Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/31/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: H. R., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. XXX XX U. XXX, v konaní o zaplatenie 2.487,69 EUR s prísl. takto

rozhodol:

I. žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.873,93 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania od 02.07.2016 do zaplatenia a kapitalizovaný zmluvný úrok v sume 140,03 EUR, a to v splátkach po 70 EUR mesačne splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej zo splátok, má za následok splatnosť celého plnenia,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu doručenou dňa 29.07.2016 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu 2.487,69 EUR, úrok 140,03 EUR, úroky z omeškania 3,36 EUR, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 2.487,69 EUR od 02.07.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne nezaplatených úrokov 140,03 EUR od 02.07.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 149 EUR. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že strany sporu uzavreli dňa 26.02.2013 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky vo výške 5.000 EUR. Žalobca poukázal na to, že náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. upravuje zmluva v bode 1.2 v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP), z ktorých vyplýva tiež anuitné splácania úveru, pričom počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške, počte a termínoch splátok iných poplatkov. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalovaná prestala uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, čím porušila svoje zmluvné povinnosti a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 01.07.2016. Zo žaloby vyplýva, že pohľadávka žalobcu ku dňu predčasného zosplatnenia predstavovala sumu 2.661,08 EUR a pozostávala z:

- istiny poskytnutého úveru vo výške 2.487,69 EUR (žalovanej bol na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške 5.000 EUR ,do dňa zosplatnenia uhradila žalovaná na istinu sumu 2.512,31 EUR, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 2.487,69 EUR (poskytnutá suma 5.000 EUR mínus splátky istiny spolu vo výške 2.512,31 EUR = 2.487,69 EUR),

- úrokov 140,03 EUR (predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktoú bola žalovaná povinná splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadzba vo výške 15,90 % ročne vyplýva zo zmluvy,

- úrokov z omeškania 3,36 EUR (každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, úrok z omeškania bol dohodnutý v zmluve v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a to v článku Následky porušenia povinností: „Ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania a to až do jej zaplatenia“),

2. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 01.12.2017 tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 613,76 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania od 02.07.2016 do zaplatenia, ako aj kapitalizovaný úrok vo výške 3,36 EUR, všetko v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva. V rámci odôvodnenia tohto rozsudku poukázal na to, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písmena j) zákona č. 129/2010 Z.z., taktiež v zmluve nie je správne uvedená výška RPMN a žalobca nepreukázal, aby bol skúmal bonitu žalovanej, preto súd považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov.

3. Na základe odvolania žalobcu, Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 22.03.2018, sp. zn. 11Co/7/2018, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. a III. a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd teda zrušil rozsudok v jeho zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia odvolací súd, okrem iného poukázal na to, že v konaní nebolo sporné, že strany sporu uzavreli platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a že žalovaná úver čerpala. Súd prvej inštancie v odseku 5. konštatoval, že v zmluve je uvedené RPMN vo výške 18,25 %, avšak podľa výpočtu súdu predstavuje 18,63 %, teda RPMN je uvedená v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z odôvodnenia rozhodnutia však nevyplýva, na základe čoho, akého výpočtu, dospel súd prvej inštancie k záveru, že RPMN je 18,63 %, a teda že RPMN vo výške 18,25 %, ktorá je uvedená v zmluve je uvedená v neprospech spotrebiteľa. Zároveň, ak súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neskúmal bonitu žalovanej z hľadiska zisťovania jej príjmov, toto tvrdenie nie je ničím podložené. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že preveroval bonitu žalovanej pred poskytnutím úveru, a to jednak v žiadosti o poskytnutie úveru, v ktorej žiadateľ uvádza informácie o svojich majetkových pomeroch - aktívach i záväzkoch, lustráciou v Sociálnej poisťovni za účelom preverenia príjmu žiadateľa a lustráciou v registri bankových informácii za účelom preverenia záväzkov žiadateľa v bankových a nebankových spoločnostiach. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že z dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie k výkladu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., nie je možné vyvodiť, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Vo veci rozhodol predčasne a rozhodnutie zaťažil vadou správneho skutkového a právneho posúdenia veci.

4. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

5. Na základe vyššie uvedeného súd doplnil dokazovanie dotazom žalobcu na predloženie listinných dôkazov preukazujúcich skúmanie bonity žalovanej, resp. výpočtu RPMN, pričom žalobca súdu predložil doklady preukazujúce skúmanie bonity žalovanej a zároveň vysvetlil spôsob výpočtu RPMN.

6. Žalovaná v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že spolu s manželom kúpili dosť starý dom a potrebovali peniaze na jeho rekonštrukciu, preto zobrala úver, ktorý spočiatku aj splácala, ale keď prišla o prácu, tak ho prestala splácať. V súčasnosti pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku s príjmom 650 EUR mesačne. Manžel je čiastočne invalidný dôchodca a poberá 200 EUR mesačne, pričom platia za elektrinu 92 EUR mesačne, za drevo cca 100 EUR mesačne, manžel má výdavky na lieky cca 40 EUR mesačne, a taktiež majú samozrejme ďalšie výdavky na stravu, hygienu, ošatenie, pričom majú aj ďalšie pôžičky. Vzhľadom na uvedené preto žalovaná požiadala, aby jej súd umožnil prípadne splatenie dlhu v primeraných splátkach.

7. Keďže zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyplývajúce zo zákona č. 129/2010, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.873,93 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania od 02.07.2016, t. j. nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru, čo predstavuje zostatok istiny, po odpočítaní už

právoplatne priznanej sumy 613,76 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania od 02.07.2016 do zaplatenia. Súd taktiež priznal žalobcovi kapitalizovaný zmluvný úrok do zosplatnenia úveru v sume 140,03 EUR, pričom v pôvodnom rozsudku bol priznaný taktiež kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 3,36 EUR.

8. Súd zamietol žalobu v časti priznania úrokov z omeškania zo zmluvných úrokov. V tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca nemôže žiadať príslušenstvo z príslušenstva, čo predstavuje neprípustnosť úročenia zmluvných úrokov s úrokmi z omeškania, tzv. anatocizmus, čo vyplýva napr. z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 ICdo 31/2012 zo dňa 29.11.2012 resp. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 35Odo 101/2002), preto aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

10. Vzhľadom na zložitú sociálnu situáciu žalovanej, ktorá je v podstate živiteľkou rodiny, keďže manžel poberá iba čiastočný invalidný dôchodok v sume 200 EUR mesačne a žalovaná má bežné výdavky s vedením domácnosti, resp. aj splácaním ďalších úverov, súd jej umožnil splatenie dlhu v primeraných splátkach po 70 EUR mesačne tak, aby nedošlo k jej prípadnému existenčnému ohrozeniu, pričom takéto splácanie dlhu podľa názoru súdu zásadným spôsobom neovplyvní postavenie samotného žalobcu.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej (žalovaná mala úspech iba v časti nepriznania úroku z omeškania zo zmluvných úrokov) v rozsahu 100 %.