá ťažšie, ale súčasne uviedol aj to, že stále má ponuky na odkúpenie bytu a že byt predá, ak nebude v konaní úspešný. Žalobca nepreukázal ani tvrdenie o znížení hodnoty bytu, či o obmedzení vo vykonávaní úprav v byte. Pokiaľ ako príklad uviedol, že si nemôže dať do bytu vstavanú skriňu, to odôvodnil tým, že doposiaľ ju nedal iba z dôvodu, že nevie ako spor dopadne. Samotná prístavba je bez akéhokoľvek vplyvu na prípadné úpravy v byte žalobcu. Aj tvrdená nemožnosť zriadenia si vlastného balkónu v budúcnosti nie je vylúčená iba z dôvodu existencie už pristavených balkónov terás, ale je viazaná na splnenie zákonných podmienok. Pokiaľ ohľadom zásahu do svojho súkromia žalobca uvádzal, že musí mať častejšie zatiahnuté žalúzie a nemôže otvoriť okno, pretože sa obáva, že niekto z balkóna skočí do jeho bytu, zároveň uviedol, že okolo jeho okien nikto nechodí. Vzhľadom na umiestnenie bytu žalobcu na I. podlaží je podľa názoru súdu prvej inštancie riziko vniknutia cez okno zvýšené bez ohľadu na existenciu balkónovej terasy. Účelom murovanej bočnej balkónovej terasy v zmysle projektu bolo vytvoriť súkromie sediacim. Logicky je potom súkromie vytvorené aj osobám, nachádzajúcim sa na druhej strany steny, o to viac vo vnútri bytu. Tvrdenia žalobcu o znížení miery súkromia sú preto len subjektívne.

6. Nakoľko žalobca nepreukázal existenciu priameho zásahu do vlastníckeho práva, nie je zapieracia žaloba v zmysle § 126 Obč. zákonníka spôsobilým prostriedkom na poskytnutie požadovanej ochrany. Preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. Tiež uviedol, že vlastnícke právo žalovaných požíva rovnakú ochranu, ako vlastnícke právo žalobcu. Balkónová terasa ako súčasť bytu žalovaných bola zriadená na základe právoplatného stavebného povolenia v súlade s vypracovaným projektom a je užívaná na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia.

7. Súd prvej inštancie tiež poznamenal, že v zmysle zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je balkón považovaný za príslušenstvo bytu, resp. za jeho súčasť. Obvodové múry bytového domu sú spoločnými časťami bytového domu, ktoré sú v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov v dome. Vlastník bytu v dome môže vykonávať úpravy bytu, ktorými by zmenil vzhľad domu iba so súhlasom spoločenstva. Ak sa spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov v dome. Tým nie je dotknutá povinnosť stavebníka uskutočniť stavbu na základe stavebného povolenia. Z obsahu spisu stavebného úradu vyplynulo, že súhlasné vyjadrenie spoločenstva v danom prípade ohľadom výstavby terasy žalovanými predložené bolo. Následne bolo vydané aj stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie. Zákonnosť týchto rozhodnutí, aj otázku účastníctva v správnom konaní mohol žalobca riešiť len v rámci správneho konania a následne v správnom súdnictve, ktorú možnosť však nevyužil. Účasť vlastníka na schôdzi vlastníkov je prostriedkom, ktorým sa podieľa na spolurozhodovaní o veciach týkajúcich sa spoločných častí bytového domu. Účasť vlastníka na schôdzi je nielen jeho právom, ale aj jeho povinnosťou.

8. Pokiaľ žalobca navrhol doplniť dokazovanie vykonaním obhliadky jeho bytu, súd prvej inštancie tento návrh zamietol. Subjektívne pocity, ktoré žalobca chcel navrhnutým dôkazom preukázať súdu boli známe z jeho výpovede. Preto by išlo o neefektívny dôkaz a zbytočné predĺženie už aj tak pomerne dlhotrvajúceho sporu.

9. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V tej súvislosti uviedol, že žalobca vzal žalobu späť o zaplatenie 3.600,-eur, čím procesne zavinil zastavenie konania v tejto. V ostatnej časti bol žalobca neúspešný, keďže súd jeho žalobu zamietol. V súlade so zásadou úspechu tak priznal plnú náhradu trov konania žalovaným.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uplatnil náhradu trov prvostupňového

a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania žalobca poukázal na tú skutočnosť, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, čo ani žalovaní nenamietali, že o výstavbe terás sa dozvedel až 13.11.2008. K otázke výstavby terás v bytovom dome sa vykonali len dve schôdze, t.j. 3.12.2007, ktorej sa nezúčastnil a na ktorej neprebehlo žiadne hlasovanie a dňa 31.12.2007 na ktorej sa zúčastnil. Na tejto schôdzi sa preberali spomínané skutočnosti, predseda O..B. ukazoval virtuálne loggie , ktoré boli pri pohľadoch ohraničené priečkami, ktoré kopírovovali hranice bytov. Zo zápisnice z tejto schôdze nevyplýva, že by došlo k zisteniu, či vôbec spoločenstvo je uznášania schopné, či sa hlasovalo a ako prebehlo hlasovanie. Súčasťou zápisnice je len prezenčná listina. Táto schôdza bola podľa názoru žalobcu len informatívna s tým, že niečo sa môže stavať a boli prednesené pohľady, ktoré boli súdu predložené. Je zrejmé, že so žalobcom sa v stavebnom konaní nekonalo ako s účastníkom stavebného konania v zmysle § 59 ods. 1 písm. b/ zák.č. 50/1976 Zb., aj keď je priamym susedom žalovaných a je priamo dotknutou osobou. Žalobca tak nemohol podávať námietky, ani sa vyjadrovať k samotnej výstavbe. Nikto neobdŕžal stavebné povolenie, ani kolaudačné rozhodnutie a preto sa nemohol žiadnymi prostriedkami brániť. Pre samotné rozhodnutie vo veci nie je možné opierať sa o vydané stavebné povolenie, nakoľko toto je podľa jeho názoru nezákonné. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal priamy a faktický zásah do svojho vlastníckeho práva. Žalobca v konaní pred súdom deklaroval vzniknutý stav, z ktorého vyplýva, že postavená balkónová terasa zasahuje na stenu jeho bytu, čím došlo k zásahu do jeho vlastníckeho práva. Predmet vlastníctva totiž nemôže užívať, požívať, brať z neho plody a nakladať s ním. Zhoršila sa bezpečnostná situácia, prístavba uľahčuje jednoduchý vstup do bytu, zvýšilo sa riziko vlámania, okno musí byť zatvorené. Zásah do užívacích práv vidí žalobca aj v zamedzení budúcej výstavby obdobnej terasy. Terasa pôsobí na žalobcu deprimujúco, rušivo, má stiesnený pocit, má pocit, že mu vidno do hrnca pod pokrievkou. Nemá pocit súkromia. Keď sa niekto nachádza na balkóne žalovaných, vidí priamo do jeho bytu. Má pocit, že sa musí kontrolovať vo svojom vlastnom byte. Stále musí mať žalúzie zastreté, čím dochádza aj k zhoršeniu nielen svetelných pomerov, ale aj výhľadových pomerov. Odstránenie časti balkónovej terasy je technicky možné a nie neprimerané. Takto požaduje žalobca ochranu svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Obč. zákonníka. Stavebný úrad pri vydaní rozhodnutia neskúmal v plnej šírke občianskoprávnu stránku veci. Do spomínaného bytu sa chce žalobca v budúcnosti vrátiť, nakoľko sa stal dôchodcom a v Bratislave sa zdržiava len kvôli práci.

11. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnili sa so skutkovými a právnymi dôvodmi napadnutého rozhodnutia. V danom prípade nejde o nedovolenú stavbu, ako sa mylne domnieva žalobca. Za nedostatky stavebného konania žalovaní nezodpovedajú, ani za obsah zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov. Pokiaľ ide o narušenie súkromia žalobcu, ide o jeho tvrdenia v teoretickej rovine, ktoré neboli v konaní preukázané. Bezpečnostné kritériá terasy boli skúmané správnym orgánom v stavebnom konaní. Žalobca neuplatnil žiadne nároky a nevzniesol námietky v správnom konaní. Na preskúmanie zákonnosti správnych rozhodnutí súdom existuje iné konanie, v ktorom si žalobca nárok neuplatnil.

12. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaných zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Poukázal na to, že žalovaní mali vedomosť pri projektovaní stavby, že ich stavba zasiahne do jeho ochranného priestoru, napriek tomu, že terasu postavili na svojom pozemku, ktorý v čase stavby patril M. A. G. Z.. Prístavba terasy vymedzila nové ohraničenie jeho bytu a bytu žalovaných. Stavbou terasy žalovaní vnikli do priestoru, ktorý je vymedzený ako ochranná zóna pred jeho obydlím. Bolo porušené jeho vlastnícke právo na ochranu pred postavením stavby vo vzdialenosti 7 m pred čelnou a súčasne obvodovou stenou jeho bytu. Žalovaní zmenšili voľný priestor pred jeho bytom.

13. Žalovaní k stanovisku žalobcu uviedli, že sa s jeho tvrdeniami nestotožňujú. Zotrvali na svojej argumentácii. Popreli, že by stavbou terasy vnikli do priestoru, ktorý je vymedzený ako ochranná zóna pred obydlím žalobcu. Žalovaným ani nie je zrejmé, čo má byť obsahom tohto pojmu.

14. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaných zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

16. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.9.2018 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 11.9.2018 v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p..

18. Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p., teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani žiadnej vady konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd preto rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

21. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

22. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní. Žalobca pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

23. K odvolacím námietkam žalobcu a na potvrdenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva následovné:

24. Medzi základné ľudské práva patrí aj vlastnícke právo, ktorého ochranu zakotvuje inštitút ust. § 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V prípade, ak dôjde k zásahu do vlastníckeho práva, ktorý právny poriadok nepripúšťa, vlastník má možnosť sa ochrany tohto práva domáhať v zmysle § 126 ods. 1 Obč. zákonníka.

25. Podľa ust. § 126 ods. 1 Obč. zákonníka vlastník sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.

26. Predpokladom úspešnosti vlastníckej žaloby je (okrem iného ) to, že musí ísť o zásah, ktorý je neoprávnený, teda o zásah, ktorý nemá žiadny právny podklad.

27. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať také správanie (neoprávnený zásah) žalovaných voči nemu, ktorý by opodstatňoval poskytnutie mu ochrany súdom v zmysle ust. § 126 ods. 1 Obč. zákonníka.

28. V danom prípade bolo bez pochýb preukázané, že žalovaní postavili terasu, časti ktorej odstránenia sa žalobca domáha v tomto konaní na základe stavebného povolenia a túto užívajú v súlade s kolaudačným rozhodnutím. Nejde teda o nepovolenú, resp. čiernu stavbu. Samotnou výstavbou predmetnej terasy preto nemohlo dôjsť k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu.

29. Súčasne nejde ani o stavbu neoprávnenú, teda o takú stavbu, ktorá by bola zriadená na cudzom pozemku bez právneho titulu. V danom prípade preto neprichádza do úvahy ani ochrana žalobcu v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka, nakoľko hmotnoprávnou podmienkou aplikácie tohto ustanovenia je, že niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo. Žalovaní postavili terasu na pozemku, vlastnícky im patriacom.

30. Je zrejmé, že v danom prípade dochádza k stretu dvoch vlastníckych práv a to vlastníckeho práva žalobcu a vlastníckeho práva žalovaných, pričom obe tieto práva požívajú rovnakú právnu ochranu. V danej veci však neboli zistené dôvody, ktoré by opodstatňovali poskytnutie ochrany vlastníckeho práva žalobcu na úkor obmedzenia vlastníckeho práva žalovaných.

31. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol účastníkom stavebného konania, táto skutočnosť nemôže ovplyvniť výsledok tohto konania v jeho prospech. Súd v občianskoprávnom konaní totiž nie je oprávnený preskúmavať postup správneho orgánu v stavebnom konaní. Prípadné nedostatky stavebného konania mohol žalobca odstrániť len podaním riadnych, resp. mimoriadnych opravných prostriedkov v správnom konaní alebo správnou žalobou.

32. Rovnako súd v tomto občianskoprávnom konaní nie je oprávnený preskúmavať platnosť rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, keďže toto je záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pokiaľ sa prehlasovaný vlastník alebo vlastník bytu nedomáha ochrany v zmysle ust. § 14 ods. 8 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V danom prípade žalobca takúto možnosť ochrany súdnou cestou nevyužil.

33. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že balkónová terasa ho obmedzuje v užívaní predmetnej nehnuteľnosti tým, že obmedzuje jeho svetelné pomery, že spôsobuje stratu súkromia, že sa zhoršila jeho bezpečnostná situácia, že naňho pôsobí deprimujúco, rušivo, že má stiesnený pocit, že stratil pocit súkromia v byte, ide o tzv. obťažovanie, resp. susedské práva, ktoré sú upravené v ust. § 127 Obč. zákonníka. Vo všeobecnosti však platí, že pokiaľ niekto opiera výkon vlastníckeho práva o úradné povolenie a neprekročí medze tohto povolenia, je potrebné považovať výkon vlastníckeho práva za oprávnený. Pokiaľ teda obťažovanie neprekračuje medze stanovené správnymi predpismi, nepresahuje spravidla ani mieru primeranú pomerom tak, ako má na mysli § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navyše zo znenia tohto ust. súčasne vyplýva, že je vylúčené opierajúc sa o tento právny dôvod žaloby súdnou cestou domáhať, aby sa vlastníkovi uložila povinnosť niečo konkrétne konať, teda v tomto prípade odstrániť časť stavby. Takáto žaloba o odstránenie časti stavby preto ani podľa § 127 Občianskeho zákonníka neobstojí.

34. Tvrdenia žalobcu, že došlo reálne k zníženiu hodnoty jeho nehnuteľností zostali len v teoretickej rovine, keďže tieto žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal.

35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešným žalovaným priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).