Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20S-12-2018.pdf
PDF · 108.93 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: KONTUR spol. s r. o., so sídlom Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 30 777 518, právne zastúpeného: JUDr. Daniel Grigeľ, advokát so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102483957/2017 zo dňa 29.11.2017, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Daňový úrad Trnava rozhodnutím č. 102079527/2017 zo dňa 05.10.2017 vyrubil žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) úrok z omeškania v sume 537,- Eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2012 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Predmetná daň bola vyrubená podaním daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie august 2012 dňa 25.09.2012, pričom priznaná daň predstavovala 1 901,65 Eur. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) v rozhodnutí prvého stupňa konštatoval, že vypočítal úrok z omeškania do dňa 07.11.2014 vo výške 603,30 Eur, ktorý bol zahrnutý do reštrukturalizačného plánu, pričom žalobca priznanú daň vo výške 1 901,65 Eur do dňa vydania tohto rozhodnutia nezaplatil a správca dane dopočítal úrok z omeškania od 08.11.2014 do 25.09.2016, t. j. najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou dane. 2. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu včas odvolanie. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 102483957/2017 zo dňa 29.11.2017 v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil s konštatovaním splnenia zákonných podmienok na vyrubenie sporného úroku z omeškania v zmysle ustanovení § 78 ods. 1 v spojení s § 69 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 30.12.2012 (ďalej len „zákon o DPH“), v nadväznosti na § 2 písm. b) a f) daňového poriadku, § 156 ods. 1 písm. a), § 156 ods. 2, 6 a ods. 8 daňového poriadku, § 158 ods. 1 a 5 daňového poriadku a vo vzťahu k zákonným podmienkam a účinkom povolenia reštrukturalizácie vyplývajúcich zo zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). 4. Žalovaný rovnako ako daňový orgán prvého stupňa dôvodil zisteným skutkovým stavom, že žalobca ako platca dane z pridanej hodnoty podal za zdaňovacie obdobie august 2012 daňové priznanie, podľa ktorého priznaná daň predstavovala sumu 1 901,65 Eur so splatnosťou 25.09.2012. Podľa žalovaného
správca dane neporušil zákon, keď rozhodnutím vydaným podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania 537,- Eur z nezaplatenej dlžnej sumy 1 901,65 Eur (splatnej dňa 25.09.2011) za 688 dní omeškania počítaných odo dňa 08.11.2014 do 25.09.2016. Prekážkou tohto postupu nebola ani skutočnosť, že do dňa 07.11.2014 bol správcom dane vypočítaný úrok z omeškania 603,30 Eur, ktorý bol zahrnutý do reštrukturalizačného plánu žalobcu.
II. Žaloba a jej dôvody
5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102483957/2017 zo dňa 29.11.2017, ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 102079527/2017 zo dňa 05.10.2017 a uloženia povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania. 6. Žalobca zopakoval skutkové okolnosti predchádzajúce vydaniu preskúmavaných rozhodnutí. Uviedol, že dňa 13.11.2014 bolo voči žalobcovi začaté reštrukturalizačné konanie na základe uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 25R/8/2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 217/2014 dňa 12.11.2014. Uznesením zo dňa 11.12.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 242/2014 dňa 18.12.2014, bola okresným súdom dňa 19.12.2014 povolená reštrukturalizácia žalobcu a uznesením sp. zn. 25R/8/2014 zo dňa 16.06.2015, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 117/2015 dňa 22.06.2015, okresný súd potvrdil reštrukturalizačný plán žalobcu a reštrukturalizácia bola dňa 23.06.2015 skončená. Zverejnením uznesenia okresného súdu o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku dňa 22.06.2015 sa ustanovenia reštrukturalizačného plánu stali účinnými voči všetkým účastníkom plánu. 7. Vo vzťahu k daňovej povinnosti na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012 vo výške 1 901,65 Eur žalobca uviedol, že túto nezaplatil, správca dane vypočítal žalobcovi úrok z omeškania z neuhradenej sumy do dňa 07.11.2014 vo výške 603,30 Eur, ktorý bol zahrnutý do reštrukturalizačného plánu žalobcu a podľa vyjadrenia žalobcu je riadne uspokojovaný v zmysle potvrdeného reštrukturalizačného plánu. 8. Žalobca namietal, že úrok z omeškania v sume 537,- Eur, vyrubený po skončení reštrukturalizácie žalobcu za obdobie od 08.11.2014 do 25.09.2016, bol vyrubený nezákonne, pretože tento úrok s poukazom na ustanovenie § 138 ods. 2 ZKR za obdobie po začatí reštrukturalizácie zanikol. Žalobca právnu argumentáciu podporil citáciou § 138 ods. 2 ZKR, podľa ktorého pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené. 9. V súvislosti s prednostnou aplikáciou zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako lex specialis vo vzťahu k daňovému poriadku a v súvislosti s neoprávneným vyrubením úrokov z omeškania za sporné obdobie žalobca poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 1Sžf/2/2016 zo dňa 23.05.2017 v obdobnej veci vyrubovania úrokov z omeškania správcom dane daňovému subjektu v reštrukturalizácii. 10. V súvislosti s nemožnosťou dodatočného vyrubenia daňových pohľadávok žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku. 11. Žalobca nezákonnosť napádaných rozhodnutí oboch stupňov vzhliadol v porušení ustanovení § 138 ods. 2 ZKR, nakoľko deň začatia reštrukturalizačného konania (13.11.2014) je prekážkou toho, aby mohli byť žalobcovi vyrubené ďalšie úroky z omeškania za obdobie po dni začatia reštrukturalizačného konania t. j. za obdobie od 14.11.2014. Zároveň mal žalobca za to, že úrok z omeškania zdieľa osud dane, pretože je to peňažná sankcia z titulu deliktuálnej zodpovednosti daňového subjektu. Správca dane si uplatnil pohľadávku v rámci reštrukturalizačného konania, a preto ukončením reštrukturalizačného konania žalobcu tento daňový nedoplatok zanikol.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu
12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať. 13. Zopakoval, že boli splnené zákonné podmienky podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku na dorubenie úrokov z omeškania, pretože žalobca ani v čase vydania napadnutých rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov nemal zaplatený nedoplatok na DPH v sume 1 901,65 Eur.
14. Vyjadril nesúhlas s právnym názorom žalobcu, že podľa § 138 ods. 2 ZKR nebolo možné vyrubiť úrok z omeškania z nezaplatenej daňovej povinnosti. Podľa žalovaného uvedené ustanovenie rieši pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, pričom v danom prípade bolo reštrukturalizačné konanie ukončené. Žalovaný v tejto súvislosti dôvodil, že daňový poriadok a ani ZKR počas reštrukturalizácie alebo po jej skončení neprerušuje daňové konania, a teda ani proces vyrubenia úroku z omeškania. 15. Ohľadom nad rámec odvolacích dôvodov žalobcom uvádzanému ustanoveniu § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku žalovaný uviedol, že toto ustanovenie je možné aplikovať po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustanovenie § 156 ods. 8 daňového poriadku, podľa ktorého úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, ktorom daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. Plnenie potvrdeného reštrukturalizačného plánu prebieha dlhšie časové obdobie a pri zohľadnení podmienky možnosti alebo nemožnosti dodatočne vyrubiť pohľadávky za predpokladu splnenia alebo nesplnenia potvrdeného reštrukturalizačného plánu podľa § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku je správca dane povinný prihliadať na zánik práva vyrubiť úrok z omeškania. Žalovaný uviedol, že skončením reštrukturalizácie by mal žalobca plniť potvrdený reštrukturalizačný plán a až po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu môže správca dane prihliadať na toto ustanovenie, ktoré upravuje zánik daňového nedoplatku. 16. S poukazom na konštitutívny charakter rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania vo vzťahu ku vzniku takejto daňovej pohľadávky žalovaný dôvodiac právnymi závermi vyplývajúcimi z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/128-132/2014 zo dňa 22.02.2017 uviedol, že predmetné úroky z omeškania boli vyrubené až po skončení reštrukturalizácie žalobcu práve z dôvodu nezaplatenia daňovej povinnosti žalobcom riadne a včas a nebol dôvod úroky uplatňovať v reštrukturalizácii, keďže z dôvodu ich nevyrubenia ešte neexistovali. Podľa žalovaného taktiež nenastali účinky splnenia reštrukturalizačného plánu uhradením daňovej povinnosti na DPH, a preto nenastala prekážka vyrubenia úrokov z omeškania v zákonom stanovenej lehote z dôvodov predpokladaných ustanovením § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku. 17. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného k obsahu žaloby v plnom rozsahu zotrval na žalobnom petite a dôvodoch žaloby. Zároveň požiadal správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie. 18. Žalovaný sa k replike žalobcu v lehote určenej správnym súdom nevyjadril.
IV. Relevantná právna úprava
19. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 21. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 22. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 23. Podľa § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť. 24. Podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane. 25. Podľa § 156 ods. 2 piatej až siedmej vety daňového poriadku správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby
vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. 26. Podľa § 156 ods. 8 písm. a) daňového poriadku úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane. 27. Podľa § 158 ods. 1 daňového poriadku daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. 28. Podľa § 158 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. 29. Podľa § 158 ods. 5 daňového poriadku po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. 30. Podľa § 114 ods. 1 písm. b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú. 31. Podľa § 120 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 14.11.2016 pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. 32. Podľa § 132 ods. 1 ZKR reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu. 33. Podľa § 138 ods. 2 ZKR pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené. 34. Podľa § 155 ods. 1 ZKR ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému. 35. Podľa § 155 ods. 2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. 36. Podľa § 159 ZKR, ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným. 37. Podľa § 161 ods. 1 ZKR v prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
38. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu, pričom za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech.
39. Keďže žalobca v správnej žalobe výslovne uviedol, že vo veci nežiada nariadiť pojednávanie a správny súd v tomto konaní nevzhliadol zákonné dôvody na nariadenie pojednávania na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 SSP, na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania, vyjadrenú v replike na vyjadrenie žalovaného k žalobe, správny súd už v zmysle § 182 ods. 1 písm. g) in fine za bodkočiarkou SSP neprihliadol.
40. Základným žalobným bodom a dôvodom žalobcom tvrdenej nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí je právna otázka, či v danom prípade vyrubením úrokov z omeškania za oneskorené zaplatenie DPH, a to za obdobie omeškania po začatí reštrukturalizácie žalobcu, bolo porušené ustanovenie § 138 ods. 2 ZKR, nakoľko tieto úroky sa v zmysle uvedeného ustanovenia v prípade potvrdenia plánu súdom považujú za odpustené.
41. Vzhľadom k tomu, že obsah žaloby je tvorený len týmto podstatným dôvodom nezákonnosti napadnutých administratívnych rozhodnutí, správny súd súdny prieskum zákonnosti v zmysle ustanovenia § 134 ods. 1 v spojení s § 182 ods. 1 písm. e) SSP zameral len na uvedenú právnu otázku a prípadne zistenými inými dôvodmi nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí sa nezaoberal (iudex ne eat ultra petita partium - sudca nech nejde nad návrhy strán). 42. Žalobca vo svojich podaniach uvádza, že daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume 1 901,65 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy, vyčísleným do 07.11.2014, bola zahrnutá do reštrukturalizačného plánu a žalobca úrok z omeškania zahrnutý do reštrukturalizačného plánu riadne uspokojuje v zmysle potvrdeného reštrukturalizačného plánu. Rovnako túto skutočnosť nepopiera ani žalovaný, pričom z obsahu predkladacej správy daňového orgánu prvého stupňa zo dňa 26.10.2017 k podanému odvolaniu žalobcu vyplýva konštatovanie, že daňový subjekt (žalobca) zatiaľ plní reštrukturalizačný plán. 43. Daňové orgány oboch stupňov v preskúmavaných rozhodnutiach zhodne uvádzajú skutočnosť, že do vydania rozhodnutia správcu dane o vyrubení úrokov z omeškania za sporné obdobie po začatí reštrukturalizácie, daňový nedoplatok v celej výške 1 901,65 Eur, pre účely reštrukturalizácie žalobcu daňová pohľadávka, nebol zaplatený, pričom neuvádzajú, či sa podľa schváleného reštrukturalizačného plánu žalobcu zmenil rozsah a splatnosť tejto prihlásenej daňovej pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že uvedenú skutočnosť žalobca nespochybňuje, ani neuvádza, že v čase vyrubenia úrokov z omeškania z celej sumy prihlásenej pohľadávky bola táto podľa plánu splatná v budúcnosti a v inej výške ( § 132, § 136 a § 155 ZKR), prípadne, že ju žalobca v zmysle schváleného plánu spláca, možno dôvodne konštatovať, že s vysokou pravdepodobnosťou došlo k naplneniu podmienok predpokladaných ustanovením § 159 ZKR. To znamená, že schválený reštrukturalizačný plán sa tým, že žalobca ako dlžník ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplnil riadne a včas voči správcovi dane ako účastníkovi plánu predmetnú daňovú pohľadávku vyplývajúcu mu z plánu, sa tento stal voči účastníkovi plánu - správcovi dane vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným. 44. V takom prípade nastali zo zákona (v zmysle § 161 ods. 1 ZKR) následky neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči správcovi dane ako veriteľovi a žalobca ako dlžník bol a je povinný splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania, pričom pohľadávku veriteľa je dlžník povinný splniť v pôvodnej lehote splatnosti (posledná veta § 161 ods. 1 ZKR). 45. Za daných okolností a s prihliadnutím na vyššie uvádzané zákonné ustanovenia upravujúce následky neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, nie je možné prisvedčiť žalobcovmu tvrdeniu, že rozhodnutím žalovaného a správcu dane o vyrubení úrokov z omeškania z prihlásenej istiny následkom neúčinnosti plánu a za obdobie po začatí reštrukturalizácie bolo porušené ustanovenie § 138 ods. 2 ZKR. 46. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva a ani žalobca netvrdil a nepreukázal, že by boli splnené podmienky zániku prihlásenej istiny v sume 1 901,65 Eur ako daňovej pohľadávky na základe podmienok predpokladaných ustanovením § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku , t. j. že bola úplne zaplatená v rozsahu vyplývajúceho z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, príp. že vo zvyšku predmetnú prihlásenú pohľadávku žalobca na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ju nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť. Rovnako žalobca netvrdil ani nepreukázal splnenie podmienky predpokladanej v citovanom ustanovení in fine za bodkočiarkou, t. j. že predmetná pohľadávka ako istina vo vzťahu k vyrubeným úrokom z omeškania v sume 1 901,65 Eur zanikla z dôvodu, že v predmetnom reštrukturalizačnom konaní žalobcu nebola riadne a včas prihlásená. 47. Za daných okolností prípadu správny súd, pridŕžajúc sa rozsahu a dôvodov žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) a zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), vychádza zo skutočnosti,
že v čase vydania napádaných rozhodnutí neexistovali zákonom predpokladané okolnosti a skutočnosti brániace tomu, aby správca dane vyrubil úrok z omeškania za obdobie po začatí reštrukturalizácie žalobcu a na daný prípad nie je možné aplikovať účinky ustanovenia § 138 ods. 2 ZKR, ktorému zodpovedá a korešponduje s jeho obsahom aj úprava podmienok zániku daňového nedoplatku podľa § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku. Zároveň možno konštatovať, že boli splnené podmienky na vyrubenie úroku z omeškania s platením dlžnej sumy dane podľa § 156 ods. 1 a ods. 2 daňového poriadku, t. j. dorubenie úrokov z omeškania za zvyšné obdobie štyroch rokov omeškania s platbou, spadajúce do obdobia po začatí reštrukturalizácie, ako i po jej ukončení. 48. Správny súd s poukazom na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/128-132/2014 zo dňa 22.02.2017 zastáva názor, že vyrubenie úrokov z omeškania za nezaplatenie daňovej povinnosti riadne a včas má konštitutívny charakter. S prihliadnutím na zákonné účinky začatia reštrukturalizačného konania, medzi ktoré nepatrí zastavenie alebo prerušenie daňového konania (§ 114 ods. 1 ZKR a contrario), možno konštatovať, že ustanovenie § 156 ods. 2 daňového poriadku pre prípad začatia reštrukturalizácie daňového subjektu výslovne upravuje, do ktorého dátumu možno vyrubiť úrok z omeškania, t. j. len za obdobie omeškania s platením spadajúce do dňa začatia reštrukturalizačného konania. Uvedená zákonná úprava má svoje opodstatnenie pre prípad, že prihlasovaným daňovým pohľadávkam vzniknutým pred začatím reštrukturalizačného konania (t. j. nie prednostným pohľadávkam podľa § 120 ods. 2 ZKR) sa dôsledkom schváleného reštrukturalizačného plánu zmení ich výška ako aj doba splatnosti (§ 132 ods. 1 ZKR). Z uvedeného dôvodu nemožno za obdobie po začatí reštrukturalizačného konania vyrubovať ďalšie úroky z omeškania, avšak v zásade len v prípade, že dlžník voči svojim veriteľom, v tomto prípade voči štátnemu rozpočtu, riadne a včas za zákonom stanovených podmienok plní súdom schválený reštrukturalizačný plán. Za takých okolností nastávajú účinky riadneho plnenia plánu, napĺňa sa účel sledovaný reštrukturalizáciou a v zmysle ustanovenia § 84 ods. 1 písm. g) in fine daňového poriadku po splnení prihlásených daňových pohľadávok už nie je možné dodatočne zvyšné úroky z pôvodnej pohľadávky dorubiť. Avšak iná situácia nastáva v prípade, ak sa ďalším konaním dlžníka, t. j. riadnym neplnením schváleného plánu veriteľom prihlásených a schválených pohľadávok, zmarí účel sledovaný reštrukturalizačným konaním, ktorým je predovšetkým pomerné uspokojenie veriteľov dlžníka. Za daných okolností nastávajú následky neúčinnosti reštrukturalizačného plánu a dlžník je povinný zaplatiť prihlásenú pohľadávku v plnej výške a pôvodnej splatnosti, v nadväznosti na čo je možné aj vyrubiť zákonné úroky z omeškania, keďže novácia záväzku vyvolaná schváleným reštrukturalizačným plánom stratila jeho porušením účinky (§ 159, § 161 ods. 1 ZKR v spojení s § 84 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku a contrario). 49. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu nezistil také závažné porušenie zákona, práv a oprávnených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP). 50. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli. 51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho súdu a vo veciach ustanovených v § 22 ods. 1 veľký senát najvyššieho súdu (§ 438 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).