Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/48/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: COFIDIS SA, so sídlom 61 Avenue Halley, Parc de la Haute Borne, 59866 Villeneuve-d´Ascq, Francúzsko, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., IČO 36 866 881, so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, proti žalovanej: K. C., narodená X.XX.XXXX, trvale bytom H., o zaplatenie 1.668,75 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 5C/368/2015-79 zo dňa 7.12.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), d), § 7 ods. 1, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 37 ods. 1, § 39, § 49a Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 8, § 7 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval tým, že vzťah medzi stranami je vzťahom spotrebiteľským, kde žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, keď pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej pôvodný žalobca COFIDIS, a.s., IČO 36 816 337, so sídlom Einsteinova 11/3677, Bratislava - mestská časť Petržalka (ďalej aj „pôvodný žalobca“) vystupoval ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že zástupkyňa pôvodného žalobcu, resp. osoba, ktorá za pôvodného žalobcu zmluvu uzavrela, nepostupovala v súlade s odbornou starostlivosťou, keď do formulárovej zmluvy uviedla čistý príjem žalovanej vo výške 470 eur bez riadneho preverenia skutočnosti takto uvedenej sumy. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaná bola v čase uzavretia zmluvy v januári 2014 bez zamestnania a jej príjem bol 293,20 eur - starobný dôchodok. To znamená, že údaj o príjme žalovanej v zmluve sa nezakladá na pravde a príjem žalovanej vôbec nebol zisťovaný a nebola zisťovaná schopnosť žalovanej úver splácať. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany pôvodného žalobcu došlo k hrubému porušeniu povinností skúmať schopnosť klienta splácať úver, keď tento riadne nepreveril, aké sú príjmy žalovanej v čase uzatvorenia zmluvy. Pôvodný žalobca svojím konaním porušil odbornú starostlivosť vo vzťahu k spotrebiteľovi, pretože nekonal na úrovni osobitnej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi. Zároveň je nepochybné, že žalobca tým,

že neposkytol žalovanej podstatné informácie a nevysvetlil jej všetky dôsledky podpísania listiny z jej strany, podstatne narušil ekonomické správanie žalovanej ako priemerného spotrebiteľa, v dôsledku čoho urobila rozhodnutie, ktoré ju poškodzuje a ktoré by ako informovaný spotrebiteľ inak neurobila. Nebolo preukázané, že pôvodný žalobca poskytol žalovanej úver súvisiaci s predajom vodného filtra, že by medzi žalovanou a inou osobou bola uzatvorená zmluva o predaji filtra, že by tento filter mal hodnotu 1.662 eur. Nebolo nepreukázané, že by pôvodný žalobca poskytol žalovanej revolvingový úver. Pôvodný žalobca síce predložil čiastočný výpis z účtu, v ktorom je uvedené číslo zmluvy uzavretej so žalovanou, nie je tam však uvedená výška platby, ktorú za žalovanú uhradil. Pôvodný žalobca tvrdil, že uvedená suma bola zasielaná na bankový účet obchodníka, na čo však pôvodný žalobca súdu nepredložil dôkaz, že by od žalovanej dostal na to pokyn v zmysle bodu 3.1 Všeobecných obchodných podmienok. Pôvodný žalobca tiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žiadosť žalovanej o čerpanie peňažných prostriedkov vznikla a že by žalovaná dala pokyn, aby suma úveru bola obchodníkovi v súvislosti s predajom vodného filtra uhradená, t. j. že kúpna cena vodného filtra je 1.662 eur. K tomuto nebola predložená ani kúpna zmluva na nákup vodného filtra, ktorá by mala byť uzavretú medzi žalovanou a spoločnosťou Aquatrend, s.r.o. Súd prvej inštancie preto konštatuje, že pôvodný žalobca poskytnutie úveru žalovanej na kúpu vodného filtra v sume 1.662 eur nepreukázal, nakoľko nedoložil žiadny relevantný dôkaz o zaplatení tejto sumy obchodníkovi s vodnými filtrami a ani pokyn žalovanej na zrealizovanie preplatenia nákupu v sume 1.662 eur v zmysle bodu 3.1 VOP. V uvedenom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy došlo k nekalej obchodnej praktike zo strany pôvodného žalobcu, nakoľko boli naplnené znaky nekalosti obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z., a preto súd prvej inštancie zmluvu o úvere považoval s poukazom na § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z .z. za priečiacu sa dobrým mravom (použitie nekalej obchodnej praktiky nemôže byť nikdy v súlade s dobrými mravmi) a v zmysle § 37 ods. 1, § 39, § 39a, § 49a Občianskeho zákonníka za neplatnú a teda nespôsobujúcu žiadne právne účinky. Keďže kúpnu zmluvu a tiež zmluvu o úvere súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatné, pričom v spore nebolo preukázané, že by pôvodný žalobca žalovanej alebo obchodníkovi vyplatil sumu úveru uvedenú v zmluve, pôvodný žalobca nemá nárok od žalovanej vyžadovať splácanie úveru, ktorý žalovanej neposkytol.

4. Súd prvej inštancie plne úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže žalovaná bola v konaní nečinná, neuplatnila si trovy konania a tieto jej ani nevznikli.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie pôvodný žalobca z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že pôvodný žalobca poskytol žalovanej čerpanie vo výške 1.612 eur dňa 28.1.2014, a to prevodom na bankový účet obchodníka. Zmluva bola uzatvorená prostredníctvom obchodníka, tzn. že obchodník na základe spolupráce s pôvodným žalobcom ponúkol žalovanej možnosť uhradiť kúpnu cenu tovaru prostredníctvom uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Ide o poskytovanie spotrebiteľských úverov na diaľku, a teda bez priameho kontaktu s klientom, ide o účelový úver a klient sa ihneď po uzatvorení kúpnej zmluvy a zmluvy o úvere stáva vlastníkom zakúpeného tovaru, avšak zostáva viazaný veriteľovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi klientom a veriteľom. Pôvodný žalobca uzatvoril s obchodnou spoločnosťou Aquatrend, s.r.o. Zmluvu o spolupráci, v zmysle ktorej sa obchodná spoločnosť zaviazala ponúkať svojim klientom možnosť financovania kúpnej ceny tovaru a/ alebo služieb prostredníctvom spotrebiteľského úveru poskytovaného žalobcom. Tento interný postup medzi zmluvnými stranami zmluvy o spolupráci nemal žiadny vplyv na to, že žalovaná sa zaviazala na úhradu úveru za celkové čerpanie vo výške 1.612 eur. Zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom, takže na vznik záväzkového právneho vzťahu postačuje dohoda zmluvných strán o podstatných náležitostiach, ktorými sú záväzok veriteľa poskytnúť finančné prostriedky na požiadanie, určenie limitu týchto peňažných prostriedkov a záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úrok. Zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere a Zmluva o kúpe vodného filtra sú samostatnými právnymi úkonmi. Zmluva o kúpe vodného filtra bola uzatvorená medzi obchodníkom Aquatrend s.r.o. a žalovanou, pôvodný žalobca nemal a ani nemá žiadny vplyv na tovar poskytovaný obchodníkom, prípadne cenu tovaru stanovenú obchodníkom. Pôvodný žalobca posudzoval schopnosť žalovanej splatiť úver na základe údajov o príjmoch, výdavkov a rodinnom stave, ktoré žalovaná poskytla. Pôvodný žalobca nezodpovedá za nesprávny údaj o výške príjmu, žalovaná bola povinná uviesť pravdivé údaje. V zmysle uvedeného si pôvodný žalobca splnil svoju povinnosť posúdiť schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, právna úprava mu neustanovuje povinnosť žiadať potvrdenie o výške príjmu. Na naplnenie nekalej obchodnej praktiky musia byť splnené dve kumulatívne podmienky, a to konanie v rozpore s odbornou starostlivosťou, pričom toto konanie musí byť spôsobilé podstatne narušiť

ekonomické správanie spotrebiteľa. Pôvodný žalobca konal s odbornou starostlivosťou, a teda nemohol sa dopustiť nekalej obchodnej praktiky. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalovaná sa k odvolaniu pôvodného žalobcu nevyjadrila.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Uznesením č. k. 24Co/48/2018-125 zo dňa 18.9.2018 odvolací súd podľa § 64 Civilného sporového poriadku rozhodol, že v konaní pokračuje na strane žalobcu so spoločnosťou COFIDIS SA, so sídlom 61 Avenue Halley, Parc de la Haute Borne, 59866 Villeneuve-d´Ascq, Francúzsko, ako právnym nástupcom pôvodného žalobcu COFIDIS, a.s., IČO 36 816 337, so sídlom Einsteinova 11/3677, Bratislava - mestská časť Petržalka.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

10. Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 1.668,75 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania pôvodného žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či právne správne posúdil uplatnený nárok.

11. Podanou žalobou sa pôvodný žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.668,75 eur, ktorá suma pozostáva z istiny vo výške 1.581,80 eur, z úroku vo výške 83,29 eur, z poplatku za omeškanie so splácaním úveru vo výške 3,66 eur. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že nemal preukázané poskytnutie úveru pôvodným žalobcom žalovanej, že pôvodný žalobca sa dopustil nekalej obchodnej praktiky, keď porušil jeho povinnosť skúmať schopnosť klienta splácať úver. Pôvodný žalobca nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby, namietal, že zmluva o úvere je konsenzuálny kontrakt a svoju povinnosť skúmať schopnosť klienta splácať úver si splnil, keď vychádzal z údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave, ktoré mu poskytla žalovaná.

12. Ako prvé pôvodný žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by poskytol žalovanej revolvingový úver na nákup vodného filtra, keď žalovaná čerpala úver vo výške 1.612 eur dňa 28.1.2014 prevodom na bankový účet obchodníka, pričom tento postup nemá žiaden vplyv na záväzok žalovanej zaplatiť úver vo výške 1.612 eur, keďže zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Medzi stranami nebolo sporné, že pôvodný žalobca a žalovaná uzavreli dňa 23.1.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 90020122 (ďalej aj „zmluva o revolvingovom úvere“) na nákup vodného filtra v kúpnej cene 1.662 eur s úverovým limitom 2.000 eur, pričom žalovaná zaplatila z kúpnej ceny 50 eur a zvyšok kúpnej ceny 1.612 eur predstavoval čiastku čerpania úveru. Podľa uvedenej zmluvy o úvere sa žalovaná zaviazala zaplatiť poskytnutý revolvingový úver v 60 mesačných splátkach vo výške 40,74 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 15.2.2014, dohodnutá ročná úroková sadzba bola 18,90 %, RPMN predstavovala 18,90 % a priemerná hodnota RPMN ku dňu podpisu zmluvy o úvere predstavovala 21,09 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli aj Všeobecné obchodné podmienky NT 03/2014. Listom zo dňa 6.11.2014 pôvodný žalobca vypovedal zmluvu o revolvingovom úvere z dôvodu, že žalovaná riadne neplnila svoje záväzky zo zmluvy o revolvingovom úvere.

15. Predovšetkým je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou o revolvingovom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu, t. j. pôvodným žalobcom (COFIDIS, a.s., IČO 36 816 337, so sídlom Einsteinova 11/3677, Bratislava - mestská časť Petržalka) a žalovanou ako spotrebiteľský, keďže táto zmluva spĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy označujúce jej subjekty, a to spotrebiteľa (ktorý je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a dodávateľa (ktorý je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti), a to aj podľa právneho poriadku platného v čase jej uzavretia (§ 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie tiež správne posúdil uplatnený nárok podľa ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúceho zmluvu o úvere (§ 497) a súčasne vychádzal zo zistenia, že v danom prípade ide o nárok na zaplatenie zostatku poskytnutého spotrebiteľského úveru pôvodným žalobcom žalovanej a v danom prípade sa tak na právny vzťah účastníkov tohto záväzkového vzťahu vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

16. Záväzok zo zmluvy o úvere vzniká v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka dohodou o jej podstatných náležitostiach, ktorými súd záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy (limitu) týchto peňažných prostriedkov (úverový limit), záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom, takže na vznik záväzkového vzťahu z tejto zmluvy postačuje dohoda zmluvných strán o jej podstatných náležitostiach a nie je potrebné faktické poskytnutie peňažných prostriedkov. V rozpore s touto zákonnou definíciou zmluvy o úvere však súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu nepreukázania vyplatenia úveru žalovanej. Navyše žalovaná ako dlžník, ktorej mal byť poskytnutý revolvingový úver, ani tvrdenia pôvodného žalobcu o poskytnutí úveru nepoprela a z úveru vrátila sumu 160,76 eur. Z odvolacieho prieskumu vyplynulo, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky essentialia negotii podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka uvedené vyššie. Odvolací súd sa preto nemôže stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti tohto právneho úkonu pre nepreukázanie poskytnutia úveru pôvodným žalobcom žalovanej, opakovane zdôrazňujúc, že zmluva o úvere je konsenzuálny kontrakt, nie kontrakt reálny.

17. Ďalej pôvodný žalobca v odvolaní namietal, že si splnil svoju povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď túto schopnosť žalovanej posudzoval na základe údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave, ktoré mu poskytla sama žalovaná.

18. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom

20. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

21. Podľa § 7 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej aj „zákon o ochrane spotrebiteľa“) nekalé obchodné praktiky sú zakázané (odsek 1). Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (odsek 2).

22. Z obsahu spisu vyplýva, že do zmluvy o úvere ešte pred je podpisom žalovaná uviedla rodinný stav vydatá, čistý hlavný príjem 470 eur, nájomné/hypotéka 100 eur a neexistenciu iných záväzkov, z ktorých údajov poskytnutých priamo žalovanou pred uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere pôvodný žalobca vychádzal pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver. Zo zmluvy o revolvingovom úver však podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva, že by pôvodný žalobca ako veriteľ hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovanej. Hrubým porušením povinnosti veriteľa overovať bonitu spotrebiteľa sa rozumie nečinnosť veriteľa spočívajúca v nezisťovaní údajov o príjmoch, výdavkoch, rodinnom stave. Zo zmluvy o revolvingovom úvere predloženej pôvodným žalobcom vyplýva, že pri overovaní bonity žalovanej táto uviedla výšku jej čistého príjmu 470 eur, výšku nájomného/hypotéky 100 eur mesačne, rodinný stav vydatá a neexistenciu iných záväzkov. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti konštatoval, že z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaná v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere bola bez zamestnania a poberala starobný dôchodok vo výške 293,20 eur, teda údaj o príjme žalovanej sa nezakladá na pravde. V spise sa nachádza viacero lustrácií Sociálnej poisťovne o príjme žalovanej, avšak žiadna z nich nebola uskutočnená ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Navyše i uskutočnenie lustrácie Sociálnej poisťovne v súdnom manažmente ešte neznamená, že príjem uvedený vo výsledkoch lustrácie Sociálnej poisťovne je / bol jediným príjmom žalovanej v rozhodnom období, teda že žalovaná nemala aj iný príjem okrem starobného dôchodku, a to naviac za situácie, keď súd prvej inštancie uskutočnil tento záver bez zisťovania príjmu priamo u žalovanej (výsluchom). Tu sa žiada zdôrazniť, že aj sama žalovaná ako záujemca o poskytnutie úveru je v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch povinná poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom žalovaná svojim podpisom na zmluve o revolvingovom úvere potvrdila jej vyhlásenie (v texte v závere zmluvy o revolvingovom úvere) o tom, že pred uzavretím zmluvy poskytla obchodníkovi pravdivé a úplné informácie o jej finančnej situácii. Uvedené ustanovenie však súd prvej inštancie v danej veci ani neaplikoval. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie konštatuje, že pôvodný žalobca preukázal listinnými dôkazmi, že pri posudzovaní žiadosti žalovanej o úver mal k dispozícii údaje o jej príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave a nebola tak naplnená hypotéza právnej normy, ktorá by zakladala hrubé porušenie povinnosti veriteľa overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. I pre prípad, že by pôvodný žalobca porušil túto svoju povinnosť, sankciou za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníka splácať úver je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, avšak to platí len pre prípad hrubého porušenia tejto povinnosti, čo znamená, že by veriteľ posudzoval schopnosť splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, čo nie je prejednávaný prípad. Súd prvej inštancie pochybil teda aj v tom, že nesplnenie uvedenej povinnosti veriteľa spájal s následkom neplatnosti zmluvy o úvere, hoci následkom je vyhlásenie úveru za bezúročný a bez poplatkov.

23. Pôvodný žalobca tiež v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie, že neposkytol žalovanej podstatné informácie a nevysvetlil jej všetky dôsledky podpísania listiny, pričom z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že jej tieto informácie boli poskytnuté. Súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku v odseku 27. len konštatoval, že je nepochybné, že žalobca neposkytol

žalovanej žiadne podstatné informácie, čím narušil ekonomické správanie žalovanej ako priemerného spotrebiteľa a súd prvej inštancie nepochybuje o tom, že pri dostatku informácií by žalovaná zmluvu o úvere nepodpísala. Z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozsudku však nie je možné zistiť, na základe akých dôkazov pri konštatovaní nesplnenia informačnej povinnosti pôvodného žalobcu súd prvej inštancie vychádzal, keď považoval za preukázané nesplnenie tejto povinnosti, hoci žalovaná splnenie informačnej povinnosti zo strany žalobcu ani nepopierala v konaní pred súdom prvej inštancie. Naopak v samotnom texte zmluvy o revolvingovom úvere je uvedené vyhlásenie žalovanej (v texte v závere zmluvy o revolvingovom úvere), že jej obchodník pred uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere objasnil informácie, ktoré sú uvedené v zmluve o úvere a poskytol jej aj vysvetlenie o základných vlastnostiach ponúkaného úveru. Týmto vyhlásením sa však súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a v rozpore so skutkovými okolnosťami vyplývajúcimi z dôkazov predložených žalobcom konštatoval nesplnenie informačnej povinnosti pôvodného žalobcu, a to v rozpore s písomným vyhlásením žalovanej o poskytnutí dostatočných informácií v súvislosti s poskytnutým úverom.

24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu tak odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nesprávne interpretoval ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, § 7 ods. 1, § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 7 ods. 1, 2 zákona o ochrane spotrebiteľa a neaplikoval ustanovenie § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V nadväznosti na to ďalej súd prvej inštancie nesprávne vytvoril skutkový základ, keď chybne vyhodnotil vykonané dôkazy, pričom stav predpokladaný hypotézou ním aplikovaných noriem nebol daný. Súd prvej inštancie tým, že vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého kvalifikoval nárok uplatňovaný žalobcom ako neopodstatnený. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci a vád v skutkových zisteniach súd prvej inštancie vôbec neviedol žiadne dokazovanie ohľadne výšky uplatnenej pohľadávky. Tu potom nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania a nie vykonávanie celého ťažiskového dokazovania až na odvolacom súde, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

25. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie napáda i z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, tu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že tento odvolací dôvod žalobca v odvolaní vôbec žiadnym spôsobom nezdôvodnil, obmedzil sa len na jeho konštatáciu, keď obsah odvolania smeruje len proti právnemu posúdeniu veci a k skutkovým zisteniam. Nakoľko žalobca žiadnym relevantným spôsobom porušenie práva na spravodlivý proces nespochybnil, nie je táto odvolacia námietka opodstatnená.

26. Odvolací súd sa stotožnil s podstatou odvolacej argumentácie žalobcu a v dôsledku skutkových i právnych vád preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie mu neostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o nároku náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého), podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku zrušiť a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), po zohľadnení skutočnosti, že žalovaná vstupovala do tohto záväzkového vzťahu ako spotrebiteľ. Je tiež potrebné dôsledne sa oboznámiť so skutkovými tvrdeniami žalobcu ohľadne uplatneného nároku v žalobe zo dňa 2.7.2015 i vo vyjadreniach žalobcu zo dňa 19.1.2017 a zo dňa 2.5.2017, s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom (zmluvou o spotrebiteľskom úvere vrátane všetkých príloh a súčastí, výpoveďou zmluvy o úvere, výpismi z úverového účtu, ozrejmiť atď.), ozrejmiť z čoho žalobcom uplatnený nárok pozostáva, t. j. bezpečne zistiť jednotlivé dielčie nároky (istina, úrok, poplatky za omeškanie), z ktorých pozostáva žalobcom uplatnená suma, či nie sú v rozpore s predpismi týkajúcimi sa na ochranu spotrebiteľa. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .