Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/125/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., proti žalovanému 1/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX L. a žalovanému 2/ P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX L. - Q., obaja zastúpení spoločnosťou Aequitas s.r.o., so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, o zaplatenie 6.000,-- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 17C 260/2015-150 zo dňa 30. mája 2018, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 17C 260/2015-150 zo dňa 30. mája 2018 v napadnutej časti II. výrokovej vety o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 17C 260/2015-150 zo dňa 30. mája 2018 konanie zastavil a stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nakoľko konanie vo veci bolo prerušené uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. 17C 262/2015-145, ktoré sa stalo právoplatným dňa 24.10.2017 a strany sporu v 6 mesačnej lehote od právoplatnosti tohto uznesenia nepodali návrh na pokračovanie, podľa ust. § 163 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) konanie zastavil.

3. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že konanie bolo zastavené z dôvodu, že strany sporu v 6 mesačnej lehote od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania nepodali návrh na pokračovanie v konaní. Z tohto nie je zrejmé, ktorá strana procesne zavinila zastavenie konania, keďže obidve strany mohli podať návrh na pokračovanie v konaní a ani jedna tak neurobila. Preto súd prvej inštancie z dôvodov hodných osobitného zreteľa rozhodol tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti II. výrokovej vety o náhrade trov konania podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Odvolanie odôvodnili tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 257 pri rozhodovaní o trovách konania a tiež nesúhlasil s aplikáciou ust. § 256 CSP. V danom prípade boli obe strany sporu oprávnené, avšak nie povinné, podať návrh na pokračovanie v konaní. Bolo však v záujme žalobcu, aby v určenej lehote podal návrh na pokračovanie v konaní, nakoľko sporové konanie bolo začaté práve na jeho návrh. Súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania aplikovať ust. § 255 CSP. Uviedli, že v predmetnom konaní mali plný úspech, keďže žalobe vyhovené nebolo. Preto podľa ust. § 255 im mal súd prvej inštancie priznať náhradu trov konania. Žalobca v predmetnom spore nedosiahol ani len čiastočný úspech. Žiadna zo strán sporu

nebola povinná podať návrh na pokračovanie v konaní, pričom pre žalovaných je zastavenie konania z dôvodu nepodania návrhu na jeho pokračovanie obdobne úspešným výsledkom ako zamietnutie žaloby, nakoľko takým rozhodnutím žalobe vyhovené nebolo. Preto tvrdili, že boli v spore úspešní. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní žalovaní považovali za prostriedok procesnej obrany. Nakoľko v tomto spore boli v dôsledku zastavenia konania nepomerne úspešnejší ako protistrana, keďže neboli rozhodnutím súdu zaviazaní plniť žalobcovi im patrí náhrada trov konania. Navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania zmenil a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súčasne si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. K odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa ust. § 34 prejednal odvolanie žalovaných 1/ a 2/ v rozsahu danom ustanovením § 379 rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ nie je možné vyhovieť, a preto podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. výrokovej vety o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil.

7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14.07.2015 sa pôvodný žalobca proti žalovaným 1/ a 2/ domáhal zaplatenia sumy 6.000,-- Eur s príslušenstvom. Uznesením č.k. 17C/260/2015-131 zo dňa 08.03.2017 pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že z konania vystupuje F.. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX, XXX XX O. a do konania na jeho miesto vstupuje P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, E.. Nakoľko strany sporu zhodne požiadali o prerušenie konania súd prvej inštancie uznesením č.k. 17C/260/2015-145 zo dňa 25.07.2016 konanie prerušil podľa ust. § 163 ods. 1 s tým, že ak súdu nebude podaný návrh na pokračovanie v konaní v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia súd konanie zastaví. Uvedené uznesenie sa stalo právoplatným dňa 24.10.2017. Následne súd prvej inštancie uznesením č.k. 17C 260/2015-150 zo dňa 30.05.2018 konanie zastavil podľa ust. § 163 ods. 2 a stranám sporu nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 257 CSP.

8. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa ust. § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa ust. § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že strana, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má zásadne, právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Citované ustanovenie § 255 ods. 1 vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia v ust. § 256 ods. 1 CSP. Výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok je ustanovenie § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznať. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju strán v priebehu konania a pod. (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. M Cdo 14/99, uverejnené ZSP č. 1/2000 a prispôsobené novej právnej úprave).

12. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že v predmetnom súdnom spore súd prvej inštancie prerušil predmetné konanie podľa ust. § 163 ods. 1 na základe zhodného návrhu žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ na prerušenie konania s tým, že v konaní bude pokračovať najskôr po uplynutí troch mesiacov na návrh ktorejkoľvek zo strán. Z uvedeného vyplýva, že ktorákoľvek zo strán sporu, t.j. žalobca aj

žalovaní 1/ a 2/ mohli podať návrh na pokračovanie v konaní v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania podľa ust. § 163 ods. 2 CSP. Vzhľadom na to, že ani jedna zo strán sporu v zákonom stanovenej lehote šiestich mesiacov nepodala návrh na pokračovanie v konaní, súd prvej inštancie správne konštatoval, že v danom prípade nie je zrejmé, ktorá zo strán zavinila zastavenie konania. Keďže obidve strany sporu mohli podať návrh na pokračovanie konania a ani jedna zo strán tento návrh v zákonom stanovenej lehote nepodala, existujú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ust. § 257 CSP, keď stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. výrokovej vety o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správne potvrdil.

14. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 251 súd prvej inštancie.

15. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .