Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/55/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. F., narodená XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny M. S., so sídlom F. B. X, M. S., dieťa rodičov: matka F. J., narodená X.X.XXXX, bytom A. M. F. XXX, právne zastúpená: JUDr. Ivan Rendek, advokát, so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, otec U. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XX, M., o návrhu navrhovateľa: J. J., narodený XX.X.XXXX, bytom A. M. F. XXX, o osvojenie, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 22P/92/2017-85 zo dňa 2. februára 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh zamietol, výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 38 ods. 1, § 143, § 144 ods. 1, 3, § 146 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, § 43 ods. 1, § 97 ods. 1, 2, § 98, § 99 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 4, § 102 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 52 Civilného mimosporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že nie je splnená jedna z hmotnoprávnych podmienok na osvojenie maloletej, a to súhlas samotného maloletého dieťaťa, ktorý je potrebný na osvojenie maloletého dieťaťa v súlade s ustanovením § 101 ods. 4 Zákona o rodine v tom prípade, keď je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia. V danom prípade sa jedná o maloleté dieťa vo veku 12 rokov a 8 mesiacov, ktorého fyzický a psychický vývin zodpovedá jeho veku a je schopné posúdiť dosah osvojenia. V konaní bolo preukázané, že maloletá nevie o tom, kto je jej biologickým otcom, ako ani o tom, že navrhovateľ nie je jej biologickým otcom, teda maloletá nemá vedomosť ani o prebiehajúcom súdnom konaní. Matka ako aj navrhovateľ trvali na stanovisku, že neoznámia maloletej to, že navrhovateľ nie je jej otcom, ani to, kto je jej biologickým otcom. Súd prvej inštancie na základe vyjadrenia a nemenného stanoviska matky a navrhovateľa neoboznamoval maloletú s tým, že je vedené konanie o jej osvojení, nakoľko v súvislosti s tým by musela byť maloletá zároveň oboznámená aj s tou skutočnosťou, že navrhovateľ nie je jej biologickým otcom. Súd prvej inštancie bol však toho názoru, že takáto závažná a citlivá informácia musí byť oznámená maloletému dieťaťu zo strany jemu najbližších ľudí, ktorými sú v danom prípade nepochybne matka spolu s navrhovateľom. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade z morálneho hľadiska a z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa nebolo možné zisťovať názor maloletého dieťaťa na jeho osvojenie, nebola splnená jedna zo základných hmotnoprávnych podmienok na osvojenie maloletej, a to súhlas maloletého dieťaťa s osvojením. Preto súd prvej inštancie návrh zamietol.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka z dôvodu podľa § § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. V odvolaní uviedla, že biologický otec vyslovil na pojednávaní svoj súhlas s osvojením maloletej navrhovateľom, maloletú nenavštevuje, videl ju naposledy, keď mala jeden rok, na výživu maloletej žiadnym spôsobom neprispieva. Navrhovateľ má ukončené stredné odborné vzdelanie, je zamestnaný, jeho zdravotný stav je dobrý, je bezúhonný, nemá žiaden záznam v registri trestov, nebol priestupkovo riešený a v obci požíva dobrú povesť, o maloletú sa stará ako vlastnú, majú vytvorený normálny, prirodzený vzťahu dieťaťa so svojim rodičom. Je v záujme maloletej, aby súd zosúladil právny stav so stavom faktickým, keď medzi navrhovateľom a maloletou je vytvorený vzťah, ako keby bol navrhovateľ skutočným otcom maloletej. V deň pojednávania povedali maloletej pravdu, maloletá s osvojením vyjadrila súhlas. Vzhľadom k uvedenému neexistuje žiadna prekážka, pre ktorú bol návrh zamietnutý. Navrhuje, aby odvolací súd prostredníctvom kolízneho opatrovníka zistil názor maloletej k osvojeniu, resp. aby ju sám v konaní vypočul a následne, aby napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zmenil tak, že návrhu vyhovie.

5. K odvolaniu matky sa vyjadril navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že s odvolaním matky súhlasí.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o osvojení maloletej. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody matky predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutočný stav veci.

8. Podľa § 38 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

9. Podľa § 101 ods. 4 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.

10. Podľa § 146 ods. 1 veta prvá Civilného mimosporového poriadku osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak je schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom.

11. Osvojované dieťa je vždy účastníkom konania. V konaní bude vždy zastúpené zástupcom, čo však nevylučuje jeho osobnú účasť na konaní. Dohovor o právach dieťaťa (Preambula a čl. 7, 8, 9) jednoznačne zakotvil právo dieťaťa poznať svojich rodičov a žiť s nimi. Dieťaťu má byť zásadne poskytnutá možnosť zistiť svoj genetický pôvod. Ak má dieťa dostatočný vek na pochopenie inštitútu osvojenia, má byť na konaní priamo osobne zúčastnené a súd sa nesmie uspokojiť so zisťovaním jeho názoru a prezentáciou tohto názoru zástupcom dieťaťa. Dieťa má zákonom a medzinárodnými dohovormi dané právo vyjadrovať sa ku všetkým záležitostiam, ktoré sa ho týkajú. Civilný mimosporový poriadok tiež v Základných princípoch (čl. 4) priamo inkorporoval do nášho právneho poriadku právo dieťaťa byť informované o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Treba vziať tiež na zreteľ, že osvojenie je podľa slovenského práva prakticky nezvratné. Rozhodnutie o osvojení mení doživotne status dieťaťa, preto je jeho základným ľudským právom (ak je schopné pochopiť následok osvojenia) získať všetky informácie o rodičoch, o osvojiteľoch a o svojom aktuálnom právnom postavení tak, ako ich bude mať k dispozícii súd. Následne by mal súd dieťaťu podrobne vysvetliť, ako sa jeho právne postavenie zmení, keď dôjde k osvojeniu. V ustanovení § 101 ods. 4

Civilného mimosporového poriadku je uvedené, že súhlas dieťaťa sa vyžaduje, ak je schopné posúdiť dosah osvojenia. Určitú hranicu založilo rozhodnutie ESĽP Pini a Bertani & Manera a Atripladi v Rumunsko (10 rokov veku dieťaťa), najmä s ohľadom na povinnosť vykladať ustanovenia Civilného mimosporového poriadku aj súlade s judikatúrou ESĽP a Súdneho dvora EÚ (čl. 2 Základných princípov). Ustanovenie § 104 Zákona o rodine ukladá súdu povinnosť poučiť o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia osvojiteľa a zástupcu osvojenca, z čoho možno jednoznačne vyvodiť záver, že ak patrí v konaní určité právo zástupcovi účastníka, patrí nesporne toto právo aj zastúpenému. Preto by každé dieťa, ktoré je schopné posúdiť následky osvojenia, malo byť osobne prítomné na pojednávaní, kde sa bude realizovať poučovacia povinnosť alebo by malo byť súdom osobitne poučené pred vyslovením svojho stanoviska k osvojeniu.

12. Súd prvej inštancie návrh na osvojenie zamietol z dôvodu nesplnenia jednej z hmotnoprávnych podmienok na osvojenie, ktorou je súhlas maloletej, pričom stanovisko maloletej k osvojeniu ani nezisťoval, keďže matka a navrhovateľ nesúhlasili s tým, aby bola maloletá informovaná o prebiehajúcom konaní. Matka v odvolaní namietala neúplné zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, keďže súd prvej inštancie maloletú nevypočul, ktorá maloletá s osvojením súhlasí. Vychádzajúc z okolností prejednávanej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie nekonal v súlade s postupom opísaným v odseku 11. tohto rozhodnutia, keď nezisťoval názor maloletej a jej stanovisko k osvojeniu navrhovateľom. Dieťa je totiž plnohodnotný nositeľ práv a povinností, musí byť v právnych vzťahoch plne rešpektované, a to s garantovaním všetkých práv a právom chránených. Týmto postupom súd prvej inštancie porušil právo maloletej slobodne vyjadriť svoj názor k veci, ktorá sa jej týka (§ 38 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), čím odňal maloletej možnosť konať pred súdom a neumožnil maloletej vyjadriť súhlas alebo nesúhlas s navrhovaným osvojením (§ 101 ods. 4 Zákona o rodine) s dôrazom pre vyhodnotenie najlepšieho záujmu maloletej, a preto možno tiež konštatovať, že súd prvej inštancie neposudzoval vec dôsledne a neúplne zisťoval skutkový stav.

13. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

14. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, v ďalšom konaní bude vykonať riadne dokazovanie v naznačenom smere, a to uskutočniť výsluch maloletej s príslušným poučením, výsledky dokazovania znova vyhodnotiť a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť.

15. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .