Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/64/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: 1) M. L., nar. X.X.XXXX, bytom W. č. XXX, 2) I. L., nar. X.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov, matka: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, zastúpená: Mgr. Ondrej Bartošovič, advokát, so sídlom Pázmaňa 2020/30, Šaľa, otec: M. L., nar. XX.X.XXXX, bytom W. č. XXX, zastúpený: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, o návrhu rodičov na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o návrhu matky na udelenie súhlasu s vycestovaním maloletých detí do zahraničia, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletému I., o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 21P/89/2017-346 zo dňa 10. augusta 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec maloletého I. domáhal, aby súd uložil matke maloletých detí povinnosť zdržať sa vycestovania s maloletým I. mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu otca a zároveň upravil jeho styk s maloletým I. od 15.8.2018 od 9.00 hod. do 3.9.2018 do 18.00 hod. s tým, že matka bude povinná maloletého I. na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať maloletého I. otcovi v stanovený deň a čas v mieste bydliska otca.

2. Súd prvej inštancie po citovaní § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len , § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2 § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 360 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len uznesenie odôvodnil tým, že jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Súd v danej veci rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáhal uloženia povinnosti matke zdržať sa vycestovania s maloletým I. mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu otca a zároveň upravil jeho styk s maloletým I. od 15.8.2018 od 9.00 hod. do 3.9.2018 do 18.00

hod. s tým, že matka bude povinná maloletého I. na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať maloletého I. otcovi v stanovený deň a čas v mieste bydliska otca.

3. Po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia však súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie tak, ako to vo svojom návrhu žiada otec. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery účastníkov konania bezodkladne upravené alebo ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Vo veciach, týkajúcich sa starostlivosti o maloleté dieťa, prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletého dieťaťa. Súd nezistil, že by v danom prípade existovala nejaká bezprostredne hroziaca ujma, ku ktorej by mohlo dôjsť, keby vo veci nenariadil neodkladné opatrenie. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Keďže matka maloletého dieťaťa pracuje v zahraničí, o maloleté dieťa sa v čase jej neprítomnosti stará otec. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa v čase jej pracovného voľna, kedy pricestuje na Slovensko. V súčasnosti sa matka nachádza spolu s maloletým dieťaťom v Nemecku na prázdninovom pobyte, pričom matka má podľa stanoviska Krajinského úradu pre mládež v V. v mieste svojho bydliska v Nemecku vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa. V danom prípade ide len o krátkodobý pobyt maloletého dieťaťa v zahraničí, na čo má matka maloletého dieťaťa právo a to i bez súhlasu otca. Súd v takýchto prípadoch nemá kompetenciu do výkonu tohto práva zasahovať a určovať, ktorý z rodičov, kedy a za akých podmienok má oprávnenie vycestovať s maloletým dieťaťom dočasne mimo územia Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o dlhodobý pobyt v zahraničí, vo veci samej sa vedie konanie o udelenie súhlasu s vycestovaním maloletého dieťaťa do zahraničia, pričom do rozhodnutia súdu v tejto veci matka nemá v úmysle dlhodobo s maloletým dieťaťom vycestovať do zahraničia. Preto súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti matke zdržať sa vycestovania s maloletým I. mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu otca zamietol, nakoľko otec neosvedčil, že by nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia bolo nevyhnutné.

4. V časti úpravy styku otca s maloletým I. od 15.8.2018 od 9.00 hod. do 3.9.2018 do 18.00 hod. súd tiež návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že starostlivosť o maloleté dieťa na základe dohody rodičov momentálne zabezpečuje otec. Matka sa stýka s maloletým dieťaťom len v čase svojho pracovného voľna. Počas letných prázdnin sa maloletý u otca nachádzal prvý prázdninový týždeň do 7.7., kedy si ho vzala matka a odcestovala s ním do miesta svojho bydliska v Nemecku. V čase od 23.7. do konca júla sa maloletý s matkou nachádzal na Slovensku, pričom otec nevyužil tento čas na to, aby sa stretol s maloletým. Momentálne sa matka s maloletým opätovne nachádza v Nemecku, pričom s maloletým sa mieni na Slovensko vrátiť najneskôr týždeň pred začiatkom školského roka, čiže minimálne posledný týždeň prázdnin bude maloletý opäť v starostlivosti otca. Od septembra, kedy maloletý nastupuje do školy, bude maloletý v starostlivosti otca v prevažnej miere, nakoľko nastupuje do školy v obci W., pričom z dôvodu plnenia školskej dochádzky matka nebude mať možnosť stráviť dlhší čas s maloletým v mieste svojho bydliska. Je pravdou, že styk počas letných prázdnin je u otca dva týždne, zatiaľ čo matka má dieťa v starostlivosti v rozsahu zvyšných šesť týždňov, čo nie je rovnodielne, ale vzhľadom na okolnosti daného prípadu, a teda s prihliadnutím na záujem dieťaťa a na to, že otec zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa prevažnú časť roka a matka maloletého žije v Nemecku, nejaví sa potrebné bezodkladne tieto pomery upraviť neodkladným opatrením. Súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že maloletý I. sa nachádza u matky spolu so svojím maloletým bratom M., s ktorým majú vytvorený veľmi dobrý vzťah a je teda aj v záujme zachovania súrodeneckých väzieb, aby maloletý I. strávil dlhší čas v prítomnosti svojho súrodenca. Keďže otec neprejavil záujem o úpravu styku aj s maloletým M. a maloletý M. ani nemá záujem o dlhšie stretnutie s otcom, maloletý I. má možnosť byť so svojím bratom len u matky. Z uvedeného teda vyplýva, že nie je dôvod nariadiť neodkladné opatrenie tak, ako to žiada otec. Neodkladným opatrením súd upravuje styk rodiča s maloletým dieťaťom len v nevyhnutnom rozsahu tak, aby bol zachovaný vzťah rodiča s maloletým dieťaťom. V danom prípade je u oboch rodičov ich vzťah s maloletým dieťaťom zachovaný. U maloletého dieťaťa, ktorého záujem sa sleduje v tomto konaní, nie je teda bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa.

5. Nakoľko súd pri neodkladnom opatrení nemá dostatok priestoru na vykonanie potrebného dokazovania, za účelom preukázania tvrdení účastníkov, okolnostiam zodpovedajúca úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bude predmetom konania vo veci samej. Aktuálne je vo

veci samej nariadené znalecké dokazovanie. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude bezodkladne spis zaslaný znalkyni na vypracovanie znaleckého posudku.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle (§ 365 ods. 1 písm. d) , súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) .

7. Súd prvej inštancie pri vyslovenom právnom názore neaplikoval § 35 zák. č. 36/2005 Z. z. rodine, podľa ktorého ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Aj relevantná rozhodovacia prax súdov hodnotí vycestovanie (nielen vysťahovanie) maloletého dieťaťa s rodičom do zahraničia ako podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností (porovnaj uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/154/2014 z 23.4.2014). Súd prvej inštancie neaplikoval ani § 28 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Preto aj otec má právo vyjadriť sa k vycestovaniu (nielen k vysťahovaniu) maloletého I. do zahraničia a niet žiadneho dôvodu ubrať mu predmetné právo, na čo súd prvej inštancie neprihliadol. Súd prvej inštancie preto nesprávne právne vyhodnotil, že nemá kompetenciu zasahovať do výkonu do práva jedného rodiča vycestovať s maloletým dieťaťom do zahraničia, pretože kompetenciu na také určovanie má priamo podľa § 35 Zákona o rodine, ktoré súd prvej inštancie neaplikoval, a uznesenie je preto založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

8. Súd nesprávne aplikoval procesné ustanovenia § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 a nezohľadnil ani záujem maloletého dieťaťa. Otec odôvodňoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že počas doby konania je potrebné súdom stanoviť pevné pravidlá pre rodičov v otázke vycestovania maloletého I. do Nemecka, aby sa odstránili konfliktné situácie a zastabilizovali sa tak rodinné vzťahy, aby rozpory rodičov vo vzťahu k otázke starostlivosti o maloletého I. a jeho vycestovaní, či nevycestovaní do Nemecka, či už počas prázdnin alebo školskej dochádzky, neohrozovali maloletého I. na riadnom vývine a na nepredvídateľných zmenách jeho prostredia. Otec poukázal aj na to, že išlo o opakovanú situáciu, keď matka s maloletým I. odišla do Nemecka bez vedomia otca (a bez jeho súhlasu), čo sa už stalo na prelome decembra 2017 a januára 2018, a čo potvrdil aj právny zástupca matky na pojednávaní dňa 24.1.2018 (str. 2-3 zápisnice o pojednávaní z 24.1.2018, viď spis). Otec osvedčil, že matka cez víkend 7.7. tohto roku odišla do Nemecka, čo dal otcovi na vedomie právny zástupca matky prostredníctvom emailu adresovaného právnemu zástupcovi otca z 12.7.2018. Z úradného záznamu ÚPSVaR Nové Zámky z 9.7.2018 vyplýva, že matka telefonovala na orgán kurately až po vycestovaní s maloletými deťmi do Nemecka a nie predtým. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na to, že maloletý nebol na cestu do Nemecka pripravený, keďže matka od otca nevyžiadala ani európsky preukaz poistenca maloletého I.. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na to, že sama matka na pojednávaní dňa 18.10.2017 na otázku súdu, či bol maloletý I. v Nemecku odpovedala, že nie, pretože by to pre neho bola dlhá cesta 8 hod. tam a 8 hod. späť (zápisnica o pojednávaní z 18.10.2017 str. 5, viď. spis). Súd prvej inštancie neprihliadol ani na ďalšie skutočnosti, z ktorých otec vychádzal pri podaní návrhu na neodkladné opatrenie, konkrétne, že matka svojvoľne zobrala maloletého I. do Nemecka, pričom uvádzala, že v Nemecku mal I. stráviť celé prázdniny, t.j. do konca augusta, čo vyplýva z emailu právneho zástupcu matky z 12.7.2018, ako aj z úradného záznamu ÚPSVaR Nové Zámky z 9.7.2018, v ktorom kolízna opatrovníčka uviedla informáciu od matky, že deti budú v jej domácnosti tráviť letné prázdniny, z čoho je tiež osvedčené, že deti mali byť celé prázdniny v Nemecku. Súd neprihliadol ani na základnú nezhodu rodičov, ktorou je vysťahovanie I. do Nemecka. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil, že stretnutie otca s I. pri vycestovaní matky s maloletým do Nemecka je ponechané na vôľu matky. Na žiaden z vyššie uvedených dôkazov a okolností, ktoré vyšli najavo a to ani v ich vzájomnej súvislosti súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu otca na neodkladné opatrenie neprihliadol a preto došlo k porušeniu § 191 ods. 1 a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.

9. Súd prvej inštancie napriek tomu, že sa v rámci dokazovania oboznámil s celým obsahom spisu sp. zn. 21P/89/2017 (bod 4 odôvodnenia uznesenia) dospel k nesprávnemu zisteniu, že otec nesvedčil dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia (uložiť povinnosť matke zdržať sa vycestovania s maloletým I. mimo územia SR bez súhlasu otca), čím je naplnený odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Z uvedeného súhrnu dôkazov a okolností vyplýva, že pomery účastníkov k otázke vycestovania maloletého I. mimo územia SR musia byť upravené, aby takéto vycestovanie nebolo len na vôli matky.

10. Uznesenie nemožno považovať za riadne odôvodnené, čím došlo k porušeniu práva otca na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otca s tým, že nemá kompetenciu do výkonu práva rodiča vycestovať s maloletým dieťaťom do zahraničia zasahovať a určovať, ktorý z rodičov, kedy a za akých podmienok má oprávnenie vycestovať do zahraničia, čo si koliduje s dôvodom nižšie súdom prvej inštancie uvádzaným, že návrh otca zamietol súd prvej inštancie preto, lebo otec neosvedčil, že by nariadenie neodkladného opatrenia v otázke podmienok vycestovania bolo nevyhnutné. Súd prvej inštancie však vôbec neuvádza, čo znamená ním prezentovaný dôvod, že otec neosvedčil, že by nariadenie neodkladného opatrenia bolo nevyhnutné, avšak neosvedčenie nevyhnutnosti takého neodkladného opatrenia považoval súd prvej inštancie priamo za dôvod zamietnutia návrhu otca. Z odôvodnenia uznesenia tak nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie v bode 26 odôvodnenia uznesenia uvádza, že je pravdou, že styk počas letných prázdnin je u otca dva týždne, zatiaľ čo matka má dieťa v starostlivosti v rozsahu zvyšných šesť týždňov. Takéto odôvodnenie súdu prvej inštancie je arbitrárne, bez akéhokoľvek faktického základu, keď hodnotí, čo sa v budúcnosti stane, resp. môže stať, avšak nie je isté, či matka posledný augustový týždeň odovzdá maloletého I. otcovi, keď v podstate jej právny zástupca v emaile z 12.7.2018, ako aj matka oznámila dňa 9.7.2018 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, že deti si zobrala na letné prázdniny. Otec bol počas letných prázdnin s maloletým I. ani nie celý týždeň, keď matka prevzala maloletého I. prevzala 7.7. a odišla s ním do Nemecka. Súd prvej inštancie uvádza tiež, že v čase od 23.7. do konca júla sa maloletý s matkou nachádzal na Slovenku, pričom otec nevyužil tento čas na to, aby sa stretol s maloletým, avšak takéto zistenie súdu prvej inštancie je svojvoľné, keď vyčíta otcovi, že nevyužil tento čas na to, aby sa stretol s maloletým. Súd prvej inštancie v podstate opomína, že bol to otec, ktorý odovzdal maloletého I. matke dňa 7.7., avšak matka I. doteraz počas letných prázdnin neodovzdala otcovi, aby s ním strávil čas cez prázdniny na rekreáciu, oddych, letné aktivity. Súd prvej inštancie nekriticky preberal konštatovanie o tom, že otec nevyužil čas posledný júlový týždeň na stretnutie s I. z vyjadrenia matky zo dňa 25.7.2018 a preto je odôvodnenie uznesenia v tomto smere jednostranné a nepresvedčivé. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil, že stretnutie otca s maloletým I. pri vycestovaní matky s maloletým do Nemecka je ponechané na vôľu matky, kedy z Nemecka príde späť, pričom takýto model je absolútne nevyhovujúci nielen pre otca, ale aj pre I., ktorému nepredvídateľná zmena prostredia nevyhovuje (dlhá cesta, prostredie, ktoré je cudzie, existencia jazykovej bariéry, školské povinnosti I. na Slovensku). Taktiež odôvodnenie prezentované súdom prvej inštancie, že I. u matky trávi čas so svojím bratom M. nie je náležité, pretože tento čas spolu môžu tráviť aj na Slovensku a tak nie je takýto dôvod ospravedlnením vycestovania s I. na letné prázdniny do Nemecka, o ktorom otec nevedel a počas ktorého je znemožnené vzájomné stretnutie I. s otcom, a teda znemožnené uplatňovanie vzájomného práva na stretnutie otca a maloletého I.. Stanovisko Krajinského úrade pre mládež v Kelheime z 5.6.2018 obsahovo vychádza z vyjadrenia matky, čo je v ňom vyslovene uvedené („podľa výpovede matky“), čo sa vzťahuje aj na konštatáciu, že partner matky si veľmi dobre rozumie s jej maloletými deťmi (prihliadnuc na to, že stále je tam jazyková bariéra). Určitý materiálny blahobyt a komfort bývania v Nemecku nemôže byť sám o sebe meradlom naplnenia záujmu maloletého I.. V predmetnom stanovisku sa tiež uvádza, že obe deti podľa výpovede pani H. toho času zdržiavajú na Slovensku u starých rodičov zo strany matky. Nikde sa tam nespomína, že I. býva na Slovensku u otca, čo priznala aj matka (zápisnica o pojednávaní z 18.10.2017 str. 5, viď. spis). Vzhľadom na vyššie uvedené, je zrejmé, že uznesenie nie je riadne odôvodnené, a preto je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené otec navrhol, aby odvolací súd zrušil vo výroku uznesenie súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne otec navrhol, aby odvolací zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariadi neodkladné opatrenie v znení: „Matka je povinná zdržať sa vycestovania s maloletým I. mimo územia SR bez súhlasu otca.”

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie matky bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§

359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 v spojení s § 62 ods. 1 , preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 a dôvodmi odvolania (§ 66 , bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či boli splnené zákonné predpoklady pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec maloletého I. domáhal, aby súd uložil matke maloletých detí povinnosť zdržať sa vycestovania s maloletým I. mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu otca a zároveň upravil jeho styk s maloletým I. od 15.8.2018 od 9.00 hod. do 3.9.2018 do 18.00 hod.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že na súde prvej inštancie prebieha konanie vo veci samej, ktorým sa otec domáha zverenia maloletého I. do svojej osobnej starostlivosti, navrhuje, aby súd zaviazal matku na platenie výživného (návrh podaný 20.6.2017). Matka sa návrhom vo veci samej domáha, aby jej bolo umožnené so súhlasom súdu vycestovať do Nemecka s maloletým M. (návrh podaný 22.1.2018) a počas konania navrhovala udeliť súhlas na vycestovanie aj s maloletým I.. Vo veci boli vypočutí účastníci konania, svedkovia, uznesením zo dňa 4.5.2018 (č.l. 260) a 13.6.2018 (č.l. 275) bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie zamerané v podstate na zistenie, či otec spĺňa predpoklady na to, aby mu bol zverený syn I. do osobnej starostlivosti, resp. aké riešenie vzájomných vzťahov je v najlepšom záujme maloletých detí. Rodičovské práva a povinnosti boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 24P/285/2014, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý I. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal na maloletého I. platiť výživné vo výške 30 eur mesačne a na maloletého M. zvýšené výživné 50 eur mesačne. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že matka pracuje v Nemecku od jesene 2015, pôvodne pracovala na dvojtýždenné turnusy cez pracovné agentúry, neskôr si našla trvalé zamestnanie na základe pracovnej zmluvy, zabezpečila si bývanie a postupne si vytvára podmienky na to, aby v Nemecku mohla žiť aj so svojimi deťmi. Na Slovensko chodieva podľa svojich pracovných možností, počas jej neprítomnosti sa o deti starajú jej rodičia. Otec si maloletého I. začal brávať od jeho starých rodičov a zabezpečuje jeho starostlivosť počas neprítomnosti matky. Počas letných školských prázdnin mala matka celozávodnú dovolenku, mala viac voľna, preto deti zobrala počas prázdnin do Nemecka.

15. Otec v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie pri vyslovenom právnom názore neaplikoval § 28 a § 35 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, poukázal na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej sa považuje aj vycestovanie (nielen vysťahovanie) maloletého dieťaťa s rodičom do zahraničia podstatnou vecou súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, ku ktorému je potrebný súhlas rodiča a preto matka bez súhlasu otca s maloletými deťmi nemôže vycestovať do zahraničia. Pri rozhodovaní nebol zohľadnený ani záujem maloletého dieťaťa. Otec podával návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s cieľom, aby boli súdom stanovené pevné pravidlá pre rodičov v otázke vycestovania maloletého I. do Nemecka, aby sa odstránili konfliktné situácie a zastabilizovali sa tak rodinné vzťahy, aby svojvoľné vycestovanie dieťaťa do Nemecka, či už počas prázdnin alebo školskej dochádzky, neohrozovalo maloletého I. na riadnom vývine a na nepredvídateľných zmenách jeho prostredia. Matka s maloletým I. odišla do Nemecka bez vedomia otca (a bez jeho súhlasu), aj na prelome decembra 2017 a januára 2018. Uznesenie otec nepovažoval za riadne odôvodnené. Súd prvej inštancie vôbec neuvádza, čo znamená ním prezentovaný dôvod, že otec neosvedčil, že by nariadenie neodkladného opatrenia bolo nevyhnutné. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil, že stretnutie otca s maloletým I. pri vycestovaní matky s maloletým do Nemecka je ponechané na vôľu matky, kedy z Nemecka príde späť, pričom takýto model je absolútne nevyhovujúci nielen pre otca, ale aj pre I., ktorému nepredvídateľná zmena prostredia nevyhovuje (dlhá cesta, prostredie, ktoré je cudzie, existencia jazykovej bariéry, školské povinnosti I. na Slovensku).

16. Podľa názoru odvolacieho súdu nebol naplnený žiaden z odvolacích dôvodov tak, ako to otec uvádza v podanom odvolaní. Je možné súhlasiť s názorom otca, že v určitých, konkrétnych situáciách je možné aj vycestovanie, nie len vysťahovanie považovať za podstatnú vec, na ktorej by sa v rámci výkonu rodičovských práv a povinností mali zhodnúť obaja rodičia. Nie je v súlade s právnymi predpismi,

keď rodič vycestuje s dieťaťom na dlhšiu dobu počas školského roka, dieťa si nemôže plniť svoje prvoradé školské povinnosti, prípadne iným spôsobom je dlhodobo narušený režim dieťaťa pre neho nevhodným spôsobom. Prejednávaná vec však takouto vecou nie je. Matka osvedčila, že maloletého I. či už na prelome rokov 2017 a 2018, alebo počas letných prázdnin zobrala do Nemecka na dobu, ktorá žiadnym spôsobom nenarušila režim dieťaťa, zo spisu nevyplýva, že by mal mať I. v tom čase nejaké povinnosti (do školy nechodil), alebo nejaký program zabezpečený otcom (výlet, dovolenka), ktorý by mal absolvovať a ktorý by mu chýbal. Matka pobyt dieťaťa v Nemecku prispôsobila svojej dovolenke a ak matka musela čerpať celozávodnú dovolenku v termíne určenom zamestnávateľom, je len logické, že si počas tohto obdobia zobrala dieťa do nového prostredia v Nemecku, ktoré si pre svoj život buduje. Nie je správny názor otca, že súd by mal nahrádzať súhlas rodiča, ktorý nesúhlasí s vycestovaním dieťaťa do zahraničia v každom prípade. Pokiaľ rodič zoberie dieťa do zahraničia na dovolenku na primeraný čas bez toho, aby narúšal denný režim dieťaťa, plnenie jeho povinností, ide o bežnú vec a nie je potrebné k takémuto vycestovaniu žiadať súhlas súdu. Napokon nie je ani technicky možné, aby súd o takýchto návrhoch rozhodoval včas, pretože dovolenky sa zvyčajne neplánujú v takom časovom predstihu, aby o nárokoch rodičov mohlo byť právoplatne rozhodnuté. Dôležité v celej veci je, že otec neuvádza žiaden relevantný argument pre nevycestovanie dieťaťa do miesta bydliska matky v Nemecku. Nie je v prejednávanej veci akceptovateľné, že by vycestovanie dieťaťa s matkou do jej miesta bydliska v zahraničí nemalo byť v najlepšom záujme dieťaťa. Otec považoval nevyhovujúcu zmenu prostredia (dlhá cesta, cudzie prostredie, existencia jazykovej bariéry, školské povinnosti I. na Slovensku) za problém, ktorý nie je v záujme dieťaťa. Je však všeobecne známe (čo sa nepreukazuje), že zdravé šesťročné dieťa (akým I. je) je prispôsobivé, rýchlo sa učí, vrátane cudzieho jazyka, akýkoľvek pobyt mimo domova je pre neho obohacujúci, prináša mu nové zážitky, vedomosti, spoznáva inú krajinu, kultúru a ak sa tak deje za prítomnosti matky, ktorá je pre neho oporou zabezpečujúcou pocit istoty, niet dôvodu, aby dieťa necestovalo, nespoznávalo a bolo len v domácom prostredí. Cestovanie a spoznávanie iných krajín sa vo všeobecnosti považuje za najlepšiu investíciu do života detí, rozvíja ich osobnosť po každej stránke. Cesta sa dá zorganizovať tak, aby väčšinu dieťa prespalo, alebo sa počas cesty zabavilo pomocou rôznych technických zariadení použiteľných aj v aute (hry, rozprávky a pod.) a z obsahu spisu nevyplýva, že by matka I. brávala do Nemecka počas školského roka, kedy si aj I. musí plniť svoje školské povinnosti. Práve naopak, bola si vedomá, že I. nastupuje v septembri do školy a preto tvrdila, že ho včas privezie na Slovensko. Správny bol preto záver súdu prvej inštancie, že otec neosvedčil naliehavú potrebu úpravu vzťahov medzi rodičmi a neexistoval dôvod na to, aby súd zakázal matke vycestovať s maloletým I. do cudziny, pretože matka doposiaľ vykonáva svoje rodičovské práva v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine a vyjadrený nesúhlas otca s vycestovaním I. s matkou do Nemecka s prihliadnutím ku všetkým individuálnym okolnostiam v danej veci nemožno považovať za relevantný po právnej stránke. Rovnako nebol dôvodný návrh otca na úpravu styku s maloletým I. od 15.8.2018 do 3.9.2018. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v konečnom dôsledku, počas celého roka otec s maloletým I. trávi viac času ako jeho matka, preto má otec dostatok času na to, aby sa I. venoval, aby ho vychovával, aby sa o neho staral a nebolo nevyhnutné, aby otec so synom strávil práve ten čas, kedy ho I. trávil s matkou v Nemecku. Súd prvej inštancie aplikoval všetky ustanovenia zákonov a správne ich vyložil.

17. V danom prípade je nevyhnutné pokračovať v konaní a vykonávať dokazovanie zamerané na zisťovanie podmienok pre rozhodnutie vo veci samej tak, aby rozhodnutie súdu bolo v čo najlepšom záujme maloletých detí.

18. Z uvedených dôvodov súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil s použitím § 387 CSP.

19. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .