Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Er-1062-2014.pdf
PDF · 71.43 KB
Case nature
Area
Subarea
49Er/1062/2014
Uznesenie
Okresný súd Trnava v exekučnej veci v prospech oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 36 039 039, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava , proti povinnému: K. X., B.. XX.XX.XXXX, Z.. XX.XX.XXXX, B. X. O., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Krištofík, A. Pietra 10645/17, Martin o vymoženie sumy 165,06 Eur, trovy predchádzajúceho konania 10,00 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*162140 zo dňa 17.06.2014 bol súdny exekútor JUDr. Peter Krištofík Mucha v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., č. 1403420272 zo dňa 23.03.2014.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Súd následne zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie po poručiteľovi - povinnom vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 19D/103/2016 bolo uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 19D/103/2016-48, Dnot 65/2017 zo dňa 23.05.2017 zastavené podľa § 175h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že nepatrný majetok bol poskytnutý osobe, ktorá sa postarala o pohreb. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.5.2017 v časti I a 10.6.2017 v časti II.
Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí zo dňa 13.5.2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že: „úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv
a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný“, a tiež z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.2.2012, sp. zn. 6M Cdo 8/2011 a sp. zn. 6M Cdo 9/2011, v ktorých sa uvádza: „ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku)“.
„Povinnosti z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ (povinný) zanechal iba nepatrný majetok, z ktorého dôvodu bolo dedičské konanie právoplatne zastavené. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný, a preto použitie ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie nie je správne „ (Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1MCdo/2/2013 zo dňa 30.01.2014).
V prípade zastavenia dedičského konania podľa § 175h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda ak poručiteľ zanechal len nepatrný majetok, ktorý bol vydaný tomu, kto sa postaral o pohreb, je dôvodom zastavenia exekúcie skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to z dôvodu, že obstarávateľ pohrebu nenadobúda majetok nepatrnej hodnoty z titulu dedenia a teda ani nezodpovedá za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého majetku. Súd s ohľadom na vyššie uvedené má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, a preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
Súdny exekútor v podaní doručenom súdu dňa 12.04.2018 uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie a zároveň ich vyčíslil vo výške 33,19 Eur + DPH v sadzbe 20%.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú minimálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 Eur.
Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny o 20% DPH. V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % zo sumy 33,19 Eur v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení. Súd priznal súdnemu exekútorovi DPH vo výške 6,64 Eur.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 39,83 Eur (odmena vo výške 33,19 Eur a DPH vo výške 6,64 Eur) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.